{"id":712,"date":"2023-01-27T11:28:32","date_gmt":"2023-01-27T10:28:32","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=712"},"modified":"2023-05-10T18:30:22","modified_gmt":"2023-05-10T16:30:22","slug":"pedagogicka-prax-v-pregradualnej-priprave-ucitelov-1-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/pedagogicka-prax-v-pregradualnej-priprave-ucitelov-1-1\/","title":{"rendered":"Pedagogicka prax v pregradualnej priprave ucitelov-1-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PEDAGOGICK\u00c1 PRAX\nV PREGRADU\u00c1LNEJ\nPR\u00cdPRAVE U\u010cITE\u013dOV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

1. Osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 ot\u00e1zky kapitoly<\/h2>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t
  • \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t<\/i>\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tKto je vysoko\u0161kolsk\u00fd \u0161tudent?<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/li>\n\t\t\t\t\t\t\t\t
  • \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t<\/i>\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tAk\u00e9 typol\u00f3gie osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta s\u00fa uv\u00e1dzan\u00e9 v odbornej literat\u00fare?<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/li>\n\t\t\t\t\t\t\t\t
  • \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t<\/i>\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tAk\u00e9 predpoklady m\u00e1 ma\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00fd \u0161tudent pre \u00faspe\u0161n\u00e9 zvl\u00e1danie pregradu\u00e1lneho vzdel\u00e1vania?<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/li>\n\t\t\t\t\t\t\t\t
  • \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t<\/i>\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tAko ovplyv\u0148uje motiv\u00e1cia a pr\u00edstup \u0161tudenta k \u0161t\u00fadiu samotn\u00fa realiz\u00e1ciu pedagogickej praxe?<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/li>\n\t\t\t\t\t\t<\/ul>\n\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t

    1.1 Osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta verzus fyzick\u00e1, psychick\u00e1 a sociologick\u00e1 dospelos\u0165<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta je mo\u017en\u00e9 charakterizova\u0165\nz viacer\u00fdch uhlov poh\u013eadu. Vzh\u013eadom k povahe publik\u00e1cie sa\npriklon\u00edme k charakteristike vych\u00e1dzaj\u00facej z poznatkov psychol\u00f3gie,\npedagogiky, sociol\u00f3gie a s\u00fa\u010dasnej pr\u00e1vnej legislat\u00edvy.<\/p>\n

    Vo v\u00fdkladovom slovn\u00edku z pedagogiky je osobnos\u0165 ozna\u010dovan\u00e1\nako s\u00fastava pomerne trval\u00fdch vlastnost\u00ed \u013eudsk\u00e9ho jedinca, dynamick\u00fd\na integrovan\u00fd s\u00fabor motiva\u010dn\u00fdch, temperamentov\u00fdch, kognit\u00edvnych,\nemo\u010dn\u00fdch a ostatn\u00fdch kval\u00edt, ktor\u00e9 charakterizuj\u00fa jednotlivca \u0161pecifi ck\u00fdmi\nosobnostn\u00fdmi rysmi (Kol\u00e1\u0159 a kol., 2012). Rysy osobnosti s\u00fa psychick\u00fdmi\nvlastnos\u0165ami, ktor\u00e9 sa prejavuj\u00fa ur\u010dit\u00fdm sp\u00f4sobom pre\u017e\u00edvania,\nspr\u00e1vania a konania. S\u00fa typick\u00e9 pre ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka a relat\u00edvne st\u00e1le.\nNavz\u00e1jom sa ovplyv\u0148uj\u00fa \u010di vylu\u010duj\u00fa, napr. \u010dlovek, pre ktor\u00e9ho je typick\u00fd\ndominantn\u00fd postoj, nebude vykazova\u0165 submis\u00edvne spr\u00e1vanie. V s\u00favislosti\ns pregradu\u00e1lnou pr\u00edpravou u\u010dite\u013eov a s jej neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou \u2013\npedagogickou praxou \u2013 je potrebn\u00e9 venova\u0165 pozornos\u0165 osobnosti ysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta. Osobnos\u0165, jej rysy, vlastnosti a charakter do\nve\u013ekej miery ovplyv\u0148uj\u00fa nielen samotn\u00fa pregradu\u00e1lnu pr\u00edpravu, ale aj\nrealiz\u00e1ciu pedagogickej praxe. Charakter, ktor\u00fd je pova\u017eovan\u00fd za s\u00fabor\nvlastnost\u00ed s mor\u00e1lnym v\u00fdznamom, a jeho formovanie je z\u00e1visl\u00e9 na\nvonkaj\u0161\u00edch faktoroch, ktor\u00e9 utv\u00e1raj\u00fa osobnos\u0165; je formovate\u013en\u00fd najm\u00e4\nprostredn\u00edctvom eduka\u010dn\u00e9ho procesu v rodine a v \u0161kole. D. Linhartov\u00e1\n(In. Slav\u00edk a kol., 2012, s. 39) kon\u0161tatuje, \u017ee \u201emor\u00e1lne vlastnosti, tvoriace\ncharakter sa prejavuj\u00fa vo vz\u0165ahoch k vonkaj\u0161ej skuto\u010dnosti. Vz\u0165ahy\nk \u010dloveku, \u013eu\u010fom, majetku, kult\u00farnemu dedi\u010dstvu, pr\u00edrode, k pr\u00e1ci,\nk sebe sam\u00e9mu a \u010fal\u0161ie sa pohybuj\u00fa na p\u00f3loch plus-m\u00ednus, kladn\u00fd \u2013\nz\u00e1porn\u00fd. Zodpovednos\u0165 v dodr\u017eovan\u00ed pravidiel, ktor\u00fdmi sa tieto vz\u0165ahy\nriadia, stanovuje mieru a kvalitu mor\u00e1lnych vlastnost\u00ed jedinca\u201c. Vz\u0165ahy\nk \u010dloveku a prostrediu, ktor\u00e9 sa prejavuj\u00fa v spr\u00e1van\u00ed vysoko\u0161kolsk\u00e9ho\n\u0161tudenta, sa n\u00e1sledne odzrkad\u013euj\u00fa i v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe.\nVysoko\u0161kolsk\u00fd \u0161tudent by mal ma\u0165 vytvoren\u00fd pozit\u00edvny vz\u0165ah k de\u0165om\na prostrediu \u0161koly. V jeho osobnosti by mali dominova\u0165 tie charakterov\u00e9\nvlastnosti, ktor\u00e9 zabezpe\u010dia nielen efekt\u00edvny vyu\u010dovac\u00ed proces, ale aj\nvytvorenie pozit\u00edvnej atmosf\u00e9ry vz\u00e1jomnej d\u00f4very a priate\u013estva medzi\n\u0161tudentom \u2013 praktikantom a \u017eiakmi v triede. Vo vysoko\u0161kolskom\nvzdel\u00e1van\u00ed sa otv\u00e1ra priestor pre formovanie charakteru \u0161tudenta\na vytv\u00e1ranie vz\u0165ahov \u0161tudenta nielen k vlastnej osobnosti, jej rozvoju, ale\naj k \u013eu\u010fom a prostrediu, teda i k \u017eiakom a ku \u0161kole. Vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e,\nprostredn\u00edctvom obsahu vyu\u010dovac\u00edch discipl\u00edn, vlastnou osobnos\u0165ou\na vytv\u00e1ran\u00edm pozit\u00edvneho prostredia vz\u00e1jomnej \u00facty a re\u0161pektu,\nm\u00f4\u017ee ovplyv\u0148ova\u0165 formovanie vz\u0165ahov k re\u00e1lnym skuto\u010dnostiam\na \u010dinite\u013eom prostredia, a tak ovplyv\u0148ova\u0165 i proces formovania charakteru\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta. T\u00fato skuto\u010dnos\u0165 potvrdzuje i J. Danek\n(2000, s. 24), ktor\u00fd ch\u00e1pe charakter \u201eako prejav organick\u00e9ho spojenia\nosobnostn\u00fdch kval\u00edt \u010dloveka so soci\u00e1lnym prostred\u00edm, ktor\u00fd sa tvor\u00ed\nza v\u00fdrazn\u00e9ho podielu syst\u00e9mu v\u00fdchovy a vzdel\u00e1vania, \u010do sa prejavuje\nv kvalite jeho \u010dinnosti, v medzi\u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahoch a soci\u00e1lnych vz\u0165ahoch,\nvz\u0165ahu k \u013eudom, k pr\u00e1ci i vlastn\u00e9mu hodnoteniu v re\u00e1lnych podmienkach\nosobn\u00e9ho i spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota\u201c.<\/p>\n

    \u010clovek sa neust\u00e1le vyv\u00edja a po\u010das \u017eivota prech\u00e1dza \u0161t\u00e1diami, pre ktor\u00e9\nje charakteristick\u00fd \u0161pecifick\u00fd proces kvantitat\u00edvnych a kvalitat\u00edvnych zmien smeruj\u00faci k utv\u00e1raniu osobnosti. Na vysok\u00fa \u0161kolu \u010di univerzitu\nprich\u00e1dza spravidla mlad\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza v \u0161t\u00e1diu\nh\u013eadania vlastnej identity, segreguj\u00faci sa od rodinnej starostlivosti,\ns o\u010dak\u00e1vaniami kvalitnej profesijnej pr\u00edpravy vo zvolenom \u0161tudijnom\nprograme a nadv\u00e4zovania nov\u00fdch soci\u00e1lnych vz\u0165ahov (Sirotov\u00e1, 2014).\nTvrdenie je mo\u017en\u00e9 dolo\u017ei\u0165 te\u00f3riou E. H. Eriksona (1968), ktor\u00fd vych\u00e1dza\nz predpokladu, \u017ee jedinec prech\u00e1dza \u00f4smimi v\u00fdvinov\u00fdmi \u0161t\u00e1diami (od\nkojenca, cez bato\u013ea, pred\u0161kolsk\u00fd a mlad\u0161\u00ed \u0161kolsk\u00fd vek, dospievanie, rann\u00fa,\nstredn\u00fa a\u017e po neskor\u00fa dospelos\u0165), pri\u010dom v ka\u017edom v\u00fdvinovom \u0161t\u00e1diu\nmus\u00ed vyrie\u0161i\u0165 ur\u010dit\u00fd psychosoci\u00e1lny konfl ikt. A\u017e jeho \u00faspe\u0161n\u00e9 vyrie\u0161enie\npos\u00fava \u010dloveka do \u010fal\u0161ieho v\u00fdvinov\u00e9ho \u0161t\u00e1dia, v ktorom sa v\u017edy rozv\u00edja\nnov\u00e1 kvalita osobnosti. V\u00fdvin novej kvality osobnosti je v\u0161ak z\u00e1visl\u00fd od\ndosiahnutej \u00farovne kvality osobnosti z predch\u00e1dzaj\u00faceho v\u00fdvinov\u00e9ho\nobdobia a je podmienen\u00fd kult\u00farnymi a soci\u00e1lnymi vplyvmi prostredia.\nZ tohto d\u00f4vodu sa eduka\u010dn\u00e9mu procesu vysokej \u0161koly otv\u00e1ra priestor pre\nformovanie osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta. I J. Bajto\u0161 (2013, s. 317)\nuv\u00e1dza \u017ee \u201es\u00fa\u010dasn\u00e9 modern\u00e9 po\u0148atie ch\u00e1pe \u0161tudenta vo vzdel\u00e1van\u00ed ako\nvyv\u00edjaj\u00facu a rozv\u00edjaj\u00facu sa bytos\u0165. \u0160tudent sa st\u00e1va subjektom vzdel\u00e1vania,\nktor\u00fd sa akt\u00edvne stavia k skuto\u010dnosti ako ho m\u00e1 \u0161kola formova\u0165. \u0160kola\nsa m\u00e1 orientova\u0165 na \u0161tudentove schopnosti a mo\u017enosti, na jeho \u017eivotn\u00e9\ndanosti\u201c.<\/p>\n

    Vysoko\u0161kolsk\u00ed \u0161tudenti s\u00fa \u010dasto ozna\u010dovan\u00ed pojmom ml\u00e1de\u017e. Je\ntoto ozna\u010denie pravdiv\u00e9? Na prv\u00fd poh\u013ead sa jav\u00ed jednozna\u010dn\u00e9. Ale pri\npokuse o jeho anal\u00fdzu a charakteristiku pojmov, z ktor\u00fdch sa sklad\u00e1,\nv\u0161ak vyvst\u00e1va ot\u00e1zka, \u010di je mo\u017en\u00e9 pova\u017eova\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov\nza ml\u00e1de\u017e a \u010do samotn\u00fd pojem ml\u00e1de\u017e znamen\u00e1. Term\u00edn ml\u00e1de\u017e nie je\nv literat\u00fare jednozna\u010dne vymedzen\u00fd. Niektor\u00ed autori sa pri charakteristike\nprikl\u00e1\u0148aj\u00fa k sociologick\u00e9mu h\u013eadisku, in\u00ed k psychologick\u00e9mu h\u013eadisku.\nL. Mach\u00e1\u010dek (2008, s. 19) charakterizuje ml\u00e1de\u017e ako \u201eist\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 mlad\u00fdch\n\u013eud\u00ed ako vekovo-soci\u00e1lnu skupinu, ktor\u00e1 sa vyzna\u010duje v\u0161eobecn\u00fdmi\na \u0161pecifi ck\u00fdmi biologicko-psychologick\u00fdmi, soci\u00e1lno-ekonomick\u00fdmi\na ob\u010diansko-politick\u00fdmi charakteristikami, z\u00e1ujmami a potrebami. Jej\nsoci\u00e1lne postavenie v spolo\u010dnosti sa sp\u00e1ja s jej soci\u00e1lnou rolou pr\u00edpravy\na za\u010dle\u0148ovania sa do spolo\u010denskej \u0161trukt\u00fary, jej reprodukcie a rozvoja\u201c.\nDefi n\u00edcia je sk\u00f4r sociologicky orientovan\u00e1, ale i ona poukazuje na potrebu \u0161ir\u0161ieho vn\u00edmania ml\u00e1de\u017ee. Optim\u00e1lne sk\u013abenie psychologick\u00e9ho\na sociologick\u00e9ho pr\u00edstupu k defi novaniu pojmu ml\u00e1de\u017e nach\u00e1dzame\nu P. Ondrejkovi\u010da (1998). Autor uv\u00e1dza, \u017ee v sociologickom v\u00fdzname je\nmo\u017en\u00e9 ch\u00e1pa\u0165 ml\u00e1de\u017e ako soci\u00e1lno-demografi ck\u00fa skupinu, ale s\u00fa\u010dasne\nv psychologickom v\u00fdzname ju ozna\u010duje ako \u017eivotn\u00fa f\u00e1zu. V obidvoch\npr\u00edpadoch je ml\u00e1de\u017e ovplyv\u0148ovan\u00e1 spolo\u010densk\u00fdmi zmenami, ktor\u00e9\nvyvol\u00e1vaj\u00fa zmenu sp\u00f4sobu \u017eivota. Obdobie mladosti, v ktorom sa\nml\u00e1de\u017e nach\u00e1dza, je samostatnou f\u00e1zou \u017eivota, ktor\u00e1 potrebuje pod\u013ea\nP. Ondrejkovi\u010da (In. N\u00e1rodn\u00e1 spr\u00e1va o politike ml\u00e1de\u017ee v Slovenskej\nrepublike pre Radu Eur\u00f3py, 2005, s. 6) \u201espolo\u010densky chr\u00e1nen\u00fd, ale\nslobodn\u00fd priestor, ktor\u00fd zbavuje ml\u00e1de\u017e \u00faloh a starost\u00ed \u017eivota dospel\u00fdch\na je vyhraden\u00fd na u\u010denie sa a pr\u00edpravu na \u010fal\u0161\u00ed \u017eivot. Preto je nevyhnutn\u00e9\npo\u010das tejto f\u00e1zy zabezpe\u010di\u0165 slobodn\u00fd priestor a mo\u017enosti pre \u00faspe\u0161n\u00fd rast,\nnadobudnutie vzdelania a kvalifik\u00e1cie\u201c.<\/p>\n

    V\u00fdkladov\u00fd slovn\u00edk z pedagogiky pod pojmom ml\u00e1de\u017e uv\u00e1dza\nv\u0161eobecn\u00e9 ozna\u010denie skupiny jedincov, ktor\u00e1 je z jednej strany ohrani\u010den\u00e1\ndetstvom a z druhej strany dospelos\u0165ou, prech\u00e1dzaj\u00faca intenz\u00edvnymi\nzmenami v osobnosti a postaven\u00ed v spolo\u010dnosti, v procese profesijnej\npr\u00edpravy, pripravuj\u00faca sa na vstup do viacer\u00fdch nov\u00fdch soci\u00e1lnych rol\u00ed\n\u2013 man\u017eela\/ky, rodi\u010da, zamestnanca at\u010f. (Kol\u00e1\u0159 a kol. 2012). Vych\u00e1dzaj\u00fac\nz uveden\u00fdch defi n\u00edci\u00ed m\u00f4\u017eeme pova\u017eova\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov\nza ml\u00e1de\u017e. V odbornej literat\u00fare sa obdobie \u017eivota ml\u00e1de\u017ee ozna\u010duje\npojmami adolescencia a ran\u00e1 dospelos\u0165. \u0160tudenti vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l by\nvzh\u013eadom na ich vekov\u00fa \u0161trukt\u00faru (obvykl\u00e9 rozp\u00e4tie od 18 do 23 rokov\n\u017eivota) mohli by\u0165 zaraden\u00ed do kateg\u00f3rie neskor\u00e1 adolescencia ( Macek,\n2003) a ran\u00e1 dospelos\u0165 (\u010c\u00e1p \u2013 Mare\u0161, 2001). V spr\u00e1vach OSN a UNESCO\n(Th e Global situation of Youth in the 1990: Trends and Prospects. UN,\nNY 1993) s\u00fa rovnako vysoko\u0161kolsk\u00ed \u0161tudenti pova\u017eovan\u00ed za ml\u00e1de\u017e,\npreto\u017ee ml\u00e1de\u017eou ozna\u010duj\u00fa vekov\u00fa skupinu v rozp\u00e4t\u00ed od 15 do 26 rokov.\nVzh\u013eadom na vek n\u00e1stupu \u0161tudenta na vysoko\u0161kolsk\u00e9 \u0161t\u00fadium\nm\u00f4\u017eeme kon\u0161tatova\u0165, \u017ee eduka\u010dn\u00fd proces vysokej \u0161koly absolvuj\u00fa\ndospel\u00ed \u013eudia. Je v\u0161ak mo\u017en\u00e9 kon\u0161tatova\u0165, \u017ee dospel\u00fd \u010dlovek je i zrel\u00fdm\n\u010dlovekom? Dospelos\u0165 sa naj\u010dastej\u0161ie ch\u00e1pe najm\u00e4 z pr\u00e1vneho h\u013eadiska\nv dosiahnut\u00ed stanoven\u00e9ho veku. Ak\u00e9 je v\u0161ak ch\u00e1panie pojmu dospelosti\nv \u0161ir\u0161\u00edch s\u00favislostiach? V star\u0161ej i v s\u00fa\u010dasnej literat\u00fare sa stret\u00e1vame s charakteristikou dospelosti fyzickej, psychickej a sociologickej\n(\u0160tepanovi\u010d, 1987, \u0158\u00ed\u010dan, 2004, Jos\u00edfk ov\u00e1 2013). Biol\u00f3gia \u010dloveka hovor\u00ed\no ukon\u010den\u00ed telesn\u00e9ho v\u00fdvoja v obdob\u00ed adolescencie, a to medzi 16. a 21.\nrokom veku \u017eivota jedinca. Organizmus dospel po fyzickej str\u00e1nke.\nPoznatky psychol\u00f3gie v\u0161ak ukazuj\u00fa, \u017ee obdobie psychickej zrelosti nie je\nzhodn\u00e9 s obdob\u00edm fyzickej dospelosti. Psychick\u00fd v\u00fdvoj nie je ukon\u010den\u00fd\nspolo\u010dne s fyzick\u00fdm, ale po\u010das vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia osobnos\u0165 \u0161tudenta\nzreje a u\u017e v prv\u00fdch ro\u010dn\u00edkoch sa u neho objavuj\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 znaky\npsychickej dospelosti, ako je napr. stabiliz\u00e1cia v myslen\u00ed a v \u010dinnosti,\nsamostatnos\u0165, schopnos\u0165 re\u00e1lne pl\u00e1nova\u0165 \u010dinnos\u0165 a \u017eivot, vedomie\nzodpovednosti a pod. Mlad\u00fd \u010dlovek \u2013 vysoko\u0161kolsk\u00fd \u0161tudent \u2013 si upev\u0148uje\nsvoje sebavedomie, za\u010d\u00edna sa samostatne orientova\u0165 v \u017eivote i vo svete,\nhoci sprievodn\u00fdm znakom \u010dastokr\u00e1t b\u00fdvaj\u00fa chyby a omyly vzniknut\u00e9\npod vplyvom em\u00f3ci\u00ed a nedostatkom \u017eivotn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed. Rozv\u00edjaj\u00fa sa\ncharakterov\u00e9 \u010drty, utv\u00e1ra a formuje sa n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 a politick\u00e1 orient\u00e1cia\na men\u00ed sa vn\u00edmanie a postavenie hodn\u00f4t. Pod sociologickou dospelos\u0165ou\nsa naj\u010dastej\u0161ie rozumie schopnos\u0165 kona\u0165 a \u017ei\u0165 spolo\u010densky zodpovedne,\nsta\u0165 sa plnohodnotn\u00fdm \u010dlenom a vytv\u00e1ra\u0165 hodnoty, ktor\u00e9 spolo\u010dnos\u0165\nprij\u00edma za svoje a oce\u0148uje v spolo\u010denskom a pracovnom \u017eivote \u010dloveka.\nM\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee do prv\u00fdch ro\u010dn\u00edkov \u0161t\u00fadia prich\u00e1dzaj\u00fa \u0161tudenti\nzv\u00e4\u010d\u0161a fyzicky zrel\u00ed a psychick\u00fa a sociologick\u00fa dospelos\u0165 dosahuj\u00fa po\u010das\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia (Sirotov\u00e1, 2013).<\/p>\n

    T\u00fato skuto\u010dnos\u0165 potvrdzuje i T. \u0160eben Za\u0165kov\u00e1 (2014), ktor\u00e1 uv\u00e1dza,\n\u017ee \u0161pecifick\u00fdm znakom vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov je relat\u00edvne najdlh\u0161ie\npretrv\u00e1vaj\u00face postavenie soci\u00e1lnej nedospelosti. Najv\u00fdraznej\u0161\u00ed rozpor\nje mo\u017en\u00e9 vn\u00edma\u0165 medzi fyzickou a psychickou dospelos\u0165ou na jednej\nstrane a soci\u00e1lnou dospelos\u0165ou na druhej strane. Niektor\u00e9 z\u00e1kladn\u00e9\nznaky psychickej dospelosti ako je stabiliz\u00e1cia v myslen\u00ed i v \u010dinnosti,\nsamostatnos\u0165, vytrvalos\u0165, schopnos\u0165 re\u00e1lne pl\u00e1nova\u0165 \u010dinnos\u0165 i \u017eivot,\nvedomie zodpovednosti a pod. sa u vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta formuj\u00fa\npreva\u017ene po\u010das \u0161t\u00fadia na vysokej \u0161kole.<\/p>\n

    Proces formovania osobnosti je n\u00e1ro\u010dn\u00fdm a \u0161pecifi ck\u00fdm procesom,\nktor\u00fd sa uskuto\u010d\u0148uje prostredn\u00edctvom psychick\u00e9ho v\u00fdvoja. D. Linhartov\u00e1\n(In. Slav\u00edk a kol., 2012, s. 97) uv\u00e1dza, \u017ee \u201e psychick\u00fd v\u00fdvoj je v\u00fdsledkom\nvz\u00e1jomnej interakcie zrenia a u\u010denia jedinca\u201c, pri\u010dom zrenie je \u201epova\u017eovan\u00e9 za funkciu ur\u010dit\u00e9ho programu genotypu\u201c. Znamen\u00e1 to,\n\u017ee proces zrenia je geneticky podmienen\u00fd, prejavuje sa z\u00e1konitou\npostupnos\u0165ou v\u00fdvojov\u00fdch zmien v osobnosti, ktor\u00e9 s\u00fa podmienkou\npre dosiahnutie vn\u00fatornej pripravenosti k u\u010deniu a k rozvoju r\u00f4znych\npsychick\u00fdch vlastnost\u00ed. Je teda zrejm\u00e9, \u017ee v priebehu \u017eivota prech\u00e1dza\n\u010dlovek viacer\u00fdmi \u0161t\u00e1diami v\u00fdvoja, ktor\u00e9 s\u00fa charakteristick\u00e9 ur\u010dit\u00fdmi\nznakmi. Prechod z jedn\u00e9ho \u0161t\u00e1dia do druh\u00e9ho je spojen\u00fd s preberan\u00edm\nnovej soci\u00e1lnej roly a z nej vypl\u00fdvaj\u00facich po\u017eiadaviek, o\u010dak\u00e1van\u00ed,\nale aj probl\u00e9mov. Pre v\u00fdvojov\u00e9 \u0161t\u00e1di\u00e1 je charakteristick\u00e9, \u017ee sa v\u017edy\nrealizuj\u00fa u v\u0161etk\u00fdch jedincov v rovnakom porad\u00ed (detstvo, mlados\u0165,\ndospelos\u0165 a staroba), ich postupnos\u0165 je nemenn\u00e1 a spr\u00e1vanie jedn\u00e9ho\nv\u00fdvojov\u00e9ho \u0161t\u00e1dia sa l\u00ed\u0161i od spr\u00e1vania v predch\u00e1dzaj\u00facom \u010di bud\u00facom\n\u0161t\u00e1diu. Vysoko\u0161kolsk\u00ed \u0161tudenti prich\u00e1dzaj\u00fa na vysok\u00fa \u0161kolu vo veku\n18 a\u017e 20 rokov. V r\u00e1mci v\u00fdvojov\u00fdch \u0161t\u00e1di\u00ed ide o obdobie adolescencie,\npre ktor\u00e9 s\u00fa typick\u00e9 tri medzn\u00edky. Prv\u00fdm je dosiahnutie plnoletosti,\ndruh\u00fdm ukon\u010denie stredo\u0161kolsk\u00e9ho vzdel\u00e1vania a tret\u00edm prechod\nna vysoko\u0161kolsk\u00e9 vzdel\u00e1vanie alebo ukon\u010denie profesijnej pr\u00edpravy\na prijatie roly pracuj\u00faceho \u010dloveka. D. Linhartov\u00e1 (In. Slav\u00edk a kol., 2012)\ncharakterizuje adolescenta ako tvorcu vlastnej kult\u00fary, ktor\u00e1 sa prejavuje\ndemon\u0161trovan\u00edm slobody, vo\u013enosti a experimentovan\u00edm vo vz\u0165ahoch\ns vrstovn\u00edkmi, opa\u010dn\u00fdm pohlav\u00edm a autoritami. V oblasti kompetenci\u00ed\na v\u00fdkonu je pre adolescenta typick\u00e1 fl exibilita a schopnos\u0165 pou\u017e\u00edva\u0165 nov\u00e9\nsp\u00f4soby rie\u0161enia s preferenciou r\u00fdchlych, z\u00e1sadn\u00fdch a jednozna\u010dn\u00fdch\nrie\u0161en\u00ed, kde kompromis predstavuje v\u0161eobecn\u00e9 a nie \u017eiaduce rie\u0161enia.\nVz\u0165ah ku \u0161kole a vzdel\u00e1vaniu je pozna\u010den\u00fd nedostatkom \u017eivotn\u00fdch\nsk\u00fasenost\u00ed. Adolescent nepova\u017euje \u0161kolu a vzdel\u00e1vanie za n\u00e1stroj\ndosiahnutia lep\u0161ej soci\u00e1lnej roly a soci\u00e1lnej prest\u00ed\u017ee, preto s\u00fa v obdob\u00ed\nstredo\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia \u010dast\u00e9 v\u00fdkyvy v \u0161kolskej \u00faspe\u0161nosti \u0161tudentov.\nTento stav je v\u0161ak typick\u00fd pre obdobie 15 a\u017e 18 rokov \u017eivota \u010dloveka.\nS pr\u00edchodom na vysok\u00fa \u0161kolu u\u017e nast\u00e1va obdobie neskorej adolescencie,\nteda druhej f\u00e1zy v\u00fdvoja identity adolescenta, typick\u00e9 pre obdobie 18\na\u017e 20 rokov. Na rozdiel od predch\u00e1dzaj\u00facej f\u00e1zy doch\u00e1dza k postupnej\nstabiliz\u00e1cii a osamostat\u0148ovaniu sa mlad\u00e9ho \u010dloveka a pribli\u017eovaniu\nsa k role dospel\u00e9ho. Pre komunik\u00e1ciu prest\u00e1vaj\u00fa by\u0165 charakteristick\u00e9\nznaky ako hlu\u010dnos\u0165, afektovanos\u0165 a neprirodzen\u00e1 gestikul\u00e1cia. Zmeny v sp\u00f4soboch rie\u0161enia probl\u00e9mov a vo vn\u00edman\u00ed autor\u00edt a vrstovn\u00edkov\nsa prejavuj\u00fa aj v celkovom pozit\u00edvnej\u0161om spr\u00e1van\u00ed, konan\u00ed mlad\u00e9ho\n\u010dloveka a rovnako st\u00fapa i hodnota samotn\u00e9ho vzdel\u00e1vania a vzdelania.\nAdolescent prech\u00e1dza do v\u00fdvojov\u00e9ho \u0161t\u00e1dia ranej dospelosti vekovo\nohrani\u010denej rozp\u00e4t\u00edm 20 a\u017e 30 rokov. Medzi z\u00e1kladn\u00e9 znaky dospelosti\npova\u017eujeme \u201esamostatnos\u0165, relat\u00edvnu slobodu vlastn\u00e9ho rozhodovania\na spr\u00e1vania, zodpovednos\u0165 vo vz\u0165ahoch k druh\u00fdm \u013eu\u010fom a zodpovednos\u0165\nza svoje rozhodnutia a \u010diny\u201c (Linhartov\u00e1 In. Slav\u00edk a kol., 2012, s. 104).\nU vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta \u2013 \u010dloveka v ranej dospelosti \u2013 sa za\u010d\u00ednaj\u00fa\nformova\u0165 uveden\u00e9 vlastnosti v procese zrenia osobnosti. Prijatie novej\nsoci\u00e1lnej role, osamostatnenie sa od rodi\u010dov, vytvorenie stabilnej\u0161\u00edch\na symetrickej\u0161\u00edch vz\u0165ahov s autoritami, sa prejavuj\u00fa zmenami v soci\u00e1lnom\nspr\u00e1van\u00ed a vyjasnen\u00edm si vz\u0165ahu ku skupinov\u00fdm norm\u00e1m a hodnot\u00e1m.\nV rozvoji kognit\u00edvnych procesov sa prejavuj\u00fa znaky postform\u00e1lneho\nmyslenia ako schopnos\u0165 kompromisu, sebakritickos\u0165, pr\u00e1ca s protikladmi;\nmyslenie mlad\u00fdch dospel\u00fdch je pragmatickej\u0161ie, fl exibilnej\u0161ie\na otvorenej\u0161ie (\u010c\u00e1p, Mare\u0161, 2001). Doch\u00e1dza k zmene adolescentn\u00e9ho\negocentrizmu na altruizmus a zodpovednos\u0165 nielen za seba sam\u00e9ho, ale\naj za druh\u00fdch \u013eud\u00ed. Vysoko\u0161kolsk\u00fd \u0161tudent sa prostredn\u00edctvom \u0161t\u00fadia\npripravuje na prijatie novej profesijnej roly bud\u00faceho povolania. Po\u010das\n\u0161t\u00fadia si uspokojuje mnoh\u00e9 psychick\u00e9 potreby \u2013 ako potreba nov\u00fdch\npoznatkov a sk\u00fasenost\u00ed, rozvoja nov\u00fdch kompetenci\u00ed nevyhnutn\u00fdch pre\nakt\u00edvny osobn\u00fd i profesijn\u00fd \u017eivot, potreba vytv\u00e1rania nov\u00fdch soci\u00e1lnych\nvz\u0165ahov a v\u00e4zieb, potreba sebarealiz\u00e1cie, nez\u00e1vislosti a napredovania\nv bud\u00facnosti. Vysoko\u0161kolsk\u00e9 \u0161t\u00fadium m\u00e1 teda vytv\u00e1ra\u0165 tak\u00e9 podmienky,\nv ktor\u00fdch si \u0161tudent \u2013 mlad\u00fd dospel\u00fd \u010dlovek \u2013 m\u00f4\u017ee uspokojova\u0165 svoje\npotreby a v ktor\u00fdch prich\u00e1dza ku komplexn\u00e9mu rozvoju jeho osobnosti\n(Sirotov\u00e1, 2013).<\/p>\n\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    PEDAGOGICK\u00c1 PRAX V PREGRADU\u00c1LNEJ PR\u00cdPRAVE U\u010cITE\u013dOV 1. Osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 ot\u00e1zky kapitoly Kto je vysoko\u0161kolsk\u00fd \u0161tudent? Ak\u00e9 typol\u00f3gie osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta s\u00fa uv\u00e1dzan\u00e9 v odbornej literat\u00fare? Ak\u00e9 predpoklady m\u00e1 ma\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00fd \u0161tudent pre \u00faspe\u0161n\u00e9 zvl\u00e1danie pregradu\u00e1lneho vzdel\u00e1vania? Ako ovplyv\u0148uje motiv\u00e1cia a pr\u00edstup \u0161tudenta k \u0161t\u00fadiu samotn\u00fa realiz\u00e1ciu pedagogickej praxe? 1.1 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-712","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/712","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=712"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/712\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7880,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/712\/revisions\/7880"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=712"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}