{"id":5389,"date":"2023-03-30T10:52:15","date_gmt":"2023-03-30T08:52:15","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=5389"},"modified":"2023-03-30T15:10:38","modified_gmt":"2023-03-30T13:10:38","slug":"problematizovanie-edukacnej-reality-4-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/problematizovanie-edukacnej-reality-4-1\/","title":{"rendered":"Problematizovanie eduka\u010dnej reality-4-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY.
PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Met\u00f3dy zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov o objekt\u00edvnej realite<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

V\u00fdskum objekt\u00edvnej reality umo\u017e\u0148uje pozna\u0165 v\u0161eobecn\u00e9 pravidelnosti. Tie sa potom t\u00fdkaj\u00fa celej popul\u00e1cie v rovnakej miere. Ak registrujeme ukazovatele premenn\u00fdch, ktor\u00e9 konceptualizuj\u00fa objekt\u00edvny svet eduk\u00e1cie, mus\u00edme to robi\u0165 tie\u017e objekt\u00edvnym sp\u00f4sobom, ktor\u00fd je rovnak\u00fd pre v\u0161etky sk\u00faman\u00e9 objekty<\/em>. Operacionalizovan\u00edm \u00fazko definovanej premennej vyber\u00e1me tak\u00e9 ukazovatele, ktor\u00e9 vyprovokuj\u00fa len formu aktiv\u00edt sk\u00faman\u00fdch objektov, ktor\u00e9 n\u00e1s zauj\u00edmaj\u00fa, a zabr\u00e1nia odhali\u0165 in\u00e9 formy v priebehu v\u00fdskumu. Budeme sa teda sna\u017ei\u0165 izolova\u0165 sk\u00faman\u00e9 osoby od vplyvu in\u00fdch premenn\u00fdch. Nezauj\u00edma n\u00e1s toti\u017e kontext, ktor\u00fd sprev\u00e1dza v\u00fdskum, ale uniformiz\u00e1cia jeho priebehu. Rovnak\u00e9 podmienky v\u00fdskumu pre v\u0161etk\u00fdch a s\u00fastredenie sa v\u00fdlu\u010dne na zhroma\u017e\u010fovanie \u00fadajov prostredn\u00edctvom pripraven\u00fdch ukazovate\u013eov, aby sa zabr\u00e1nilo vzniku kontextu, to s\u00fa dve prv\u00e9 vlastnosti diskutovan\u00fdch met\u00f3d zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov. \u010eal\u0161ia sa sp\u00e1ja s typom aktivizovanej reality. Ide o spr\u00e1vanie zjavn\u00e9, ktor\u00e9 je reakciou na pr\u00fad podnetov, ktor\u00e9 ho riadia. Nie je spont\u00e1nne v tom zmysle, ale vyprovokovan\u00e9 prostredn\u00edctvom v\u00fdskumn\u00e9ho postupu. Dokonca aj ke\u010f je to napokon individu\u00e1lna reakcia sk\u00famanej osoby, ale je to reakcia umelo vyvolan\u00e1, alebo inak \u201ekanalizovan\u00e1\u201d presne vymedzen\u00fdm sp\u00f4sobom. Okrem zjavn\u00e9ho spr\u00e1vania diskutovan\u00e9 met\u00f3dy aktivizuj\u00fa aj odpovede na testov\u00e9 \u00falohy alebo ot\u00e1zky umiestnen\u00e9 v r\u00f4znych dotazn\u00edkoch. Sk\u00faman\u00e9 osoby preh\u013ead\u00e1vaj\u00fa z\u00e1soby svojich vedomost\u00ed a sk\u00fasenost\u00ed, ale nem\u00f4\u017eu ich slobodne prezentova\u0165. Musia sa vz\u0165ahova\u0165 na \u0161trukt\u00faru \u00falohy, pr\u00edkazu. Tieto \u00falohy predstavuj\u00fa mechanizmus, ktor\u00fd spracov\u00e1va vedomosti a osobn\u00e9 sk\u00fasenosti sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b na parametre v\u00fdskumn\u00e9ho n\u00e1stroja, t.j. ukazovatele. To znamen\u00e1, \u017ee aktivita sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b je prisp\u00f4soben\u00edm sa ukazovate\u013eu. Jej r\u00f4zne verzie sa prisp\u00f4sobuj\u00fa mno\u017estvu variantov premennej, napl\u00e1novan\u00fdch vo f\u00e1ze operacionaliz\u00e1cie.<\/p>

\u00dadaje z\u00edskan\u00e9 z takto ch\u00e1pan\u00fdch meran\u00ed s\u00fa v\u017edy prezentovan\u00e9 vo forme \u010d\u00edsel. Ka\u017ed\u00fd druh vyprovokovanej aktivity, aj ke\u010f nie je priamo tak registrovan\u00e1, bude napokon premenen\u00fd na \u010d\u00edsla. Preto n\u00e1stroj poch\u00e1dzaj\u00faci z takejto operacionaliz\u00e1cie obsahuje mechanizmus premeny pozorovan\u00ed, v\u00fdtvorov \u010dinnosti sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b na kvantitat\u00edvne hodnoty. Takto z\u00edskan\u00e9 \u00fadaje s\u00fa porovnate\u013en\u00e9, aj ke\u010f s\u00fa v nich ukryt\u00e9 neporovnate\u013en\u00e9 osobitosti sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b.<\/p>

\u00a0<\/p>

V nasleduj\u00facich podkapitol\u00e1ch bud\u00fa diskutovan\u00e9 tri met\u00f3dy zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov: testovanie, kvantitat\u00edvne pozorovanie a anketovanie.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Met\u00f3dy testovania<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Testovanie je postavenie sk\u00famanej osoby pred nejak\u00fa \u00falohu a zaznamenanie sp\u00f4sobu jej splnenia<\/em>. T\u00fato met\u00f3du m\u00f4\u017eeme vidie\u0165 aj v kateg\u00f3ri\u00e1ch konfront\u00e1cie sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b s nejak\u00fdm vonkaj\u0161\u00edm krit\u00e9riom. V tis\u00edcoch materi\u00e1lov zo soci\u00e1lnych v\u00fdskumov je mo\u017en\u00e9 rozl\u00ed\u0161i\u0165 dva druhy testovania: situa\u010dn\u00e9 testovanie a testovanie typu ceruzka \u2013 <\/em>papier (\u010doskoro sa za\u010dne hovori\u0165 \u201eoko \u2013 <\/em>monitor\u201d). Za\u010dnime od situa\u010dn\u00e9ho testovania. Situa\u010dn\u00fd test (alebo behavior\u00e1lne meranie) zaznamen\u00e1va zjavn\u00e9 akty spr\u00e1vania vo v\u00fdskumnej situ\u00e1cii, ktor\u00e1 umo\u017e\u0148uje vznik o\u010dak\u00e1van\u00fdch ukazovate\u013eov<\/em>. S\u00fa to samozrejme ukazovatele nepozorovate\u013enej premennej. Ukazovate\u013e je zahrnut\u00fd v spr\u00e1van\u00ed sk\u00famanej osoby. Tak\u00e9to meranie mus\u00ed sp\u013a\u0148a\u0165 dve podmienky. Situ\u00e1cia mus\u00ed by\u0165 kritick\u00e1 pre v\u00fdskyt ukazovate\u013ea a mus\u00ed zabr\u00e1ni\u0165 vzniku ukazovate\u013eov ru\u0161iv\u00fdch premenn\u00fdch. Ukazovate\u013e je zaznamenan\u00fd v\u00fdskumn\u00edkom vo forme \u010d\u00edsla, vyjadren\u00e9ho v nejakej \u0161k\u00e1le, pripravenej pred v\u00fdskumom. \u010cas\u0165 behavior\u00e1lnych meran\u00ed m\u00e1 priamy charakter (sk\u00faman\u00e1 osoba sa z\u00fa\u010dast\u0148uje situ\u00e1cie), a \u010das\u0165 nepriamy (inform\u00e1cie o spr\u00e1van\u00ed sk\u00famanej osoby poskytuje in\u00e1 osoba).<\/p>

Pozrime sa na situ\u00e1ciu priameho testovania. Na v\u00fdskum je pripraven\u00e1 miestnos\u0165 s tabu\u013eou a stolom pre experiment\u00e1tora. Vo vzdialenosti troch metrov od tabule je na podlahe prilepen\u00fd \u010derven\u00fd papierov\u00fd \u0161tvorec. Na tabuli s\u00fa nakreslen\u00e9 \u0161tyri priamky, usporiadan\u00e9 ved\u013ea seba v r\u00f4znych uhloch. Priamka C je, a aj vyzer\u00e1 dlh\u0161ia ne\u017e ostatn\u00e9, 4o potvrdili nez\u00e1visl\u00ed kompetentn\u00ed sudcovia \u2013 u\u010ditelia geometrie. V miestnosti s\u00fa e\u0161te dvaja \u013eudia, ktor\u00ed pracuj\u00fa ako pomocn\u00edci experiment\u00e1tora. Do miestnosti vch\u00e1dzaj\u00fa postupne testovan\u00e9 osoby. Ka\u017ed\u00e1 z nich tam zostane po dobu dvoch min\u00fat a vych\u00e1dza tak\u00fdm smerom, aby sa nestretla s testovan\u00fdmi osobami, ktor\u00e9 e\u0161te \u010dakaj\u00fa na svoj vstup. Po vstupe sa testovan\u00e1 osoba postav\u00ed na \u0161tvorec s v\u00fdh\u013eadom na tabu\u013eu. V\u00fdskumn\u00edk hovor\u00ed, \u017ee jej \u00falohou bude odpoveda\u0165 na ot\u00e1zku, \u010di priamky prezentovan\u00e9 na tabuli maj\u00fa rovnak\u00fa d\u013a\u017eku. Ak osoba zist\u00ed, \u017ee nie, mus\u00ed poveda\u0165, v \u010dom spo\u010d\u00edva rozdiel, napr. \u017ee jedna je dlh\u0161ia alebo krat\u0161ia ne\u017e ostatn\u00e9. Na rozm\u00fd\u0161\u013eanie maj\u00fa sk\u00faman\u00ed 30 sek\u00fand. Ke\u010f sa presved\u010d\u00edte, \u017ee sk\u00faman\u00ed pochopili pokyny, za\u010d\u00edna sa v\u00fdskum: v\u00fdskumn\u00edk odhal\u00ed tabu\u013eu a zap\u00edna stopky. Testovan\u00fd pozer\u00e1 na tabu\u013eu. Po uplynut\u00ed 10 sek\u00fand jedna z os\u00f4b, ktor\u00e9 pom\u00e1haj\u00fa experiment\u00e1torovi, hovor\u00ed \u0161eptom druhej tak\u00fato vetu: \u201eJe to celkom dobr\u00fd klam, ve\u010f s\u00fa predsa rovnak\u00e9\u201d. T\u00fato vetu po\u010duje sk\u00faman\u00e1 osoba. S takouto situ\u00e1ciou sa v\u0161ak stret\u00e1va ka\u017ed\u00fd druh\u00fd \u00fa\u010dastn\u00edk merania. Po uplynut\u00ed 30 sek\u00fand experiment\u00e1tor zapisuje odpove\u010f sk\u00faman\u00e9ho. Za spr\u00e1vnu odpove\u010f dost\u00e1va 1 bod, za nespr\u00e1vnu 0 bodov. V\u00fdskumu sa z\u00fa\u010dast\u0148uje 110 os\u00f4b, polovica z nich po\u010duje \u0161epot.<\/p>

Najprv skontrolujeme, \u010di t\u00e1to operacionaliz\u00e1cia sp\u013a\u0148a podmienky situa\u010dn\u00e9ho testovania, a potom zrekon\u0161truujeme problematiz\u00e1ciu sk\u00famanej eduka\u010dnej reality. Po prv\u00e9, pre v\u0161etk\u00fdch boli pripraven\u00e9 rovnak\u00e9 podmienky v\u00fdskumu. Testovan\u00e9 osoby st\u00e1li v rovnakej vzdialenosti od tabule. Dostali rovnak\u00fa inform\u00e1ciu o o\u010dak\u00e1vanom spr\u00e1van\u00ed. Pozerali sa na rovnak\u00fd obr\u00e1zok. Mali rovnak\u00fd \u010das na odpove\u010f. V\u0161etci museli odpoveda\u0165 v rovnakom form\u00e1te \u2013 v s\u00falade s pokynmi. Jedin\u00fd rozdiel sa t\u00fdkal \u0161epotu, ale bol d\u00f4sledne vykon\u00e1van\u00fd v oboch skupin\u00e1ch. Pokia\u013e teda ide o skupiny, neboli \u017eiadne rozdiely. Ako bola zabezpe\u010den\u00e1 kontrola ru\u0161iv\u00fdch premenn\u00fdch? \u010cakaj\u00facim nebolo dovolen\u00e9 stretn\u00fa\u0165 sa s osobami, ktor\u00e9 u\u017e vykonali \u00falohu, \u010do odstr\u00e1nilo v\u00fdskyt ru\u0161ivej premennej v tom zmysle, \u017ee \u010das\u0165 sk\u00faman\u00fdch nemala inform\u00e1cie o priebehu v\u00fdskumu e\u0161te pred v\u00fdskumom. V miestnosti neboli \u017eiadne ru\u0161iv\u00e9 podnety, ktor\u00e9 rozpty\u013eovali pozornos\u0165 sk\u00faman\u00fdch, napr. obrazy na sten\u00e1ch, \u010fal\u0161ie zvuky, at\u010f. Pred meran\u00edm sa tie\u017e skontrolovalo, \u010di narysovan\u00e9 priamky vyzeraj\u00fa krat\u0161ie ne\u017e priamka C. T\u00fdmto sp\u00f4sobom bol neutralizovan\u00fd efekt chybn\u00e9ho pozorovania bez oh\u013eadu na vypo\u010dutie po\u0161epnutej rady. Cie\u013eom bolo taktie\u017e eliminova\u0165 kontext, ktor\u00fd by odli\u0161oval priebeh v\u00fdskumu. Nemenili sa pokyny, nerozpr\u00e1valo sa dodato\u010dne s testovan\u00fdmi osobami, v\u00fdskum bol realizovan\u00fd v rovnakom \u010dase d\u0148a, v rovnakom osvetlen\u00ed, at\u010f.<\/p>

Ak\u00e1 bola problematiz\u00e1cia? Vo f\u00e1ze konceptualiz\u00e1cie boli definovan\u00e9 dve premenn\u00e9: presnos\u0165 pozorovania vz\u0165ahu medzi objektmi: pozorovanie presn\u00e9, pozorovanie nepresn\u00e9 a pr\u00edstup vyvol\u00e1van\u00fd sugesciou: je pr\u00edstup a nie je pr\u00edstup. Problematiz\u00e1cia sa v\u0161ak t\u00fdkala verifik\u00e1cie teoretick\u00e9ho tvrdenia, ktor\u00e9 hovor\u00ed o existencii vplyvu pr\u00edstupu na pozorovanie<\/em>. To znamen\u00e1, \u017ee kognit\u00edvne procesy nem\u00f4\u017eu by\u0165 v\u017edy pova\u017eovan\u00e9 za objekt\u00edvne, \u017ee na ne vpl\u00fdva pr\u00edstup, postoj. Rovnak\u00e9 tvrdenie sa m\u00f4\u017ee t\u00fdka\u0165 pozornosti, po\u010d\u00favania, myslenia. Z tohto uhla poh\u013eadu bola pred v\u00fdskumom sformulovan\u00e1 hypot\u00e9za na z\u00e1klade nasleduj\u00facej operacionaliz\u00e1cie. Ukazovate\u013eom kon\u0161tantnej premennej bola jeho pr\u00edslu\u0161nos\u0165 k jednej z dvoch skup\u00edn: A \u2013 po\u010dula \u0161epot a B \u2013 nepo\u010dula \u0161epot. \u0160epot spolu s obsahom odpovede bol ukazovate\u013eom pr\u00edtomnosti rie\u0161enia. To znamen\u00e1, \u017ee bolo manipulovan\u00e9 rie\u0161en\u00edm. Ukazovate\u013eom n\u00e1hodnej premennej bola odpove\u010f na ot\u00e1zku v\u00fdskumn\u00edka, premenen\u00e1 na \u010d\u00edslo. Oba ukazovatele boli empirick\u00e9, umiestnen\u00e9 v spr\u00e1van\u00ed sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b. Hypot\u00e9za hovor\u00ed, \u017ee ak osoby zo skupiny A boli predmetom manipul\u00e1cie, ktor\u00e1 spo\u010d\u00edvala vo vyvol\u00e1van\u00ed reakcie prostredn\u00edctvom na\u0161epk\u00e1vania nepravdiv\u00e9ho rie\u0161enia \u00falohy, a osoby zo skupiny B neboli predmetom takejto manipul\u00e1cie, potom by osoby zo skupiny A mali urobi\u0165 viac ch\u00fdb pri rie\u0161en\u00ed \u00falohy spo\u010d\u00edvaj\u00facej na postrehu vz\u0165ahov medzi priamkami ne\u017e osoby zo skupiny B<\/em>. Bolo to mo\u017en\u00e9 formulova\u0165 aj krat\u0161ie, v pr\u00edpade, ak by hypot\u00e9za nastala priamo po op\u00edsan\u00ed operacionaliz\u00e1cie: ak osoby zo skupiny A urobia viac ch\u00fdb ne\u017e osoby zo skupiny B, tvrdenie bude pozit\u00edvne overen\u00e9.<\/em><\/p>

Testovanie nepriame sa via\u017ee na pomoc in\u00fdch os\u00f4b, ne\u017e s\u00fa sk\u00faman\u00e9 osoby. Napr\u00edklad u\u010dite\u013e dostane \u0161peci\u00e1lny h\u00e1rok, na ktorom s\u00fa ot\u00e1zky obsahuj\u00face ukazovatele aktivity \u017eiaka na hodine. Po ka\u017edej ot\u00e1zke je \u0161k\u00e1la zaznamen\u00e1vaj\u00faca inform\u00e1cie, ktor\u00e9 poskytuje u\u010dite\u013e. Tu s\u00fa n\u00e1zorn\u00e9 pr\u00edklady polo\u017eiek tak\u00e9ho h\u00e1rku:<\/p>

\u00a0<\/p>

N\u00e1vod: zakr\u00fa\u017ekovan\u00edm zazna\u010dte na h\u00e1rku pr\u00edslu\u0161n\u00e9 \u010d\u00edslo, stupe\u0148 spr\u00e1vania sa \u017eiaka pod\u013ea opisu v danej polo\u017eke. Tu je interpret\u00e1cia \u0161k\u00e1ly:<\/p>

  1. – takmer nikdy<\/li>
  2. – zriedkavo<\/li>
  3. – \u010dasto<\/li>
  4. – takmer v\u017edy<\/li><\/ol>

    \u00a0<\/p>

    \u00a0<\/p>

    1.<\/p><\/td>

    Op\u00fa\u0161\u0165a vyu\u010dovanie bez ospravedlnenia<\/p><\/td>

    1<\/p><\/td>

    2<\/p><\/td>

    3<\/p><\/td>

    4<\/p><\/td><\/tr>

    2.<\/p><\/td>

    Je pripraven\u00fd na hodinu<\/p><\/td>

    1<\/p><\/td>

    2<\/p><\/td>

    3<\/p><\/td>

    4<\/p><\/td><\/tr>

    3.<\/p><\/td>

    Hl\u00e1si sa odpoveda\u0165<\/p><\/td>

    1<\/p><\/td>

    2<\/p><\/td>

    3<\/p><\/td>

    4<\/p><\/td><\/tr>

    4.<\/p><\/td>

    Hl\u00e1si sa ako dobrovo\u013en\u00edk vykon\u00e1va\u0165 dodato\u010dn\u00e9 \u00falohy<\/p><\/td>

    1<\/p><\/td>

    2<\/p><\/td>

    3<\/p><\/td>

    4<\/p><\/td><\/tr>

    5.<\/p><\/td>

    Prospieva z kontroln\u00fdch p\u00edsomn\u00fdch pr\u00e1c<\/p><\/td>

    1<\/p><\/td>

    2<\/p><\/td>

    3<\/p><\/td>

    4<\/p><\/td><\/tr>

    6.<\/p><\/td>

    Spolupracuje v skupine<\/p><\/td>

    1<\/p><\/td>

    2<\/p><\/td>

    3<\/p><\/td>

    4<\/p><\/td><\/tr>

    7.<\/p><\/td>

    Pozit\u00edvne reaguje na pripomienky u\u010dite\u013ea<\/p><\/td>

    1<\/p><\/td>

    2<\/p><\/td>

    3<\/p><\/td>

    4<\/p><\/td><\/tr>

    8.<\/p><\/td>

    Poskytuje pomoc in\u00fdm de\u0165om<\/p><\/td>

    1<\/p><\/td>

    2<\/p><\/td>

    3<\/p><\/td>

    4<\/p><\/td><\/tr>

    9.<\/p><\/td>

    Vyh\u00fdba sa plneniu funkcie t\u00fd\u017edenn\u00edka<\/p><\/td>

    1<\/p><\/td>

    2<\/p><\/td>

    3<\/p><\/td>

    4<\/p><\/td><\/tr><\/tbody><\/table>

    zdroj: vlastn\u00e9 anal\u00fdzy<\/em><\/p>

    \u00a0<\/em><\/p>

    Testovanou osobou nie je u\u010dite\u013e, ale \u017eiak. Spr\u00e1vanie \u017eiaka je rekon\u0161truovan\u00e9 zo sk\u00fasenost\u00ed u\u010dite\u013ea. Podobne ako sk\u00fasenos\u0165 v predch\u00e1dzaj\u00facom pr\u00edpade testovania, ktor\u00fa vyu\u017e\u00edva u\u010dite\u013e, mus\u00ed by\u0165 kritick\u00e1 pre vznik ukazovate\u013eov. Preto osoba, ktor\u00e1 opisuje spr\u00e1vanie testovan\u00e9ho, mus\u00ed ma\u0165 vedomosti, ktor\u00e9 s\u00fa potrebn\u00e9 na vyplnenie h\u00e1rku. Testovanie zalo\u017een\u00e9 na h\u00e1rkoch meria len jednu premenn\u00fa prostredn\u00edctvom viacer\u00fdch ukazovate\u013eov umiestnen\u00fdch v obsahu tvrdenia a \u0161k\u00e1le odpoved\u00ed. Tieto ukazovatele sa t\u00fdkaj\u00fa nepozorovate\u013en\u00fdch premenn\u00fdch, vo v\u0161eobecnosti so zlo\u017eitou \u0161trukt\u00farou. Vy\u0161\u0161ie uveden\u00e1 tabu\u013eka ukazuje ukazovatele premennej \u201eaktivita \u017eiaka na vyu\u010dovan\u00ed\u201d. T\u00e1to premenn\u00e1 sa sklad\u00e1 z mnoh\u00fdch foriem \u010dinnost\u00ed, ktor\u00e9 sa musia objavi\u0165 v jej defin\u00edcii (konceptualiz\u00e1cia). Potom je ka\u017ed\u00e1 merit\u00f3rna zlo\u017eka \u201eaktivity na hodine\u201d premenen\u00e1 na ukazovate\u013e, teda tak\u00fa vetu, ktor\u00e1 je obrazom spr\u00e1vania testovanej osoby v sk\u00fasenosti u\u010dite\u013ea. Pri budovan\u00ed tak\u00fdchto ukazovate\u013eov s\u00fa u\u017eito\u010dn\u00ed samotn\u00ed u\u010ditelia, ktor\u00ed naj\u010dastej\u0161ie p\u00f4sobia v \u00falohe kompetentn\u00fdch sudcov, ktor\u00ed verifikuj\u00fa<\/p>

    \u00a0<\/p>

    hodnotu ukazovate\u013eov. Ukazovate\u013eom je obsahov\u00e1 podstata vety spolu s ozna\u010denou odpove\u010fou, napr.:<\/p>

    Hl\u00e1si sa odpoveda\u0165 1 2\u00a0 3\u00a0 4<\/strong><\/p>

    Ozna\u010denie odpovede \u201etakmer v\u017edy\u201d je ukazovate\u013eom vysokej aktivity. To znamen\u00e1, \u017ee cel\u00fd h\u00e1rok mus\u00ed by\u0165 kon\u0161truovan\u00fd pod\u013ea z\u00e1sady: \u010d\u00edm viac bodov z\u00edska testovan\u00fd, t\u00fdm sa vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere prejavuje ukazovate\u013e \u201eaktivity na hodine\u201d, zodpovedaj\u00faci variantu \u201evysok\u00e1\u201d. To v\u0161ak bude len v pr\u00edpade, ak bude veta formulovan\u00e1 v pozit\u00edvnom slova zmysle vo vz\u0165ahu k aktivite. Ak v\u0161ak veta obsahuj\u00faca ukazovate\u013e bude ma\u0165 negat\u00edvny v\u00fdznam, v\u00fdskumn\u00edk bude musie\u0165 pri po\u010d\u00edtan\u00ed v\u00fdsledkov obr\u00e1ti\u0165 \u0161k\u00e1lu. Tu je pr\u00edklad takejto situ\u00e1cie:<\/p>

    Op\u00fa\u0161\u0165a vyu\u010dovanie bez ospravedlnenia\u00a0 1\u00a0 2\u00a0 3\u00a0 4<\/strong><\/p>

    Teraz vid\u00edme, \u017ee ozna\u010denie hodnoty 4 hovor\u00ed, \u017ee \u017eiak takmer v\u017edy op\u00fa\u0161\u0165a vyu\u010dovacie hodiny bez ospravedlnenia. A tento smer interpret\u00e1cie v\u00fdsledku nezodpoved\u00e1 smeru interpret\u00e1cie ukazovate\u013eov. Z tohto d\u00f4vodu treba \u0161k\u00e1lu obr\u00e1ti\u0165. V pr\u00edpade, \u017ee u\u010dite\u013e ozna\u010dil 4, mus\u00ed t\u00fato hodnotu vymeni\u0165 na 1, preto\u017ee ona sved\u010d\u00ed o n\u00edzkej aktivite. A rovnako 1 na 4, 2 na 3, 3 na 2. Potom bude s\u00fa\u010det hodn\u00f4t zodpoveda\u0165 variantom ukazovate\u013eov. A napokon, s\u00fa\u010det hodn\u00f4t bude ukazovate\u013eom \u201eaktivity na vyu\u010dovan\u00ed\u201d.<\/p>

    Ak zhrnieme probl\u00e9my situa\u010dn\u00e9ho testovania, je potrebn\u00e9 zd\u00f4razni\u0165, \u017ee ukazovatele s\u00fa skryt\u00e9 v spr\u00e1van\u00ed testovan\u00fdch os\u00f4b. Je tomu tak aj v pr\u00edpade, ke\u010f m\u00e1 testovanie nepriamy charakter. Osoba, ktor\u00e1 vypl\u0148uje h\u00e1rky, sa v pam\u00e4ti odvol\u00e1va na spr\u00e1vanie testovan\u00fdch os\u00f4b v situ\u00e1ci\u00e1ch aktivizovan\u00fdch obsahom ot\u00e1zky alebo tvrdenia v h\u00e1rku. To znamen\u00e1, \u017ee anal\u00fdze podlieha spr\u00e1vanie z minulosti. Nie je to jeho priama forma, ale zrekon\u0161truovan\u00e1, odtia\u013e je n\u00e1zov tohto typu testovania. Naj\u010dastej\u0161ie sa prostredn\u00edctvom situa\u010dn\u00e9ho testovania problematizuje a operacionalizuje eduka\u010dn\u00e1 realita, ktor\u00e1 vy\u017eaduje pr\u00ed\u010dinn\u00e9 vysvetlenia, alebo vysvetlenia zalo\u017een\u00e9 na porovnan\u00ed popul\u00e1cie. S\u00fa to teda sch\u00e9my experiment\u00e1lna a kv\u00e1zi-experiment\u00e1lna. Sch\u00e9ma 5 ukazuje klasifik\u00e1ciu situa\u010dn\u00e9ho testovania:<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Testovanie typu ceruzka \u2013 <\/em>papier sp\u00fa\u0161\u0165a aktivitu sk\u00faman\u00fdch, ktor\u00e1 je zameran\u00e1 na rekon\u0161trukciu vedomost\u00ed alebo vlastnej sk\u00fasenosti z h\u013eadiska ukazovate\u013eov obsiahnut\u00fdch v t\u00fdchto n\u00e1strojoch. Je potrebn\u00e9 hne\u010f poveda\u0165, \u017ee testy operacionalizuj\u00fa jednu mnohotv\u00e1rnu premenn\u00fa. Dokonca aj ke\u010f sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa na meranie viacer\u00fdch premenn\u00fdch, maj\u00fa \u0161k\u00e1lu; ka\u017ed\u00e1 \u0161k\u00e1la je testom zlo\u017een\u00fdm z viacer\u00fdch polo\u017eiek. V \u010dom spo\u010d\u00edva \u00faloha sk\u00faman\u00fdch? V rie\u0161en\u00ed viet, ku ktor\u00fdm je vopred definovan\u00fd k\u013e\u00fa\u010d, alebo \u010derpan\u00ed z vlastnej sk\u00fasenosti, ktor\u00e1 tie\u017e vedie do vopred ur\u010den\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed zahrnut\u00fdch v k\u013e\u00fa\u010di. V s\u00favislosti s eduka\u010dnou realitou m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o nieko\u013ek\u00fdch typoch testov, ktor\u00e9 predstavuje a zora\u010fuje sch\u00e9ma 6.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Za\u010dnime od eduka\u010dn\u00e9ho testovania. V istom zmysle s\u00fa \u201etesty \u0161kolsk\u00fdch v\u00fdsledkov\u201d obsiahnut\u00e9 v kateg\u00f3rii \u201etesty z eduka\u010dnej praxe\u201d. Nechcel som v\u0161ak zav\u00e1dza\u0165 \u010fal\u0161ie pojmy, preto som oddelil tieto kateg\u00f3rie od seba, \u010do znamen\u00e1 postup \u010disto dohodnut\u00fd.<\/p>

    Za\u010d\u00edname testami z eduka\u010dnej praxe. Jednou z oblast\u00ed najviac sp\u00e1janou s testovan\u00edm je didaktick\u00e1 \u010dinnos\u0165. Prostredn\u00edctvom testov sa toti\u017e zis\u0165uj\u00fa vedomosti. Vedomosti v\u0161ak funguj\u00fa na nieko\u013ek\u00fdch \u00farovniach, ktor\u00e9 opisuj\u00fa taxon\u00f3mie vzdel\u00e1vac\u00edch cie\u013eov. Jednou z nich je taxon\u00f3mia pod\u013ea Blooma, t\u00fdkaj\u00faca sa kognit\u00edvnej, emocion\u00e1lnej a psychomotorickej oblasti. Teraz sa pozrieme na typy testov v z\u00e1vislosti od \u00farovn\u00ed, ktor\u00e9 definuj\u00fa typy procesu myslenia, a teda testy z kognit\u00edvnej oblasti. Prv\u00e1 \u00farove\u0148 je \u00farove\u0148 vedomost\u00ed. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee \u017eiak pozn\u00e1 defin\u00edcie pojmov, ich klasifik\u00e1cie a m\u00e1 k dispoz\u00edcii inform\u00e1cie, ktor\u00e9 boli predt\u00fdm predmetom v\u00fdu\u010dby. Tak\u017ee \u0161kolsk\u00e9 testy obsahuj\u00fa \u00falohy, ktor\u00e9 odha\u013euj\u00fa vedomosti. Vo v\u0161eobecnosti je to ot\u00e1zka s v\u00fdberom odpoved\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa defin\u00edciou pojmu uveden\u00e9ho v ot\u00e1zke. Druh\u00e1 \u00farove\u0148 je porozumenie. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee \u017eiak dok\u00e1\u017ee parafr\u00e1zova\u0165 defin\u00edcie, vysvetli\u0165 vz\u0165ahy medzi javmi. Testov\u00e9 \u00falohy pre t\u00fato \u00farove\u0148 zvy\u010dajne predstavuje v\u00fdber pr\u00edkladu k v\u0161eobecn\u00e9mu javu, rozpozn\u00e1vanie uvedenej inform\u00e1cie v inej forme ako bolo p\u00f4vodne povedan\u00e9, priradenie design\u00e1tov k pojmom. Tretia \u00farove\u0148 je aplik\u00e1cia. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee \u017eiak dok\u00e1\u017ee pou\u017e\u00edva\u0165 vedomosti na vyrie\u0161enie nejak\u00e9ho probl\u00e9mu alebo vykonania nejakej \u010dinnosti. Testov\u00e9 \u00falohy pre t\u00fato \u00farove\u0148 s\u00fa zlo\u017eitej\u0161ie ako pre predch\u00e1dzaj\u00face \u00farovne. Vo v\u0161eobecnosti je op\u00edsan\u00e1 nejak\u00e1 zlo\u017eit\u00e1 situ\u00e1cia, ktor\u00fa treba vyrie\u0161i\u0165 pomocou r\u00f4znych n\u00e1strojov. Treba napr\u00edklad vybra\u0165 spr\u00e1vny n\u00e1stroj spomedzi nieko\u013ek\u00fdch. O poschodie vy\u0161\u0161ie sa nach\u00e1dza \u00farove\u0148 anal\u00fdzy. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee \u017eiak rozpozn\u00e1 krit\u00e9ria klasifik\u00e1cie, objav\u00ed princ\u00edp usporiadania materi\u00e1lu, rozklad\u00e1 na prvo\u010dinitele zlo\u017eit\u00e9 \u0161trukt\u00fary inform\u00e1ci\u00ed. Testov\u00e9 \u00falohy pre t\u00fato \u00farove\u0148 spo\u010d\u00edvaj\u00fa v definovan\u00ed vz\u0165ahov medzi jednotliv\u00fdmi prvkami v\u00e4\u010d\u0161ieho celku, vo v\u00fdbere spomedzi mnoh\u00fdch prvkov len t\u00fdch, ktor\u00e9 sp\u013a\u0148aj\u00fa dve krit\u00e9ria a z\u00e1rove\u0148 nesp\u013a\u0148aj\u00fa \u010fal\u0161ie dve, at\u010f. E\u0161te vy\u0161\u0161ie v tomto rebr\u00ed\u010dku je \u00farove\u0148 synt\u00e9zy. \u017diak je schopn\u00fd sp\u00e1ja\u0165 r\u00f4zne prvky do v\u00e4\u010d\u0161\u00edch celkov. \u00dalohy tejto \u00farovne vy\u017eaduj\u00fa od sk\u00faman\u00fdch vytvorenie nejak\u00e9ho s\u00favisiaceho celku, napr. pr\u00ed\u010dinn\u00fdch prvkov zo \u0161trukt\u00far, medzi ktor\u00fdmi s\u00fa \u0161trukt\u00fary nezhodn\u00e9, alebo \u00falohy zalo\u017een\u00e9 na vytv\u00e1ran\u00ed nov\u00fdch pojmov, \u010di in\u00fdch \u0161trukt\u00far z inform\u00e1ci\u00ed poch\u00e1dzaj\u00facich z r\u00f4znych zdrojov. Na najvy\u0161\u0161ej \u00farovni taxon\u00f3mie Blooma sa nach\u00e1dza hodnotenie. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee \u017eiak pou\u017eit\u00edm krit\u00e9ri\u00ed vykon\u00e1va r\u00f4zne hodnotenia jedn\u00e9ho javu. \u00dalohy pre t\u00fato \u00farove\u0148 sa skladaj\u00fa zo sp\u00e1jania hodnoten\u00ed s krit\u00e9riami, prira\u010fovania d\u00f4sledkov javov krit\u00e9ri\u00e1m ich odli\u0161ovania, at\u010f. (pozri Arends 1991, s. 75 \u2013 <\/em>83).<\/p>

    V\u0161etky typy t\u00fdchto testov m\u00f4\u017eu by\u0165 vo verzii testov rozli\u0161uj\u00facich, alebo testov zalo\u017een\u00fdch na krit\u00e9riu. Rozli\u0161uj\u00face testy \u013eubovo\u013enej \u00farovne bud\u00fa porovn\u00e1va\u0165 v\u00fdsledok sk\u00famanej osoby s naj\u010dastej\u0161ie sa opakuj\u00facim v\u00fdsledkom v popul\u00e1cii, do ktorej patr\u00ed. V\u00fdsledok, ktor\u00fd sa naj\u010dastej\u0161ie vyskytuje, je pova\u017eovan\u00fd za typick\u00fd. Ak porovnanie klesne pod t\u00fato hranicu, v\u00fdsledky \u017eiaka s\u00fa n\u00edzke, ak zostane v tejto hranici \u2013 priemern\u00e9, a ak vy\u0161\u0161ie, s\u00fa vysok\u00e9. Obsahuj\u00fa tie\u017e \u00falohy, ktor\u00e9 nie s\u00fa schopn\u00ed vyrie\u0161i\u0165 v\u0161etci \u017eiaci. Pri kriteri\u00e1lnych testoch hranica rozhodnutia o hodnote v\u00fdsledku sa ur\u010duje z nejak\u00e9ho h\u013eadiska s\u00favisiaceho s t\u00fdm, ak\u00fa \u00farove\u0148 mus\u00ed \u017eiak dosiahnu\u0165. T\u00e1to \u00farove\u0148 je vo v\u0161eobecnosti zhodn\u00e1 s po\u017eiadavkami u\u010debn\u00fdch osnov.<\/p>

    \u00a0<\/p>

    Tieto testy s\u00fa v podstate schopn\u00ed vyrie\u0161i\u0165 v\u0161etci, a pou\u017e\u00edvaj\u00fa sa na overovanie s\u00faladu vedomost\u00ed s u\u010debn\u00fdmi osnovami. Tieto testy hovoria, do akej miery sk\u00faman\u00e1 osoba zvl\u00e1dla dan\u00fa zru\u010dnos\u0165.<\/p>

    Z in\u00e9ho uhla poh\u013eadu sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa testy \u00farovne a r\u00fdchlosti. Tie prv\u00e9 sa skladaj\u00fa z \u00faloh s r\u00f4znym stup\u0148om n\u00e1ro\u010dnosti s dostato\u010dn\u00fdm \u010dasov\u00fdm limitom na rie\u0161enie. Meraj\u00fa rozsah vedomost\u00ed, zatia\u013e \u010do tie druh\u00e9 sa nedaj\u00fa vyrie\u0161i\u0165 v \u010dase, ktor\u00fd maj\u00fa sk\u00faman\u00ed k dispoz\u00edcii, preto\u017ee meraj\u00fa zru\u010dnos\u0165 vykon\u00e1vania \u00faloh. Ni\u017e\u0161ie je uveden\u00e1 sch\u00e9ma, ktor\u00e1 ilustruje op\u00edsan\u00e9 typy testov \u0161kolsk\u00fdch v\u00fdsledkov.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Testy, ktor\u00e9 sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa na v\u00fdskum v\u00fdsledkov vzdel\u00e1vania na n\u00e1rodnej, popula\u010dnej, prierezovej \u00farovni, s\u00fa \u0161tandardizovan\u00e9. To znamen\u00e1, \u017ee s\u00fa zn\u00e1me tak\u00e9 vlastnosti ako napr.: stupe\u0148 n\u00e1ro\u010dnosti ot\u00e1zok, d\u00f4kladnos\u0165, presnos\u0165, rozsah, v akom rozli\u0161uj\u00fa popul\u00e1ciu, a normy, teda hranice interpret\u00e1cie v\u00fdsledkov ako vysok\u00fdch, n\u00edzkych a priemern\u00fdch. Testy pou\u017e\u00edvan\u00e9 v ka\u017edodennej pedagogickej praxi vo v\u0161eobecnosti nie s\u00fa \u0161tandardizovan\u00e9, \u010do v\u00fdrazne zni\u017euje ich kvalitu.<\/p>

    Ostatn\u00e9 eduka\u010dn\u00e9 testy operacionalizuj\u00fa premenn\u00e9, ktor\u00e9 u\u017e nie s\u00fa priamo spojen\u00e9 so \u0161kolsk\u00fdmi v\u00fdsledkami v didaktickej oblasti. Nie je mo\u017en\u00e9 uskuto\u010dni\u0165 ich klasifik\u00e1ciu ani \u00fapln\u00fa inventariz\u00e1ciu, preto\u017ee boli \u010dasto pou\u017e\u00edvan\u00e9 len raz v konkr\u00e9tnom v\u00fdskumnom projekte. Testy typu ceruzka \u2013 <\/em>papier v\u0161ak sl\u00fa\u017eia na v\u00fdskum \u0161truktur\u00e1lne zlo\u017eit\u00fdch premenn\u00fdch, ktor\u00fdch meranie vy\u017eaduje viac ukazovate\u013eov. Ukazovatele s\u00fa v\u0161eobecne defini\u010dn\u00e9, tak\u017ee tento jav sa odvodzuje priamo z konceptualiz\u00e1cie. Proces tvorby testov je ve\u013emi komplikovan\u00fd, vy\u017eaduje \u0161tandardiz\u00e1ciu, teda ur\u010denie ich vlastnosti. Prv\u00fdm krokom t\u00fdch, ktor\u00ed tvoria test, je vykonanie konceptualiz\u00e1cie premennej. Jej defin\u00edcia obsahuje naj\u010dastej\u0161ie nieko\u013eko zlo\u017eiek. Ka\u017ed\u00e1 z nich vy\u017eaduje v\u00fdber ukazovate\u013eov. Ukazovatele sa musia vz\u0165ahova\u0165 na sk\u00fasenosti sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b s\u00favisiacich s obsahov\u00fdm rozsahom premennej. Jednotliv\u00e9 ukazovatele s\u00fa umiest\u0148ovan\u00e9 v polo\u017ek\u00e1ch testov, to znamen\u00e1, \u017ee v ot\u00e1zkach alebo tvrdeniach. Ku ka\u017edej polo\u017eke sa sk\u00faman\u00ed vyjadruj\u00fa pou\u017eit\u00edm ur\u010denej \u0161k\u00e1ly. Ide o hodnotov\u00fa \u0161k\u00e1lu, ktor\u00e1 umo\u017e\u0148uje ur\u010di\u0165 rozsah splnenia krit\u00e9ria sk\u00famanou osobou, ktor\u00e9 je obsiahnut\u00e9 v ot\u00e1zke alebo tvrden\u00ed testu. Ukazovate\u013e sa objav\u00ed, ke\u010f sk\u00faman\u00fd ozna\u010d\u00ed odpove\u010f. Ak sa napr\u00edklad premenn\u00e1 sklad\u00e1 z piatich kateg\u00f3ri\u00ed, potom sa sna\u017e\u00edme usporiada\u0165 asi po 5 \u2013 <\/em>10 polo\u017eiek pre ka\u017ed\u00fa kateg\u00f3riu.<\/p>

    \u00a0<\/p>

    Tieto polo\u017eky musia vy\u010derpa\u0165 v\u00fdznamov\u00fd rozsah danej kateg\u00f3rie, ale sna\u017e\u00edme sa ich uklada\u0165 viac ne\u017e tento rozsah nazna\u010duje. Je to nevyhnutn\u00e9, preto\u017ee ukazovatele obsiahnut\u00e9 v ka\u017edej polo\u017eke podliehaj\u00fa procesu kontroly ich diskrimina\u010dnej sily. Je to stupe\u0148, v ktorom dan\u00e1 poz\u00edcia rozli\u0161uje v\u0161eobecn\u00fa popul\u00e1ciu. Je potrebn\u00e9 pripomen\u00fa\u0165, \u017ee ukazovate\u013e operacionalizuje variabiln\u00fa vlastnos\u0165, nie v\u0161ak st\u00e1lu. Variabilita znamen\u00e1, \u017ee vyjadrenie sa sk\u00faman\u00fdch k danej polo\u017eke mus\u00ed by\u0165 rozl\u00ed\u0161en\u00e9 v sk\u00famanej vzorke (vybran\u00e1 \u010das\u0165 popul\u00e1cie). Jedn\u00fdm slovom, sk\u00faman\u00ed musia vyu\u017e\u00edva\u0165 v\u0161etky varianty odpoved\u00ed na dan\u00fd ukazovate\u013e. A stupe\u0148, v ktorom to robia, ur\u010duje pr\u00e1ve koeficient diskrimina\u010dnej sily. Po v\u00fdpo\u010dte tak\u00fdchto koeficientov pre v\u0161etky polo\u017eky testu sa m\u00f4\u017ee sta\u0165, \u017ee \u010das\u0165 z nich nesp\u013a\u0148a krit\u00e9rium dobr\u00e9ho koeficientu. Vtedy je potrebn\u00e9 odstr\u00e1ni\u0165 tak\u00fato polo\u017eku z mno\u017estva testov\u00fdch polo\u017eiek. Ak v\u0161ak zostane analogick\u00e1 polo\u017eka s dobr\u00fdm koeficientom, v\u00fdskumn\u00edk nem\u00e1 probl\u00e9m. Ak v\u0161ak odstr\u00e1nenie sp\u00f4sob\u00ed zn\u00ed\u017eenie obsahov\u00e9ho rozsahu danej kateg\u00f3rie, v\u00fdskumn\u00edk mus\u00ed vytvori\u0165 nov\u00fa polo\u017eku a znova ju podrobi\u0165 verifik\u00e1cii. Koeficient diskrimin\u00e1cie je v\u0161ak \u010d\u00edslo a neinformuje o pr\u00ed\u010dine svojej ve\u013emi n\u00edzkej hodnoty. V\u00fdskumn\u00edk teda pracuje bez vedomosti o tom, pre\u010do t\u00e1to polo\u017eka nesp\u013a\u0148ala krit\u00e9rium. T\u00e1to pr\u00e1ca trv\u00e1 tak dlho, a\u017e k\u00fdm polo\u017eky s dobr\u00fdm diferencia\u010dn\u00fdm faktorom popul\u00e1cie pokryj\u00fa cel\u00fd kon\u0161trukt, teda cel\u00fd v\u00fdznamov\u00fd rozsah premennej. Toto je prv\u00fd krok \u0161tandardiz\u00e1cie testu. Druh\u00fdm je odhad presnosti, s ktorou test meria to, \u010do m\u00e1 mera\u0165. Koeficient presnosti, tzv. miera spo\u013eahlivosti testu, je \u0161tatistick\u00fd parameter, ktor\u00fd mus\u00ed dosiahnu\u0165 minim\u00e1lnu hodnotu, aby bol test uznan\u00fd za dostato\u010dne presn\u00fd. V\u0161eobecne plat\u00ed, \u017ee ak sme dosiahli vysok\u00e9 koeficienty diskrimin\u00e1cie, spo\u013eahlivos\u0165 testu je takmer ist\u00e1. Potom je potrebn\u00e9 overi\u0165 spr\u00e1vnos\u0165 testu, to znamen\u00e1 odpoveda\u0165 na ot\u00e1zku, \u010di test meria to, \u010do m\u00e1 mera\u0165. Je to n\u00e1ro\u010dn\u00e1 \u00faloha, preto\u017ee vy\u017eaduje vonkaj\u0161ie krit\u00e9rium, s ktor\u00fdm bude m\u00f4c\u0165 porovna\u0165 v\u00fdsledok testu. T\u00fdmto krit\u00e9riom je naj\u010dastej\u0161ie podobn\u00fd test, ktor\u00fd meria rovnak\u00fa, alebo jej v\u00fdznamovo bl\u00edzku premenn\u00fa, ale u\u017e je vo vedeckej literat\u00fare pova\u017eovan\u00fd za presn\u00fd. Ak meranie n\u00e1\u0161ho testu bude korelova\u0165 s meran\u00edm toho druh\u00e9ho \u2013 kriteri\u00e1lneho testu, uzn\u00e1me ho za presn\u00fd. Tento jav sa naz\u00fdva diagnostick\u00e1 presnos\u0165. Existuj\u00fa e\u0161te aj \u010fal\u0161ie typy presnosti, ale nato\u013eko zlo\u017eit\u00e9, \u017ee \u00farove\u0148 pokro\u010dilosti na\u0161ej pr\u00edru\u010dky neumo\u017e\u0148uje ich anal\u00fdzu. A kone\u010dne posledn\u00e1 f\u00e1za \u0161tandardiz\u00e1cie testu je jeho normaliz\u00e1cia. Je zalo\u017een\u00e1 na v\u00fdpo\u010dte hranice pre hrub\u00e9 v\u00fdsledky (s\u00fa\u010det bodov v teste, ktor\u00e9 z\u00edskala sk\u00faman\u00e1 osoba), ktor\u00e9 umo\u017enia interpretova\u0165, od ak\u00e9ho po\u010dtu bodov budeme pova\u017eova\u0165 v\u00fdsledky ako n\u00edzku priemern\u00fa a vysok\u00fa intenzitu sk\u00famanej premennej. Plne \u0161tandardizovan\u00fd n\u00e1stroj z\u00edskava do\u010dasn\u00e9 schv\u00e1lenie v rozsahu, ktor\u00e9ho sa t\u00fdkala \u0161tandardiz\u00e1cia. Po nieko\u013ek\u00fdch rokoch je potrebn\u00e9 \u0161tandardiza\u010dn\u00e9 v\u00fdskumy opakova\u0165, preto\u017ee potom u\u017e m\u00e1me do\u010dinenia s inou popul\u00e1ciou, s inou eduka\u010dnou realitou. M\u00f4\u017eete si predstavi\u0165 po\u010dudovanie sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b po stretnut\u00ed s nejak\u00fdm archaick\u00fdm tvrden\u00edm, ktor\u00e9mu jednoducho nebud\u00fa rozumie\u0165. Testy prest\u00e1vaj\u00fa by\u0165 aktu\u00e1lne, a to najm\u00e4 vo svete r\u00fdchlych kult\u00farnych zmien. Ni\u017e\u0161ie je uveden\u00fd pr\u00edklad testu na meranie premennej \u201epocit efekt\u00edvnosti u\u010dite\u013eov\u201d, ktor\u00fd je definovan\u00fd ako dispoz\u00edcia vklada\u0165 vieru vo svoje vlastn\u00e9 schopnosti na rie\u0161enie r\u00f4znych \u00faloh. Pod\u013ea niektor\u00fdch autorov je to relat\u00edvne trval\u00e1 dispoz\u00edcia \u010dloveka, ktor\u00e1 \u2013 <\/em>ak m\u00e1 siln\u00fa intenzitu \u2013 <\/em>mu pom\u00e1ha prij\u00edma\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9 \u00falohy. Ak sa v\u0161ak u niekoho odhal\u00ed n\u00edzka intenzita tejto dispoz\u00edcie, \u010dasto sa vzd\u00e1va nejakej \u010dinnosti, preto\u017ee never\u00ed, \u017ee dosiahne \u00faspech. T\u00e1to dispoz\u00edcia sa sklad\u00e1 z nieko\u013ek\u00fdch men\u0161\u00edch vlastnost\u00ed, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa vo forme defini\u010dn\u00fdch ukazovate\u013eov v polo\u017ek\u00e1ch testu.<\/p>

    \u00a0<\/p>

    Po\u013esk\u00e1 verzia tohto testu je plne \u0161tandardizovan\u00fdm n\u00e1strojom. V druhom st\u013apci sa nach\u00e1dzaj\u00fa polo\u017eky testu. V ka\u017edej polo\u017eke je ukazovate\u013e, ktor\u00fd bude operacionalizovanou (s\u00favisiacou so sk\u00fasenos\u0165ami sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b) verziou teoretickej kateg\u00f3rie. V prvom st\u013apci, za \u010d\u00edslom polo\u017eky, sa nach\u00e1dza \u010d\u00edslo kateg\u00f3rie, ktor\u00fa ukazovate\u013e operacionalizuje, a pod tabu\u013ekou jej n\u00e1zov z f\u00e1zy konceptualiz\u00e1cie priraden\u00fd k pr\u00edslu\u0161n\u00e9mu \u010d\u00edslu. M\u00f4\u017eeme teda porovna\u0165 polo\u017eku testu s teoretickou kateg\u00f3riou a uvid\u00edme, v \u010dom spo\u010d\u00edvala operacionaliz\u00e1cia. V poslednom st\u013apci s\u00fa uveden\u00e9 hodnoty koeficientu diskrimina\u010dnej sily. Doln\u00e1, akceptovate\u013en\u00e1 hranica tohto koeficientu je 0,23. Spo\u013eahlivos\u0165 (presnos\u0165) testu je 0,82; najni\u017e\u0161ia (pr\u00edpustn\u00e1) hodnota spo\u013eahlivosti je 0,70 a najvy\u0161\u0161ia \u2013 ide\u00e1lna je 1). Test je presn\u00fdm a normalizovan\u00fdm n\u00e1strojom.<\/p>

    \u00a0<\/p>

    Sk\u00faman\u00e9 osoby sa vyjadruj\u00fa k polo\u017ek\u00e1m testu na 4-stup\u0148ovej \u0161k\u00e1le:<\/p>

    1. \u2013 rozhodne \u00e1no,<\/li>
    2. \u2013 sk\u00f4r \u00e1no,<\/li>
    3. \u2013 sk\u00f4r nie,<\/li>
    4. \u2013 rozhodne<\/li><\/ol>

      \u00a0<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

      \n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

      Test pocitu vlastnej efekt\u00edvnosti<\/h4>

      [ \u010d\u00edslo polo\u017eky v teste\/teoretick\u00e1 kateg\u00f3ria] obsah polo\u017eky<\/strong><\/p><\/td>

      rbi<\/strong><\/p><\/td><\/tr>

      1\/5<\/p><\/td>

      Ke\u010f sa mi \u00faloha zd\u00e1 pr\u00edli\u0161 \u0165a\u017ek\u00e1, nestr\u00e1cam \u010das a p\u00fa\u0161\u0165am sa do in\u00fdch z\u00e1le\u017eitosti<\/p><\/td>

      .48<\/p><\/td><\/tr>

      2\/3<\/p><\/td>

      Existuje mnoho \u017eivotn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa tak komplikovan\u00e9, \u017ee je mo\u017en\u00e9 sa iba vzda\u0165<\/p><\/td>

      .45<\/p><\/td><\/tr>

      3\/8<\/p><\/td>

      Aj ke\u010f ostatn\u00ed pochybuj\u00fa o mojich schopnostiach, ja sa vytrvalo sna\u017e\u00edm pr\u00eds\u0165 k cie\u013eu<\/p><\/td>

      .64<\/p><\/td><\/tr>

      4\/1<\/p><\/td>

      To, \u010do ma odr\u00e1dza, aby som \u0165a\u017ek\u00e9 \u00falohy doviedol do konca, je nevyhnutnos\u0165 vzda\u0165 sa mnoh\u00fdch pote\u0161en\u00ed<\/p><\/td>

      .32<\/p><\/td><\/tr>

      5\/7<\/p><\/td>

      Nestoj\u00ed za to str\u00e1ca\u0165 \u010das, ak sa zd\u00e1, \u017ee \u00faloha, ktor\u00fa m\u00e1m vykona\u0165, presahuje moje mo\u017enosti<\/p><\/td>

      .28<\/p><\/td><\/tr>

      6\/8<\/p><\/td>

      Hranicou viery vo vlastn\u00e9 sily s\u00fa inform\u00e1cie o tom, ako n\u00e1s vn\u00edmaj\u00fa ostatn\u00ed<\/p><\/td>

      .38<\/p><\/td><\/tr>

      7\/3<\/p><\/td>

      In\u00ed \u013eudia pozoruj\u00fac moje spr\u00e1vanie by si mohli pomyslie\u0165, \u017ee som pesimista<\/p><\/td>

      .34<\/p><\/td><\/tr>

      8\/6<\/p><\/td>

      Som \u010dlovek, ktor\u00fd m\u00e1 na svojom konte viac por\u00e1\u017eok ako \u00faspechov<\/p><\/td>

      .43<\/p><\/td><\/tr>

      9\/1<\/p><\/td>

      St\u00e1va sa, \u017ee odmietam realiz\u00e1ciu cie\u013eov, ke\u010f na v\u00fdsledky treba \u010daka\u0165 ve\u013emi dlho<\/p><\/td>

      .83<\/p><\/td><\/tr>

      10\/4<\/p><\/td>

      Bol by som ove\u013ea efekt\u00edvnej\u0161\u00ed v \u010dinnosti, keby nebolo stresu, ktor\u00fd m\u00e1 sprev\u00e1dza<\/p><\/td>

      .74<\/p><\/td><\/tr>

      11\/4<\/p><\/td>

      Efekt\u00edvnos\u0165 m\u00f4jho konania kles\u00e1 v obdobiach, ke\u010f pre\u017e\u00edvam f\u00e1zy ne\u00faspechov<\/p><\/td>

      .55<\/p><\/td><\/tr>

      12\/2<\/p><\/td>

      Nie je mi \u013e\u00fato \u010dasu na vypracovanie strat\u00e9gie \u010dinnosti<\/p><\/td>

      .26<\/p><\/td><\/tr>

      13\/2<\/p><\/td>

      Namiesto plytvania \u010dasu na zva\u017eovanie r\u00f4znych mo\u017enost\u00ed a \u010dinnosti jednoducho kon\u00e1m<\/p><\/td>

      .77<\/p><\/td><\/tr>

      14\/2<\/p><\/td>

      Te\u0161\u00ed m\u00e1 len tak\u00fd \u00faspech, ktor\u00fd je adekv\u00e1tny vynalo\u017eenej pr\u00e1ci<\/p><\/td>

      .69<\/p><\/td><\/tr>

      15\/7<\/p><\/td>

      M\u00e1m rad\u0161ej \u00falohy, v ktor\u00fdch m\u00e1m istotu, \u017ee sa zakon\u010dia \u00faspechom, ne\u017e \u00falohy, ktor\u00e9 mi neposkytuj\u00fa tak\u00fa istotu<\/p><\/td>

      .28<\/p><\/td><\/tr>

      16\/6<\/p><\/td>

      Ke\u010f nem\u00e1m pocit, \u017ee v plnej miere vpl\u00fdvam na to,<\/p>

      o rob\u00edm, m\u00e1m \u0165a\u017ekosti pokra\u010dova\u0165 v \u010dinnosti<\/p><\/td>

      .86<\/p><\/td><\/tr>

      17\/5<\/p><\/td>

      Ak by niektor\u00e9 \u00falohy pr\u00edli\u0161 silno nevystavovali sk\u00fa\u0161ke moju trpezlivos\u0165, zakon\u010dil by som ich \u00faspechom<\/p><\/td>

      .35<\/p><\/td><\/tr><\/tbody><\/table>

      Ozna\u010denie<\/strong> teoretick\u00fdch<\/strong> kateg\u00f3ri\u00ed<\/strong> \u2013<\/em> \u010d\u00edslo<\/em> za<\/em> \/.<\/em> 1<\/em> \u2013<\/em> schopnos\u0165<\/em> odklada\u0165<\/em> gratifik\u00e1ciu, <\/em>2 \u2013 schopnos\u0165 previes\u0165 ciele na program \u010dinnosti, 3 \u2013 viera vo vlastn\u00e9 sily, 4 \u2013 odolnos\u0165 vo\u010di frustr\u00e1cii a stresu, 5 – vytrvalos\u0165 v konan\u00ed, 6 – potreba vpl\u00fdva\u0165 na priebeh udalost\u00ed, 7 \u2013 v\u00fdvojov\u00e1 motiv\u00e1cia, 8 \u2013 vn\u00fatorn\u00e9 ovl\u00e1danie.<\/em><\/p>

      (zdroj: M. Chomczy\u0144ska-Rubacha, K. Rubacha 2006, s. 106 \u2013 107)<\/em><\/p>

      Vo v\u00fdskumnej praxi sa \u010dasto vyu\u017e\u00edvaj\u00fa hotov\u00e9 operacionaliz\u00e1cie. Nie v\u017edy toti\u017e operacionaliz\u00e1cia znamen\u00e1 budovanie testu od z\u00e1kladov, a to najm\u00e4, ak tak\u00e9 n\u00e1stroje existuj\u00fa. \u00dadaje o v\u00e4\u010d\u0161ine testov s\u00fa publikovan\u00e9 spolu s vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdmi d\u00f4sledkami \u0161tandardiz\u00e1cie a testov\u00fdm h\u00e1rkom. Na pou\u017eitie testu je potrebn\u00fd iba s\u00fahlas autora alebo vlastn\u00edka autorsk\u00fdch pr\u00e1v. Pred pou\u017eit\u00edm testu je v\u0161ak potrebn\u00e9 skontrolova\u0165 jeho teoretick\u00e9 z\u00e1klady, preto\u017ee bud\u00fa ma\u0165 vplyv na operacionaliz\u00e1ciu cel\u00e9ho v\u00fdskumu. Je tie\u017e d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby mal tento n\u00e1stroj zodpovedaj\u00face metrick\u00e9 vlastnosti, \u010do zaru\u010duje presnos\u0165 vykon\u00e1van\u00e9ho merania.<\/p>

      Posledn\u00fdm z rozoberan\u00fdch pr\u00edpadov testov s\u00fa n\u00e1stroje na meranie psychologick\u00fdch premenn\u00fdch, ktor\u00e9 sa \u010dasto pou\u017e\u00edvaj\u00fa vo v\u00fdskume v oblasti eduk\u00e1cie. Vo v\u0161eobecnosti, ako zn\u00e1zor\u0148uje sch\u00e9ma 6, rozli\u0161ujeme tri kateg\u00f3rie t\u00fdchto testov. Krit\u00e9riom pre klasifik\u00e1ciu je druh psychick\u00fdch procesov, ktor\u00e9 testy operacionalizuj\u00fa. Ide o testy inteligencie a kognit\u00edvnych procesov, testy osobnosti a neuropsychologick\u00e9 testy. V\u0161etky s\u00fa zalo\u017een\u00e9 na psychologick\u00fdch te\u00f3ri\u00e1ch, a ich ukazovatele s\u00fa rie\u0161enia \u00faloh s obr\u00e1zkov\u00fdm, numerick\u00fdm a verb\u00e1lnym materi\u00e1lom. Prv\u00e9 testy inteligencie vykon\u00e1vali len meranie my\u0161lienkov\u00fdch procesov. Nesk\u00f4r spolu s diferenci\u00e1ciou te\u00f3ri\u00ed inteligencie vznikali operacionaliz\u00e1cie du\u0161evnej vyspelosti, intelektu\u00e1lnych schopnost\u00ed, logick\u00e9ho myslenia, emocion\u00e1lnej a interperson\u00e1lnej inteligencie.<\/p>

      V tejto kateg\u00f3rii sa nach\u00e1dzaj\u00fa aj testy na meranie ostatn\u00fdch kognit\u00edvnych procesov, tak\u00fdch, ako je pozornos\u0165, jazykov\u00e9 zru\u010dnosti, zrakov\u00e1 percepcia. Tieto testy boli vytvoren\u00e9 v r\u00f4znych vekov\u00fdch verzi\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00favisia s v\u00fdvojov\u00fdmi krit\u00e9riami. Testy osobnosti zasa umo\u017e\u0148uj\u00fa operacionaliz\u00e1ciu cel\u00fdch \u0161trukt\u00far osobnosti, a to ako v r\u00e1mci du\u0161evn\u00e9ho zdravia, tak aj psychopatol\u00f3gie. Okrem toho psychol\u00f3govia vytvorili n\u00e1stroje na meranie premenn\u00fdch aj v men\u0161om meradle, ako s\u00fa strach, prisp\u00f4sobenie, postoje, soci\u00e1lne zru\u010dnosti, tvoriv\u00e9 schopnosti, at\u010f. Poslednou skupinou s\u00fa neuropsychologick\u00e9 testy, ktor\u00e9 meraj\u00fa po\u0161kodenia mozgu, af\u00e1ziu, poruchy re\u010di, poruchy sluchu.<\/p>

      Na z\u00e1ver je potrebn\u00e9 pripomen\u00fa\u0165, \u017ee met\u00f3dy testovania s\u00fa pova\u017eovan\u00e9 za objekt\u00edvne n\u00e1stroje, preto\u017ee v\u0161etci sk\u00faman\u00ed s\u00fa konfrontovan\u00ed s rovnak\u00fdmi \u00falohami a pracuj\u00fa za rovnak\u00fdch podmienok. Meraj\u00fa jednu premenn\u00fa s pou\u017eit\u00edm ve\u013ek\u00e9ho po\u010dtu ukazovate\u013eov, preto\u017ee operacionalizuj\u00fa premenn\u00e9, ktor\u00e9 s\u00fa \u0161truktur\u00e1lne a obsahovo zlo\u017eit\u00e9. St\u00e1va sa, \u017ee kateg\u00f3rie, ktor\u00e9 tvoria premenn\u00fa, s\u00fa odde\u013eovan\u00e9 na subtesty, tzv. \u0161k\u00e1ly. Tak\u00e9to testy nemaj\u00fa v\u0161eobecn\u00fd v\u00fdsledok, ale v\u00fdsledky v \u0161k\u00e1lach. A nakoniec je potrebn\u00e9 zd\u00f4razni\u0165 ich vysok\u00fa hodnotu z h\u013eadiska presnosti a d\u00f4kladnosti, \u010do zaru\u010duje nam\u00e1hav\u00fd proces \u0161tandardiz\u00e1cie. Nev\u00fdhodou testov je v\u0161ak ich uniformizuj\u00faci charakter, skuto\u010dnos\u0165, \u017ee vyvol\u00e1vaj\u00fa umel\u00fa a vyn\u00faten\u00fa aktivitu a sk\u00famaj\u00fa \u010dloveka z h\u013eadiska teoretick\u00e9ho kon\u0161truktu. Posledn\u00e1 uveden\u00e1 nev\u00fdhoda je z\u00e1rove\u0148 v\u00fdhodou, preto\u017ee v\u00fdsledky tak\u00e9hoto v\u00fdskumu je mo\u017en\u00e9 zov\u0161eobecni\u0165 a vyu\u017e\u00edva\u0165 na progn\u00f3zovanie.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

      \n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t

      Met\u00f3dy anketovania<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

      Anketovanie je organizovan\u00e9 kladenie ot\u00e1zok sk\u00faman\u00fdm osob\u00e1m, umiestnen\u00fdch na \u0161peci\u00e1lne pripravenom dotazn\u00edku (h\u00e1rku). Prvou problematikou je oblas\u0165 \u017eivotnej praxe \u013eud\u00ed, ktorej sa anketa t\u00fdka. S\u00fa to n\u00e1zory, poh\u013eady, hodnotenia a sk\u00fasenosti zahrnut\u00e9 v uzavret\u00fdch kateg\u00f3ri\u00e1ch odpoved\u00ed na v\u00fdber. To znamen\u00e1, \u017ee anketa je sp\u00f4sob operacionalizovania t\u00fdchto soci\u00e1lnych faktov. Druhou problematikou je rozsah operacionaliz\u00e1cie, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza v ankete. Tak\u017ee anketov\u00fd dotazn\u00edk je n\u00e1stroj na meranie mnoh\u00fdch premenn\u00fdch. Jedna ot\u00e1zka obsahuje jeden ukazovate\u013e jednej premennej. To znamen\u00e1, \u017ee premenn\u00e9, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa v ankete vo forme ukazovate\u013eov, netvoria \u0161trukt\u00faru zlo\u017eitej\u0161ej premennej, ako to bolo v pr\u00edpade testov. Tretia problematika sa t\u00fdka sp\u00f4sobov umiest\u0148ovania ukazovate\u013eov v ankete. Je ich mnoho, ale o tom sa zmienim a\u017e trochu nesk\u00f4r. Teraz v\u0161ak treba poveda\u0165, \u017ee ku ka\u017edej ot\u00e1zke alebo tvrdeniu sa prisp\u00f4sobuj\u00fa odpovede, ktor\u00e9 maj\u00fa \u010dastej\u0161ie formu viet, zriedkavej\u0161ie v\u0161ak formu hodnotov\u00fdch \u0161k\u00e1l. Hoci nakoniec s\u00fa tieto vety premenen\u00e9 na \u010d\u00edsla, tak\u017ee ot\u00e1zka a tvrdenie spolu s vybranou odpove\u010fou tvoria ukazovate\u013e. \u0160tvrtou problematikou je typ ukazovate\u013eov, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa v ankete. V\u00e4\u010d\u0161inou stret\u00e1vame ukazovatele inferen\u010dn\u00e9, menej defini\u010dn\u00e9 a neobjavuj\u00fa sa empirick\u00e9 ukazovatele. Piata problematika obsahuje sch\u00e9my v\u00fdskumov, ktor\u00e9 sa sp\u00e1jaj\u00fa s met\u00f3dou anketovania. Predov\u0161etk\u00fdm je to sch\u00e9ma korela\u010dn\u00e1 a pomerne \u010dasto porovn\u00e1vacia. Z toho vypl\u00fdva \u0161iesta problematika, \u017ee problematiz\u00e1cia je zalo\u017een\u00e1 na v\u00fdskumn\u00fdch ot\u00e1zkach, ktor\u00e9 vo svojej \u0161trukt\u00fare obsahuj\u00fa kon\u0161tantn\u00e9 premenn\u00e9, ale najviac n\u00e1hodn\u00e9 premenn\u00e9. Dve ot\u00e1zky v ankete m\u00f4\u017eu operacionalizova\u0165, napr\u00edklad koexistenciu dvoch premenn\u00fdch. T\u00fdchto \u0161es\u0165 problemat\u00edk m\u00e1 najv\u0161eobecnej\u0161\u00ed charakter, tvoria jasn\u00e9 rozli\u0161ovacie znaky met\u00f3dy anketovania.<\/p>\n

      <\/p>\n

      Po\u010fme sa teraz pozrie\u0165 na prv\u00fd pr\u00edklad konceptualiz\u00e1cie, problematiz\u00e1cie a operacionaliz\u00e1cie ur\u010dit\u00e9ho fragmentu eduka\u010dnej reality v objekt\u00edvnom rozmere. Vl\u00e1dou zaveden\u00e9 reformy eduk\u00e1cie s\u00fa nezn\u00e1me a\u017e do za\u010diatku, k\u00fdm za\u010dn\u00fa fungova\u0165 v praxi nov\u00e9 nariadenia. Jedn\u00fdm zo sp\u00f4sobov, ako zhodnoti\u0165 ich \u00fa\u010dinky, je prieskum n\u00e1zorov \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch sa tieto zmeny priamo dot\u00fdkaj\u00fa. Ak s\u00fa tak\u00e9to pos\u00fadenia vykonan\u00e9 pedag\u00f3gmi, robia to v r\u00e1mci \u0161tandardov, v\u00e4\u010d\u0161inou odvoden\u00fdch z te\u00f3rie. V Eur\u00f3pskej \u00fanii s\u00fa \u010dastou oblas\u0165ou zmien pr\u00e1va \u017eiakov, ktor\u00e9 sa systematicky roz\u0161iruj\u00fa. Pozorovate\u013en\u00fdm vplyvom t\u00fdchto zmien s\u00fa pr\u00edpady nadmern\u00e9ho zv\u00fd\u0161enia t\u00fdchto pr\u00e1v nad povinnos\u0165ami. Problematiz\u00e1cia tejto praktickej situ\u00e1cie m\u00f4\u017ee by\u0165 zameran\u00e1 na hodnotenie reakcie \u017eiakov na nov\u00fa pr\u00e1vnu realitu, t\u00fdkaj\u00facu sa ich mor\u00e1lneho v\u00fdvoja. Pod\u013ea te\u00f3rie L. Kohlberga (1984) jedn\u00fdm z jeho ukazovate\u013eov je prevzatie zodpovednosti jednotlivcom za vlastn\u00e9 \u017eivotn\u00e9 rozhodnutia. Konceptualiz\u00e1cii bud\u00fa podlieha\u0165 dve premenn\u00e9: vek \u017eiakov a ich n\u00e1zor na t\u00e9mu d\u00f4sledkov t\u00fdchto pr\u00e1vnych zmien. Vek budeme definova\u0165 v kateg\u00f3ri\u00e1ch odvoden\u00fdch z te\u00f3rie, ktor\u00e1 ukazuje hranice prechodu jednotlivca do \u010fal\u0161\u00edch f\u00e1z mor\u00e1lneho v\u00fdvoja. Je to vek 7 a 15 rokov. Prv\u00fd po\u010det rokov ukazuje okamih, v ktorom deti vstupuj\u00fa do f\u00e1zy konformizmu, mor\u00e1lneho konvencionalizmu, a ktor\u00e1 spo\u010d\u00edva v prisp\u00f4soben\u00ed sa po\u017eiadavk\u00e1m prostredia, ale nie na z\u00e1klade pocitu zodpovednosti, ale sk\u00f4r zo strachu pred trestom. Druh\u00fd po\u010det rokov ozna\u010duje zase kognit\u00edvnu pripravenos\u0165 det\u00ed prevzia\u0165 zodpovednos\u0165 za svoje vlastn\u00e9 mor\u00e1lne vo\u013eby. Je to za\u010diatok dlh\u00e9ho procesu vstupu do f\u00e1zy mor\u00e1lnej auton\u00f3mie. \u00dadaje o vekovom rozmedz\u00ed od 7 a\u017e 14 a od 15 a\u017e 19 (koniec strednej \u0161koly) s\u00fa z\u00e1rove\u0148 operacionaliz\u00e1ciou tejto premennej. Druh\u00e1 premenn\u00e1 je n\u00e1zor \u017eiakov na t\u00e9mu, ktor\u00e1 sa t\u00fdka vplyvu na n\u00e1rast ich pr\u00e1v.<\/p>\n

      <\/p>\n

      Bude konceptualizovan\u00e1 ako n\u00e1zor o strat\u00e9gi\u00e1ch konania, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edvaj\u00fa vo vz\u0165ahu k disciplin\u00e1rnym upozorneniam od u\u010dite\u013eov. Bude operacionalizovan\u00e1 do formy ot\u00e1zky anketov\u00e9ho dotazn\u00edka:<\/p>\n

      \u010co rob\u00ed\u0161, ak ti u\u010ditelia hovoria, \u017ee by si mal zmeni\u0165 svoje spr\u00e1vanie k lep\u0161iemu, preto\u017ee m\u00f4\u017ee\u0161 by\u0165 potrestan\u00fd?<\/p>\n\n

        \n \t
      1. netr\u00e1pim sa t\u00fdm, preto\u017ee aj tak mi nem\u00f4\u017eu ni\u010d urobi\u0165<\/li>\n \t
      2. boj\u00edm sa trestu, a tak sa sna\u017e\u00edm polep\u0161i\u0165<\/li>\n \t
      3. vyu\u017e\u00edvam t\u00fato pr\u00edle\u017eitos\u0165, aby som bol lep\u0161\u00ed<\/li>\n<\/ol>\n

        <\/p>\n

        T\u00e1to ot\u00e1zka sa t\u00fdka sk\u00fasenost\u00ed \u017eiakov spojen\u00fdch s hranicami, v ktor\u00fdch sa m\u00f4\u017eu v \u0161kole c\u00edti\u0165 beztrestne, vzh\u013eadom na obmedzenie mo\u017enosti korigova\u0165 ich spr\u00e1vanie zo strany u\u010dite\u013eov. Odpovede na ot\u00e1zku operacionalizuj\u00fa tri f\u00e1zy mor\u00e1lneho v\u00fdvoja. Odpove\u010f a. je typick\u00e1 pre mor\u00e1lku orientovan\u00fa na vlastn\u00fd prospech, b. pre mor\u00e1lku orientovan\u00fa na z\u00e1kon a poriadok, c. pre mor\u00e1lku orientovan\u00fa na auton\u00f3miu a zodpovednos\u0165. Nakoniec sa problematiz\u00e1cia m\u00f4\u017ee zakon\u010di\u0165 ot\u00e1zkou o rozdieloch medzi oboma skupinami \u017eiakov pri vo\u013ebe jednej z troch odpoved\u00ed na ot\u00e1zku v ankete. Ak \u017eiaci zo star\u0161ej skupiny bud\u00fa ud\u00e1va\u0165 odpove\u010f a. alebo b. \u010dastej\u0161ie ne\u017e \u017eiaci z mlad\u0161ej skupiny, bude to sved\u010di\u0165 o zastaven\u00ed ich mor\u00e1lneho v\u00fdvoja v s\u00favislosti so situ\u00e1ciou, ktor\u00fa operacionalizuje ot\u00e1zka, at\u010f. Teoreticky to m\u00f4\u017ee by\u0165 preto, \u017ee mlad\u0161ia skupina lep\u0161ie zn\u00e1\u0161a prisp\u00f4sobovanie sa o\u010dak\u00e1vaniam dospel\u00fdch ako star\u0161ia. Preto obmedzenie discipl\u00edny v \u0161kole m\u00f4\u017ee ma\u0165 \u0161kodliv\u00e9 \u00fa\u010dinky na v\u00fdvoj det\u00ed.<\/p>\n

        <\/p>\n

        Tento pr\u00edklad bol mierne roz\u0161\u00edren\u00fd, preto\u017ee mal uk\u00e1za\u0165, \u017ee v podobe anketov\u00e9ho dotazn\u00edka m\u00f4\u017eu by\u0165 operacionalizovan\u00e9 a problematizovan\u00e9 taktie\u017e premenn\u00e9 so siln\u00fdm teoretick\u00fdm p\u00f4vodom. Niekedy toti\u017e m\u00f4\u017eeme po\u010du\u0165, \u017ee v\u00fdskum n\u00e1zorov je ateoretick\u00fd. \u010casto to tak v skuto\u010dnosti je, hoci to tak nemus\u00ed by\u0165 v\u017edy. Ke\u010f\u017ee u\u017e vieme, \u017ee anketa je rovnako dobr\u00fdm prostriedkom na umiestnenie ukazovate\u013eov premenn\u00fdch s teoretickou defin\u00edciou, ako aj premenn\u00fdch demografick\u00fdch a menej teoretick\u00fdch, je potrebn\u00e9 sa teraz pozrie\u0165 na sp\u00f4soby tvorenia jej polo\u017eiek. Vy\u0161\u0161ie som u\u017e uviedol ot\u00e1zku s roz\u0161\u00edren\u00fdmi n\u00e1zormi vo forme odpoved\u00ed na v\u00fdber. Druh\u00fdm typom ot\u00e1zky je \u00favodn\u00e1 ot\u00e1zka pr\u00edslu\u0161nej ot\u00e1zky. \u010casto na t\u00fato druh\u00fa ot\u00e1zku m\u00f4\u017eu odpoveda\u0165 osoby, ktor\u00e9 sp\u013a\u0148aj\u00fa nejak\u00fa podmienku. Potom sa t\u00e1to podmienka mus\u00ed objavi\u0165 v \u00favodnej ot\u00e1zke, aby osoby, ktor\u00e9 ju nesp\u013a\u0148aj\u00fa, vedeli, \u017ee m\u00f4\u017eu vynecha\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00fa ot\u00e1zku. V opa\u010dnom pr\u00edpade m\u00f4\u017eu odpoveda\u0165 na pr\u00edslu\u0161n\u00fa ot\u00e1zku, aj ke\u010f nemaj\u00fa na to z\u00e1klad vo svojich sk\u00fasenostiach. Tu je \u00favodn\u00e1 ot\u00e1zka:<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

        \n\t\t\t\t
        \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
        Chod\u00ed\u0161 na hodiny n\u00e1bo\u017eenskej v\u00fdchovy?<\/h5>\n
          \n \t
        1. \u00e1no<\/li>\n
        2. nie<\/li>\n<\/ol>\n(ak si vybral a., prejdi na ni\u017e\u0161ie uveden\u00fa ot\u00e1zku, ak b., vynechaj ju)\n\n \n
          Do akej miery sp\u013a\u0148aj\u00fa hodiny n\u00e1bo\u017eenskej v\u00fdchovy tvoje o\u010dak\u00e1vania?<\/h5>\n
            \n \t
          1. v\u00f4bec nesp\u013a\u0148aj\u00fa<\/li>\n \t
          2. \u010diasto\u010dne sp\u013a\u0148aj\u00fa<\/li>\n \t
          3. \u00faplne sp\u013a\u0148aj\u00fa<\/li>\n<\/ol>\nTo bola ot\u00e1zka s trojstup\u0148ovou hodnotovou \u0161k\u00e1lou. \u010eal\u0161ia ot\u00e1zka:\n\n \n
            \u0160koly by mali prisp\u00f4sobi\u0165 u\u010debn\u00e9 osnovy modern\u00fdm met\u00f3dam distrib\u00facie poznatkov:<\/h5>\n
              \n \t
            1. rozhodne \u00e1no<\/li>\n \t
            2. sk\u00f4r \u00e1no<\/li>\n \t
            3. neviem<\/li>\n \t
            4. sk\u00f4r nie<\/li>\n \t
            5. rozhodne nie<\/li>\n<\/ol>\nTo bola veta vyjadruj\u00faca stanovisko, na ktor\u00e9 je mo\u017en\u00e9 odpoveda\u0165 na p\u00e4\u0165stup\u0148ovej hodnotovej \u0161k\u00e1le, ktor\u00e1 sa naz\u00fdva Likertova \u0161k\u00e1la. Slabou str\u00e1nkou tejto \u0161k\u00e1ly je vo v\u00fdznamovom zmysle m\u0155tvy bod \u201eneviem\u201d. T\u00e1to \u0161k\u00e1la operacionalizovala intenzitu ukazovate\u013ea. Naopak, ni\u017e\u0161ie je uveden\u00e1 p\u00e4\u0165stup\u0148ov\u00e1 \u0161k\u00e1la, ktor\u00e1 umo\u017e\u0148uje diagnostikova\u0165 frekvenciu:\n\n \n
              M\u00f4\u017eu by\u0165 \u0161kolsk\u00e9 vedomosti z fyziky vyu\u017eit\u00e9 v ka\u017edodennom \u017eivote?<\/h5>\n
                \n \t
              1. v\u017edy<\/li>\n \t
              2. \u010dasto<\/li>\n \t
              3. niekedy<\/li>\n \t
              4. zriedka<\/li>\n \t
              5. nikdy<\/li>\n<\/ol>\nExistuj\u00fa tie\u017e sedemstup\u0148ov\u00e9 \u0161k\u00e1ly, ale aj dlh\u0161ie. Je v\u0161ak potrebn\u00e9 po\u010d\u00edta\u0165 so z\u00edskan\u00edm efektu dezorient\u00e1cie sk\u00faman\u00fdch. V takej situ\u00e1cii ozna\u010duj\u00fa odpove\u010f \u201enaslepo\u201d.\n\n \n\nZauj\u00edmav\u00fdm pr\u00edpadom s\u00fa ot\u00e1zky s odpove\u010fami na rangovanie:\n
                Ak\u00e1 je tvoja hierarchia hodn\u00f4t, teda \u201ed\u00f4le\u017eit\u00fdch vec\u00ed v \u017eivote\u201d?<\/h5>\n(zora\u010f ni\u017e\u0161ie uveden\u00e9 hodnoty a uve\u010f \u010d\u00edslo 1 najd\u00f4le\u017eitej\u0161ej z nich, at\u010f.)\n
                \n[ ] bezpe\u010dnos\u0165
                \n[ ] dobro
                \n[ ] l\u00e1ska
                \n[ ] priate\u013estvo
                \n[ ] sloboda
                \n[ ] rovnos\u0165
                \n[ ] tolerancia
                \n[ ] pr\u00e1ca
                \n[\u00a0] sex
                \n[ ] n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 viera
                \n[ ] peniaze
                \n[ ] \u010destnos\u0165
                \n
                \n \n\nS\u00fa tie\u017e ot\u00e1zky so skrytou vo\u013ebou, ktorej hodnoty sa \u0165a\u017eko zapisuj\u00fa, preto\u017ee s\u00fa napr. pr\u00edli\u0161 po\u010detn\u00e9:\n\nKo\u013eko v\u00e1\u017ei\u0161?\n\n\u2026\u2026\u2026\u2026\u2026.\n\n \n\nNiekedy s cie\u013eom z\u00edska\u0165 agregovan\u00e9 ukazovatele t\u00fdkaj\u00face sa t\u00e9m, ktor\u00e9 patria do rovnakej kateg\u00f3rie, s\u00fa ot\u00e1zky uv\u00e1dzan\u00e9 v tabu\u013ek\u00e1ch, napr. s alternat\u00edvami odpoved\u00ed. Potom by v\u0161ak nad tabu\u013ekou mal by\u0165 n\u00e1vod na jej vyplnenie:\n\n[V tabu\u013eke s\u00fa uveden\u00e9 n\u00e1zvy predmetov. Pros\u00edm, ozna\u010dte (plusom) v druhom alebo tre\u0165om st\u013apci, \u010di ste mali niekedy \u0165a\u017ekosti pri zvl\u00e1dan\u00ed u\u010denia t\u00fdchto predmetov.]\n\nU\u017e ste mali niekedy \u0165a\u017ekosti pri zvl\u00e1dan\u00ed u\u010debn\u00fdch materi\u00e1lov nasleduj\u00facich vyu\u010dovac\u00edch predmetov:\n\n \n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
                PREDMET<\/td>\n\u00c1NO<\/td>\nNIE<\/td>\n<\/tr>\n
                matematika<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                fyzika<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                biol\u00f3gia<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                ch\u00e9mia<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                anglick\u00fd jazyk<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                hist\u00f3ria<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                slovensk\u00fd jazyk<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                zemepis<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                informatika<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                hudobn\u00e1 v\u00fdchova<\/td>\n<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\nTak\u00fato tabu\u013eku je mo\u017en\u00e9 roz\u0161\u00edri\u0165, napr\u00edklad o kateg\u00f3rie s\u00favisiace s \u00farov\u0148ou \u0161koly, at\u010f.\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                \n\t\t\t\t
                \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                Prejdime teraz k postupu pr\u00edpravy anketov\u00e9ho dotazn\u00edka z h\u013eadiska overenia kvality ukazovate\u013eov, ktor\u00e9 s\u00fa v \u0148om obsiahnut\u00e9. V pr\u00edpade ankety je postup menej komplikovan\u00fd ako pri kon\u0161truovan\u00ed testu. Hodnoteniu podlieha stupe\u0148, v ktorom bud\u00fa odpovede na ot\u00e1zky rozli\u0161ova\u0165 sk\u00faman\u00fdch. Pos\u00fadenie tohto stup\u0148a nevy\u017eaduje pokro\u010dil\u00e9 \u0161tatistick\u00e9 anal\u00fdzy. Je v\u0161ak potrebn\u00e9 vykona\u0165 sk\u00fa\u0161obn\u00fd v\u00fdskum na podobnej skupine z popula\u010dn\u00e9ho h\u013eadiska k cie\u013eovej skupine a zisti\u0165, \u010di existuje nejak\u00e1 ot\u00e1zka, na ktor\u00fa v\u0161etci odpovedali rovnako. Ak \u00e1no, je potrebn\u00e9 sa uisti\u0165, \u010di sa chyba nach\u00e1dza v kateg\u00f3ri\u00e1ch odpoved\u00ed na v\u00fdber, alebo mo\u017eno sk\u00faman\u00e1 skupina nie je dostato\u010dne diferencovan\u00e1 v nejakom konkr\u00e9tnom oh\u013eade. Napr\u00edklad, ak ch\u00fdba odpove\u010f \u201e\u00e1no\u201d na ot\u00e1zku t\u00fdkaj\u00facu sa sk\u00fasenost\u00ed z obdobia nav\u0161tevovania strednej \u0161koly, m\u00f4\u017ee to by\u0165 sp\u00f4soben\u00e9 skuto\u010dnos\u0165ou, \u017ee nikto zo sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b nebol \u017eiakom strednej \u0161koly. \u00davodn\u00fd, sk\u00fa\u0161obn\u00fd v\u00fdskum umo\u017en\u00ed tie\u017e pos\u00fadi\u0165 logick\u00fa preh\u013eadnos\u0165 \u0161trukt\u00fary dotazn\u00edka. T\u00e1 je toti\u017e krit\u00e9riom jeho spo\u013eahlivosti. To ist\u00e9 plat\u00ed aj pre n\u00e1vod, ktor\u00fd mus\u00ed by\u0165 jednozna\u010dn\u00fd a jasn\u00fd pre v\u0161etk\u00fdch sk\u00faman\u00fdch. Tie\u017e treba skontrolova\u0165, \u010di ot\u00e1zky v dotazn\u00edku neporu\u0161uj\u00fa nejak\u00fd z\u00e1ujem sk\u00famanej skupiny. \u010casto toti\u017e napr. u\u010ditelia nechc\u00fa poskytova\u0165 inform\u00e1cie o sebe zo strachu z poru\u0161enia ich pr\u00e1v, alebo pr\u00e1v \u017eiakov. To znamen\u00e1, \u017ee je mo\u017en\u00e9 op\u00fdta\u0165 sa priamo sk\u00fa\u0161obne testovan\u00fdch os\u00f4b. Tento probl\u00e9m sa t\u00fdka iba z\u00e1ruky anonymity, ktor\u00fa musia op\u00fdtan\u00ed dosta\u0165 v n\u00e1vode, ale m\u00f4\u017ee ma\u0165 e\u0161te aj in\u00e9 kontexty.<\/p>

                \u00davodn\u00fd v\u00fdskum je tie\u017e u\u017eito\u010dn\u00fd z poh\u013eadu v\u00fdskumn\u00edka, ktor\u00fd bude spracov\u00e1va\u0165 v\u00fdsledky. Vyplnen\u00e9 dotazn\u00edky m\u00f4\u017eu by\u0165 z\u00e1kladom na vytvorenie k\u013e\u00fa\u010da, ktor\u00fd u\u013eah\u010d\u00ed po\u010d\u00edtanie v\u00fdsledkov. Je dobr\u00e9 napr\u00edklad ot\u00e1zky usporiada\u0165 tematicky, alebo pod\u013ea typu krit\u00e9ria \u0161k\u00e1ly odpoved\u00ed. Treba rozhodn\u00fa\u0165, \u010do viac u\u013eah\u010d\u00ed t\u00fato pr\u00e1cu.<\/p>

                Okrem sk\u00fa\u0161obn\u00e9ho v\u00fdskumu sa m\u00f4\u017ee uk\u00e1za\u0165 ako nevyhnutn\u00e9 konzultova\u0165 obsah ot\u00e1zok s odborn\u00edkom, ktor\u00fd je schopn\u00fd overi\u0165 ich spr\u00e1vnos\u0165. T\u00fdka sa to najm\u00e4 dotazn\u00edkov obsahuj\u00facich ukazovatele, ktor\u00e9 sa vz\u0165ahuj\u00fa na zlo\u017eitej\u0161ie probl\u00e9my r\u00f4znych profesijn\u00fdch skup\u00edn. Ot\u00e1zky musia operacionalizova\u0165 ich realitu merit\u00f3rne spr\u00e1vnym sp\u00f4sobom. Odpovede musia by\u0165 oddelite\u013en\u00e9. Chyby oddelite\u013enosti nemaj\u00fa v\u017edy len logick\u00fd charakter (aj ke\u010f tak b\u00fdva naj\u010dastej\u0161ie). Maj\u00fa tie\u017e merit\u00f3rny charakter. Tieto chyby napokon prispievaj\u00fa k uv\u00e1dzaniu ne\u00fapln\u00fdch variantov odpoved\u00ed, \u010do by sa nemalo vyskytova\u0165.<\/p>

                Ak\u00e9 s\u00fa typy anketov\u00fdch dotazn\u00edkov? Najtypickej\u0161ie s\u00fa dotazn\u00edky auditori\u00e1lne, ktor\u00e9 sa rozd\u00e1vaj\u00fa sk\u00faman\u00fdm osob\u00e1m pozvan\u00fdm do miestnosti. Existuj\u00fa tie\u017e \u00fastne dotazn\u00edky. V tomto pr\u00edpade v\u00fdskumn\u00edk zad\u00e1va ot\u00e1zky, a odpovede na ne s\u00e1m zaznamen\u00e1va na h\u00e1rok. Rovnak\u00e1 situ\u00e1cia m\u00f4\u017ee nasta\u0165, ke\u010f rozhovor prebieha cez telef\u00f3n. To je \u010dasto vyskytuj\u00faca sa forma zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov. Je to lacnej\u0161ia forma, ak nie je mo\u017en\u00e9 respondentov pozva\u0165 na jedno miesto. Najmenej efekt\u00edvne s\u00fa v\u00fdskumy uskuto\u010dnen\u00e9 prostredn\u00edctvom po\u0161ty a internetu, preto\u017ee v\u00fdskumn\u00edk str\u00e1ca vplyv na navr\u00e1tenie vyplnen\u00fdch dotazn\u00edkov.<\/p>

                Na z\u00e1ver tejto podkapitoly je potrebn\u00e9 poveda\u0165, \u017ee uveden\u00e9 sp\u00f4soby kon\u0161truovania ot\u00e1zok dotazn\u00edka nie s\u00fa vy\u010derp\u00e1vaj\u00face. V\u00fdskumn\u00edci \u010dasto vym\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa nov\u00e9 sp\u00f4soby, vyn\u00faten\u00e9 \u0161trukt\u00farou potrebn\u00fdch \u00fadajov, alebo kon\u0161trukciou ukazovate\u013eov.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

                \n\t\t\t\t
                \n\t\t\t\t\t

                Kvantitat\u00edvne pozorovanie<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
                \n\t\t\t\t
                \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                Kvantitat\u00edvne pozorovanie je met\u00f3da zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov o ur\u010ditom spr\u00e1van\u00ed sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b. \u010cinnos\u0165 pozorovate\u013ea spo\u010d\u00edva v zaznamen\u00e1van\u00ed postrehov a ich zamie\u0148an\u00ed za \u010d\u00edsla z hodnotov\u00fdch \u0161k\u00e1l. Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee sa zaznamen\u00e1va spr\u00e1vanie sk\u00faman\u00fdch, pripom\u00edna trochu situa\u010dn\u00e9 testovanie. Pr\u00edstup k spr\u00e1vaniu je v\u0161ak odli\u0161n\u00fd. Pri testovan\u00ed s\u00fa situ\u00e1cie, v ktor\u00fdch sa vyskytuje spr\u00e1vanie \u201ere\u017e\u00edrovan\u00e9\u201d v\u00fdskumn\u00edkom. Pri kvantitat\u00edvnom pozorovan\u00ed sk\u00faman\u00e9 osoby vykon\u00e1vaj\u00fa svoju vlastn\u00fa aktivitu, ktor\u00fa v\u00fdskumn\u00edk neriadi, av\u0161ak zaznamen\u00e1va len tie \u00fakony spr\u00e1vania, ktor\u00e9 obsahuj\u00fa ukazovatele premenn\u00fdch, na ktor\u00e9 sa zameriava. Tieto ukazovatele s\u00fa umiestnen\u00e9 na pozorovacom h\u00e1rku, do ktor\u00e9ho v\u00fdskumn\u00edk zaznamen\u00e1va znaky zn\u00e1zor\u0148uj\u00face ich frekvenciu alebo intenzitu.<\/p>\n

                Za\u010dnime tradi\u010dne od anal\u00fdzy pr\u00edkladu sp\u00e1jaj\u00faceho konceptualiz\u00e1ciu, problematiz\u00e1ciu a operacionaliz\u00e1ciu. M\u00e1me u\u017e v reperto\u00e1ri na\u0161ich pr\u00edkladov v\u00fdskum agres\u00edvneho spr\u00e1vania det\u00ed. Teraz m\u00f4\u017eeme doplni\u0165 t\u00fato anal\u00fdzu o kon\u0161truovanie pozorovacieho h\u00e1rku. Pam\u00e4t\u00e1me si, \u017ee konceptualiz\u00e1cia viedla k definovaniu dvoch premenn\u00fdch: n\u00e1hodnej premennej: agres\u00edvne spr\u00e1vanie det\u00ed a tie\u017e kon\u0161tantnej premennej: sledovanie sc\u00e9n agresie v reklam\u00e1ch spojen\u00e9 s odmenou alebo bez odmeny za agres\u00edvne spr\u00e1vanie hrdinu. T\u00e1to premenn\u00e1 nebude teraz predmetom n\u00e1\u0161ho z\u00e1ujmu, sta\u010d\u00ed poveda\u0165, \u017ee rozdelila sk\u00faman\u00e9 deti na dve skupiny: skupina A \u2013 deti, ktor\u00e9 boli svedkami odmeny za agresiu, a skupina B \u2013 deti, ktor\u00e9 neboli svedkami odmeny za agresiu. Problematiz\u00e1cia sa zamerala na ot\u00e1zku rozdielov v agres\u00edvnom spr\u00e1van\u00ed, ktor\u00e9 boli meran\u00e9 prostredn\u00edctvom pozorovacieho h\u00e1rku medzi de\u0165mi v skupine A a B. No a zost\u00e1va pr\u00e1ve pozorovac\u00ed h\u00e1rok, ktor\u00fd teraz skon\u0161truujeme. U\u010ditelia matersk\u00fdch \u0161k\u00f4l pomohli pri operacionaliz\u00e1cii agres\u00edvneho spr\u00e1vania det\u00ed a uviedli prejavy agres\u00edvneho spr\u00e1vania, s ktor\u00fdmi sa naj\u010dastej\u0161ie stret\u00e1vaj\u00fa vo svojej ka\u017edodennej pedagogickej praxi. Dbaj\u00fac na empirick\u00e9 znenie n\u00e1zvov t\u00fdchto aktov spr\u00e1vania boli v pozorovacom h\u00e1rku umiestnen\u00e9 a samotn\u00fd h\u00e1rok vyzer\u00e1 nasledovne:<\/p>\n

                <\/p>\n

                <\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
                akt zjavn\u00e9ho spr\u00e1vania die\u0165a\u0165a<\/strong><\/td>\nfrekvencia<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n
                kope in\u00e9 deti<\/td>\n <\/td>\n<\/tr>\n
                hryzie ostatn\u00e9 deti<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                \u0165ah\u00e1 za vlasy ostatn\u00e9 deti<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                \u0165ah\u00e1 za u\u0161i ostatn\u00e9 deti<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                p\u013euje na ostatn\u00e9 deti<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                bije ostatn\u00e9 deti<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                berie hra\u010dky<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                s\u00e1\u010de ostatn\u00e9 deti<\/td>\n <\/td>\n<\/tr>\n
                kri\u010d\u00ed na ostatn\u00e9 deti<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                vykr\u00faca ruky ostatn\u00fdm de\u0165om<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                sk\u00e1\u010de na plecia ostatn\u00fdm de\u0165om<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                kope do predmetov<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                iniciuje hry \u2013 bitky<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                h\u00e1d\u017ee hra\u010dky<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                prevracia stoli\u010dky<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                ni\u010d\u00ed hra\u010dky<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                bije samo seba<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                pou\u017e\u00edva nad\u00e1vky<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n
                zat\u00edna zuby<\/td>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n

                <\/p>\n

                Behavior\u00e1lne kateg\u00f3rie z h\u00e1rku v\u00fdskumn\u00edk sp\u00e1ja s pozorovan\u00edm reakcie partnera interakcie pozorovan\u00e9ho die\u0165a\u0165a a zaznamen\u00e1va do druh\u00e9ho st\u013apca v h\u00e1rku. Jeden akt agresie sa rovn\u00e1 jednej \u010diarke. \u010ciarky sa ukladaj\u00fa do \u201ep\u00e4toriek\u201d, preto\u017ee to u\u013eah\u010duje ich po\u010d\u00edtanie a premie\u0148anie na numerick\u00e9 ukazovatele agres\u00edvneho spr\u00e1vania. Prvkom operacionaliz\u00e1cie je aj napl\u00e1novanie jednotiek pozorovania n\u00e1hodne priraden\u00fdch ku ka\u017ed\u00e9mu die\u0165a\u0165u. T\u00fdch jednotiek m\u00f4\u017ee by\u0165 nieko\u013eko a ka\u017ed\u00e1 m\u00f4\u017ee trva\u0165 nieko\u013eko min\u00fat. Nem\u00f4\u017eu by\u0165 pr\u00edli\u0161 dlh\u00e9, aby neregistrovali kontext, ale ani pr\u00edli\u0161 kr\u00e1tke, aby bolo mo\u017en\u00e9 stihn\u00fa\u0165 spozorova\u0165 spr\u00e1vanie. Ich d\u013a\u017eka mus\u00ed by\u0165 vopred empiricky overen\u00e1, napr. po\u010das sk\u00fa\u0161obn\u00e9ho pozorovania.<\/p>\n

                Na h\u00e1rku s\u00fa pripraven\u00e9 u\u017e overen\u00e9 ukazovatele agres\u00edvneho spr\u00e1vania e\u0161te pred v\u00fdskumom. Prip\u00fa\u0161\u0165a sa v\u0161ak mo\u017enos\u0165 pridania nov\u00fdch ukazovate\u013eov do h\u00e1rku, ale kone\u010dn\u00e9mu rozhodnutiu o ich za\u010dlenen\u00ed do v\u00fdskumn\u00e9ho materi\u00e1lu mus\u00ed predch\u00e1dza\u0165 overenie ich spr\u00e1vnosti. V\u00fdskumn\u00edk sa v\u0161ak nezameriava na kontext v\u00fdskytu aktu agresie, ktor\u00fdm by mohol by\u0165 mot\u00edv, napr. reakcia na agresiu in\u00fdch. Nezauj\u00edma sa ani o in\u00e9 spr\u00e1vanie po\u010das sledovania hry. Aktivita die\u0165a\u0165a je porovn\u00e1van\u00e1 do h\u00e1rku, na ni\u010d in\u00e9 v\u00fdskumn\u00edk nesmie myslie\u0165.<\/p>\n

                V rozoberanom pr\u00edklade v\u00fdskumn\u00edk vypo\u010d\u00edta priemern\u00fa hodnotu z pozorovac\u00edch h\u00e1rkov det\u00ed danej skupiny, aby mohol nakoniec tieto priemery porovna\u0165. V\u00fdsledok prinesie vedeck\u00e9 vysvetlenie vo forme odpovede na v\u00fdskumn\u00fa ot\u00e1zku.<\/p>\n

                <\/p>\n

                Ak\u00e9 podmienky musel splni\u0165 v\u00fdskumn\u00edk, ktor\u00fd kon\u0161truoval vy\u0161\u0161ie uveden\u00fd h\u00e1rok, aby ukazovatele v \u0148om obsiahnut\u00e9 mohli by\u0165 pova\u017eovan\u00e9 za overen\u00e9? Musel skontrolova\u0165 ich spo\u013eahlivos\u0165 a presnos\u0165. To znamen\u00e1, \u017ee ukazovatele museli by\u0165 vytvoren\u00e9 z empirick\u00fdch alebo teoretick\u00fdch zdrojov, \u017ee museli by\u0165 jednozna\u010dn\u00e9, v\u00fdznamovo presn\u00e9 a pozorovate\u013en\u00e9. Taktie\u017e jednotky pozorovania nemohli prekra\u010dova\u0165 r\u00e1mec v\u00fdznamov priraden\u00fdch premennej. Pre splnenie t\u00fdchto podmienok bolo potrebn\u00e9 pozna\u0165 n\u00e1zory in\u00fdch v\u00fdskumn\u00edkov o h\u00e1rku a vypo\u010d\u00edta\u0165 ich koeficient zhody. Bolo tie\u017e mo\u017en\u00e9 vykona\u0165 sk\u00fa\u0161obn\u00e9 pozorovanie. To\u013eko k anal\u00fdzam n\u00e1\u0161ho pr\u00edkladu.<\/p>\n

                Prejdime teraz k podrobnej\u0161\u00edm opisom t\u00fdkaj\u00facich sa tohto sp\u00f4sobu operacionalizovania premenn\u00fdch. Pozorovanie m\u00f4\u017ee prebieha\u0165 vo forme \u010dasov\u00fdch vzoriek, vzoriek udalost\u00ed a vzoriek situ\u00e1ci\u00ed. \u010casov\u00e9 vzorky s\u00fa obdobia, v ktor\u00fdch v\u00fdskumn\u00edk opakuje pozorovanie rovnak\u00e9ho spr\u00e1vania u toho ist\u00e9ho objektu. Vzorky udalost\u00ed \u2013 v tomto pr\u00edpade v\u00fdskumn\u00edk vyber\u00e1 udalosti, ktor\u00e9 s\u00fa kritick\u00e9 pre v\u00fdskyt operacionalizovan\u00e9ho spr\u00e1vania. Av\u0161ak v pr\u00edpade, \u017ee v\u00fdskumn\u00edk zaznamenal rovnak\u00fa premenn\u00fa v r\u00f4znych situ\u00e1ci\u00e1ch, pou\u017e\u00edva vzorky situa\u010dn\u00e9. V na\u0161om pr\u00edklade boli spojen\u00e9 vzorky udalost\u00ed s \u010dasov\u00fdmi vzorkami. Udalos\u0165ou bola hra, ktor\u00e1 je z\u00e1kladnou aktivitou det\u00ed a aktivitou, ktor\u00e1 provokovala agres\u00edvne spr\u00e1vanie. Meranie bolo vykon\u00e1van\u00e9 v nieko\u013ek\u00fdch \u010dasov\u00fdch jednotk\u00e1ch v priebehu d\u0148a. Ak by v\u0161ak niekto chcel pou\u017ei\u0165 v tomto v\u00fdskume vzorky situ\u00e1ci\u00ed, musel by uskuto\u010dni\u0165 pozorovanie v situ\u00e1cii hry, ale taktie\u017e v situ\u00e1cii konzum\u00e1cie pokrmov, vych\u00e1dzky, at\u010f. Pozorovac\u00ed h\u00e1rok pre \u010dasov\u00fa vzorku m\u00f4\u017ee by\u0165 tie\u017e podrobnej\u0161\u00ed ne\u017e predch\u00e1dzaj\u00faci:<\/p>\n

                <\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

                \n\t\t\t\t
                \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

                \u00a0<\/p>

                \u010dasov\u00e9 vzorky<\/p><\/td><\/tr>

                kateg\u00f3ria<\/strong><\/p><\/td>

                I vzorka<\/strong><\/p><\/td>

                II vzorka<\/strong><\/p><\/td>

                III vzorka<\/strong><\/p><\/td><\/tr>

                kope<\/p><\/td>

                \u00a0<\/p><\/td>

                \u00a0<\/p><\/td>

                \u00a0<\/p><\/td><\/tr>

                hryzie<\/p><\/td>

                \u00a0<\/p><\/td>

                \u00a0<\/p><\/td>

                \u00a0<\/p><\/td><\/tr>

                \u0165ah\u00e1 za vlasy<\/p><\/td>

                \u00a0<\/p><\/td>

                \u00a0<\/p><\/td>

                \u00a0<\/p><\/td><\/tr>

                kri\u010d\u00ed<\/p><\/td>

                \u00a0<\/p><\/td>

                \u00a0<\/p><\/td>

                \u00a0<\/p><\/td><\/tr><\/tbody><\/table>

                zdroj: vlastn\u00e9 anal\u00fdzy<\/em><\/p>

                \u00a0<\/em><\/p>

                Vy\u0161\u0161ie uveden\u00fd h\u00e1rok obsahuje ukazovatele a syst\u00e9m premie\u0148ania pozorovan\u00ed na \u010d\u00edsla. Ide o syst\u00e9m kateg\u00f3ri\u00ed, ktor\u00fd sa pou\u017e\u00edva na meranie frekvencie v\u00fdskytu aktov spr\u00e1vania. \u010eal\u0161\u00edm syst\u00e9mom s\u00fa hodnotov\u00e9 \u0161k\u00e1ly, ktor\u00e9 s\u00fa u\u017eito\u010dn\u00e9 na meranie intenzity spr\u00e1vania. Premenn\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 operacionalizovan\u00e9 syst\u00e9mom hodnotov\u00fdch \u0161k\u00e1l vtedy, ke\u010f vieme, \u017ee sa ur\u010dit\u00e9 spr\u00e1vanie bude vyskytova\u0165 po\u010das pozorovania. Potom meriame ich intenzitu. Pre ka\u017ed\u00fd ukazovate\u013e je priraden\u00e1 hodnotov\u00e1 \u0161k\u00e1la. Tieto \u0161k\u00e1ly nemusia by\u0165 rovnako \u0161irok\u00e9, preto\u017ee musia by\u0165 prisp\u00f4soben\u00e9 variantom, ktor\u00e9 sme si napl\u00e1novali pre dan\u00fd ukazovate\u013e. \u010casto v\u0161ak jednotliv\u00e9 ukazovatele maj\u00fa rovnak\u00fd po\u010det variantov. Syst\u00e9m hodnotov\u00fdch \u0161k\u00e1l je v pou\u017e\u00edvan\u00ed zlo\u017eitej\u0161\u00ed ne\u017e pou\u017eitie syst\u00e9mu kateg\u00f3ri\u00ed. V\u00fdskumn\u00edk mus\u00ed toti\u017e po dlh\u0161iu dobu zaznamen\u00e1va\u0165 pozorovania, aby ich mohol sp\u00e4tne, jednorazovo zap\u00edsa\u0165 do hodnotovej \u0161k\u00e1ly. Spolo\u010dn\u00fdm znakom oboch syst\u00e9mov z\u00e1meny pozorovan\u00ed za \u010d\u00edsla je mo\u017enos\u0165 pova\u017eova\u0165 za celok ukazovatele, alebo inak pozorovan\u00e9 kateg\u00f3rie, vypo\u010d\u00edtan\u00edm s\u00fahrnn\u00e9ho v\u00fdsledku, alebo ho uvies\u0165 vo forme aritmetick\u00e9ho priemeru. Ni\u017e\u0161ie je uveden\u00fd pr\u00edklad syst\u00e9mu hodnotov\u00fdch \u0161k\u00e1l, ktor\u00fd operacionalizuje spr\u00e1vanie otca k die\u0165a\u0165u.<\/p>

                \u00a0<\/p>

                \u00a0<\/p>

                Hovor\u00ed s die\u0165a\u0165om<\/strong><\/p><\/td><\/tr>

                ROZHODNE \u00c1NO<\/p><\/td>

                SK\u00d4R \u00c1NO<\/p><\/td>

                SK\u00d4R NIE<\/p><\/td>

                ROZHODNE NIE<\/p><\/td><\/tr>

                4<\/strong><\/p><\/td>

                3<\/strong><\/p><\/td>

                2<\/strong><\/p><\/td>

                1<\/strong><\/p><\/td><\/tr>

                Prit\u00fali die\u0165a<\/strong><\/p><\/td><\/tr>

                ROZHODNE \u00c1NO<\/p><\/td>

                SK\u00d4R \u00c1NO<\/p><\/td>

                SK\u00d4R NIE<\/p><\/td>

                ROZHODNE NIE<\/p><\/td><\/tr>

                4<\/strong><\/p><\/td>

                3<\/strong><\/p><\/td>

                2<\/strong><\/p><\/td>

                1<\/strong><\/p><\/td><\/tr>

                Men\u00ed die\u0165a\u0165u plienky<\/strong><\/p><\/td><\/tr>

                ROZHODNE \u00c1NO<\/p><\/td>

                SK\u00d4R \u00c1NO<\/p><\/td>

                SK\u00d4R NIE<\/p><\/td>

                ROZHODNE NIE<\/p><\/td><\/tr>

                4<\/strong><\/p><\/td>

                3<\/strong><\/p><\/td>

                2<\/strong><\/p><\/td>

                1<\/strong><\/p><\/td><\/tr>

                Priprav\u00ed jedlo pre die\u0165a<\/strong><\/p><\/td><\/tr>

                ROZHODNE \u00c1NO<\/p><\/td>

                SK\u00d4R \u00c1NO<\/p><\/td>

                SK\u00d4R NIE<\/p><\/td>

                ROZHODNE NIE<\/p><\/td><\/tr>

                1<\/strong><\/p><\/td>

                2<\/strong><\/p><\/td>

                3<\/strong><\/p><\/td>

                4<\/strong><\/p><\/td><\/tr><\/tbody><\/table>

                zdroj: vlastn\u00e9 anal\u00fdzy<\/em><\/p>

                \u00a0<\/em><\/p>

                Bez oh\u013eadu na to, ak\u00e9 syst\u00e9my pozorovania v\u00fdskumn\u00edci pou\u017e\u00edvaj\u00fa, v\u017edy musia splni\u0165 \u201e\u017eelezn\u00e9\u201d podmienky, aby bolo pozorovanie \u00faspe\u0161n\u00e9. Po prv\u00e9, nem\u00f4\u017eu rozpty\u013eova\u0165 pozornos\u0165 sledovan\u00edm spr\u00e1vania mimo h\u00e1rku. Po druh\u00e9, nem\u00f4\u017eu sa riadi\u0165 t\u00fdm, ak\u00fd dojem rob\u00ed na nich sk\u00faman\u00e1 osoba. Po tretie, pred za\u010dat\u00edm skuto\u010dn\u00e9ho pozorovania musia tr\u00e9nova\u0165 rozpozn\u00e1vanie ukazovate\u013eov, preto\u017ee ich pr\u00e1ca prebieha v \u010dase, ktor\u00fd sa ned\u00e1 vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165, a nie je mo\u017en\u00e9 ani opakova\u0165 spr\u00e1vanie sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b. Musia teda s istotou prij\u00edma\u0165 rozhodnutia. Po \u0161tvrt\u00e9, musia pozna\u0165 naspam\u00e4\u0165 pozorovac\u00ed h\u00e1rok, preto\u017ee pren\u00e1\u0161anie zraku zo sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b na h\u00e1rok nie je vhodn\u00e9, ke\u010f treba h\u013eada\u0165 ukazovatele. Po piate, musia ma\u0165 sk\u00fasenosti s rozpozn\u00e1van\u00edm \u013eudsk\u00e9ho spr\u00e1vania. Ide o schopnos\u0165 postrehn\u00fa\u0165 neverb\u00e1lne spr\u00e1vanie, ako to bolo v pr\u00edpade rozpozn\u00e1vania reakci\u00ed det\u00ed na agres\u00edvnu provok\u00e1ciu. Ide tie\u017e o interpret\u00e1ciu priestorov\u00e9ho a komunika\u010dn\u00e9ho spr\u00e1vania: spozorovanie ir\u00f3nie, nar\u00e1\u017eok, hnevu, sm\u00fatku, at\u010f.<\/p>

                Dobr\u00fdm zhrnut\u00edm \u00favah tejto podkapitoly je nasleduj\u00faca sch\u00e9ma:<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

                \n\t\t\t\t
                \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

                PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY. PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA Met\u00f3dy zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov o objekt\u00edvnej realite V\u00fdskum objekt\u00edvnej reality umo\u017e\u0148uje pozna\u0165 v\u0161eobecn\u00e9 pravidelnosti. Tie sa potom t\u00fdkaj\u00fa celej popul\u00e1cie v rovnakej miere. Ak registrujeme ukazovatele premenn\u00fdch, ktor\u00e9 konceptualizuj\u00fa objekt\u00edvny svet eduk\u00e1cie, mus\u00edme to robi\u0165 tie\u017e objekt\u00edvnym sp\u00f4sobom, ktor\u00fd je rovnak\u00fd pre v\u0161etky sk\u00faman\u00e9 objekty. Operacionalizovan\u00edm \u00fazko definovanej premennej vyber\u00e1me tak\u00e9 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-5389","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5389","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5389"}],"version-history":[{"count":61,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5389\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5492,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5389\/revisions\/5492"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5389"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}