{"id":5391,"date":"2023-03-30T10:52:39","date_gmt":"2023-03-30T08:52:39","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=5391"},"modified":"2023-03-31T12:12:23","modified_gmt":"2023-03-31T10:12:23","slug":"problematizovanie-edukacnej-reality-4-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/problematizovanie-edukacnej-reality-4-2\/","title":{"rendered":"Problematizovanie eduka\u010dnej reality-4-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY.
PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Met\u00f3dy zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov o subjekt\u00edvnej realite<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Subjekt\u00edvne rozmery reality vy\u017eaduj\u00fa tak\u00e9 met\u00f3dy, pomocou ktor\u00fdch je mo\u017en\u00e9 dosta\u0165 sak jej individu\u00e1lnym obrazom. Tieto obrazy s\u00fa zaznamen\u00e1van\u00e9 v jazyku os\u00f4b, ktor\u00e9 ich vytv\u00e1raj\u00fa. To znamen\u00e1, \u017ee \u00fadaje o takto ch\u00e1panej eduka\u010dnej praxi s\u00fa vyjadrovan\u00e9 vo forme slov. Vzh\u013eadom k tomu, \u017ee okrem toho existuj\u00fa aj v kontexte, na\u0161e met\u00f3dy musia by\u0165 pripraven\u00e9 aj na jeho zaregistrovanie. \u00dadaje spolu s kontextom s\u00fa to, \u010do potrebuj\u00fa v\u00fdskumn\u00edci subjekt\u00edvnej reality najviac. To v\u0161etko mo\u017eno n\u00e1js\u0165 v \u013eudsk\u00fdch pr\u00edbehoch, v ka\u017edodennom \u017eivote, a teda v ka\u017edodenn\u00fdch interakci\u00e1ch, rovnako ako v r\u00f4znych predmetoch, ktor\u00e9 v \u013eu\u010foch vyvol\u00e1vaj\u00fa dojem a ku ktor\u00fdm sa neust\u00e1le vyjadruj\u00fa. Pr\u00e1ve \u010fal\u0161ie podkapitoly zrekon\u0161truuj\u00fa tri met\u00f3dy zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov: interview, etnografick\u00e9 pozorovanie a vyh\u013ead\u00e1vanie sekund\u00e1rnych zdrojov.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Met\u00f3da interview<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Interview je prv\u00e1 met\u00f3da pou\u017e\u00edvan\u00e1 na operacionaliz\u00e1ciu subjekt\u00edvnej eduka\u010dnej reality, ktor\u00e1 sa opisuje v tejto pr\u00edru\u010dke. Pripome\u0148me teda, \u017ee operacionalizovanie tejto reality zah\u0155\u0148a okrem in\u00e9ho prenikanie k individu\u00e1lnemu videniu sveta, individu\u00e1lnym vzdel\u00e1vac\u00edm sk\u00fasenostiam, viden\u00fdch z poh\u013eadu lok\u00e1lneho, ale aj individu\u00e1lneho kontextu. Nepripravujeme teda ukazovatele pred v\u00fdskumom, ale h\u013ead\u00e1me ich v spont\u00e1nnej aktivite sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b, ktor\u00e9 sa z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa udalost\u00ed priamo, alebo nahliadnut\u00edm do \u013eudsk\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed, \u010di in\u00fdch v\u00fdtvorov \u010dinnosti. Je \u013eahk\u00e9 si domyslie\u0165, \u017ee interview predstavuje met\u00f3du, ako nahliadnu\u0165 do osobn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed sk\u00faman\u00fdch objektov v takej verzii, ktor\u00fa spont\u00e1nne alebo z\u00e1merne ukazuj\u00fa v\u00fdskumn\u00edkom. V\u0161eobecne m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee interview je riaden\u00fd rozhovor v\u00fdskumn\u00edka so sk\u00famanou osobou alebo sk\u00faman\u00fdmi osobami <\/em>(pozri T. Rapley, 2010). Je to vhodn\u00e1 defin\u00edcia, preto\u017ee hne\u010f poskytuje dve vlastnosti interview, ktor\u00e9 s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pre \u00favahy o probl\u00e9moch operacionaliz\u00e1cie. Prvou vlastnos\u0165ou je stupe\u0148 riadenia. V krajnom pr\u00edpade je teda interview definovan\u00e9 ako kladenie ot\u00e1zok sk\u00famanej osobe a zaznamen\u00e1vanie odpoved\u00ed. Tak\u00fdto pr\u00edstup je v\u0161ak v rozpore s my\u0161lienkou met\u00f3d, ktor\u00e9 rekon\u0161truuj\u00fa individu\u00e1lne sk\u00fasenosti sk\u00faman\u00e9ho, umiestnen\u00e9 v kontexte, ktor\u00fd ho sprev\u00e1dza. Ak vynech\u00e1me tento pr\u00edpad, ktor\u00fd dos\u0165 pripom\u00edna anketu, m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee interview s\u00fa \u010diasto\u010dne riaden\u00e9, alebo mierne riaden\u00e9 rozhovory v\u00fdskumn\u00edka so sk\u00famanou osobou alebo sk\u00faman\u00fdmi osobami. Druh\u00e1 vlastnos\u0165 je spojen\u00e1 s po\u010dtom sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b. M\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o interview s jednou osobou, ktor\u00e9 sa naz\u00fdva individu\u00e1lne, alebo so skupinou 6 \u2013 8 os\u00f4b, ktor\u00e9 sa naz\u00fdva skupinov\u00e9. Tieto dve krit\u00e9ria klasifik\u00e1cie interview sa vyskytuj\u00fa v jednej defin\u00edcii, tak\u017ee ich rozsahy sa m\u00f4\u017eu prekr\u00fdva\u0165. Tak teda, individu\u00e1lne rozhovory bud\u00fa \u010diasto\u010dne alebo menej riaden\u00e9, a skupinov\u00e9 rozhovory tak isto charakterizovan\u00e9. Medzi rozhovory menej riaden\u00e9 zara\u010fujeme rozhovory narat\u00edvne a biografick\u00e9 a medzi rozhovory \u010diasto\u010dne riaden\u00e9 zasa rozhovory zameran\u00e9 na probl\u00e9my, inform\u00e1cie, materi\u00e1ly a subjekt\u00edvne te\u00f3rie. Sch\u00e9ma 9 n\u00e1m pom\u00f4\u017ee zoradi\u0165 uveden\u00e9 klasifik\u00e1cie.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Sme pripraven\u00ed analyzova\u0165 pr\u00edklad konceptualiz\u00e1cie, problematiz\u00e1cie a operacionaliz\u00e1cie, ktor\u00fd sa t\u00fdka plnenia v\u00fdvojov\u00fdch \u00faloh v obdob\u00ed ranej dospelosti, vykon\u00e1van\u00fd u\u010dite\u013emi. Je ich osem: n\u00e1jdenie \u017eivotn\u00e9ho partnera, zalo\u017eenie rodiny, nau\u010di\u0165 sa \u017ei\u0165 v man\u017eelstve, v\u00fdchova det\u00ed, vedenie dom\u00e1cnosti, n\u00e1js\u0165 vlastn\u00fa soci\u00e1lnu skupinu, n\u00e1stup do zamestnania, plnenie ob\u010dianskych povinnost\u00ed. Posledn\u00e9 tri \u00falohy maj\u00fa spolo\u010densk\u00fd charakter, a tie predch\u00e1dzaj\u00face osobn\u00fd. Havighurst (1953, s. 2), tvorca tejto te\u00f3rie, definuje v\u00fdvojov\u00fa \u00falohu ako cie\u013e a program \u010dinnosti, ktor\u00e9ho dosiahnutie umo\u017e\u0148uje vykon\u00e1va\u0165 \u00falohy na nasleduj\u00face obdobie, av\u0161ak ich nezrealizovanie vykon\u00e1vanie nov\u00fdch \u00faloh znemo\u017e\u0148uje. Tak\u017ee ak nevykon\u00e1me tieto \u00falohy, blokuje to v\u00fdvoj jedinca. V obdob\u00ed ranej dospelosti sa vytv\u00e1ra konflikt medzi realizovan\u00edm osobn\u00fdch a spolo\u010densk\u00fdch \u00faloh. Tak\u00e1to konceptualiz\u00e1cia \u00f4smich premenn\u00fdch t\u00fdkaj\u00faca sa u\u010dite\u013eov sa st\u00e1va zdrojom probl\u00e9mu. Po prv\u00e9, ich v\u00fdvojov\u00e9 \u0165a\u017ekosti m\u00f4\u017eu ma\u0165 vplyv na vykon\u00e1vanie v\u00fdchovnej funkcie v \u0161kole, kde maj\u00fa stimulova\u0165 v\u00fdvoj \u017eiakov. Ako to maj\u00fa robi\u0165, ke\u010f sami nerealizuj\u00fa svoje v\u00fdvojov\u00e9 \u00falohy? Normat\u00edvny aspekt \u00falohy u\u010dite\u013ea tu d\u00e1va v\u00fdrazne o sebe vedie\u0165. Po druh\u00e9, \u0161kola m\u00f4\u017ee ma\u0165 negat\u00edvny vplyv na plnenie osobn\u00fdch \u00faloh, preto\u017ee pr\u00e1ca v nej vy\u017eaduje emocion\u00e1lne zapojenie, ktor\u00e9 je potrebn\u00e9 aj v rodine. Tento stav m\u00f4\u017ee vies\u0165 k vy\u010derpaniu mo\u017enost\u00ed v\u00fdvoja v osobnom \u017eivote. Stru\u010dne povedan\u00e9, problematiz\u00e1cia bude zameran\u00e1 na ot\u00e1zky t\u00fdkaj\u00face sa toho, \u010di existuje konflikt medzi realizovan\u00edm osobn\u00fdch a spolo\u010densk\u00fdch \u00faloh, a tie\u017e v ktorej zo sf\u00e9r m\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ie negat\u00edvne d\u00f4sledky. Ke\u010f prejdeme k operacionaliz\u00e1cii, op\u00fdtame sa, ako u\u010ditelia v rozpr\u00e1van\u00ed o ich aktu\u00e1lnom ka\u017edodennom \u017eivote vn\u00edmaj\u00fa kvalitu realizovan\u00fdch \u00faloh na t\u00e9mu osobn\u00e9 n\u00e1zory \u2013 spolo\u010densk\u00e9 n\u00e1zory. Po\u010d\u00ednaj\u00fac teda od v\u00fdskumnej ot\u00e1zky a vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch pojmov\u00fdch r\u00e1mcov budeme h\u013eada\u0165 inferen\u010dn\u00e9 a defini\u010dn\u00e9 ukazovatele realiz\u00e1cie jednotliv\u00fdch v\u00fdvojov\u00fdch \u00faloh v pr\u00edbehoch o aktu\u00e1lnom ka\u017edodennom \u017eivote u\u010dite\u013eov. Individu\u00e1lne narat\u00edvne rozhovory bud\u00fa vych\u00e1dza\u0165 zo v\u0161eobecnej ot\u00e1zky \u2013 \u017eiadosti o rozpr\u00e1vanie na t\u00e9mu ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota v kontexte rodinn\u00fdch a pracovn\u00fdch povinnost\u00ed. Na v\u00fdskum pozveme len pracuj\u00facich u\u010dite\u013eov oboch pohlav\u00ed, ktor\u00ed si u\u017e zalo\u017eili rodinu a maj\u00fa deti. Osoby, ktor\u00e9 nesp\u013a\u0148aj\u00fa tieto podmienky, nerealizuj\u00fa e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161inu osobn\u00fdch \u00faloh, tak\u017ee nem\u00f4\u017eu za\u017ei\u0165 konflikt, ktor\u00e9ho ukazovatele chceme n\u00e1js\u0165. Overovanie n\u00e1jden\u00fdch ukazovate\u013eov budeme vykon\u00e1va\u0165 ich presunom z individu\u00e1lnych rozhovorov do skupinov\u00fdch rozhovorov. Ak n\u00e1jdeme pr\u00edbehy, ktor\u00e9 opisuj\u00fa \u0165a\u017ekosti s v\u00fdchovou vlastn\u00fdch det\u00ed, ktor\u00fdch zdroj sk\u00faman\u00fd u\u010dite\u013e vid\u00ed v emocion\u00e1lnom pre\u0165a\u017een\u00ed, ktor\u00e9 je sp\u00f4soben\u00e9 rie\u0161en\u00edm podobn\u00fdch probl\u00e9mov v pr\u00e1ci, potom zhroma\u017ed\u00edme 7 sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b a za\u010dneme proces skupinov\u00e9ho rozhovoru zameran\u00e9ho na tento konkr\u00e9tny probl\u00e9m. Ak v t\u00fdchto pr\u00edbehoch n\u00e1jdeme analogick\u00e9 ukazovatele, overenie sa zakon\u010d\u00ed pozit\u00edvne, ak nie \u2013 negat\u00edvne. Potom sa m\u00f4\u017eeme e\u0161te obr\u00e1ti\u0165 na odborn\u00edkov, ktor\u00ed presk\u00famaj\u00fa materi\u00e1l z individu\u00e1lneho rozhovoru a overia spr\u00e1vnos\u0165 tohto ukazovate\u013ea. To, pod\u013ea ak\u00fdch pravidiel bud\u00fa prebieha\u0165 tieto operacionaliz\u00e1cie, uvid\u00edme ni\u017e\u0161ie.<\/p>

\u010co mus\u00ed urobi\u0165 v\u00fdskumn\u00edk, ke\u010f organizuje individu\u00e1lny narat\u00edvny rozhovor? Po prv\u00e9, mus\u00ed vybra\u0165 sk\u00faman\u00e9 osoby na z\u00e1klade krit\u00e9ria obsiahnut\u00e9ho vo v\u00fdskumnej ot\u00e1zke. Vy\u0161\u0161ie je uveden\u00e9, \u010do eliminuje osoby, ktor\u00e9 nem\u00f4\u017eu konflikt za\u017ei\u0165. Sk\u00faman\u00e1 osoba mus\u00ed by\u0165 obozn\u00e1men\u00e1 s pokynmi na rozhovor. Mus\u00edte jej poveda\u0165, \u017ee o\u010dak\u00e1vame rozpr\u00e1vanie na dan\u00fa t\u00e9mu, ktor\u00e9 nebude \u010dasto ru\u0161en\u00e9 ot\u00e1zkami v\u00fdskumn\u00edka, \u017ee obmedz\u00ed t\u00fato \u010dinnos\u0165 iba na v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 momenty, ke\u010f nebude nie\u010domu rozumie\u0165, ale rad\u0161ej tak urob\u00ed po zakon\u010den\u00ed rozpr\u00e1vania. Sk\u00faman\u00e1 osoba mus\u00ed s\u00fahlasi\u0165 so z\u00e1znamom v re\u017eime audio alebo audio-video priebehu rozpr\u00e1vania, a mus\u00ed by\u0165 v\u00fdskumn\u00edkom presved\u010den\u00e1 o zachovan\u00ed \u00faplnej anonymity. M\u00f4\u017eete si v tejto s\u00favislosti pripravi\u0165 \u0161peci\u00e1lnu dohodu. Po dokon\u010den\u00ed t\u00fdchto form\u00e1lnych \u010dinnost\u00ed v\u00fdskumn\u00edk polo\u017e\u00ed \u00favodn\u00fa ot\u00e1zku a stru\u010dne na\u010drtne o\u010dak\u00e1vania t\u00fdkaj\u00face sa rozpr\u00e1vania. T\u00e9mu v\u00fdskumu sk\u00famanej osobe neprezrad\u00ed, len v\u0161eobecn\u00e9 obrysy, ale rob\u00ed to tak, aby pr\u00edbeh odhalil ukazovatele sk\u00faman\u00fdch premenn\u00fdch. V priebehu rozpr\u00e1vania v\u00fdskumn\u00edk pozorne po\u010d\u00fava a neverb\u00e1lne d\u00e1va sp\u00e4tn\u00fa v\u00e4zbu sk\u00famanej osobe. Pozornos\u0165 v\u00fdskumn\u00edka sa zameriava nielen na inform\u00e1cie a rozm\u00fd\u0161\u013eanie o ukazovate\u013eoch, ale aj na zaznamen\u00e1vanie s\u00favislost\u00ed, ktor\u00e9 sprev\u00e1dzaj\u00fa op\u00edsan\u00e9 fakty. Po skon\u010den\u00ed rozpr\u00e1vania mo\u017eno polo\u017ei\u0165 sk\u00famanej osobe kr\u00e1tke dopl\u0148uj\u00face ot\u00e1zky. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 zd\u00f4razni\u0165, \u017ee ka\u017ed\u00e9 rozpr\u00e1vanie je in\u00e9. Pre \u010das\u0165 sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b nie je \u013eahk\u00e9 rozpr\u00e1va\u0165, tak\u017ee ob\u010das sa spr\u00e1vaj\u00fa tak, akoby chceli ukon\u010di\u0165 rozpr\u00e1vanie. Ak v\u00fdskumn\u00edk vid\u00ed, \u017ee je to e\u0161te pr\u00edli\u0161 skoro, mus\u00ed iniciova\u0165 jeho \u010fal\u0161iu aktivitu. Niektor\u00ed zase hovoria ve\u013emi ve\u013ea a \u010dasto utekaj\u00fa od hlavnej t\u00e9my. V\u00fdskumn\u00edk mus\u00ed r\u00fdchlo diagnostikova\u0165, pre\u010do sa tak deje a zasiahnu\u0165. Ak je to len nedostatok discipl\u00edny sk\u00famanej osoby, probl\u00e9m je mal\u00fd, ale ak to rob\u00ed z\u00e1merne, z d\u00f4vodu utekania od ur\u010dit\u00fdch t\u00e9m, v\u00fdskumn\u00edk mus\u00ed kona\u0165 opatrne a sna\u017ei\u0165 sa zisti\u0165, od \u010doho utek\u00e1 a pre\u010do. V tak\u00fdchto \u201e\u00fatekoch\u201d sa \u010dasto skr\u00fdvaj\u00fa ukazovatele sk\u00faman\u00fdch premenn\u00fdch. A pr\u00e1ve z d\u00f4vodu individu\u00e1lneho priebehu rozhovoru, sp\u00f4soben\u00e9ho spont\u00e1nnym verb\u00e1lnym spr\u00e1van\u00edm sk\u00faman\u00e9ho, je \u0165a\u017ek\u00e9 poskytn\u00fa\u0165 podrobnej\u0161ie pokyny, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa spr\u00e1vania v\u00fdskumn\u00edka. Vo ve\u013ekej miere sa mus\u00ed spolieha\u0165 na vlastn\u00fa intu\u00edciu, interperson\u00e1lne a analytick\u00e9 schopnosti. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti mo\u017eno spomen\u00fa\u0165, \u017ee biografick\u00e9 rozhovory s\u00fa tie\u017e narat\u00edvne rozhovory, ale ich t\u00e9mou je priebeh \u017eivota v celom rozsahu alebo v nejakom obdob\u00ed. Nepou\u017e\u00edva sa tu dodato\u010dn\u00e9 obsahov\u00e9 krit\u00e9rium. Tak\u00e9to rozhovory m\u00f4\u017eu trva\u0165 nieko\u013eko dlh\u00fdch seden\u00ed a prinies\u0165 nieko\u013eko hod\u00edn nahrat\u00fdch z\u00e1znamov.<\/p>

Na\u0161a hlavn\u00e1 t\u00e9ma v\u0161ak vy\u017eaduje, aby sme pre\u0161li k z\u00e1sad\u00e1m skupinov\u00e9ho rozhovoru. Skupina m\u00f4\u017ee ma\u0165 6 \u2013 8 sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b.<\/p>

\u00a0<\/p>

M\u00f4\u017eu by\u0165 odl\u00ed\u0161en\u00e9, okrem merit\u00f3rneho krit\u00e9ria, na osoby, ktor\u00e9 sa dobre poznaj\u00fa, napr. u\u010ditelia z jednej \u0161koly, alebo osoby, ktor\u00e9 sa nepoznaj\u00fa, ale s\u00fa spojen\u00e9 pre\u017e\u00edvan\u00edm rovnak\u00e9ho probl\u00e9mu. Rozhodnutie z\u00e1vis\u00ed od v\u00fdskumn\u00e9ho pracovn\u00edka. Je to tie\u017e narat\u00edvny rozhovor, tak\u017ee v\u00fdskumn\u00edk nekladie ve\u013ea ot\u00e1zok, aj ke\u010f je jeho \u00faloha zlo\u017eitej\u0161ia ako v individu\u00e1lnom rozhovore. Mus\u00ed toti\u017e usmer\u0148ova\u0165 dynamiku skupiny, ktor\u00e1 rie\u0161i nejak\u00fd probl\u00e9m. V pr\u00edpade, \u017ee je skupina m\u00e1lovravn\u00e1, mus\u00ed ju povzbudzova\u0165 k aktivite. Ak je pr\u00edli\u0161 akt\u00edvna a vyvol\u00e1va ve\u013ek\u00e9 em\u00f3cie, mus\u00ed ich riadi\u0165, aby zabr\u00e1nil h\u00e1dkam. T\u00e1to \u00faloha moder\u00e1tora skupinovej diskusie nevybo\u010duje z pravidiel, ktor\u00e9 riadia pr\u00e1cu skupinov\u00e9ho tr\u00e9nera. Mus\u00ed teda sledova\u0165 ni\u0165 diskusie a riadi\u0165 ju, smerova\u0165 na t\u00e9my, ktor\u00e9 prehlbuj\u00fa alebo z\u013eah\u010duj\u00fa anal\u00fdzu, posil\u0148ova\u0165 synergiu skupiny (vz\u00e1jomn\u00e9 in\u0161pirovanie sa diskutuj\u00facich), udr\u017eiava\u0165 spont\u00e1nnos\u0165 prejavu, zmier\u0148ova\u0165 emocion\u00e1lne nap\u00e4tia, stimulova\u0165 \u010fal\u0161\u00edch \u010dlenov, aby pokra\u010dovali v zauj\u00edmav\u00fdch t\u00e9mach, at\u010f. Samozrejme aj po\u010das tohto rozhovoru platia rovnak\u00e9 form\u00e1lne pravidl\u00e1 ako v pr\u00edpade individu\u00e1lnych rozhovorov (uvedenie pokynov, z\u00edskanie s\u00fahlasu na nahr\u00e1vanie, a pod.).<\/p>

Zostali n\u00e1m teraz rozhovory zameran\u00e9 na probl\u00e9m, materi\u00e1l, subjekt\u00edvnu te\u00f3riu a inform\u00e1cie. Treba sa pozrie\u0165 na sch\u00e9mu 8, ktor\u00e1 ukazuje, \u017ee s\u00fa to rozhovory \u010diasto\u010dne riaden\u00e9. To znamen\u00e1, \u017ee okrem pr\u00edbehov sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b sa tu vyskytuj\u00fa ich menej slobodn\u00e9 prejavy, ktor\u00e9 s\u00fa reakciou na ot\u00e1zky polo\u017een\u00e9 v\u00fdskumn\u00edkom. Zo sch\u00e9my tie\u017e vypl\u00fdva, \u017ee sa nach\u00e1dzaj\u00fa v individu\u00e1lnej, ako aj skupinovej verzii.<\/p>

Vo vy\u0161\u0161ie uvedenom pr\u00edklade sa objavil pokus vyu\u017ei\u0165 skupinov\u00fd rozhovor zameran\u00fd na probl\u00e9m. V\u00fdskumn\u00edk probl\u00e9m pozn\u00e1,<\/p>

\u00a0<\/p>

ozn\u00e1mi ho sk\u00faman\u00fdm a otv\u00e1ra diskusiu na t\u00fato t\u00e9mu. Je to narat\u00edvna diskusia. Sk\u00faman\u00e9 osoby rozpr\u00e1vaj\u00fa o svojich vlastn\u00fdch sk\u00fasenostiach a konfrontuj\u00fa sa s nimi, diskutuj\u00fa, vytv\u00e1raj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 aj odli\u0161n\u00e9 postoje. To v\u0161ak \u010dasto nesta\u010d\u00ed v\u00fdskumn\u00edkovi, preto\u017ee potrebuje, aby sk\u00faman\u00ed do rozpr\u00e1vania za\u010dlenili a diskutovali aj o in\u00fdch aspektoch tohto probl\u00e9mu. Tieto aspekty v\u00fdskumn\u00edk pozn\u00e1, preto\u017ee sa pripravil na h\u013eadanie ukazovate\u013eov v tomto rozhovore. Ak sk\u00faman\u00e9 osoby nenarazili doteraz na tieto aspekty, v\u00fdskumn\u00edk pokra\u010duje v h\u013eadan\u00ed a stimuluje aktivitu sk\u00faman\u00fdch. Koniec nast\u00e1va v okamihu, ke\u010f skupina vy\u010derp\u00e1 t\u00e9my.<\/p>

V pr\u00edpade, \u017ee osou zamerania bude materi\u00e1l, rozhovor umo\u017e\u0148uje n\u00e1js\u0165 ukazovatele premenn\u00fdch spojen\u00fdch s t\u00fdmto materi\u00e1lom. Sk\u00faman\u00e1 osoba, alebo ak ide o skupinov\u00fd rozhovor, sk\u00faman\u00e9 osoby spolu s v\u00fdskumn\u00fdm pracovn\u00edkom analyzuj\u00fa materi\u00e1l, ktor\u00fd bude pr\u00edle\u017eitos\u0165ou k odhaleniu ukazovate\u013eov s\u00favisiacich s t\u00fdm, ako vn\u00edmaj\u00fa tento materi\u00e1l. Vr\u00e1\u0165me sa teraz v pam\u00e4ti k pr\u00edkladu h\u013eadania ukazovate\u013eov obrazu \u017eenskosti vo vysielan\u00fdch reklam\u00e1ch. N\u00e1jden\u00e9 ukazovatele umo\u017enili definova\u0165 \u017eenskos\u0165 ako by\u0165 \u201eobe\u0165ou\u201d, \u201esexu\u00e1lnym objektom\u201d a \u201esl\u00fa\u017ekou rodiny\u201d. Tento materi\u00e1l by sme mohli overi\u0165 pr\u00e1ve v \u010dasti zameranej na materi\u00e1l. Vzh\u013eadom na to, \u017ee v\u00fdskumn\u00edk v p\u00f4vodnom v\u00fdskume bol nejak\u00e9ho pohlavia, mohol by\u0165 tenden\u010dn\u00fd v prisudzovan\u00ed v\u00fdznamov ukazovate\u013eom. Teraz m\u00f4\u017eeme pozva\u0165 do skupiny po \u0161tyroch z\u00e1stupcov z ka\u017ed\u00e9ho pohlavia. Ak je to potrebn\u00e9, vytvor\u00ed sa viac tak\u00fdch skup\u00edn, napr. v z\u00e1vislosti od \u00farovne vzdelania, vykon\u00e1van\u00e9ho povolania, veku. Ka\u017ed\u00e1 skupina by odhalila ukazovatele vlastn\u00e9ho vz\u0165ahu k uk\u00e1\u017ekam z analyzovan\u00fdch rekl\u00e1m. Bez oh\u013eadu na tak\u00e9to overenie v\u0161ak rozhovor zameran\u00fd na materi\u00e1l s\u00e1m o sebe m\u00f4\u017ee by\u0165 s\u00faborom ukazovate\u013eov mnoh\u00fdch premenn\u00fdch z eduka\u010dnej reality.<\/p>

Vzh\u013eadom na my\u0161lienku podobn\u00fd, ale viac komplikovan\u00fd je rozhovor zameran\u00fd na subjekt\u00edvne te\u00f3rie. Jedn\u00fdm z aspektov subjekt\u00edvneho rozmeru eduka\u010dnej reality s\u00fa individu\u00e1lne predstavy, niekedy predsudky, stereotypy na r\u00f4zne t\u00e9my, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa \u013eudia. Tak\u00e9to kon\u0161trukty boli pod\u013ea vzoru vedeck\u00fdch te\u00f3ri\u00ed pomenovan\u00e9 ako subjekt\u00edvne te\u00f3rie. N\u00e1zov je trochu prehnan\u00fd, ale mus\u00edme ho akceptova\u0165. Predpoklad\u00e1me, \u017ee to, \u010do si \u013eudia myslia na dan\u00fa t\u00e9mu, m\u00f4\u017ee ma\u0165 formu subjekt\u00edvnej te\u00f3rie. Posledn\u00e1 \u010das\u0165 tohto n\u00e1zvu nazna\u010duje, \u017ee to nie je ani tak te\u00f3ria v pravom slova zmysle, ale sk\u00f4r, \u017ee tento subjekt\u00edvny obraz takto ozna\u010dujeme vo v\u00fdskume. A to znamen\u00e1, \u017ee ho analyzujeme tak, ako by bol te\u00f3riou. Tak\u00fdto rozhovor pozost\u00e1va z dvoch stretnut\u00ed. Na prvom stretnut\u00ed sk\u00faman\u00e1 osoba buduje rozpr\u00e1vanie na t\u00e9mu vlastnej te\u00f3rie nejakej problematiky, a na druhom po konzult\u00e1cii s v\u00fdskumn\u00edkom bude napokon t\u00e1to te\u00f3ria sformulovan\u00e1, alebo nie. Prv\u00e9 stretnutie za\u010d\u00edna \u00favodom v\u00fdskumn\u00edka, ktor\u00fd definuje svoje o\u010dak\u00e1vania t\u00fdkaj\u00face sa druhu aktivity sk\u00faman\u00e9ho. Je to prosba o sformulovanie takejto te\u00f3rie. Ke\u010f ju sk\u00faman\u00fd u\u017e predlo\u017e\u00ed, v\u00fdskumn\u00edk h\u013ead\u00e1 ukazovatele konkr\u00e9tnych n\u00e1zorov, ktor\u00e9 prijal sk\u00faman\u00fd a konfrontuje ich s alternat\u00edvnymi n\u00e1zormi. V\u00fdskumn\u00edk sa zap\u00e1ja do diskusie, \u010dasto obhajuje svoje n\u00e1zory, alebo ich men\u00ed. Na konci tohto stretnutia sa v\u00fdskumn\u00edk uis\u0165uje pomocou kontroln\u00fdch ot\u00e1zok, ak\u00fa te\u00f3riu sk\u00faman\u00e1 osoba \u201eschva\u013euje\u201d. Na druhom stretnut\u00ed v\u00fdskumn\u00edk zis\u0165uje, \u010di dobre zrekon\u0161truoval t\u00fato te\u00f3riu a spolu so sk\u00faman\u00fdm h\u013ead\u00e1 s\u00favislosti medzi jej tvrdeniami, rekon\u0161truuje pojmov\u00fd syst\u00e9m. Vn\u00fatorn\u00e1 spojitos\u0165 je z\u00e1vere\u010dn\u00fdm krit\u00e9riom prijatia te\u00f3rie.<\/p>

\u00a0<\/p>

Tento materi\u00e1l je zdrojom ukazovate\u013eov n\u00e1zorov sk\u00famanej osoby a sp\u00f4sobov, pomocou ktor\u00fdch konceptualizuje svet. \u010casto je tie\u017e zdrojom ukazovate\u013eov upozornen\u00ed, stereotypov a zjednodu\u0161en\u00ed reality.<\/p>

Posledn\u00fdm prvkom, ktor\u00fd dotv\u00e1ra obraz rozhovorov, je rozhovor zameran\u00fd na inform\u00e1cie. Nebudeme v\u0161ak o \u0148om teraz diskutova\u0165, preto\u017ee je pova\u017eovan\u00fd za etnografick\u00fd rozhovor, preto bude rozoberan\u00fd v \u010dasti etnografick\u00e9ho pozorovania. Tvor\u00ed predsa jej s\u00fa\u010das\u0165 a sl\u00fa\u017ei na zhroma\u017e\u010fovanie inform\u00e1ci\u00ed o ter\u00e9ne v\u00fdskumu. Ak zhrnieme problematiku t\u00fdkaj\u00facu sa interview (rozhovorov) ako met\u00f3dy zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov, je potrebn\u00e9 zd\u00f4razni\u0165, \u017ee predstavuj\u00fa rozsiahly materi\u00e1l \u2013 zdroj ukazovate\u013eov. Samotn\u00fd postup uskuto\u010dnenia rozhovoru, aj ke\u010f je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fd, lebo m\u00e1 vplyv na kvalitu \u00fadajov, priamo neidentifikuje ukazovatele. K tomu doch\u00e1dza v podstate a\u017e vo f\u00e1ze transkripcie a anal\u00fdzy empirick\u00e9ho materi\u00e1lu. T\u00e1to f\u00e1za je hlavnou \u010dinnos\u0165ou, ktor\u00e1 sa vykon\u00e1va v r\u00e1mci pou\u017e\u00edvania rozhovoru. Bohu\u017eia\u013e ale problematika anal\u00fdzy \u00fadajov presahuje r\u00e1mec na\u0161ej pr\u00edru\u010dky.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Etnografick\u00e9 pozorovanie<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Ak rozhovory umo\u017e\u0148uj\u00fa operacionalizova\u0165 osobn\u00e9 sk\u00fasenosti sk\u00faman\u00fdch os\u00f4b, potom etnografick\u00e9 pozorovanie je met\u00f3da poh\u013eadu do kult\u00fary ur\u010dit\u00e9ho spolo\u010denstva. V pr\u00edpade rozhovoru v\u00fdskumn\u00edk m\u00f4\u017ee len nazrie\u0165 do transkripcie, ktor\u00e1 odzrkad\u013euje priebeh rozhovoru tak, ako sa nazer\u00e1 do nejak\u00e9ho priamo nedostupn\u00e9ho zdroja. Naopak, etnografick\u00e9 pozorovanie umo\u017e\u0148uje identifikova\u0165 ukazovatele fungovania kult\u00fary v priamom kontakte s \u0148ou (odtia\u013e je n\u00e1zov etnografick\u00e9). V\u00fdskumn\u00edk jednoducho tr\u00e1vi \u010das medzi sk\u00faman\u00fdm spolo\u010denstvom, naj\u010dastej\u0161ie s pr\u00e1vami jej \u010dlena. V najlep\u0161om pr\u00edpade s\u00fa tzv. skryt\u00ed, priami pozorovatelia, ktor\u00fdch status nie je zn\u00e1my nikomu zo sk\u00faman\u00e9ho spolo\u010denstva. Odtia\u013e poch\u00e1dza druh\u00fd n\u00e1zov tejto met\u00f3dy zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov \u2013 z\u00fa\u010dastnen\u00e9 pozorovanie. Ale bohu\u017eia\u013e nie v\u017edy m\u00e1 v\u00fdskumn\u00edk mo\u017enos\u0165 skryt\u00fdm sp\u00f4sobom pozorova\u0165 \u017eivot spolo\u010denstva. Druh\u00fdm variantom h\u013eadania ukazovate\u013eov eduka\u010dn\u00fdch procesov v ka\u017edodennom \u017eivote soci\u00e1lnych skup\u00edn je by\u0165 v \u00falohe zjavn\u00e9ho pozorovate\u013ea, ale s pln\u00fdm pr\u00e1vom z\u00fa\u010dast\u0148ova\u0165 sa \u017eivota spolo\u010denstva. Obmedzenie tejto formy v\u0161ak spo\u010d\u00edva v nutnosti z\u00edska\u0165 d\u00f4veru \u010dlenov pozorovanej skupiny, \u010do v\u0161ak nie je v\u017edy \u00faspe\u0161n\u00e9. Zost\u00e1va tak ur\u010dit\u00e9 percento miest, vec\u00ed, ritu\u00e1lov, ku ktor\u00fdm v\u00fdskumn\u00edk nikdy nez\u00edska pr\u00edstup. Tret\u00ed variant je naopak by\u0165 pozorovate\u013eom v \u00falohe \u00fa\u010dastn\u00edka. V ter\u00e9ne v\u00fdskumu je mo\u017en\u00e9 by\u0165 len v niektor\u00fdch, vymedzen\u00fdch momentoch. Tak\u00e1to forma eliminuje mo\u017enos\u0165 pozna\u0165 kontext sk\u00faman\u00fdch javov, aj ke\u010f sa podar\u00ed dosiahnu\u0165 samotn\u00e9 ukazovatele.<\/p>

Pr\u00edklad etnografick\u00e9ho pozorovania bol ne\u00famyselne uveden\u00fd v kapitole, ktor\u00e1 bola venovan\u00e1 operacionaliz\u00e1cii. Hovorilo sa tam o v\u00fdskume komunity \u0161koly zalo\u017eenej na demokratickej zmluve. Pr\u00edklad ukazoval, ako v\u00fdskumn\u00edci rozpozn\u00e1vali a overovali ukazovatele. Teraz sa\u00a0 s\u00fastred\u00edm na problematiku s\u00favisiacu s metodikou bytia v ter\u00e9ne. Skryt\u00fd v\u00fdskumn\u00edk pln\u00ed ur\u010dit\u00fa fikt\u00edvnu, alebo dokonca skuto\u010dn\u00fa \u00falohu v sk\u00famanom spolo\u010denstve. M\u00e1 s\u00edce pr\u00edstup k v\u00e4\u010d\u0161ine miest, ale st\u00e1le sa nem\u00f4\u017ee vyhn\u00fa\u0165 pocitu cudzosti. Na za\u010diatku je cudz\u00ed, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee dokonca v\u0161ade nazrie\u0165, ale nevie, na \u010do sa d\u00edva\u0165. Pln\u00ed teda svoju neprav\u00fa \u00falohu, z\u00edskava zn\u00e1mych, vytv\u00e1ra svoje vlastn\u00e9 prostredie a postupne prenik\u00e1 do \u0161trukt\u00fary ter\u00e9nu. M\u00f4\u017ee u\u017e nav\u0161tevova\u0165 ve\u013ea miest, ktor\u00e9 mu u\u017e prestali by\u0165 cudzie. Od tohto okamihu bude m\u00f4c\u0165 za\u010da\u0165 prv\u00fa f\u00e1zu etnografick\u00e9ho pozorovania s n\u00e1zvom orient\u00e1cia v ter\u00e9ne<\/em>. Av\u0161ak nie je to u\u017e t\u00e1 \u00favodn\u00e1 orient\u00e1cia, o ktorej som p\u00edsal pred chv\u00ed\u013eou. Teraz ide o z\u00edskanie orient\u00e1cie v situovan\u00ed probl\u00e9mu v\u00fdskumu v tomto ter\u00e9ne. B\u00fdva to niekedy dlh\u00e1 etapa, preto\u017ee vo v\u00e4\u010d\u0161ine kult\u00far, ako je napr\u00edklad \u0161kola, ukazovatele r\u00f4znych javov s\u00fa umiestnen\u00e9 v interakci\u00e1ch. V nich sa skr\u00fdva mnoho predpokladov, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa pravidiel riadiacich dan\u00fa kult\u00faru. N\u00e1js\u0165 hodnotov\u00fa interakciu z h\u013eadiska ukazovate\u013eov je pomerne \u0165a\u017ek\u00e9. St\u00e1le v\u0161ak zost\u00e1va funkciou \u010dasu. V ka\u017edom pr\u00edpade, v interakci\u00e1ch sa objavuj\u00fa ukazovatele odvoden\u00e9 z pojmov\u00fdch r\u00e1mcov. Pomerne r\u00fdchlo sa v\u0161ak ich iluz\u00f3rnos\u0165 a nepresnos\u0165 stane pre v\u00fdskumn\u00edka jasnou. Potom za\u010d\u00edna pres\u00fava\u0165 pojmov\u00e9 r\u00e1mce v\u00fdskumu. To je sn\u00e1\u010f najvhodnej\u0161ia met\u00f3da zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov o zmen\u00e1ch pojmov\u00fdch r\u00e1mcov v priebehu pobytu v\u00fdskumn\u00edka v ter\u00e9ne. Cudzia kult\u00fara je pre neho dokonca v\u00e4\u010d\u0161ou z\u00e1hadou ne\u017e hypot\u00e9za. Ale to je v\u00fdhoda tejto met\u00f3dy operacionaliz\u00e1cie, preto\u017ee sa nestr\u00e1ca \u010das na doch\u00e1dzanie k z\u00e1veru, \u017ee v\u00fdchodiskov\u00fd bod v\u00fdskumu neexistuje v empirickej realite, alebo nie je dostupn\u00fd. V ka\u017edom pr\u00edpade t\u00e1to situ\u00e1cia v\u00f4bec nie je v kontraste s my\u0161lienkou etnografick\u00e9ho v\u00fdskumu, a to hlavne pozn\u00e1van\u00edm v\u00fdznamov, ktor\u00e9 \u013eudia d\u00e1vaj\u00fa svojej kult\u00fare a sebe navz\u00e1jom v tejto kult\u00fare. Je to tak individu\u00e1lny svet, \u017ee najlep\u0161\u00ed sp\u00f4sob, ako ho pozna\u0165, je \u017ei\u0165 v \u0148om. Preto sa za najviac symptomatick\u00fd sp\u00f4sob zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov pova\u017euj\u00fa etnografick\u00e9 rozhovory, ktor\u00fdmi s\u00fa be\u017en\u00e9, ka\u017edodenn\u00e9 konverz\u00e1cie sl\u00fa\u017eiace na z\u00edskanie inform\u00e1ci\u00ed. Spomenul som to v \u010dasti analyzovania rozhovorov. Rozhovor zameran\u00fd na inform\u00e1cie, to nie je ni\u010d in\u00e9, ako etnografick\u00fd rozhovor, ak\u00fdch v\u0161etci \u013eudia vykon\u00e1vaj\u00fa tis\u00edce. Av\u0161ak pre v\u00fdskumn\u00edka, ktor\u00fd je prekvapen\u00fd novou kult\u00farou, obsah t\u00fdchto rozhovorov predstavuje cenn\u00fd zdroj inform\u00e1ci\u00ed a ukazovate\u013eov. Ako sa zaznamen\u00e1vaj\u00fa ukazovatele? Skryt\u00fd pozorovate\u013e m\u00e1 tzv. ter\u00e9nny denn\u00edk, do ktor\u00e9ho ka\u017ed\u00fd de\u0148 zapisuje svoje dojmy, inform\u00e1cie, pochybnosti, ot\u00e1zky, miesta identifikovania ukazovate\u013eov a kontexty, ktor\u00e9 ich sprev\u00e1dzaj\u00fa. Sna\u017e\u00ed sa z t\u00fdchto \u00fadajov pre\u010d\u00edta\u0165 nejak\u00e9 pravidl\u00e1, princ\u00edpy, pravidelnosti, spojenia medzi faktami. Opisy faktov b\u00fdvaj\u00fa kr\u00e1tke, opisy kontextov maj\u00fa tendenciu by\u0165 ve\u013emi dlh\u00e9, preto\u017ee s\u00fa to \u010dasto nejak\u00e9 pr\u00edbehy \u013eud\u00ed so za\u010diatkom, stredom a z\u00e1verom. Ich zaznamen\u00e1vanie je nutn\u00e9, preto\u017ee s\u00fa nevyhnutn\u00e9 pre pochopenie faktov. Ke\u010f v\u00fdskumn\u00edk zap\u00ed\u0161e u\u017e dos\u0165 obsiahly ter\u00e9nny z\u00e1pisn\u00edk, z\u00edskava aj istotu t\u00fdkaj\u00facu sa miest, os\u00f4b a interakci\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa bohat\u00fdm zdrojom ukazovate\u013eov. Od tohto okamihu za\u010d\u00edna druh\u00e1 f\u00e1za etnografick\u00e9ho pozorovania, f\u00e1za ohniskov\u00e9ho pozorovania<\/em>. Ohnisko je obzvl\u00e1\u0161\u0165 s\u013eubn\u00e9 miesto z h\u013eadiska mo\u017enosti n\u00e1jdenia ukazovate\u013eov a odhalenia s\u00favislosti ich \u010dinnosti. Ohn\u00edsk m\u00f4\u017ee by\u0165 mnoho. \u010c\u00edm je ich viac, t\u00fdm viac je mo\u017enost\u00ed na zhroma\u017e\u010fovanie \u00fadajov, ale je aj \u0165a\u017e\u0161ie ich v\u0161etky zvl\u00e1dnu\u0165. To sp\u00f4sobuje, \u017ee ohniskov\u00e1 f\u00e1za je \u010dasovo dlh\u00e1. Ako v\u00fdskumn\u00edk tr\u00e1vi \u010das, ke\u010f pozoruje ohnisko? Tak, \u017ee pracuje na preh\u013aben\u00ed n\u00e1h\u013eadu. Teraz u\u017e len zriedka men\u00ed miesta. Sna\u017e\u00ed sa prenikn\u00fa\u0165 do \u00fazkeho v\u00fdrezu kult\u00fary, aby spojil ukazovatele premenn\u00fdch s kontextami. Tento proces je tie\u017e \u010dasto pr\u00edli\u0161 nebezpe\u010dn\u00fd, preto\u017ee provokuje ovplyv\u0148ovanie udalost\u00ed, ktor\u00e9 v\u00fdskumn\u00edk absol\u00fatne nem\u00f4\u017ee uskuto\u010d\u0148ova\u0165. Bolo by to v skuto\u010dnosti kreovanie reality, experimentovanie s \u0148ou. \u010cinnosti v r\u00e1mci dan\u00e9ho ohniska pokra\u010duj\u00fa tak dlho, a\u017e k\u00fdm je v\u00fdskumn\u00edk presved\u010den\u00fd, \u017ee na\u0161iel k\u013e\u00fa\u010d k jeho pochopeniu. \u010co rob\u00ed potom? Prech\u00e1dza do in\u00e9ho ohniska, no z\u00e1rove\u0148 spolu so z\u00edskan\u00edm poh\u013eadu do prv\u00e9ho ohniska za\u010d\u00edna tretia f\u00e1za etnografick\u00e9ho pozorovania \u2013 selekt\u00edvna f\u00e1za. Teraz zameriava pozornos\u0165 na h\u013eadanie pr\u00edle\u017eitost\u00ed na overenie zisten\u00fdch ukazovate\u013eov. Kontroluje teda, \u010di dobr\u00e9 ch\u00e1pe dan\u00fa situ\u00e1ciu, testuje presnos\u0165 vlastn\u00fdch pozorovan\u00ed. Za\u010dle\u0148uje do vypracovan\u00e9ho obrazu dan\u00e9ho ohniska nov\u00e9 aspekty, a najlep\u0161ie tak\u00e9, ktor\u00e9 ho overuj\u00fa. Ak\u00e9 met\u00f3dy overovania pou\u017e\u00edva? Je to napr\u00edklad analytick\u00e1 indukcia, ktor\u00e1 vy\u017eaduje overenie, \u010di ka\u017ed\u00fd objekt ter\u00e9nu v\u00fdskumu potvrdzuje v\u00fdskumn\u00e9 z\u00e1very. Ak by \u010do len jeden z\u00e1very nepotvrdzoval, proces overenia treba za\u010da\u0165 odznova, preto\u017ee nie je mo\u017en\u00e9 odstr\u00e1ni\u0165 tento objekt z mno\u017estva, ktor\u00e9 je pr\u00edtomn\u00e9 v danom ter\u00e9ne. V\u00fdskumn\u00edk teda men\u00ed nejak\u00fd fragment svojho n\u00e1zoru alebo l\u00edniu argument\u00e1cie, a znovu ju konfrontuje pou\u017eit\u00edm analytickej indukcie. \u010eal\u0161ia met\u00f3da overovania ukazovate\u013eov vypracovan\u00fdch tvrden\u00ed o ter\u00e9ne v\u00fdskumu je triangul\u00e1cia, \u010di\u017ee poh\u013ead na rovnak\u00fd objekt z nieko\u013ek\u00fdch h\u013ead\u00edsk. Ak nepracuje v ter\u00e9ne s\u00e1m, jeho kolegovia v\u00fdskumn\u00edci m\u00f4\u017eu plni\u0165 funkciu krit\u00e9ria triangul\u00e1cie. Sleduj\u00fa verifikovan\u00fd ukazovate\u013e a vyslovia svoj \u00fasudok. Nieko\u013eko triangula\u010dn\u00fdch \u00fasudkov m\u00f4\u017ee autorizova\u0165 v\u00fdsledok v\u00fdskumu. M\u00f4\u017eete tie\u017e pou\u017ei\u0165 met\u00f3du triangul\u00e1cie zdrojov a v inom ohnisku zisti\u0165 hodnotu inform\u00e1ci\u00ed z p\u00f4vodn\u00e9ho ohniska. \u010eal\u0161ou mo\u017enos\u0165ou je triangul\u00e1cia met\u00f3d. To, \u010do bolo zaznamenan\u00e9 v\u010faka priamej \u00fa\u010dasti v interakcii, m\u00f4\u017ee by\u0165 teraz skontrolovan\u00e9 pomocou interview a presk\u00famania sekund\u00e1rneho zdroja.<\/p>

Ak sa napr\u00edklad podar\u00ed selekt\u00edvne pozorovanie, v\u00fdskumn\u00edk postupuje do \u010fal\u0161ieho, alebo sa vr\u00e1ti k niektor\u00e9mu ohnisku, aby ho pochopil, aj ke\u010f za dva dni u\u017e m\u00f4\u017ee za\u010d\u00edna\u0165 \u010fal\u0161iu f\u00e1zu kontroly<\/p>

\u00a0<\/p>

svojich hypot\u00e9z. Je pochopite\u013en\u00e9, \u017ee etnografick\u00e9 pozorovanie nedosahuje svoje f\u00e1zy v line\u00e1rnom modeli, ale sk\u00f4r v kruhovom modeli.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Jednotliv\u00e9 ohnisk\u00e1 m\u00f4\u017eu prech\u00e1dza\u0165 do in\u00e9ho ohniska alebo do selekt\u00edvnej f\u00e1zy, po ktorej m\u00f4\u017eu by\u0165 verifikovan\u00e9, alebo sa vr\u00e1ti\u0165 k pozorovaniu v inom ohnisku. Tieto procesy s\u00fa zobrazen\u00e9 vo vy\u0161\u0161ie uvedenom n\u00e1krese.<\/p>

U\u017e sme videli princ\u00edpy pr\u00e1ce v ter\u00e9ne. Teraz sa pozrieme na jej obmedzenia, preto\u017ee s\u00fa pomerne ve\u013ek\u00e9. Po prv\u00e9, pobyt v ter\u00e9ne nie je \u013eahostajn\u00fd emocion\u00e1lne, a to najm\u00e4 v pr\u00edpade, ak je v\u00fdskumn\u00edk skryt\u00fdm pozorovate\u013eom. Tento aspekt m\u00f4\u017ee nar\u00fa\u0161a\u0165 vn\u00edmanie jednotliv\u00fdch prvkov v\u00fdskumn\u00e9ho ter\u00e9nu. Sympatie a antipatie s\u00fa ve\u013emi \u010dast\u00e9 krit\u00e9ria, ktor\u00e9 takmer nevedomky ur\u010duj\u00fa typ vz\u0165ahov, ak\u00e9 \u013eudia buduj\u00fa s ostatn\u00fdmi. Tak\u00e9to nebezpe\u010denstv\u00e1 neob\u00eddu ani pozorovate\u013eov. Po druh\u00e9, je tu ve\u013ek\u00e9 poku\u0161enie ovplyv\u0148ova\u0165 udalosti, a dokonca existuj\u00fa situ\u00e1cie, ke\u010f sa ned\u00e1 tak\u00e9muto riziku vyhn\u00fa\u0165. V tak\u00fdchto okamihoch m\u00f4\u017eeme ma\u0165 pochybnosti o tom, \u010di spozorovan\u00fd efekt nie je d\u00f4sledkom \u010dinnosti v\u00fdskumn\u00edka namiesto efektu sk\u00famanej kult\u00fary. Po tretie, v pr\u00edpade, \u017ee v\u00fdskumn\u00edk nie je skryt\u00fd, m\u00f4\u017ee by\u0165 manipulovan\u00fd, m\u00f4\u017ee dost\u00e1va\u0165 nepravdiv\u00e9 inform\u00e1cie, preto\u017ee niekto sa m\u00f4\u017ee ob\u00e1va\u0165 poru\u0161enia svojich vlastn\u00fdch z\u00e1ujmov t\u00fdm, \u017ee mu odhal\u00ed ve\u013ea podrobnost\u00ed z ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota. Po \u0161tvrt\u00e9, sk\u00faman\u00ed \u013eudia nemusia d\u00f4verova\u0165 v\u00fdskumn\u00edkovi, a preto neotvoria pred n\u00edm svoj svet.<\/p>

Na z\u00e1ver treba pripomen\u00fa\u0165, \u017ee etnografick\u00e9 pozorovanie operacionalizuje kult\u00farne z\u00e1klady fungovania eduka\u010dn\u00fdch spolo\u010denstiev. Odhalenie ukazovate\u013eov pravidiel a hodn\u00f4t, ktor\u00fdmi sa riadi \u010dinnos\u0165 spolo\u010denstva vytv\u00e1raj\u00faca svoju vlastn\u00fa kult\u00faru, je mo\u017en\u00e9 v\u010faka za\u010dleneniu do kolobehu ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota ako plnopr\u00e1vneho \u00fa\u010dastn\u00edka. T\u00e1to bezprostrednos\u0165 poznania je z\u00e1rove\u0148 v\u00fdhodou, ale aj nev\u00fdhodou operacionaliz\u00e1cie zalo\u017eenej na etnografickom pozorovan\u00ed. V\u00fdhodou je to, \u017ee ide o priamy poh\u013ead, nie reakt\u00edvny, teda nezasahuje do \u0161trukt\u00fary a dynamiky interakci\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa nosite\u013emi ukazovate\u013eov. Nev\u00fdhodou je, \u017ee priamy poh\u013ead je v istom zmysle v\u017edy zaanga\u017eovan\u00fd, nem\u00e1 odstup, nie je nestrann\u00fd (M. Angrosino, 2010).<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Vyh\u013ead\u00e1vanie sekund\u00e1rnych zdrojov<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Sekund\u00e1rne zdroje s\u00fa s\u00fabory \u00fadajov, ktor\u00e9 neboli vytvoren\u00e9 pre \u00fa\u010dely s\u00favisiace s vedeck\u00fdm v\u00fdskumom, ale m\u00f4\u017eu by\u0165 tak pou\u017eit\u00e9. <\/em>Z in\u00e9ho uhla poh\u013eadu m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee tieto zdroje s\u00fa materi\u00e1lne stopy \u013eudskej \u010dinnosti. Kedy m\u00f4\u017ee ma\u0165 nejak\u00fd materi\u00e1lny v\u00fdtvor hodnotu sekund\u00e1rneho zdroja vo v\u00fdzname nap\u00edsanom v prvej vete tohto odseku? Vtedy, ke\u010f je textom v naj\u0161ir\u0161om slova zmysle. To znamen\u00e1, \u017ee text je v\u0161etko, \u010do vytv\u00e1ra nejak\u00e9 posolstv\u00e1. Teraz by sme mali zabudn\u00fa\u0165 na tradi\u010dn\u00e9 po\u0148atie textu. M\u00f4\u017ee n\u00edm by\u0165 budova \u0161koly, preto\u017ee jeho architekt\u00fara p\u00f4sob\u00ed na osoby v kontakte s \u0148ou. Text m\u00f4\u017ee by\u0165 aj reklama, ako som u\u017e p\u00edsal predt\u00fdm, preto\u017ee nielen\u017ee hovor\u00ed, \u010do by sme mali k\u00fapi\u0165, napr. prac\u00ed pr\u00e1\u0161ok, ale m\u00f4\u017eeme z nej pre\u010d\u00edta\u0165 tie\u017e odkaz: \u201eTieto \u017eeny, ktor\u00e9 per\u00fa, nemaj\u00fa potuchy, \u010do robia, ako pou\u017e\u00edva\u0165 pr\u00e1\u0161ok, ale m\u00f4\u017eu sa to dozvedie\u0165 od mu\u017ea, hodia sa iba na pranie\u201d. Ke\u010f v reklame na pr\u00e1\u0161ok hovoria, \u017ee treba k\u00fapi\u0165 pr\u00e1\u0161ok, je to text s otvoren\u00fdm zjavn\u00fdm odkazom. Ale ke\u010f hovoria, \u017ee pranie je v\u00fdlu\u010dne \u00falohou \u017eeny, a postavy v reklame nevyslovuj\u00fa tieto slov\u00e1, je to text nevysloven\u00fd, so skryt\u00fdm odkazom. V prvom pr\u00edpade m\u00e1me do\u010dinenia s empirick\u00fdm ukazovate\u013eom, ak je preh\u013ead\u00e1vanie reklamy h\u013eadan\u00edm ukazovate\u013eov sk\u00faman\u00fdch premenn\u00fdch. V druhom pr\u00edpade, naopak, s inferen\u010dn\u00fdm ukazovate\u013eom. Za\u010dnime teraz h\u013eada\u0165 sekund\u00e1rne zdroje, ktor\u00e9 by mohli obsahova\u0165 ukazovatele eduka\u010dn\u00fdch odkazov, a ktor\u00e9 sa postupne vz\u010fa\u013euj\u00fa od sveta eduk\u00e1cie. Bude to \u0161kola, rodina, rovesn\u00edcke skupiny, m\u00e9dia, cirkvi a n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 organiz\u00e1cie, umenie. V ich okruhu m\u00f4\u017eeme rozl\u00ed\u0161i\u0165 podrobnej\u0161ie kateg\u00f3rie (pozri sch\u00e9mu 9), z ktor\u00fdch sa daj\u00fa odvodzova\u0165 konkr\u00e9tne v\u00fdtvory.<\/p>

Sk\u00fasme\u00a0 teraz\u00a0 urobi\u0165\u00a0 konceptualiz\u00e1ciu,\u00a0 problematiz\u00e1ciu a operacionaliz\u00e1ciu eduka\u010dnej reality vo vz\u0165ahu k sekund\u00e1rnym zdrojom.<\/p>

Tabu\u013eka 7. Okruhy v\u00fdskytu sekund\u00e1rnych zdrojov<\/em><\/p>
Okruh prv\u00fd. \u0160kola<\/strong><\/h6><\/td><\/tr>
u\u010debn\u00e9 osnovy, u\u010debnice, vzdel\u00e1vacie po\u017eiadavky, metodick\u00e9 materi\u00e1ly pre u\u010dite\u013eov, povinn\u00e9 \u010d\u00edtanie, triedne knihy, syst\u00e9my sk\u00fa\u0161ania, v\u00fdtvory \u017eiakov, budova \u0161koly, usporiadanie \u0161kolsk\u00fdch u\u010debn\u00ed, rozvrh na \u0161kolskom ihrisku,<\/td><\/tr>
Okruh druh\u00fd. Rodina<\/strong><\/h6><\/td><\/tr>
dokumenty, fotografie, rodinn\u00e9 rozpr\u00e1vanie, pr\u00edbehy rodi\u010dov, star\u00fdch rodi\u010dov, listy, pam\u00e4tn\u00edky, ekonomick\u00fd, kult\u00farny a soci\u00e1lny kapit\u00e1l, miesto bydliska<\/td><\/tr>
Okruh tret\u00ed. M\u00e9dia<\/strong><\/h6><\/td><\/tr>
Filmy \u2013 kino, reklamy, \u010dasopisy, telev\u00edzia, denn\u00e1 tla\u010d, internet, po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 hry,<\/td><\/tr>
Okruh \u0161tvrt\u00fd. Rovesn\u00edcke skupiny<\/strong><\/h6><\/td><\/tr>
\u0161t\u00fdl obliekania, m\u00f3da, \u0161t\u00fdl spr\u00e1vania, miesta tr\u00e1venia vo\u013en\u00e9ho \u010dasu, soci\u00e1lne siete, ml\u00e1de\u017en\u00edcke organiz\u00e1cie<\/td><\/tr>
Okruh piaty. Umenie<\/strong><\/h6><\/td><\/tr>
zbierky obrazov, kr\u00e1sna literat\u00fara, soch\u00e1rstvo, m\u00faze\u00e1, hudba, opera, divadlo, biografie umelcov, \u0161t\u00fdl \u017eivota umelcov,<\/td><\/tr>
Okruh \u0161iesty. Cirkvi a n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 organiz\u00e1cie<\/strong><\/h6><\/td><\/tr>
Biblia a in\u00e9 sv\u00e4t\u00e9 knihy, kostoly ako miesta a ich usporiadanie, n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 v\u00fdchova \u2013 u\u010debnice,<\/td><\/tr><\/tbody><\/table>

zdroj: vlastn\u00e9 anal\u00fdzy<\/em><\/p>

\u00a0<\/p>

U\u010debn\u00e9 osnovy a u\u010debnice s\u00fa zdrojmi posolstiev, s ktor\u00fdmi \u017eiaci prich\u00e1dzaj\u00fadokontaktuve\u013emi\u010dasto. Aakbymalniektopochybnosti, pokia\u013e ide o v\u00fdchovn\u00fa hodnotu tak\u00fdchto posolstiev, ur\u010dite by boli najmen\u0161ie vo vz\u0165ahu ku \u0161kole. Ale eduk\u00e1ciou sa nezaoberaj\u00fa len \u0161koly, ale aj cirkvi. Tie posledn\u00e9 sp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa presved\u010div\u00e9 programy vplyvu na svojich pr\u00edvr\u017eencov v podobe n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch obradov, ritu\u00e1lov prechodu, ale aj programov n\u00e1bo\u017eenskej v\u00fdchovy. Katol\u00edcka cirkev napr\u00edklad priklad\u00e1 ve\u013emi siln\u00fd v\u00fdznam svojmu mor\u00e1lnemu poslaniu. Domnieva sa, \u017ee je z\u00e1kladn\u00fdm zdrojom odvodenia mor\u00e1lky, prinajmen\u0161om v Eur\u00f3pe. A nezbavuje sa t\u00fdchto a\u0161pir\u00e1ci\u00ed ani v s\u00fa\u010dasnosti. V tomto praktickom kontexte m\u00f4\u017eeme vykon\u00e1va\u0165 konceptualiz\u00e1ciu premennej \u201emor\u00e1lne posolstvo v u\u010debniciach n\u00e1bo\u017eenstva\u201d. Vzh\u013eadom na to, \u017ee katol\u00edcka cirkev vykon\u00e1va eduka\u010dn\u00fa \u010dinnos\u0165, m\u00f4\u017eeme pripoji\u0165 k na\u0161ej konceptualiz\u00e1cii v\u00fdvojov\u00e9 krit\u00e9ria mor\u00e1lnych posolstiev pou\u017e\u00edvan\u00fdch v u\u010debniciach. Pok\u00fasime sa u\u017e predt\u00fdm opisovan\u00fa te\u00f3riu mor\u00e1lneho v\u00fdvoja Kohlberga (1984) pou\u017ei\u0165 na definovanie mor\u00e1lnych \u0161tandardov, napr\u00edklad pre \u017eiakov strednej \u0161koly, \u00fa\u010dastn\u00edkov n\u00e1bo\u017eenskej v\u00fdchovy. V \u00falohe premenn\u00fdch sa objavia aj krit\u00e9ria hodnotenia mor\u00e1lnych posolstiev cirkvi prevzat\u00e9 z te\u00f3rie Kohlberga (1984). \u017diaci stredn\u00fdch \u0161k\u00f4l preukazuj\u00fa u\u017e kognit\u00edvnu pripravenos\u0165 na vstup do postkonven\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00e1dia, \u010di\u017ee \u0161t\u00e1dia mor\u00e1lnej auton\u00f3mie, ktor\u00e9 je charakterizovan\u00e9: ch\u00e1pan\u00edm relativistickej defin\u00edcie pravdy, budovan\u00edm individu\u00e1lneho hodnotov\u00e9ho syst\u00e9mu, tolerovan\u00edm kognit\u00edvnych nejednotnost\u00ed, rie\u0161en\u00edm mor\u00e1lnych dilem na z\u00e1klade auton\u00f3mneho syst\u00e9mu hodn\u00f4t, prevzat\u00edm zodpovednosti za osobn\u00e9 mor\u00e1lne vo\u013eby. Problematiz\u00e1cia na z\u00e1klade t\u00fdchto teoretick\u00fdch z\u00e1kladov povedie k formulovaniu v\u00fdskumnej ot\u00e1zky t\u00fdkaj\u00facej sa rozsahu, v akom sa vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 ukazovatele f\u00e1zy mor\u00e1lnej auton\u00f3mie vyskytuj\u00fa v mor\u00e1lnych posolstv\u00e1ch u\u010debn\u00edc n\u00e1bo\u017eenstva. Operacionaliz\u00e1cia, \u010di\u017ee v\u00fdber ukazovate\u013eov, sa uskuto\u010dn\u00ed vo f\u00e1ze h\u013eadania sekund\u00e1rneho zdroja; u\u010debn\u00edc n\u00e1bo\u017eenstva pre stredn\u00e9 \u0161koly, a predov\u0161etk\u00fdm vo f\u00e1ze obsahovej anal\u00fdzy. V tejto kapitole sa v\u0161ak m\u00f4\u017eeme zamera\u0165 len na pr\u00edklady h\u013eadania sekund\u00e1rneho zdroja. Ako prv\u00e9, e\u0161te predt\u00fdm ne\u017e prijmeme kone\u010dn\u00e9 rozhodnutie o takejto problematiz\u00e1cii, mus\u00edme identifikova\u0165 v\u0161etky dostupn\u00e9 zdroje, ktor\u00e9 sp\u013a\u0148aj\u00fa krit\u00e9ria pre u\u010debnice n\u00e1bo\u017eenstva pre stredn\u00e9 \u0161koly. Potom mus\u00edme skontrolova\u0165, \u010di s\u00fa v\u00f4bec v t\u00fdchto u\u010debniciach posolstv\u00e1 t\u00fdkaj\u00face sa mor\u00e1lky. Ak \u00e1no, tieto u\u010debnice m\u00f4\u017eeme vybra\u0165 ako zdroje, na ktor\u00e9 sformulujeme v\u00fdskumn\u00fa ot\u00e1zku. Problematiz\u00e1cia, ktor\u00fa sme uskuto\u010dnili, m\u00e1 vysvetli\u0165, \u010di s\u00fa mor\u00e1lne posolstv\u00e1 zalo\u017een\u00e9 na z\u00e1klade \u0161tandardov mor\u00e1lneho v\u00fdvoja. Vyh\u013ead\u00e1vanie zdroja sa za\u010d\u00edna od identifikovania analytick\u00fdch jednotiek, teda t\u00fdch \u010dast\u00ed testu u\u010debnice, ktor\u00e9 s\u00fa kritick\u00e9 vzh\u013eadom na obsah mor\u00e1lneho posolstva. Jednotkami anal\u00fdzy m\u00f4\u017eu by\u0165 fragmenty p\u00edsan\u00e9ho textu, fotografie, obr\u00e1zky, odpor\u00fa\u010dania, dom\u00e1ce \u00falohy, at\u010f. Vyh\u013ead\u00e1vanie sa dokon\u010d\u00ed v okamihu, ke\u010f bude cel\u00fd zdroj vy\u010derp\u00e1vaj\u00facim sp\u00f4sobom rozdelen\u00fd na analytick\u00e9 jednotky. \u010eal\u0161ie f\u00e1zy operacionaliz\u00e1cie sa uskuto\u010dnia v priebehu obsahovej anal\u00fdzy.<\/p>

Vyh\u013ead\u00e1vanie sekund\u00e1rnych zdrojov sa sp\u00e1ja s t\u00e9mou interview z h\u013eadiska identifikovania ukazovate\u013eov sk\u00faman\u00fdch premenn\u00fdch. T\u00e1to pr\u00e1ca patr\u00ed z ve\u013ekej \u010dasti do f\u00e1zy anal\u00fdzy \u00fadajov. Nasleduj\u00faca sch\u00e9ma ilustruje f\u00e1zy pr\u00e1ce v\u00fdskumn\u00edka, ktor\u00fd pou\u017e\u00edva met\u00f3du vyh\u013ead\u00e1vania sekund\u00e1rnych zdrojov.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\"\"\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Poslednou problematikou je druh sekund\u00e1rneho zdroja t\u00fdkaj\u00faci sa kontextu. S\u00fa zdroje s kontextom aj bez kontextu. Kontext sekund\u00e1rnych zdrojov je zvy\u010dajne pr\u00edbeh spojen\u00fd s ich tvorcom, miestom ich vzniku, pou\u017eitia, in\u0161tit\u00facia alebo konkr\u00e9tni \u013eudia, alebo ich biografie. Ak zdroj nem\u00e1 kontext, treba ho h\u013eada\u0165, preto\u017ee ch\u00fdbaj\u00faci kontext znemo\u017e\u0148uje pochopi\u0165 \u00fadaje, ktor\u00e9 boli zo zdroja z\u00edskan\u00e9. V analyzovanom pr\u00edklade je kontext pr\u00edtomn\u00fd v samotn\u00fdch u\u010debniciach, preto\u017ee autori vysvet\u013euj\u00fa svoj postoj k mor\u00e1lke.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

PROBLEMATIZOVANIE EDUKA\u010cNEJ REALITY. PRAKTICK\u00c1 METODOL\u00d3GIA Met\u00f3dy zhroma\u017e\u010fovania \u00fadajov o subjekt\u00edvnej realite Subjekt\u00edvne rozmery reality vy\u017eaduj\u00fa tak\u00e9 met\u00f3dy, pomocou ktor\u00fdch je mo\u017en\u00e9 dosta\u0165 sak jej individu\u00e1lnym obrazom. Tieto obrazy s\u00fa zaznamen\u00e1van\u00e9 v jazyku os\u00f4b, ktor\u00e9 ich vytv\u00e1raj\u00fa. To znamen\u00e1, \u017ee \u00fadaje o takto ch\u00e1panej eduka\u010dnej praxi s\u00fa vyjadrovan\u00e9 vo forme slov. Vzh\u013eadom k tomu, \u017ee okrem […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-5391","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5391","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5391"}],"version-history":[{"count":31,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5391\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5541,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/5391\/revisions\/5541"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5391"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}