{"id":5277,"date":"2023-03-28T19:07:22","date_gmt":"2023-03-28T17:07:22","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=5277"},"modified":"2023-03-30T10:50:08","modified_gmt":"2023-03-30T08:50:08","slug":"problematizovanie-edukacnej-reality-3-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/problematizovanie-edukacnej-reality-3-2\/","title":{"rendered":"Problematizovanie eduka\u010dnej reality-3-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY.
PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Operacionaliz\u00e1cia ako prvok problematiz\u00e1cie<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Mus\u00edme sa na chv\u00ed\u013eu vr\u00e1ti\u0165 k postupom problematiz\u00e1cie eduka\u010dnej reality. Zmienil som sa, \u017ee pri prechode na \u010fal\u0161iu kapitolu sme jej anal\u00fdzu e\u0161te nezakon\u010dili. Na r\u00f4znych miestach druhej kapitoly som tie\u017e p\u00edsal, \u017ee problematiz\u00e1cia napokon vedie k v\u00fdskumn\u00fdm ot\u00e1zkam a hypot\u00e9zam. A je to pravda, ale je \u0148ou aj fakt, \u017ee formulovanie ot\u00e1zok a hypot\u00e9z je jedn\u00fdm zo sp\u00f4sobov, ktor\u00e9 operacionalizuj\u00fa sk\u00faman\u00e9 premenn\u00e9. Tak sa dost\u00e1vame k bodu, kde sa stret\u00e1vaj\u00fa dva postupy: problematiz\u00e1cia a operacionaliz\u00e1cia. Pre\u010do je to tak? Vypl\u00fdva to z povahy eduka\u010dnej reality. Ide o jej mnohotv\u00e1rnos\u0165 a minim\u00e1lne dvojrozmernos\u0165. S\u00favis\u00ed to aj so symbolickou realitou vo forme te\u00f3rie. Tak\u017ee \u2013 <\/em>ako som u\u017e tie\u017e p\u00edsal \u2013 <\/em>te\u00f3rie pon\u00fakaj\u00fa mnoho vysvetlen\u00ed a kon\u0161truktov t\u00fdkaj\u00facich sa jedn\u00e9ho faktu z eduka\u010dnej praxe. V spolo\u010densk\u00fdch ved\u00e1ch teda nedisponujeme mo\u017enos\u0165ou absol\u00fatneho ani \u00faplne vy\u010derp\u00e1vaj\u00faceho poznania mo\u017en\u00fdch foriem predmetu v\u00fdskumu. To je d\u00f4vod, pre\u010do problematiz\u00e1cia nem\u00f4\u017ee zosta\u0165 na v\u0161eobecnej \u00farovni. Mus\u00ed sa vz\u0165ahova\u0165 na podrobn\u00e9 ustanovenia z f\u00e1zy konceptualiz\u00e1cie (na konkr\u00e9tne defin\u00edcie premenn\u00fdch), ale taktie\u017e na vz\u0165ahy medzi nimi, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa konkr\u00e9tnych operacionaliz\u00e1ci\u00ed. Slovom, ot\u00e1zky a hypot\u00e9zy ako efekty problematiz\u00e1cie musia by\u0165 formulovan\u00e9 v opera\u010dnom jazyku, aby bolo jasn\u00e9, ak\u00fd aspekt eduka\u010dn\u00fdch faktov, ktor\u00e9 n\u00e1s zauj\u00edmaj\u00fa, sk\u00famame. Nem\u00f4\u017eeme problematiz\u00e1ciu vies\u0165 len k forme ot\u00e1zky typu: ak\u00e9 s\u00fa vz\u0165ahy medzi \u0161kolsk\u00fdmi v\u00fdsledkami a motiv\u00e1ciou u\u010di\u0165 sa. Nie sme toti\u017e schopn\u00ed vysvetli\u0165 \u0161kolsk\u00e9 v\u00fdsledky a motiv\u00e1ciu v univerz\u00e1lnom zmysle, ale ich konkr\u00e9tne ch\u00e1pan\u00e9 a operacionalizovan\u00e9 podoby. Nedok\u00e1\u017eeme tie\u017e vysvetli\u0165 ka\u017ed\u00fd vz\u0165ah medzi t\u00fdmito premenn\u00fdmi, ale len operacionalizovan\u00fd konkr\u00e9tnym sp\u00f4sobom. A s cie\u013eom vyjadri\u0165 konvencion\u00e1lny <\/em>charakter poznania, mus\u00edme problematiz\u00e1ciu privies\u0165 na \u00farove\u0148 konkr\u00e9tneho merania. Tak sa teda ot\u00e1zky a hypot\u00e9zy musia objavi\u0165 v na\u0161ej anal\u00fdze v podobe ukazovate\u013eov a v\u00fdskumn\u00fdch postupov, nie v\u0161ak v\u0161eobecn\u00fdch n\u00e1zvov premenn\u00fdch.<\/p>

Sk\u00f4r ne\u017e za\u010dneme anal\u00fdzu takto ch\u00e1panej problematiz\u00e1cie, je potrebn\u00e9 sa pozrie\u0165 na metodologick\u00fd status v\u00fdskumn\u00fdch ot\u00e1zok a hypot\u00e9z. V\u00fdskumn\u00e1 ot\u00e1zka je veta t\u00fdkaj\u00faca sa operacionalizovan\u00e9ho vz\u0165ahu medzi ukazovate\u013emi sk\u00faman\u00fdch premenn\u00fdch alebo stavu t\u00fdchto ukazovate\u013eov. <\/em>Ke\u010f sa t\u00fdka stavu ukazovate\u013eov premenn\u00fdch, m\u00f4\u017ee vies\u0165 k diagnostike a hodnoteniu sk\u00famanej reality. Ale ak sa t\u00fdka vz\u0165ahu medzi ukazovate\u013emi premenn\u00fdch, vedie k vysvetleniam, ktor\u00e9 a\u0161piruj\u00fa k pomenovaniu te\u00f3rie. T\u00e1to te\u00f3ria bude v\u0161eobecn\u00e1 [1],<\/a> ak sa problematiz\u00e1cia t\u00fdka objekt\u00edvnej reality, a zakotven\u00e1 [2]<\/a> v \u00fadajoch, ak sa t\u00fdka subjekt\u00edvneho rozmeru eduk\u00e1cie. In\u00fd status m\u00e1 hypot\u00e9za, ktor\u00e1 je vetou logicky odvodenou z te\u00f3rie, t\u00fdkaj\u00facou sa empirick\u00fdch podmienok, v ktor\u00fdch podlieha verifik\u00e1cii (overeniu) <\/em>(pozri Konarzewski 2000, s. 43; Rubacha 2008, s. 99). <\/em>K\u00fdm v\u00fdskumn\u00e1 ot\u00e1zka m\u00f4\u017ee by\u0165 za\u010diatkom jedn\u00e9ho zo sp\u00f4sobov, ako budova\u0165 te\u00f3riu, tak hypot\u00e9za je krit\u00e9riom overovania te\u00f3rie, tak v\u0161eobecnej, ako aj zakotvenej. Druh te\u00f3rie nem\u00e1 v\u00fdznam, ak sa v nej nach\u00e1dzaj\u00fa len predpoklady z\u00e1veru overuj\u00faceho hypot\u00e9zu. Hypot\u00e9za sa teda objavuje v problematiz\u00e1ci\u00e1ch, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa empirick\u00fdch te\u00f3ri\u00ed.<\/p>

Pozrime sa teda na pr\u00edklady formulovania v\u00fdskumn\u00fdch ot\u00e1zok a hypot\u00e9z, ktor\u00e9 operacionalizuj\u00fa vz\u0165ahy medzi premenn\u00fdmi. Vr\u00e1time sa k problematiz\u00e1cii vysvet\u013euj\u00facej vz\u0165ahy medzi agres\u00edvnym spr\u00e1van\u00edm det\u00ed a vz\u0165ahom dospel\u00fdch k agresivite. Pripomeniem, \u017ee pre agres\u00edvne spr\u00e1vanie det\u00ed boli vypracovan\u00e9 ukazovatele a umiestnen\u00e9 v pozorovacom h\u00e1rku, v ktorom po\u010das skupinovej hry v\u00fdskumn\u00edci zapisuj\u00fa frekvenciu ich v\u00fdskytu a napokon ju premenia na \u010d\u00edsla. Naproti tomu vz\u0165ah dospel\u00fdch k agresii bol veden\u00fd v reakcii rodi\u010da na agres\u00edvne spr\u00e1vanie \u0161portovcov po\u010das sledovania z\u00e1pasu v d\u017eude. T\u00e1to reakcia bola ozn\u00e1men\u00e1 die\u0165a\u0165u formou schv\u00e1lenia alebo neschv\u00e1lenia agres\u00edvneho spr\u00e1vania. Zost\u00e1va teda operacionaliz\u00e1cia vz\u0165ahov medzi t\u00fdmito ukazovate\u013emi. Rozdelenie det\u00ed do skup\u00edn nazna\u010duje, \u017ee v\u00fdskumn\u00fdm z\u00e1merom bolo porovna\u0165 ukazovatele agres\u00edvneho spr\u00e1vania. Sme teda pripraven\u00ed dokon\u010di\u0165 problematiz\u00e1ciu formou v\u00fdskumnej ot\u00e1zky: ak\u00e9 s\u00fa rozdiely v priemern\u00fdch hodnot\u00e1ch ukazovate\u013eov agres\u00edvneho spr\u00e1vania det\u00ed zis\u0165ovan\u00e9ho pozorovac\u00edm h\u00e1rkom v situ\u00e1cii skupinovej hry medzi skupinou, ktor\u00e1 predt\u00fdm dostala spr\u00e1vu od dospel\u00fdch, ktor\u00e1 schva\u013euje agres\u00edvne spr\u00e1vanie a skupinou, ktor\u00e1 dostala spr\u00e1vu neschva\u013euj\u00facu agres\u00edvne spr\u00e1vanie? <\/em>Vid\u00edme, \u017ee t\u00e1to ot\u00e1zka jasne ukazuje rozsah v\u00fdskumu a sp\u00f4sob jeho operacionaliz\u00e1cie. Hovor\u00ed tie\u017e, \u010do mus\u00ed urobi\u0165 v\u00fdskumn\u00edk po v\u00fdskume: vypo\u010d\u00edta\u0165 priemern\u00e9 hodnoty ukazovate\u013eov agres\u00edvneho spr\u00e1vania a porovna\u0165 ich. Typ vysvetlenia, ktor\u00fd z\u00edskame, z\u00e1vis\u00ed od sch\u00e9my, v ktorej bol v\u00fdskum problematizovan\u00fd a realizovan\u00fd. Ak sme sa zaoberali experiment\u00e1lnou sch\u00e9mou a bolo zachovan\u00e9 pravidlo (k\u00e1non) jedin\u00e9ho rozdielu (druh spr\u00e1vy od dospel\u00e9ho), bude to pr\u00ed\u010dinn\u00e9 vysvetlenie. V pr\u00edpade z\u00edskania vy\u0161\u0161\u00edch ukazovate\u013eov agresivity det\u00ed zo skupiny, ktor\u00e1 dostala spr\u00e1vu schva\u013euj\u00facu agres\u00edvne spr\u00e1vanie, vysvetlenie odhal\u00ed pr\u00ed\u010dinu tohto stavu veci. V tejto \u00falohe sa vyskytne \u201eschva\u013eovanie agresie dospel\u00fdmi v pr\u00edtomnosti die\u0165a\u0165a\u201d. Je potrebn\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee rozsah tohto vysvetlenia je obmedzen\u00fd na v\u00fdskumn\u00e9 podmienky. Nie je mo\u017en\u00e9 napr\u00edklad poveda\u0165, \u017ee bude aktu\u00e1lne, ke\u010f sa pred\u013a\u017ei doba medzi spr\u00e1vou a hrou v skupine. Vo v\u00fdskume toti\u017e meranie oboch premenn\u00fdch nastalo bezprostredne jedno po druhom. A to s\u00fa pr\u00e1ve d\u00f4vody na predlo\u017eenie v\u00fdskumnej ot\u00e1zky v operacionalizovanej verzii, ktor\u00e9 zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa konvencion\u00e1lny, a nie univerz\u00e1lny charakter vedeck\u00e9ho poznania.<\/p>

Inak to bude v pr\u00edpade v\u00fdskumnej ot\u00e1zky, ktor\u00e1 problematizuje subjekt\u00edvnueduka\u010dn\u00farealitu, ktorejsav\u00fdskumn\u00edkz\u00fa\u010dast\u0148uje. Vtejto situ\u00e1cii konceptualiz\u00e1cia zah\u0155\u0148a identifik\u00e1ciu pojmov\u00fdch r\u00e1mcov, nie v\u0161ak striktn\u00fdch a presn\u00fdch defin\u00edci\u00ed premenn\u00fdch. Po\u010det a typy premenn\u00fdch, ktor\u00e9 sa vyskytn\u00fa v priebehu zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov, nie s\u00fa predv\u00eddate\u013en\u00e9 vo f\u00e1ze konceptualiz\u00e1cie. Problematizovan\u00edm eduka\u010dnej reality mo\u017eno n\u00e1js\u0165 nezrozumite\u013en\u00e9 a nejasn\u00e9 oblasti, av\u0161ak nie je zn\u00e1me, ak\u00fdch konkr\u00e9tnych javov sa bud\u00fa t\u00fdka\u0165. Aj z t\u00fdchto d\u00f4vodov je rozsah operacionaliz\u00e1cie v\u00fdskumnej ot\u00e1zky obmedzen\u00fd dovtedy, k\u00fdm v\u00fdskumn\u00edci vst\u00fapia do oblasti v\u00fdskumu. Rovnako pojmov\u00e9 r\u00e1mce, ako aj premenn\u00e9 sa bud\u00fa meni\u0165 pod\u013ea rozpoznania eduka\u010dnej reality v\u00fdskumn\u00edkmi. S ka\u017ed\u00fdm krokom v\u0161ak bud\u00fa ot\u00e1zky nadob\u00fada\u0165 \u010doraz viac operacionalizovan\u00e9 formy, a\u017e k ot\u00e1zkam t\u00fdkaj\u00facim sa konkr\u00e9tnych ukazovate\u013eov. Ak si teraz pripomenieme operacionaliz\u00e1ciu v etnografickom v\u00fdskume \u0161koly, ktor\u00e1 m\u00e1 spolo\u010densk\u00fa zmluvu, potom pochop\u00edme, \u017ee pred pr\u00edchodom v\u00fdskumn\u00edkov do \u0161koly by sa ot\u00e1zka mohla t\u00fdka\u0165 len hodn\u00f4t, ktor\u00e9 sa skr\u00fdvaj\u00fa za vytv\u00e1ran\u00edm spolo\u010denstva zalo\u017een\u00e9ho na demokratickej zmluve<\/em>. Ide o v\u0161eobecn\u00fa ot\u00e1zku, ktor\u00e1 nadv\u00e4zuje na rovnak\u00e9 v\u0161eobecn\u00e9 pojmov\u00e9 r\u00e1mce. Po\u010das zhroma\u017e\u010fovania sk\u00fasenost\u00ed v\u0161ak v\u00fdskumn\u00edci kl\u00e1dli \u010doraz viac operacionalizovan\u00e9 ot\u00e1zky: pre\u010do sa \u017eiaci tak v\u00fdznamn\u00fdm sp\u00f4sobom anga\u017euj\u00fa na pr\u00edprave vlastn\u00e9ho n\u00e1vrhu syst\u00e9mu hodnotenia? \u010co sp\u00f4sobuje, \u017ee chc\u00fa dokon\u010di\u0165 svoju pr\u00e1cu sk\u00f4r, ne\u017e u\u010ditelia za\u010dn\u00fa svoju? \u010ci \u00fa\u010das\u0165 rodi\u010dov v s\u00fa\u0165a\u017ei historick\u00fdch znalost\u00ed m\u00f4\u017ee by\u0165 ukazovate\u013eom ich pocitu, \u017ee m\u00f4\u017eu ma\u0165 vplyv na zapojenie svojich det\u00ed do u\u010denia hist\u00f3rie? Tak\u017ee sie\u0165 operacionalizovan\u00fdch ot\u00e1zok (t\u00fdkaj\u00facich sa ukazovate\u013eov) sa \u010doraz viac a viac zahus\u0165uje. Postupne pokryj\u00fa cel\u00fa sk\u00faman\u00fa eduka\u010dn\u00fa realitu a \u010doraz viac bud\u00fa riadi\u0165 \u010dinnos\u0165 v\u00fdskumn\u00edkov.<\/p>

Mierne odli\u0161n\u00fd pr\u00edstup mus\u00ed by\u0165 pou\u017eit\u00fd v pr\u00edpade, ak bud\u00fa sk\u00famanou oblas\u0165ou sekund\u00e1rne zdroje, napr. knihy, \u010dasopisy, reklamy. Je tak v pr\u00edpade etnografickej a historickej sch\u00e9my. V takejto situ\u00e1cii ot\u00e1zka smeruje k zdrojom. Najprv sa tieto zdroje preh\u013ead\u00e1vaj\u00fa, abysaidentifikoval ich obsah, apotomproblematiz\u00e1cia vstupuje do f\u00e1zy formulovania v\u00fdskumn\u00fdch ot\u00e1zok t\u00fdkaj\u00facich sa obsahu zdroja. Je mo\u017en\u00e9 napr\u00edklad polo\u017ei\u0165 ot\u00e1zku: ak\u00e9 s\u00fa rozdiely vo frekvencii v\u00fdskytu mu\u017esk\u00fdch hrdinov v reklam\u00e1ch adresovan\u00fdch \u017een\u00e1m a mu\u017eom, a ak\u00e9 s\u00fa rozdiely vo frekvencii v\u00fdskytu \u017eensk\u00fdch hrdiniek v reklam\u00e1ch adresovan\u00fdch \u017een\u00e1m a mu\u017eom. <\/em>Ako vidie\u0165, je to ot\u00e1zka o ukazovate\u013eoch, ktor\u00e9 bud\u00fa vyjadren\u00e9 \u010d\u00edslami. Ot\u00e1zka je konkr\u00e9tna a je zrete\u013ene vidie\u0165, \u010do mus\u00ed v\u00fdskumn\u00edk urobi\u0165, aby na \u0148u na\u0161iel odpove\u010f. Mo\u017eno sa tie\u017e op\u00fdta\u0165, v ak\u00fdch \u00faloh\u00e1ch vystupuj\u00fa hrdinovia oboch pohlav\u00ed<\/em>. Na prv\u00fd poh\u013ead sa zd\u00e1, \u017ee t\u00e1to ot\u00e1zka nie je operacionalizovan\u00e1, av\u0161ak je zameran\u00e1 na predt\u00fdm preh\u013eadan\u00fd zdroj. Autor v\u00fdskumu sa odvol\u00e1va na konkr\u00e9tne ukazovatele, napr. mu\u017e ved\u013ea \u017eeny vystupuje v \u00falohe experta, a \u017eena v \u00falohe pas\u00edvneho a prekvapen\u00e9ho posluch\u00e1\u010da, pou\u010dovanej osoby.<\/p>

Ako vid\u00edme, v diskutovan\u00fdch pr\u00edpadoch ot\u00e1zok, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa subjekt\u00edvnej reality, stupe\u0148 ich operacionaliz\u00e1cie sa men\u00ed postupom \u010dasu a st\u00e1va sa \u010doraz pokro\u010dilej\u0161\u00edm. V tomto pr\u00edpade toti\u017e v\u00fdskum neza\u010d\u00edna od te\u00f3rie, ktor\u00e1 poskytuje materi\u00e1l na operacionaliz\u00e1ciu u\u017e pred v\u00fdskumom. Za\u010d\u00edna so v\u0161eobecn\u00fdmi pojmov\u00fdmi r\u00e1mcami, a to, \u010do im poskytuje materi\u00e1l na operacion\u00e1liz\u00e1ciu ot\u00e1zok, je oblas\u0165 v\u00fdskumu, a to bu\u010f vo forme \u013eudsk\u00e9ho kolekt\u00edvu, alebo sekund\u00e1rnych zdrojov. Tak teda najprv poh\u013ead do reality a potom v\u00fdskumn\u00e9 ot\u00e1zky v operacionalizovanej verzii.<\/p>

A teraz je \u010das na hypot\u00e9zy. Hypot\u00e9za \u2013 <\/em>ako u\u017e bolo nap\u00edsan\u00e9 \u2013 operacionalizuje v\u00fdskum, ktor\u00fd testuje te\u00f3riu. Vo vz\u0165ahu k objekt\u00edvnej realite sa te\u00f3rie \u010dasto skladaj\u00fa z tvrden\u00ed ukazuj\u00facich v\u0161eobecn\u00e9 pravidelnosti, ktor\u00e9 sa vz\u0165ahuj\u00fa k v\u0161eobecnej popul\u00e1cii. To znamen\u00e1, \u017ee hypot\u00e9za sa pova\u017euje za logick\u00fd z\u00e1ver tvrdenia, ktor\u00e9 sa t\u00fdka empirickej reality v meradle popul\u00e1cie. Preto krit\u00e9riom overovania tvrdenia musia by\u0165 objekty, ktor\u00e9 reprezentuj\u00fa popul\u00e1ciu. Vr\u00e1\u0165me sa teraz k pr\u00edkladu v\u00fdskumu o vz\u0165ahu medzi sledovan\u00edm rekl\u00e1m so sc\u00e9nami agresie a agres\u00edvnym spr\u00e1van\u00edm det\u00ed. Po\u010das jeho anal\u00fdzy som nap\u00edsal, \u017ee te\u00f3ria soci\u00e1lneho u\u010denia zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee je d\u00f4le\u017eit\u00e9 u\u010di\u0165 sa na z\u00e1klade sk\u00fasenost\u00ed a pozorovania modelu. Jedno z tvrden\u00ed tejto te\u00f3rie hovor\u00ed, \u017ee modelovanie je efekt\u00edvne, ke\u010f modely vykon\u00e1vaj\u00faci ur\u010dit\u00e9 spr\u00e1vanie s\u00fa za\u0148 odme\u0148ovan\u00ed<\/em>. A pr\u00e1ve toto tvrdenie bude predpokladom pre odvodenie v\u00fdskumnej hypot\u00e9zy. M\u00f4\u017eeme za\u010da\u0165 pr\u00edpravou empirick\u00fdch podmienok, ktor\u00e9 s\u00fa nevyhnutn\u00e9 na overenie hypot\u00e9zy. Efekt\u00edvnos\u0165 modelovania je mo\u017en\u00e9 skontrolova\u0165, ak maj\u00fa subjekty po pozorovan\u00ed modelu mo\u017enos\u0165 podie\u013ea\u0165 sa na \u010dinnostiach podobn\u00fdch jeho \u010dinnostiam. Okrem toho, predmetom modelovania m\u00e1 by\u0165 agres\u00edvne spr\u00e1vanie. Obe situ\u00e1cie, v ktorej sa nach\u00e1dza model, ako aj situ\u00e1cia, v ktorej sa nach\u00e1dzaj\u00fa sk\u00faman\u00ed po dokon\u010den\u00ed pozorovania modelu, musia obsahova\u0165 ukazovatele agresie. Ak sa vr\u00e1time k u\u017e za\u010datej problematiz\u00e1cii\u00a0 t\u00fdchto\u00a0 premenn\u00fdch,\u00a0 m\u00f4\u017eeme\u00a0 formulova\u0165<\/p>

\u00a0<\/p>

hypot\u00e9zu: ak si deti zo skupiny A pozr\u00fa reklamy, ktor\u00fdch hrdinovia boli odmenen\u00ed za agresiu, a zo skupiny B reklamy, ktor\u00fdch hrdinovia neboli odmenen\u00ed za agresiu, potom pri hre v skupine deti zo skupiny A z\u00edskaj\u00fa vy\u0161\u0161ie ukazovatele agres\u00edvneho spr\u00e1vania, zaznamenan\u00e9 v\u00fdskumn\u00edkmi na pozorovacom h\u00e1rku, ne\u017e deti zo skupiny B. <\/em>Takto formulovan\u00e1 hypot\u00e9za obsahuje v\u0161etky prvky: obsah tvrdenia sa vz\u0165ahuje na empirick\u00e9 podmienky, predstavuje typ vz\u0165ahu sp\u00e1jaj\u00faci ukazovatele oboch premenn\u00fdch, obsah hypot\u00e9zy vypl\u00fdva logicky z teoretick\u00e9ho tvrdenia a pravdepodobnos\u0165 odmietnutia hypot\u00e9zy je rovnak\u00e1 ako pravdepodobnos\u0165 jej potvrdenia. To v\u0161etko znamen\u00e1, \u017ee na\u0161a hypot\u00e9za je overite\u013en\u00e1, a teda, \u017ee neexistuj\u00fa \u017eiadne okolnosti, ktor\u00e9 by mohli znemo\u017eni\u0165 vznik ak\u00e9hoko\u013evek v\u00fdsledku. Ak by v niektorej \u010dasti nebola overite\u013en\u00e1, bola by tenden\u010dn\u00e1, zameran\u00e1 na konkr\u00e9tny v\u00fdsledok, napr. na potvrdenie. Je potrebn\u00e9 poveda\u0165, \u017ee hypot\u00e9za nemus\u00ed by\u0165 len jedna veta. M\u00f4\u017ee ju tvori\u0165 logicky a obsahovo spojen\u00fd sled viet, preukazuj\u00faci vz\u0165ahy empirick\u00fdch podmienok, ktor\u00e9 boli vytvoren\u00e9 na jej overenie. Vzh\u013eadom k tomu, \u017ee m\u00e1 logicky vypl\u00fdva\u0165 z teoretick\u00e9ho tvrdenia, tvrdenie jej mus\u00ed predch\u00e1dza\u0165.<\/p>

A ako sa formuluje hypot\u00e9za vo vz\u0165ahu k zakotvenej te\u00f3rii? Predov\u0161etk\u00fdm priestorom jej overovania nie je popul\u00e1cia, ale konkr\u00e9tne sk\u00faman\u00e9 miesto. Samotn\u00fd n\u00e1zov tohto typu te\u00f3rie hovor\u00ed, \u017ee je \u201ezakotven\u00e1\u201d v \u00fadajoch. Odtrhnut\u00e1 od \u00fadajov neexistuje, prinajmen\u0161om v po\u010diato\u010dnej f\u00e1ze v\u00fdskumu. U\u017e vytvoren\u00e1 zakotven\u00e1 te\u00f3ria sa sklad\u00e1 z tzv. teoretick\u00fdch pozn\u00e1mok vysvet\u013euj\u00facich pr\u00edslu\u0161n\u00fa ot\u00e1zku vo vz\u0165ahu ku kontextom, ktor\u00e9 ich sprev\u00e1dzaj\u00fa. A pr\u00e1ve kontext, ako neoddelite\u013en\u00e1 s\u00fa\u010das\u0165 teoretick\u00fdch pozn\u00e1mok, poskytuje mo\u017enos\u0165 overi\u0165 zakotven\u00fa te\u00f3riu v\u00fdlu\u010dne bezprostredne po f\u00e1ze jej vytvorenia, a dokonca aj v priebehu tohto postupu. Po uplynut\u00ed \u010dasu sa men\u00ed kontext a naj\u010dastej\u0161ie te\u00f3ria str\u00e1ca svoju v\u00fdpovedn\u00fa schopnos\u0165. Tak\u017ee nie je mo\u017en\u00e9 kedyko\u013evek po vytvoren\u00ed zakotvenej te\u00f3rie za\u010da\u0165 proces overovania. V\u0161eobecn\u00e9 te\u00f3rie, ktor\u00e9 s\u00fa z\u00e1merne odtrhnut\u00e9 od kontextu, sa m\u00f4\u017eu kedyko\u013evek overova\u0165. Tak\u017ee v pr\u00edpade zakotvenej te\u00f3rie je overovanie s\u00fa\u010das\u0165ou vytv\u00e1rania te\u00f3rie. Neformuluje sa teda hypot\u00e9za pre jej overenie v tom zmysle ako pre overenie v\u0161eobecnej te\u00f3rie. Hypot\u00e9za je v podstate samotn\u00fd proces overovania teoretick\u00fdch pozn\u00e1mok. Ak budeme predpoklada\u0165, \u017ee dan\u00e9 zakotven\u00e9 tvrdenie, napr. reklamy t\u00fdkaj\u00face sa dom\u00e1cich pr\u00e1c situuj\u00fa mu\u017esk\u00fdch hrdinov ako odborn\u00edkov, ktor\u00ed radia \u017een\u00e1m, ako maj\u00fa tieto pr\u00e1ce vykon\u00e1va\u0165<\/em>, potom pl\u00e1n jeho overenia je hypot\u00e9zou. V\u00fdskumn\u00edk to m\u00f4\u017ee vyjadri\u0165 takto: ak traja nez\u00e1visl\u00ed v\u00fdskumn\u00edci, ktor\u00ed nepoznaj\u00fa moju zakotven\u00fa te\u00f3riu, vykon\u00e1vaj\u00fa anal\u00fdzy t\u00fdch ist\u00fdch rekl\u00e1m a dospej\u00fa k analogick\u00fdm teoretick\u00fdm posudkom, moja zakotven\u00e1 te\u00f3ria bude overen\u00e1. <\/em>Mo\u017eno si v\u0161imn\u00fa\u0165, \u017ee t\u00e1to hypot\u00e9za sa t\u00fdka empirick\u00fdch podmienok, vypl\u00fdva z teoretick\u00e9ho tvrdenia a poskytuje v rovnakej miere dve rie\u0161enia, teda je overite\u013en\u00e1. Jej status je v\u0161ak odli\u0161n\u00fd. Nepredstavuje toti\u017e univerz\u00e1lny n\u00e1stroj pre overenie te\u00f3rie, ale je formulovan\u00e1 v r\u00e1mci v\u00fdskumu, ktor\u00fd vedie k vytv\u00e1raniu zakotvenej te\u00f3rie. Naproti tomu, v\u0161eobecn\u00e9 te\u00f3rie b\u00fdvaj\u00fa viackr\u00e1t, po dlh\u00fa dobu, overovan\u00e9 r\u00f4znymi v\u00fdskumn\u00fdmi pracovn\u00edkmi, v\u017edy rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom.<\/p>

Na z\u00e1ver t\u00fdchto anal\u00fdz je potrebn\u00e9 zd\u00f4razni\u0165, \u017ee \u010dinnosti spojen\u00e9 s problematiz\u00e1ciou a operacionaliz\u00e1ciou sa stret\u00e1vaj\u00fa v okamihu formulovania v\u00fdskumn\u00fdch ot\u00e1zok a hypot\u00e9z. Samotn\u00e9 ot\u00e1zky a hypot\u00e9zy v\u0161ak riadia v\u00fdskum. V nich sa toti\u017e nach\u00e1dza podrobn\u00fd opis postupu v\u00fdskumn\u00edka vo f\u00e1ze zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov a my\u0161lienka na ich n\u00e1sledn\u00fa anal\u00fdzu.<\/p>

Pokia\u013e v\u0161ak ide o t\u00e9mu celej druhej kapitoly, treba poveda\u0165, \u017ee pokra\u010dovanie operacionaliz\u00e1cie nach\u00e1dza svoje miesto vo f\u00e1ze pr\u00edpravy met\u00f3d zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov a vo f\u00e1ze zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov. \u00dadaje s\u00fa predsa \u201ehodnotami\u201d, ktor\u00e9 prij\u00edmaj\u00fa ukazovatele, a ukazovatele s\u00fa stavebn\u00e9 kamene met\u00f3d a n\u00e1strojov na zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov.<\/p>

  1. <\/span>V\u0161eobecn\u00e1 te\u00f3ria je symbolick\u00e1 reprezent\u00e1cia reality zlo\u017een\u00e1 z tvrden\u00ed vz\u0165ahuj\u00facich sa na popul\u00e1ciu.<\/li>
  2. <\/span>Zakotven\u00e1 te\u00f3ria je konkr\u00e9tna reprezent\u00e1cia zlo\u017een\u00e1 z tvrden\u00ed vz\u0165ahuj\u00facich sa na individu\u00e1lne pr\u00edpady.<\/li><\/ol>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY. PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA Operacionaliz\u00e1cia ako prvok problematiz\u00e1cie Mus\u00edme sa na chv\u00ed\u013eu vr\u00e1ti\u0165 k postupom problematiz\u00e1cie eduka\u010dnej reality. Zmienil som sa, \u017ee pri prechode na \u010fal\u0161iu kapitolu sme jej anal\u00fdzu e\u0161te nezakon\u010dili. Na r\u00f4znych miestach druhej kapitoly som tie\u017e p\u00edsal, \u017ee problematiz\u00e1cia napokon vedie k v\u00fdskumn\u00fdm ot\u00e1zkam a hypot\u00e9zam. A je to pravda, ale […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-5277","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5277","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5277"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5277\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5388,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5277\/revisions\/5388"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5277"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}