{"id":668,"date":"2023-01-23T14:22:22","date_gmt":"2023-01-23T13:22:22","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=668"},"modified":"2023-05-10T18:46:49","modified_gmt":"2023-05-10T16:46:49","slug":"pedagogicka-prax-v-pregradualnej-priprave-ucitelov-3","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/pedagogicka-prax-v-pregradualnej-priprave-ucitelov-3\/","title":{"rendered":"Pedagogicka prax v pregradualnej priprave ucitelov-3"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PEDAGOGICK\u00c1 PRAX\nV PREGRADU\u00c1LNEJ\nPR\u00cdPRAVE U\u010cITE\u013dOV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

3 Pedagogick\u00e1 prax \u2013 te\u00f3ria a realita<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 ot\u00e1zky kapitoly<\/h2>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t
  • \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t<\/i>\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\u010co je pedagogick\u00e1 prax?<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/li>\n\t\t\t\t\t\t\t\t
  • \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t<\/i>\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t Ako je pojem definovan\u00fd v s\u00fa\u010dasnej literat\u00fare?<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/li>\n\t\t\t\t\t\t\t\t
  • \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t<\/i>\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tAk\u00e9 s\u00fa \u00falohy, funkcie a ciele pedagogickej praxe?<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/li>\n\t\t\t\t\t\t\t\t
  • \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t<\/i>\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tAk\u00e9 je postavenie subjektov v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe?<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/li>\n\t\t\t\t\t\t\t\t
  • \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t<\/i>\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tAk\u00e9 formy a typy pedagogickej praxe pozn\u00e1me?<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/li>\n\t\t\t\t\t\t\t\t
  • \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t<\/i>\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tKtor\u00e9 faktory ovplyv\u0148uj\u00fa realiz\u00e1ciu pedagogickej praxe?<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/li>\n\t\t\t\t\t\t<\/ul>\n\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t

    3.1 Pedagogick\u00e1 prax \u2013 teoretick\u00e9 vymedzenia<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Pedagogick\u00e1 prax je neoddelite\u013enou, ale najm\u00e4 d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou\nprocesu pregradu\u00e1lnej pr\u00edpravy u\u010dite\u013eov pre v\u0161etky stupne vzdel\u00e1vania.\nVzh\u013eadom na jej d\u00f4le\u017eitos\u0165 a v\u00fdznam je mo\u017en\u00e9 n\u00e1js\u0165 v s\u00fa\u010dasnej literat\u00fare\ndostatok odborn\u00fdch \u010di vedeck\u00fdch pr\u00e1c, rovnako i vedecko-v\u00fdskumn\u00fdch\nprojektov zameran\u00fdch na rie\u0161enie jej probl\u00e9mov, \u010di u\u017e teoretick\u00fdch,\npraktick\u00fdch alebo legislat\u00edvnych. V\u0161etky tieto zdroje v\u0161ak neposkytuj\u00fa\njednotn\u00fd poh\u013ead na metodick\u00fd postup v typoch a realiz\u00e1cii pedagogickej\npraxe v pregradu\u00e1lnej pr\u00edprave u\u010dite\u013eov, \u010do potvrdzuje aj O. \u0160imon\u00edk (2005),\nktor\u00fd kon\u0161tatuje, \u017ee pedagogickej praxi ch\u00fdba ucelen\u00e1 te\u00f3ria. Do popredia\nsa teda stavia ot\u00e1zka, \u010di je v\u00f4bec mo\u017en\u00e9 vytvori\u0165 jednotnos\u0165 v realiz\u00e1cii\npedagogickej praxe na v\u0161etk\u00fdch u\u010dite\u013esk\u00fdch fakult\u00e1ch a pre v\u0161etky\n\u0161tudijn\u00e9 programy. V syst\u00e9me u\u010dite\u013esk\u00e9ho vzdel\u00e1vania m\u00e1 pedagogick\u00e1\nprax na r\u00f4znych vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch in\u00fd rozsah a \u0161trukt\u00faru. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165\nvypl\u00fdva jednak zo \u0161pecif\u00edk \u0161tudijn\u00fdch programov, a taktie\u017e z neexistuj\u00facej\nlegislat\u00edvnej podpory. Jednotnos\u0165 v\u0161ak nach\u00e1dzame v zd\u00f4raz\u0148ovan\u00ed\npotreby skvalit\u0148ovania pedagogickej praxe a v postupnosti realiz\u00e1cie\njednotliv\u00fdch typov pedagogickej praxe. Pedagogick\u00e1 prax sa realizuje\nv procese pregradu\u00e1lnej pr\u00edpravy u\u010dite\u013eov. Samotnej pregradu\u00e1lnej pr\u00edprave sa venuje v s\u00fa\u010dasnosti ve\u013ek\u00e1 pozornos\u0165 vzh\u013eadom na neust\u00e1le\nmeniace sa postavenie a vn\u00edmanie eduka\u010dnej pr\u00e1ce u\u010dite\u013ea. U\u010dite\u013e je\nosobnos\u0165ou, ktor\u00e1 zohr\u00e1va d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pri v\u00fdchove a vzdel\u00e1van\u00ed det\u00ed\na ml\u00e1de\u017ee. Jeho osobnos\u0165 je rozv\u00edjan\u00e1 jednak v pregradu\u00e1lnej pr\u00edprave, ale\naj prostredn\u00edctvom celo\u017eivotn\u00e9ho vzdel\u00e1vania. Pregradu\u00e1lne vzdel\u00e1vanie\nsa sklad\u00e1 z pedagogicko-psychologickej pr\u00edpravy a odborn\u00e9ho \u0161t\u00fadia\nkonkr\u00e9tnych aproba\u010dn\u00fdch predmetov. Pr\u00e1ve pedagogicko-psychologick\u00e1\npr\u00edprava je neoddelite\u013enou a d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou, lebo vytv\u00e1ra teoretick\u00fd\ni praktick\u00fd z\u00e1klad pre v\u00fdkon u\u010dite\u013esk\u00e9ho povolania. To potvrdzuje i T.\nZa\u0165kov\u00e1 (2014), ktor\u00e1 uv\u00e1dza, \u017ee kvalitn\u00e9 vyu\u010dovanie je ovplyvnen\u00e9\np\u00f4soben\u00edm u\u010dite\u013ea, prim\u00e1rne z\u00e1vis\u00ed od jeho pedagogickej \u010dinnosti\na metodick\u00fdch postupov vo v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacom procese. \u201eNa\nv\u00e4\u010d\u0161ine u\u010dite\u013esk\u00fdch fak\u00falt je pod pedagogicko-psychologickou pr\u00edpravou\nspravidla zachyt\u00e1van\u00e1 v\u00fdu\u010dba pedagogiky, psychol\u00f3gie, odborn\u00fdch\ndidakt\u00edk a pedagogickej praxe\u201c uv\u00e1dza O. \u0160imon\u00edk (2005, s. 23) pri\u010dom\ndop\u013a\u0148a, \u017ee pedagogika, psychol\u00f3gia, odborov\u00e9 didaktiky a pedagogick\u00e1\nprax maj\u00fa v s\u00fa\u010dasn\u00fdch \u0161tudijn\u00fdch programoch nedosta\u010duj\u00facu \u010dasov\u00fa\ndot\u00e1ciu.<\/p>\n

    Pregradu\u00e1lna pr\u00edprava u\u010dite\u013eov na Slovensku m\u00e1 dlh\u00fa hist\u00f3riu\na rovnako ako ekonomicko-spolo\u010densk\u00e9 form\u00e1cie v priebehu hist\u00f3rie\novplyv\u0148ovali vzd\u00e1vanie u\u010dite\u013eov, i dnes je do ve\u013ekej miery ovplyv\u0148ovan\u00e1\nspolo\u010denskou a politickou po\u017eiadavkou. Spolo\u010dnos\u0165 sa neust\u00e1le vyv\u00edja\na men\u00ed sa vn\u00edmanie a postavenie \u013eudskej existencie, pr\u00e1ce, \u017eivota rodiny,\nvedecko-technick\u00fd pokrok neprin\u00e1\u0161a so sebou v\u017edy iba pozit\u00edva,\nale \u010dastokr\u00e1t i negat\u00edva prejavuj\u00face sa najm\u00e4 narastaj\u00facim soci\u00e1lnopatologick\u00fdm\nspr\u00e1van\u00edm det\u00ed a ml\u00e1de\u017ee. Kr\u00edza v rodine, negat\u00edvny vplyv\nm\u00e9di\u00ed a soci\u00e1lnych siet\u00ed, absencia pozit\u00edvnych modelov spr\u00e1vania, \u010di u\u017e\nv rodine alebo v \u0161ir\u0161om spolo\u010denskom prostred\u00ed, n\u00e1s vedie k zamysleniu\nsa nad ot\u00e1zkou vplyvu u\u010dite\u013ea na spr\u00e1vanie a konanie \u017eiakov. Aby u\u010dite\u013e\ndok\u00e1zal vychov\u00e1va\u0165 a vzdel\u00e1va\u0165 dne\u0161n\u00e9 deti a ml\u00e1de\u017e, je potrebn\u00e9, aby sa\nstal pozit\u00edvnym modelom ich spr\u00e1vania, aby porozumel ich po\u017eiadavk\u00e1m\na po spr\u00e1vnej diagnostike potrieb dok\u00e1zal komplexne rozv\u00edja\u0165 osobnos\u0165\n\u017eiakov. Na nov\u00e9 \u00falohy a met\u00f3dy pr\u00e1ce je potrebn\u00e9 bud\u00faceho u\u010dite\u013ea\nadekv\u00e1tne pripravi\u0165. Pregradu\u00e1lna pr\u00edprava na univerzite mus\u00ed teda\nsp\u013a\u0148a\u0165 dve z\u00e1sadn\u00e9 po\u017eiadavky \u2013 poskytova\u0165 dobr\u00fa teoretick\u00fa a z\u00e1rove\u0148 dobr\u00fa profesijn\u00fa pr\u00edpravu. Teoretick\u00fa \u010das\u0165 pr\u00edpravy predstavuj\u00fa z\u00e1klady\nvedn\u00fdch odborov, z ktor\u00fdch u\u010dite\u013e pri svojej pr\u00e1ci vych\u00e1dza, vedn\u00e9 z\u00e1klady\npredmetov, pedagogiky, psychol\u00f3gie, pr\u00edp. \u010fal\u0161\u00edch relevantn\u00fdch odborov,\nosobitne te\u00f3ria vyu\u010dovania v\u0161eobecne, teda v\u0161eobecn\u00e1 didaktika. T\u00e1 je\npremosten\u00edm medzi teoretickou a profesijnou \u010das\u0165ou pr\u00edpravy. Profesijn\u00fa\n\u010das\u0165 pr\u00edpravy tvoria tie s\u00fa\u010dasti pr\u00edpravy, ktor\u00e9 ved\u00fa k z\u00edskaniu kompetenci\u00ed\nnevyhnutn\u00fdch pre kvalitn\u00fd v\u00fdkon profesie, najm\u00e4 odborov\u00e9 didaktiky,\ndidakticky a refl ex\u00edvne orientovan\u00e9 predmety, r\u00f4zne praktick\u00e9 v\u00fdcviky\n(komunikat\u00edvny, psychosoci\u00e1lny a pod.), projektov\u00e9 aktivity orientovan\u00e9\nna \u0161kolu a vyu\u010dovanie, a najm\u00e4 pedagogick\u00e9 praxe. Ako sme vy\u0161\u0161ie\nuviedli, do tejto \u010dasti pr\u00edpravy vstupuj\u00fa aj po\u017eiadavky \u0161t\u00e1tu, ktor\u00fdmi s\u00fa:\n

      \n
    • Kompetencie r\u00e1mcovan\u00e9 koncep\u010dn\u00fdmi po\u017eiadavkami na rozvoj\n\u0161kolstva v medzin\u00e1rodnom i \u0161t\u00e1tnom meradle. Takou, okrem\nvy\u0161\u0161ie spom\u00ednan\u00fdch po\u017eiadaviek v zmysle reformy \u0161kolstva, je napr.\naj po\u017eiadavka nau\u010di\u0165 \u017eiaka celo\u017eivotne sa u\u010di\u0165. To nevypl\u00fdva len\nz reformy, ale aj z rozvoja eduka\u010dnej vedy.<\/li>\n
    • Kompetencie zabezpe\u010duj\u00face u\u010dite\u013esk\u00fa profesionalitu, expertn\u00e9\nvykon\u00e1vanie profesijn\u00fdch \u010dinnost\u00ed tak, ako ich odborne rozprac\u00fava\nte\u00f3ria u\u010dite\u013eskej profesie (Kosov\u00e1 a kol., 2012).<\/li><\/ul><\/p>\n

      Na Slovensku, podobne ako vo viacer\u00fdch krajin\u00e1ch Eur\u00f3pskej \u00danie, sa\npregradu\u00e1lne vzdel\u00e1vanie u\u010dite\u013eov realizuje prostredn\u00edctvom paraleln\u00e9ho\nmodelu, \u010dasto ozna\u010dovan\u00e9ho aj ako integrovan\u00fd alebo s\u00fabe\u017en\u00fd model.\nPodstatou tohto modelu je spojenie viacer\u00fdch druhov pr\u00edpravy na\nu\u010dite\u013esk\u00e9 povolanie. \u0160tudent \u2013 bud\u00faci u\u010dite\u013e sa po\u010das vysoko\u0161kolskej\npr\u00edpravy stret\u00e1va jednak s predmetmi spolo\u010dn\u00e9ho (v\u0161eobecn\u00e9ho)\nz\u00e1kladu, predmetmi jednotliv\u00fdch aprob\u00e1ci\u00ed a predmetmi prestavuj\u00facimi\npedagogicko-psychologick\u00fa pr\u00edpravu na u\u010dite\u013esk\u00e9 povolanie. E. Luk\u00e1\u010d (in\n\u010cernotov\u00e1 a kol., 2006, s. 114) uv\u00e1dza, \u017ee \u201e\u0161tudent je v tomto modeli\nn\u00faten\u00fd plni\u0165 naraz viacero povinnost\u00ed z odli\u0161n\u00fdch oblast\u00ed, pedagogickopsychologick\u00e1\npr\u00edprava je dotovan\u00e1 mal\u00fdm po\u010dtom hod\u00edn, postupne sa\nustupuje z po\u010dtov hod\u00edn venovan\u00fdch re\u00e1lnym v\u00fdstupom posluch\u00e1\u010dov\nv praxi\u201c. Uveden\u00e9 negat\u00edva je v\u0161ak mo\u017en\u00e9 v praxi pregradu\u00e1lneho\nvzdel\u00e1vania prostredn\u00edctvom s\u00fabe\u017en\u00e9ho modelu odstr\u00e1ni\u0165 a pozit\u00edva tohto\nmodelu s\u00fa najm\u00e4 v integr\u00e1cii poznatkov pedagogick\u00fdch a psychologick\u00fdch\ndiscipl\u00edn a poznatkov aproba\u010dn\u00fdch predmetov. Druh\u00fdm modelom vyu\u017e\u00edvan\u00fdm v pregradu\u00e1lnej pr\u00edprave u\u010dite\u013eov je n\u00e1sledn\u00fd model,\nozna\u010dovan\u00fd tie\u017e aj ako konzekventn\u00fd model. Jeho podstatou je ukon\u010den\u00e9\nodborn\u00e9 (aproba\u010dn\u00e9) vzdel\u00e1vanie a n\u00e1sledn\u00e1 pedagogicko-psychologick\u00e1\npr\u00edprava spojen\u00e1 s praktick\u00fdm v\u00fdcvikom. N\u00e1sledn\u00fd model umo\u017e\u0148uje\nintenz\u00edvnej\u0161iu pr\u00e1cu so z\u00e1ujemcami o z\u00edskanie pedagogickej sp\u00f4sobilosti,\nich vzdel\u00e1vanie nie je delen\u00e9 medzi pedagogicko-psychologick\u00e9\nvzdel\u00e1vanie a aproba\u010dn\u00e9 vzdel\u00e1vanie. N\u00e1sledn\u00fd model je mo\u017en\u00e9 rozdeli\u0165\nna dve z\u00e1kladn\u00e9 podskupiny. Prv\u00fa tvor\u00ed jednof\u00e1zov\u00fd n\u00e1sledn\u00fd model,\nktor\u00fd umo\u017e\u0148uje \u0161tudentovi (po ukon\u010den\u00ed odborn\u00e9ho vzdel\u00e1vania)\nz\u00edska\u0165 pedagogick\u00fa kvalifi k\u00e1ciu a hne\u010f po ukon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadia zamestna\u0165\nsa ako u\u010dite\u013e na \u0161kole. Tento jednof\u00e1zov\u00fd n\u00e1sledn\u00fd model pregradu\u00e1lnej\npr\u00edpravy u\u010dite\u013eov sa na Slovensku uplat\u0148uje v procese dopl\u0148uj\u00faceho\npedagogick\u00e9ho vzdel\u00e1vania, prostredn\u00edctvom ktor\u00e9ho z\u00edskavaj\u00fa\nabsolventi neu\u010dite\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00fadia pedagogick\u00fa kvalifi k\u00e1ciu. \u0160t\u00fadium je\nlegislat\u00edvne upraven\u00e9 Vyhl\u00e1\u0161kou Ministerstva \u0161kolstva a na rozdiel od\nuniverzitn\u00e9ho pregradu\u00e1lneho vzdel\u00e1vania je presne vymedzen\u00fd nielen\nobsah, ale aj rozsah tohto vzdel\u00e1vania. Hoci \u0161tudijn\u00e9 programy na\nu\u010dite\u013esk\u00fdch fakult\u00e1ch maj\u00fa obdobn\u00fa skladbu vyu\u010dovac\u00edch discipl\u00edn, l\u00ed\u0161ia\nsa najm\u00e4 v hodinov\u00fdch dot\u00e1ci\u00e1ch jednotliv\u00fdch predmetov a pedagogickej\npraxe. I. Turek (2001, s.6) vo svojej anal\u00fdze uv\u00e1dza \u201e \u017ee \u0161tudenti na PdF\nTU v Trnave z\u00edskavaj\u00fa pedagogick\u00fa sp\u00f4sobilos\u0165 za 874 hod\u00edn, na FF\nPU v Pre\u0161ove za 429 hod\u00edn a na Pr\u00edrF UK v Bratislave iba za 300 hod\u00edn\n\u0161t\u00fadia\u201c. Hoci s\u00fa uveden\u00e9 hodnoty u\u017e spred \u0161trn\u00e1stich rokov, ob\u00e1vame sa,\n\u017ee i dne\u0161n\u00e1 situ\u00e1cia nie je ove\u013ea lep\u0161ia, ako tomu bolo pred t\u00fdm. Druh\u00fa\npodskupinu tvor\u00ed dvojf\u00e1zov\u00fd n\u00e1sledn\u00fd model, ktor\u00fd v sebe zah\u0155\u0148a najprv\nteoretick\u00fa pr\u00edpravu, ktor\u00e1 zv\u00e4\u010d\u0161a kon\u010d\u00ed sk\u00fa\u0161kou, a na \u0148u nadv\u00e4zuje druh\u00e1\nf\u00e1za, teda praktick\u00e1 \u010das\u0165 pr\u00edpravy. Praktick\u00e1 \u010das\u0165 pr\u00edpravy sa realizuje\npriamo v \u0161kole, kde sa \u0161tudenti zdokona\u013euj\u00fa v oblasti didaktiky zvolen\u00fdch\npredmetov a rozv\u00edjaj\u00fa si potrebn\u00e9 kompetencie pre v\u00fdkon profesie\nu\u010dite\u013ea. Ur\u010di\u0165, ktor\u00fd z modelov pregradu\u00e1lneho vzdel\u00e1vania u\u010dite\u013eov je\nten najvhodnej\u0161\u00ed, nie je jednoduch\u00e9. Pozit\u00edva i negat\u00edva ka\u017ed\u00e9ho modelu\nje potrebn\u00e9 prisp\u00f4sobi\u0165 najm\u00e4 \u0161kolskej vzdel\u00e1vacej s\u00fastave, podmienkam\nvzdel\u00e1vania, ekonomike spolo\u010dnosti i mentalite a kult\u00fare n\u00e1roda.\nJednozna\u010dn\u00e9 v\u0161ak zost\u00e1va zjednotenie \u0161tudijn\u00fdch programov tak, aby sa\npregradu\u00e1lne vzdel\u00e1vanie u\u010dite\u013eov neust\u00e1le skvalit\u0148ovalo a pripravovalo pre \u0161kolsk\u00fa prax profesion\u00e1lov s rozvinut\u00fdmi kompetenciami\na pozit\u00edvnymi osobnostn\u00fdmi charakteristikami, a to najm\u00e4 v procese\nrealiz\u00e1cie pedagogickej praxe.<\/p>\n

      V odbornej literat\u00fare nach\u00e1dzame viacero defi n\u00edci\u00ed pedagogickej\npraxe. V minulom storo\u010d\u00ed zadefi noval A. Bodn\u00e1r (1976) pedagogick\u00fa\nprax ako povinn\u00fa organiza\u010dn\u00fa formu vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia, ktor\u00e1\norganicky nadv\u00e4zuje na teoreticko-praktick\u00fa v\u00fdu\u010dbu a realizuje sa\nv rozsahu vymedzenom u\u010debn\u00fdmi pl\u00e1nmi v podmienkach odborn\u00e9ho\npracoviska pod veden\u00edm kvalifi kovan\u00fdch odborn\u00edkov. Prispieva k rozvoju\nvedomost\u00ed, k z\u00edskaniu odborn\u00fdch zru\u010dnost\u00ed a \u0161pecifi ck\u00fdch schopnost\u00ed\npotrebn\u00fdch pre akt\u00edvnu samostatn\u00fa a tvoriv\u00fa pr\u00e1cu v bud\u00facom povolan\u00ed.\nV s\u00fa\u010dasnosti je pedagogick\u00e1 prax defi novan\u00e1 z viacer\u00fdch uhlov poh\u013eadu:\n

        \n
      • J. Danek (2005) predstavuje pedagogick\u00fa prax ako nezastupite\u013en\u00fa\nzlo\u017eku u\u010dite\u013eskej pr\u00edpravy, ktor\u00e1 zabezpe\u010duje, aby do \u0161kolskej praxe\nprich\u00e1dzali nielen odborn\u00edci s v\u00fdznamn\u00fdm teoretick\u00fdm z\u00e1zem\u00edm, ale\naj profesion\u00e1li poznaj\u00faci prax, ku ktorej maj\u00fa vytvoren\u00fd pozit\u00edvny\nvz\u0165ah.<\/li>\n
      • J. Ivanovi\u010dov\u00e1 (2007, s. 167) zd\u00f4raz\u0148uje jednak d\u00f4le\u017eitos\u0165, ale\ntaktie\u017e aj \u0161pecifi ckos\u0165 realiz\u00e1cie pedagogickej praxe. Pedagogick\u00fa\nprax charakterizuje ako v\u00fdznamn\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 pregradu\u00e1lnej pr\u00edpravy\nna u\u010dite\u013esk\u00e9 povolanie a ako \u201es\u00fabor \u0161trukt\u00farovan\u00fdch vyu\u010dovac\u00edch\na v\u00fdchovn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed realizovan\u00fdch na cvi\u010dnej \u0161kole pod veden\u00edm\ncvi\u010dn\u00e9ho u\u010dite\u013ea v \u00fazkej kooper\u00e1cii s didaktikom odborn\u00e9ho\npredmetu danej katedry. Prostredn\u00edctvom anal\u00fdzy rozborov,\nhodnotenia samostatn\u00fdch v\u00fdstupov \u0161tudenta a vlastn\u00e9ho\nsebahodnotenia \u0161tudenta z\u00edskame inform\u00e1ciu \u2013 sp\u00e4tn\u00fa v\u00e4zbu\no stupni osvojenia a aplik\u00e1cie teoretickej pr\u00edpravy v podmienkach\nv\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacieho procesu v konkr\u00e9tnej \u0161kole\u201c.<\/li>\n
      • \u0160. \u010celin\u00e1k (2007) charakterizuje pedagogick\u00fa prax ako tvoriv\u00fa\n\u010dinnos\u0165, ktor\u00e1 z\u00e1rove\u0148 ur\u010duje aj charakter pr\u00edpravy \u0161tudenta.\nUmo\u017e\u0148uje mu vyjasni\u0165 si hlavn\u00e9 pr\u00edstupy k u\u010dite\u013estvu, z\u00edska\u0165 sk\u00fasenos\u0165\nosobn\u00e9ho vz\u0165ahu k povolaniu a nau\u010di\u0165 sa \u201e\u010d\u00edta\u0165\u201c reakcie druh\u00fdch\n(\u017eiakov) a \u201eosvojova\u0165 si\u201c v\u00fdznamy jednotliv\u00fdch pedagogick\u00fdch javov.\nV procese praxe by sa mali \u0161tudenti nau\u010di\u0165 ch\u00e1pa\u0165 \u0161kolsk\u00fa situ\u00e1ciu ako situ\u00e1ciu tvoriv\u00fa, ako dramatick\u00fd proces, kde vznikaj\u00fa ot\u00e1zky,\nktor\u00fdch rie\u0161enie m\u00e1 v\u00fdznam pre rozvoj schopnost\u00ed \u0161tudenta.<\/li>\n
      • Z. Gadu\u0161ov\u00e1 (2007) zara\u010fuje pedagogick\u00fa prax medzi z\u00e1kladn\u00e9\nzlo\u017eky komplexnej pregradu\u00e1lnej pr\u00edpravy u\u010dite\u013eov, ktor\u00e1 v sebe\nintegruje v\u0161etky s\u00fa\u010dasti vysoko\u0161kolskej pr\u00edpravy a d\u00e1va \u0161tudentovi\nmo\u017enos\u0165 nielen sa obozn\u00e1mi\u0165 s vyu\u010dovacou \u010dinnos\u0165ou u\u010dite\u013ea, ale\ncelkovo s vzdel\u00e1vacou, metodickou i administrat\u00edvou \u010dinnos\u0165ou.<\/li>\n
      • T. Koz\u00edk a J. Depe\u0161ov\u00e1 (2007) pova\u017euj\u00fa pedagogick\u00fa prax za\nintegr\u00e1lnu s\u00fa\u010das\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia, za \u0161pecifi ck\u00fa formu\nu\u010denia, ktor\u00e1 organicky nadv\u00e4zuje na te\u00f3riu a metodiku eduka\u010dn\u00e9ho\nprocesu. Prostredn\u00edctvom realiz\u00e1cie pedagogickej praxe uplat\u0148uj\u00fa\n\u0161tudenti \u2013 praktikanti vo vyu\u010dovacom procese z\u00edskan\u00e9 odborn\u00e9\nteoretick\u00e9 vedomosti, nadob\u00fadaj\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 zru\u010dnosti a sk\u00fasenosti\npri pr\u00edprave, organizovan\u00ed a uskuto\u010d\u0148ovan\u00ed eduka\u010dn\u00e9ho procesu.<\/li>\n
      • G. Porubsk\u00e1 (2007, s. 292) kon\u0161tatuje, \u017ee \u201epedagogick\u00e1 prax\nvych\u00e1dza z pedagogickej te\u00f3rie a je \u0148ou rozv\u00edjan\u00e1, ale na strane\ndruhej konfrontuje inform\u00e1cie teoretick\u00e9ho poznania a umo\u017e\u0148uje\nkonkretiz\u00e1ciu a syntetiz\u00e1ciu vedomost\u00ed a poskytuje \u0161tudentom\nz\u00e1kladn\u00e9 pedagogick\u00e9 sp\u00f4sobilosti nevyhnutn\u00e9 pre v\u00fdkon ich\nbud\u00faceho u\u010dite\u013esk\u00e9ho povolania\u201c.<\/li>\n
      • M. \u010cernotov\u00e1, T. Majerov\u00e1 a D. \u0160\u010de\u0161\u0148\u00e1kov\u00e1 (2010) kon\u0161tatuj\u00fa,\n\u017ee pedagogick\u00e1 prax je nevyhnutnou a povinnou s\u00fa\u010das\u0165ou\nakademickej pr\u00edpravy na u\u010dite\u013esk\u00e9 povolanie. Nadv\u00e4zuje na z\u00edskan\u00e9\nteoretick\u00e9 vedomosti zo \u0161tudovan\u00fdch odborov a z pedagogick\u00fdch\na psychologick\u00fdch discipl\u00edn, ktor\u00e9 maj\u00fa \u0161tudenti aplikova\u0165 a vyu\u017ei\u0165\nvo vyu\u010dovacom procese na cvi\u010dn\u00fdch z\u00e1kladn\u00fdch a stredn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch.\nTouto formou maj\u00fa \u0161tudenti mo\u017enos\u0165 nielen overi\u0165 si z\u00edskan\u00e9\npoznatky priamo v \u0161kolskej praxi, ale aj zozn\u00e1mi\u0165 sa s vybaven\u00edm\ncvi\u010dnej \u0161koly, organiz\u00e1ciou mimotriednej a mimo\u0161kolskej pr\u00e1ce.<\/li>\n
      • S. Kont\u00edrov\u00e1 a kol. (2010) pova\u017euje pedagogick\u00fa prax za organiza\u010dn\u00fa\nformu vysoko\u0161kolskej pr\u00edpravy bud\u00facich u\u010dite\u013eov, ktor\u00e1 sa realizuje\nprostredn\u00edctvom povinn\u00fdch predmetov pedagogickej praxe.\nPredmety pedagogickej praxe maj\u00fa integra\u010dn\u00fd a prakticko-v\u00fdcvikov\u00fd\ncharakter, nadv\u00e4zuj\u00fa na teoreticko-praktick\u00fa v\u00fdu\u010dbu \u0161tudentov\nna fakulte a realizuj\u00fa sa v rozsahu vymedzenom u\u010debn\u00fdmi pl\u00e1nmi v podmienkach cvi\u010dnej \u0161koly a pod veden\u00edm cvi\u010dn\u00fdch u\u010dite\u013eov. Od\nostatn\u00fdch predmetov vysoko\u0161kolskej v\u00fdu\u010dby sa odli\u0161uj\u00fa najm\u00e4 t\u00fdm,\n\u017ee \u0161tudentom vytv\u00e1raj\u00fa priestor pre samostatn\u00e9 tvoriv\u00e9 vyu\u010dovanie\nv re\u00e1lnej \u0161kolskej praxi. Praktick\u00e1 \u010dinnos\u0165 \u0161tudentov v cvi\u010dn\u00fdch\n\u0161kol\u00e1ch m\u00e1 charakter riaden\u00fdch, dozorovan\u00fdch a poveren\u00fdmi\nsubjektmi vyhodnocovan\u00fdch aktiv\u00edt.<\/li>\n
      • H. Kram\u00e1rekov\u00e1 – K. Sz\u00edjj\u00e1rt\u00f3ov\u00e1 a kol. (2012) ozna\u010duj\u00fa pedagogick\u00fa\nprax ako neoddelite\u013en\u00fa a nezanedbate\u013en\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 komplexnej\npr\u00edpravy bud\u00facich u\u010dite\u013eov, ktor\u00e1 zah\u0155\u0148a v sebe s\u00fastavu praktick\u00fdch\n\u010dinnost\u00ed podnecuj\u00facich rozvoj osobnosti \u0161tudenta. Tieto \u010dinnosti\nmu umo\u017e\u0148uj\u00fa prepojenie te\u00f3rie a praxe a formovanie odborn\u00fdch\nzru\u010dnost\u00ed potrebn\u00fdch k v\u00fdkonu bud\u00faceho povolania u\u010dite\u013ea.<\/li>\n
      • Z. Kol\u00e1\u0159 a kol. (2012) vo v\u00fdkladovom slovn\u00edku z pedagogiky\nuv\u00e1dza, \u017ee pedagogick\u00e1 prax je \u0161pecifi ck\u00e1 s\u00fa\u010das\u0165 \u0161t\u00fadia u\u010dite\u013estva.\n\u0160tudenti vybaven\u00ed teoretick\u00fdmi poznatkami pracuj\u00fa vo v\u00fdchovnovzdel\u00e1vac\u00edch\nin\u0161tit\u00faci\u00e1ch \u2013 sleduj\u00fa re\u00e1lny proces, analyzuj\u00fa ho\nspolo\u010dne s pedagogick\u00fdmi pracovn\u00edkmi, pripravuj\u00fa svoje praktick\u00e9\nvyst\u00fapenia vo vyu\u010dovan\u00ed, ved\u00fa vyu\u010dovanie alebo in\u00e9 vzdel\u00e1vacie\n\u010dinnosti, a t\u00fdm si rozv\u00edjaj\u00fa potrebn\u00e9 kompetencie.<\/li><\/ul><\/p>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
        \n\t\t\t\t
        \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

        Defin\u00edci\u00ed pedagogickej praxe by sme mohli uvies\u0165 e\u0161te viacero. Na\u0161\u00edm z\u00e1merom je v\u0161ak ozrejmi\u0165 samotn\u00fd pojem pedagogick\u00e1 prax.
        K vypracovaniu jeho charakteristiky vyu\u017eijeme kompar\u00e1ciu uveden\u00fdch defin\u00edci\u00ed prostredn\u00edctvom identifikovania spolo\u010dn\u00fdch znakov. Prv\u00fdm
        spolo\u010dn\u00fdm znakom je neoddelite\u013enos\u0165 a d\u00f4le\u017eitos\u0165 pedagogickej praxe v pregradu\u00e1lnej pr\u00edprave u\u010dite\u013eov. Druh\u00fdm spolo\u010dn\u00fdm znakom je integrita teoretickej a praktickej pr\u00edpravy v pregradu\u00e1lnej pr\u00edprave. Bez teoretick\u00e9ho z\u00e1zemia poznatkov z vyu\u010dovac\u00edch predmetov, pedagogick\u00fdch a psychologick\u00fdch discipl\u00edn nie je mo\u017en\u00e1 ani realiz\u00e1cia pedagogickej praxe. Tret\u00edm spolo\u010dn\u00fdm znakom je, \u017ee pedagogick\u00e1 prax je \u0161pecifickou formou u\u010denia, vytv\u00e1raj\u00facou priestor pre tvoriv\u00fa \u010dinnos\u0165 \u0161tudenta \u2013 praktikanta. \u0160tvrt\u00fdm znakom je poskytovanie sp\u00e4tnej v\u00e4zby o schopnosti aplik\u00e1cie teoretickej pr\u00edpravy do \u0161kolskej praxe. Piatym spolo\u010dn\u00fdm znakom je rozvoj profesijn\u00fdch kompetenci\u00ed nevyhnutn\u00fdch pre v\u00fdkon povolania u\u010dite\u013ea. Pedagogick\u00e1 prax ako forma z\u00e1\u017eitkov\u00e9ho a profesijn\u00e9ho u\u010denia umo\u017e\u0148uje \u0161tudentom u\u010dite\u013estva \u2013 praktikantom rozv\u00edja\u0165 svoje profesion\u00e1lne i osobnostn\u00e9 kompetencie v spolupr\u00e1ci s cvi\u010dn\u00fdmi u\u010dite\u013emi a u\u010dite\u013emi vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l v re\u00e1lnych podmienkach \u0161kolskej praxe cvi\u010dn\u00fdch \u0161k\u00f4l. Vytv\u00e1ra z\u00e1klad pre rozvoj vlastn\u00e9ho u\u010dite\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00fdlu a rozv\u00edja zru\u010dnosti pre sk\u00famanie kvality a \u00fa\u010dinnosti vlastn\u00e9ho pedagogick\u00e9ho p\u00f4sobenia prostredn\u00edctvom sebapoznania, sebahodnotenia a sebareflexie.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

        PEDAGOGICK\u00c1 PRAX V PREGRADU\u00c1LNEJ PR\u00cdPRAVE U\u010cITE\u013dOV 3 Pedagogick\u00e1 prax \u2013 te\u00f3ria a realita K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 ot\u00e1zky kapitoly \u010co je pedagogick\u00e1 prax? Ako je pojem definovan\u00fd v s\u00fa\u010dasnej literat\u00fare? Ak\u00e9 s\u00fa \u00falohy, funkcie a ciele pedagogickej praxe? Ak\u00e9 je postavenie subjektov v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe? Ak\u00e9 formy a typy pedagogickej praxe pozn\u00e1me? Ktor\u00e9 faktory ovplyv\u0148uj\u00fa realiz\u00e1ciu pedagogickej […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-668","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/668","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=668"}],"version-history":[{"count":16,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/668\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7887,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/668\/revisions\/7887"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=668"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}