{"id":717,"date":"2023-01-27T11:33:17","date_gmt":"2023-01-27T10:33:17","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=717"},"modified":"2023-01-27T11:35:22","modified_gmt":"2023-01-27T10:35:22","slug":"pedagogicka-prax-v-pregradualnej-priprave-ucitelov-1-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/pedagogicka-prax-v-pregradualnej-priprave-ucitelov-1-2\/","title":{"rendered":"Pedagogicka prax v pregradualnej priprave ucitelov-1-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PEDAGOGICK\u00c1 PRAX\nV PREGRADU\u00c1LNEJ\nPR\u00cdPRAVE U\u010cITE\u013dOV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

1.2 Taxon\u00f3mie vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov v s\u00fa\u010dasnej te\u00f3rii<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\nV s\u00fa\u010dasnosti sa v pedagogickej literat\u00fare venuje v\u00e4\u010d\u0161ia pozornos\u0165\ni ot\u00e1zkam vysoko\u0161kolskej pedagogiky, vysoko\u0161kolskej eduk\u00e1cii,\nvysoko\u0161kolsk\u00e9mu u\u010dite\u013eovi i vysoko\u0161kolsk\u00e9mu \u0161tudentovi. Zo \u0161t\u00fadia\nodbornej literat\u00fary ( Va\u0161utov\u00e1, 2004, Slav\u00edk a kol., 2012, Bajto\u0161, 2013, T. \u0160eben Za\u0165kov\u00e1, 2014 a \u010fal\u0161\u00ed) vypl\u00fdva, \u017ee \u0161tudent je osoba, ktor\u00e1\nsa zamestn\u00e1va \u0161t\u00fadiom na vy\u0161\u0161ej \u00farovni odbornosti a intelektovej\nn\u00e1ro\u010dnosti na univerzite \u010di vysokej \u0161kole. \u0164a\u017eisko jeho \u0161t\u00fadia je postaven\u00e9\nna samostatnej pr\u00e1ci a je relat\u00edvne nez\u00e1visl\u00fd od u\u010dite\u013ea. O\u010dak\u00e1va sa od\nneho vy\u0161\u0161ia miera samostatnosti a osobnej zodpovednosti pri z\u00edskavan\u00ed\nvedomost\u00ed a zru\u010dnost\u00ed, predov\u0161etk\u00fdm cestami sk\u00famania, objavovania,\nkon\u0161truovania, rie\u0161enia a overovania. Vyzna\u010duje sa osobnostn\u00fdmi\ncharakteristikami pr\u00edslu\u0161nej vekovej kateg\u00f3rie a v\u00fdvinov\u00e9ho stup\u0148a.\nIdentifi kuje sa vzorcom spr\u00e1vania soci\u00e1lnej skupiny vysoko\u0161kolsk\u00fdch\n\u0161tudentov. Ka\u017ed\u00fd \u0161tudent je v\u0161ak individu\u00e1lnou osobnos\u0165ou,\nvyzna\u010duj\u00facou sa rozdielnymi charakterov\u00fdmi vlastnos\u0165ami, motiv\u00e1ciou\na pr\u00edstupom k \u0161t\u00fadiu a preferenciou \u0161t\u00fdlu u\u010denia sa. Na z\u00e1klade t\u00fdchto\nodli\u0161nost\u00ed je mo\u017en\u00e9 zostavova\u0165 taxon\u00f3mie vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov,\nktor\u00e9 napom\u00e1haj\u00fa vysoko\u0161kolsk\u00e9mu u\u010dite\u013eovi voli\u0165 adekv\u00e1tne strat\u00e9gie\na met\u00f3dy eduk\u00e1cie.<\/p>\n

V literat\u00fare preto nach\u00e1dzame klasifi k\u00e1cie vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov\n\u0161trukt\u00farovan\u00e9 z viacer\u00fdch h\u013ead\u00edsk. J. Va\u0161utov\u00e1 (2002) rozde\u013euje \u0161tudentov\npod\u013ea formy \u0161t\u00fadia do dvoch skup\u00edn. Prv\u00fa skupinu tvoria \u201etradi\u010dn\u00ed\u201c\n\u0161tudenti. S\u00fa to \u0161tudenti denn\u00e9ho prezen\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00fadia, adolescenti\na mlad\u0161\u00ed dospel\u00ed. Druh\u00fa skupinu \u201enetradi\u010dn\u00fdch\u201c \u0161tudentov tvoria \u0161tudenti\nostatn\u00fdch foriem \u0161t\u00fadia, a to najm\u00e4 extern\u00ed \u0161tudenti star\u0161ieho veku alebo\ndenn\u00ed di\u0161tan\u010dn\u00ed \u0161tudenti. Tieto dve skupiny \u0161tudentov sa v\u0161ak neodli\u0161uj\u00fa\niba vekovou \u0161trukt\u00farou, ale aj \u017eivotn\u00fdmi rolami a sk\u00fasenos\u0165ami,\npostojmi, o\u010dak\u00e1vaniami a zodpovednos\u0165ou k \u0161t\u00fadiu a taktie\u017e bari\u00e9rami\na \u0161t\u00fdlmi u\u010denia. V\u0161etky tieto rozdielnosti je mo\u017en\u00e9 vn\u00edma\u0165 i v pr\u00edstupe\na v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe.<\/p>\n

\u0160tudenti prezen\u010dn\u00e9ho pregradu\u00e1lneho \u0161t\u00fadia s\u00fa \u0161pecifickou soci\u00e1lnou\nskupinou vo vekovom rozp\u00e4t\u00ed 18 a\u017e 25 rokov. Vyzna\u010duj\u00fa sa t\u00fdm, \u017ee s\u00fa\n\u201emlad\u0161\u00edmi dospel\u00fdmi osobami na ur\u010ditej \u00farovni intelektov\u00e9ho zrenia,\ns ur\u010ditou \u00farov\u0148ou \u017eivotn\u00fdch a \u0161tudijn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed, niekedy i s kr\u00e1tkou\npraktickou sk\u00fasenos\u0165ou, so zafixovan\u00fdmi \u0161trukt\u00farami poznatkov,\ns ur\u010dit\u00fdmi o\u010dak\u00e1vaniami a mnoh\u00ed i s jasn\u00fdmi \u017eivotn\u00fdmi cie\u013emi\u201c (Va\u0161utov\u00e1,\n2002, s. 160). Ich hlavnou n\u00e1pl\u0148ou je vysoko\u0161kolsk\u00e9 \u0161t\u00fadium, hoci\nniektor\u00ed \u0161tudenti po\u010das dennej formy \u0161t\u00fadia pracuj\u00fa ako brig\u00e1dnici aj\npo\u010das semestra a sk\u00fa\u0161kov\u00e9ho obdobia. Pre \u0161t\u00fdl u\u010denia je charakteristick\u00fd vysok\u00fd stupe\u0148 koncentr\u00e1cie, rozvinut\u00e9 systematick\u00e9 a hodnotiace\nmyslenie a tvorivos\u0165. \u0160tudenti \u017eij\u00fa \u0161tudentsk\u00fdm \u017eivotom, pre ktor\u00fd je\ncharakteristick\u00fdm prostred\u00edm vysoko\u0161kolsk\u00fd intern\u00e1t a \u0161tudijn\u00e1 skupina.\nTieto prostredia spolu s akademick\u00fdm a intelektu\u00e1lnym prostred\u00edm\nvysokej \u0161koly vpl\u00fdvaj\u00fa na formovanie osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta.\nObdobn\u00fa charakteristiku tradi\u010dn\u00fdch \u0161tudentov predklad\u00e1 i T. \u0160eben\nZa\u0165kov\u00e1 (2014), ktor\u00e1 ich charakterizuje ako \u0161pecifi ck\u00fa soci\u00e1lnu skupinu\nprezen\u010dn\u00fdch \u0161tudentov s rozvinut\u00fdmi vlastnos\u0165ami a vedomos\u0165ami\npotrebn\u00fdmi pre \u0161t\u00fadium (pam\u00e4\u0165 a inteligencia), no s krat\u0161\u00edmi \u017eivotn\u00fdmi\na profesion\u00e1lnymi sk\u00fasenos\u0165ami. Vytv\u00e1raj\u00fa svojbytn\u00fa soci\u00e1lnu skupinu\ns vlastnou subkult\u00farou a ich prim\u00e1rnym zamestnan\u00edm b\u00fdva \u0161t\u00fadium.<\/p>\n

V kompar\u00e1cii tradi\u010dn\u00fdch a netradi\u010dn\u00fdch \u0161tudentov nach\u00e1dzame viacer\u00e9\nz\u00e1kladn\u00e9 rozdiely. \u0160tudenti ostatn\u00fdch foriem \u0161t\u00fadia, tzv. \u201enetradi\u010dn\u00ed\n\u0161tudenti\u201c, patria preva\u017ene do vekovej kateg\u00f3rie strednej dospelosti a to\nv rozp\u00e4t\u00ed 30 a\u017e 45 rokov, ale niektor\u00ed s\u00fa i vo vy\u0161\u0161om veku. Naj\u010dastej\u0161ie ide\no \u0161tudentov v externej forme \u0161t\u00fadia, ale v s\u00fa\u010dasnosti mnoh\u00e9 vysok\u00e9 \u0161koly\numo\u017e\u0148uj\u00fa t\u00fdmto \u0161tudentom i \u0161t\u00fadium v dennej di\u0161tan\u010dnej forme \u0161t\u00fadia.\nIde teda o skupinu \u013eud\u00ed, ktor\u00ed si prostredn\u00edctvom vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia\ndopl\u0148uj\u00fa alebo roz\u0161iruj\u00fa kvalifi k\u00e1ciu potrebn\u00fa pre v\u00fdkon ich s\u00fa\u010dasn\u00e9ho\nzamestnania a mnoh\u00ed dosiahli u\u017e nemal\u00e9 \u00faspechy a postavenie v pr\u00e1ci.\nVyzna\u010duj\u00fa sa taktie\u017e rozvinut\u00fdmi praktick\u00fdmi a \u017eivotn\u00fdmi sk\u00fasenos\u0165ami.\nVyu\u010dovac\u00ed proces sa pri vzdel\u00e1van\u00ed t\u00fdchto \u0161tudentov riadi \u0161pecifi ck\u00fdmi\nvyu\u010dovac\u00edmi pr\u00edstupmi a met\u00f3dami, ktor\u00e9 u\u017e spadaj\u00fa do vzdel\u00e1vania\ndospel\u00fdch. Vzdel\u00e1vanie dospel\u00fdch ovplyv\u0148uj\u00fa viacer\u00e9 \u010dinitele, medzi\nktor\u00e9 zara\u010fujeme najm\u00e4 fyzick\u00e9 a psychick\u00e9 predpoklady, situ\u00e1ciu\nv rodine, \u00farove\u0148 predch\u00e1dzaj\u00faceho vzdelania, sk\u00fasenosti, z\u00e1ujmy,\ncitov\u00fd fond, v\u00f4\u013eu, motiv\u00e1ciu, aktu\u00e1lny telesn\u00fd, psychick\u00fd a soci\u00e1lny stav.\nS narastaj\u00facim vekom netradi\u010dn\u00e9ho \u0161tudenta prich\u00e1dza k zmen\u00e1m\npsychick\u00fdch procesov, menia sa senzorick\u00e9, pam\u00e4\u0165ov\u00e9, intelektov\u00e9\na psychomotorick\u00e9 v\u00fdkony, ktor\u00e9 do ve\u013ekej miery ovplyv\u0148uj\u00fa i \u0161t\u00fdl u\u010denia\nsa. Vzh\u013eadom v\u0161ak na vy\u0161\u0161iu motiv\u00e1ciu a potrebu vzdel\u00e1vania sa dok\u00e1\u017eu\nnetradi\u010dn\u00ed \u0161tudenti svoj \u201ehendikep\u201c nahradi\u0165 rozvinutou vlastnos\u0165ou\nosobnosti napr. spomalenie r\u00fdchlosti pri u\u010den\u00ed kompenzuj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161ou\nvytrvalos\u0165ou.<\/p>\n

Z toho d\u00f4vodu nie je mo\u017en\u00e9 pristupova\u0165 k netradi\u010dn\u00fdm \u0161tudentom\nrovnako ako k \u0161tudentom tradi\u010dn\u00fdm. Pr\u00e1ca so \u0161tudentmi si vy\u017eaduje\nzad\u00e1vanie sk\u00f4r praktick\u00fdch probl\u00e9mov a \u00faloh, je potrebn\u00e9 zameranie\nna individu\u00e1lny u\u010debn\u00fd \u0161t\u00fdl a ponechanie v\u00e4\u010d\u0161ieho \u010dasov\u00e9ho priestoru\nna u\u010denie. Netradi\u010dn\u00ed \u0161tudenti u\u017e dosiahli dospelos\u0165 vo v\u0161etk\u00fdch\nparametroch, teda fyzick\u00fa, psychick\u00fa i sociologick\u00fa.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\n\t\t\t \n\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tkateg\u00f3rie<\/span><\/th>\n\t\t\t \t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\ttradi\u010dn\u00ed \u0161tudenti<\/span><\/th>\n\t\t\t \t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tnetradi\u010dn\u00ed \u0161tudenti<\/span><\/th>\n\t\t\t \t\t\t\t <\/tr>\n\t\t\t <\/thead>\n\t\t\t \t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tvek \u0161tudentov\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t18 – 25 rokov\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tod 30 rokov\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tschopnos\u0165 u\u010di\u0165 sa\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\u2022 vrchol\u00ed analyticko-syntetick\u00e9\nmyslenie
\n\u2022 efekt\u00edvne u\u010denie pretrv\u00e1va
\n\u2022 logika, tvorivos\u0165
\n\u2022 emocion\u00e1lna motiv\u00e1cia
\n\u2022 racion\u00e1lny pr\u00edstup k rie\u0161eniu\nprobl\u00e9mov
\n\u2022 vysok\u00e1 schopnos\u0165 koncentr\u00e1cie
\n\u2022 za\u010diatok stagnovania pam\u00e4te
\n\u2022 dobr\u00e1 organiz\u00e1cia pam\u00e4\u0165ov\u00e9ho materi\u00e1lu
\n\u2022 nechu\u0165 k memorovaniu\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\u2022 vrchol\u00ed syntetick\u00e9 myslenie
\n\u2022 u\u010denie s men\u0161\u00edmi v\u00fdsledkami
\n\u2022 potreba dlh\u0161ieho \u010dasu na u\u010denie
\n\u2022 viac \u00fasudku
\n\u2022 vy\u0161\u0161ia motiv\u00e1cia
\n\u2022 tvorivos\u0165
\n\u2022 prib\u00fada neistota v u\u010den\u00ed
\n\u2022 zhor\u0161uj\u00faca sa pam\u00e4\u0165
\n\u2022 zhor\u0161uj\u00faci sa zrak a sluch\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tmotiv\u00e1cia k \u0161t\u00fadiu\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\u2022 prevl\u00e1da vonkaj\u0161ia motiv\u00e1cia ovplyvnen\u00e1 najm\u00e4 soci\u00e1lnym prostred\u00edm \u0161tudenta a vrstovn\u00edkmi
\n\u2022 prebieha interioriz\u00e1cia vonkaj\u0161\u00edch podnetov smerom\nk vytv\u00e1raniu vn\u00fatornej motiv\u00e1cie\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\u2022 prevl\u00e1da vn\u00fatorn\u00e1 motiv\u00e1cia
\n\u2022 motiv\u00e1cia je viac orientovan\u00e1 na zlep\u0161enie\n\u00farovne vedomost\u00ed a zru\u010dnost\u00ed vr\u00e1tane uplatnenia poznatkov v praxi\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tpraktick\u00e9 sk\u00fasenosti\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tprevl\u00e1daj\u00fa \u0161tudijn\u00e9 sk\u00fasenosti\nnad pracovn\u00fdmi a \u017eivotn\u00fdmi\nsk\u00fasenos\u0165ami\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tprevl\u00e1daj\u00fa pracovn\u00e9, profesijn\u00e9, partnersk\u00e9\na rodi\u010dovsk\u00e9 sk\u00fasenosti nad \u0161tudijn\u00fdmi sk\u00fasenos\u0165ami\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t <\/tbody>\n\t\t\t<\/table>\n\t\t<\/div>\n\t \t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Z uvedenej kompar\u00e1cie je zrejm\u00e9, \u017ee v realiz\u00e1cii pedagogickej\npraxe bud\u00fa v\u00fdraznej\u0161ie rozdielnosti, najm\u00e4 vzh\u013eadom na kateg\u00f3riu\npraktick\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed a kateg\u00f3riu dospelosti.<\/p>\n

Praktikant \u2013 tradi\u010dn\u00fd \u0161tudent \u2013 spravidla \u0161tuduj\u00faci v dennej\nprezen\u010dnej forme \u0161t\u00fadia, u ktor\u00e9ho prevl\u00e1daj\u00fa \u0161tudijn\u00e9 sk\u00fasenosti nad\npracovn\u00fdmi a \u017eivotn\u00fdmi sk\u00fasenos\u0165ami, bude pova\u017eova\u0165 pedagogick\u00fa\nprax za prostriedok rozvoja praktick\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed.<\/p>\n

Praktikant \u2013 netradi\u010dn\u00fd \u0161tudent \u2013 bude vn\u00edma\u0165 pedagogick\u00fa prax\nako sp\u00f4sob z\u00edskavania sp\u00e4tnej v\u00e4zby o v\u00fdsledkoch svojej vzdel\u00e1vacej\n\u010dinnosti a potvrdenia znovuz\u00edskavania \u0161tudijn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed. Mnoh\u00ed\nnetradi\u010dn\u00ed \u0161tudenti \u0161tuduj\u00fa v externej forme \u0161t\u00fadia a po\u010das \u0161t\u00fadia\nu\u017e pracuj\u00fa ako u\u010ditelia (zo z\u00e1kona klasifi kovan\u00ed ako nekvalifi kovan\u00ed)\na pedagogick\u00e1 prax je s\u00fa\u010das\u0165ou pracovn\u00fdch povinnost\u00ed u\u017e vykon\u00e1van\u00e9ho\npovolania. Ostatn\u00ed netradi\u010dn\u00ed \u0161tudenti, ktor\u00ed nepracuj\u00fa ako u\u010ditelia,\nvn\u00edmaj\u00fa pedagogick\u00fa prax ako z\u00e1\u0165a\u017e. Jej realiz\u00e1cia si vy\u017eaduje ve\u013ea\n\u010dasu po\u010das pracovn\u00fdch dn\u00ed (vyu\u010dovac\u00ed proces prebieha v pracovn\u00fdch\nd\u0148och v dopolud\u0148aj\u0161\u00edch hodin\u00e1ch) a potrebuj\u00fa pracovn\u00e9 vo\u013eno\n(dovolenku) od zamestn\u00e1vate\u013ea. Pozit\u00edvom v realiz\u00e1cii pedagogickej\npraxe u netradi\u010dn\u00fdch \u0161tudentov je ale skuto\u010dnos\u0165, \u017ee u\u017e dosiahli v\u0161etky\nkateg\u00f3rie dospelosti a obvykl\u00e9 probl\u00e9my spojen\u00e9 s realiz\u00e1ciou praxe,\nako s\u00fa tr\u00e9ma praktikanta, neschopnos\u0165 udr\u017ea\u0165 discipl\u00ednu na vyu\u010dovacej\nhodine a pod., sa vzh\u013eadom k zrelosti osobnosti vyskytuj\u00fa ojedinele.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Vych\u00e1dzaj\u00fac z charakteristiky rol\u00ed pod\u013ea D. Linhartovej (In. Slav\u00edk,\n2012), je mo\u017en\u00e9 vytvori\u0165 klasifi k\u00e1ciu \u0161tudentov na z\u00e1klade rol\u00ed, v ktor\u00fdch\nvystupuj\u00fa:\n

    \n
  • Prvou je \u0161tudent ako u\u010diaci sa jedinec, ktor\u00fd prich\u00e1dza na vysok\u00fa\n\u0161kolu so z\u00e1ujmom o vzdel\u00e1vanie, ktor\u00e9 vn\u00edma ako pr\u00edpravu na\nbud\u00facu profesiu. Charakterizuje ju typick\u00fd kognit\u00edvny \u0161t\u00fdl a ur\u010dit\u00e1\nintelektu\u00e1lna v\u00fdbava. Ke\u010f\u017ee prich\u00e1dza na \u0161t\u00fadium s vysokou mierou\nmotiv\u00e1cie, vysoko\u0161kolsk\u00ed u\u010ditelia o\u010dak\u00e1vaj\u00fa v jeho spr\u00e1van\u00ed prejavy\nako zvedavos\u0165, z\u00e1ujem, t\u00fa\u017eba po nov\u00fdch poznatkoch.<\/li>\n
  • Druh\u00e1 rola stavia \u0161tudenta do poz\u00edcie klienta, ktor\u00fd je odberate\u013eom\nvzdel\u00e1vacieho programu a je subjektom vysoko\u0161kolskej v\u00fdu\u010dby.\nO\u010dak\u00e1va, \u017ee ho vysok\u00e1 \u0161kola priprav\u00ed pre \u00faspe\u0161n\u00fd v\u00fdkon profesie\nalebo zamestnania, alebo ho vybav\u00ed expertn\u00fdmi znalos\u0165ami v odbore.<\/li>\n
  • V poslednej roli vystupuje vysoko\u0161kolsk\u00fd \u0161tudent ako osobnos\u0165.\nJe teda ch\u00e1pan\u00fd ako individualita s danou psychosomatickou\na soci\u00e1lnou charakteristikou, s vyhranen\u00fdmi z\u00e1ujmami a \u017eivotn\u00fdmi\npotrebami, s ur\u010ditou \u0161trukt\u00farou postojov a hodnotov\u00fdch orient\u00e1ci\u00ed,\ns usta\u013euj\u00facimi sa charakterov\u00fdmi vlastnos\u0165ami a osobn\u00fdmi\nprobl\u00e9mami.<\/li><\/ul><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    Role, v ktor\u00fdch \u0161tudenti vystupuj\u00fa po\u010das vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia,\npredur\u010duj\u00fa ich vz\u0165ah k realiz\u00e1cii pedagogickej praxe. \u0160tudent \u2013\npraktikant, vystupuj\u00faci v roli u\u010diaceho sa jedinca, ktor\u00fd m\u00e1 prioritne\nz\u00e1ujem o z\u00edskanie vzdelania pre v\u00fdkon bud\u00facej profesie, realizuje\npedagogick\u00fa prax so zodpovedn\u00fdm pr\u00edstupom a s vysokou mierou\nmotiv\u00e1cie. Svoj intelekt a schopnosti vyu\u017e\u00edva k implement\u00e1cii\nz\u00edskan\u00fdch teoretick\u00fdch poznatkov do praxe vyu\u010dovacieho procesu,\nv ktorom realizuje pedagogick\u00fa prax.<\/p>\n

    Praktikant v poz\u00edcii klienta sa nel\u00ed\u0161i od praktikanta vystupuj\u00faceho\nv roli u\u010diaceho sa subjektu v pr\u00edstupe a realiz\u00e1cii pedagogickej praxe,\nale v po\u017eiadavk\u00e1ch na univerzitu, \u010di vysok\u00fa \u0161kolu, ktor\u00e1 mu m\u00e1 vytvori\u0165\noptim\u00e1lne podmienky nielen na rozvoj poznatkovej sf\u00e9ry, ale aj na\nrozvoj profesijn\u00fdch kompetenci\u00ed. V realiz\u00e1cii pedagogickej praxe nie je\nsamostatn\u00fd a o\u010dak\u00e1va jednozna\u010dn\u00e9 zadanie, zabezpe\u010denie podmienok\na rie\u0161enie pr\u00edpadne vzniknut\u00fdch probl\u00e9mov vysoko\u0161kolskou\nin\u0161tit\u00faciou.<\/p>\n

    N\u00e1padn\u00e9 odli\u0161nosti nenach\u00e1dzame ani v pr\u00edstupe a realiz\u00e1cii\npedagogickej praxe u praktikanta, ktor\u00fd vystupuje v roli \u0161tudent ako\nosobnos\u0165. Zrelos\u0165, ktor\u00e1 je typickou pre ran\u00fa dospelos\u0165 praktikanta\na prejavuje sa vyhranen\u00fdmi z\u00e1ujmami a \u017eivotn\u00fdmi potrebami, ur\u010ditou\n\u0161trukt\u00farou postojov a hodnotov\u00fdch orient\u00e1ci\u00ed a usta\u013euj\u00facimi sa charakterov\u00fdmi vlastnos\u0165ami, mu umo\u017e\u0148uje vn\u00edma\u0165 pedagogick\u00fa prax\nako proces \u010fal\u0161ieho zrenia jeho osobnosti.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

    \n\t\t\t\t
    \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

    \n\u010eal\u0161\u00edm h\u013eadiskom klasifi k\u00e1cie vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov je s\u00fabor\ncharakteristick\u00fdch \u010d\u0155t osobnosti \u0161tudenta, ktor\u00fd sa prejavuje v jeho\npr\u00edstupe k samotn\u00e9mu \u0161t\u00fadiu. Na z\u00e1klade t\u00fdchto prevl\u00e1daj\u00facich \u010d\u0155t\nv osobnosti \u0161tudenta V. Lisovskij ( In. Ficula, 2006) rozli\u0161uje nasledovn\u00e9\ntypy \u0161tudentov:\n

      \n
    • \u201eHarmonick\u00fd\u201c. Poctivo \u0161tuduje, participuje na vedeckej a spolo\u010denskej\n\u010dinnosti. Je uvo\u013enen\u00fd, vychovan\u00fd, priate\u013esk\u00fd. Okruh z\u00e1ujmov zah\u0155\u0148a\nliterat\u00faru, v\u00fdtvarn\u00e9 umenie, \u0161port. Je \u010destn\u00fd, svedomit\u00fd. M\u00e1 autoritu\nv skupine ako dobr\u00fd kamar\u00e1t, v\u017edy ochotn\u00fd pom\u00f4c\u0165 in\u00fdm a rob\u00ed to\ns neskr\u00fdvanou rados\u0165ou.<\/li>\n
    • \u201eProfesion\u00e1l\u201c. Nezauj\u00edma sa o vedecko-v\u00fdskumn\u00fa \u010dinnos\u0165. Participuje\nna v\u0161etk\u00fdch \u0161tudentsk\u00fdch podujatiach, poctivo pln\u00ed zveren\u00e9 \u00falohy. V\nskupine m\u00e1 \u00factu, kolegovia vedia, \u017ee jeho hlavn\u00fdm cie\u013eom je \u00faspe\u0161n\u00e9\n\u0161t\u00fadium.<\/li>\n
    • \u201eAkademik\u201c. U\u010d\u00ed sa iba na \u201eA\u201c. Orientuje sa na doktorandsk\u00e9 \u0161t\u00fadium,\npreto ve\u013ea \u010dasu venuje vedecko-v\u00fdskumnej \u010dinnosti, niekedy na \u00fakor\nin\u00fdch aktiv\u00edt. K v\u00fdzvam o pomoc \u010di kolegialitu pri plnen\u00ed \u0161tudijn\u00fdch\n\u00faloh je \u013eahostajn\u00fd.<\/li>\n
    • \u201eOb\u010diansky pracovn\u00edk\u201c. Pre neho je pr\u00edzna\u010dn\u00e1 jasne prejavuj\u00faca\nsa n\u00e1klonnos\u0165 k spolo\u010densk\u00fdm aktivit\u00e1m, \u010do sa obvykle negat\u00edvne\nprejavuje v \u0161tudijnej a vedeckej \u010dinnosti. Zauj\u00edma sa o literat\u00faru\na umenie, je organiz\u00e1torom aktiv\u00edt vo vo\u013enom \u010dase. M\u00e1 tendencie\npodvoli\u0165 sa tlaku \u0161tudijnej skupiny, av\u0161ak poskytn\u00fa\u0165 stabiln\u00fa pomoc\nnie je schopn\u00fd.<\/li>\n
    • \u201eUmeleck\u00fd amat\u00e9r\u201c. Spravidla \u0161tuduje dobre, av\u0161ak o vedeck\u00fa\n\u010dinnos\u0165 neprejavuje z\u00e1ujem. Jeho z\u00e1ujmy smeruj\u00fa preva\u017ene do\noblasti literat\u00fary a umenia. M\u00e1 estetick\u00fd vkus, \u0161irok\u00fd rozh\u013ead, je\nerudovan\u00fd. Ojedinele sa v\u0161ak st\u00e1va, \u017ee uprednost\u0148uje svoje z\u00e1ujmy\npred \u0161tudijn\u00fdmi povinnos\u0165ami.<\/li>\n
    • \u201ePoctiv\u00fd\u201c. \u0160tuduje poctivo, vynalo\u017eiac maximum \u00fasilia, hoci nem\u00e1\nvynikaj\u00face schopnosti. Nie je priate\u013esk\u00fd, nezauj\u00edma sa o umenie, ale m\u00e1 r\u00e1d kino, koncerty a diskot\u00e9ky. M\u00f4\u017ee nasta\u0165 i situ\u00e1cia, kedy\nnepln\u00ed svoje \u0161tudijn\u00e9 povinnosti d\u00f4sledne, ak ich plnenie nevy\u017eaduje\nu\u010dite\u013e \u010di \u0161tudijn\u00fd program.<\/li>\n
    • \u201ePriemern\u00fd\u201c. \u0160tuduje \u201eako sa podar\u00ed\u201c, bez vynalo\u017eenia n\u00e1mahy, \u010d\u00edm sa\np\u00fd\u0161i. Jeho princ\u00edp znie: \u201ez\u00edskam diplom a budem pracova\u0165 nie hor\u0161ie\nako in\u00ed\u201c. Je presved\u010den\u00fd, \u017ee ak je prijat\u00fd, mus\u00ed \u0161t\u00fadium dokon\u010di\u0165.\nSna\u017e\u00ed sa u\u010di\u0165 sa dobre, ale nem\u00e1 z toho rados\u0165. M\u00e1 v\u017edy pote\u0161enie,\nak nie je d\u00f4sledne sledovan\u00e9 plnenie \u0161tudijn\u00fdch povinnost\u00ed. R\u00e1d sa\nspolieha na vz\u00e1jomn\u00fa pomoc kolegov \u0161tudentov.<\/li>\n
    • \u201eSklaman\u00fd\u201c. Spravidla je to \u0161tudent schopn\u00fd, ale nejav\u00ed z\u00e1ujem\no zvolen\u00fd odbor. Ale vie, \u017ee \u0161t\u00fadium mus\u00ed absolvova\u0165. Vynech\u00e1va\npredn\u00e1\u0161ky a semin\u00e1re. T\u00fa\u017ei po upevnen\u00ed sa v hobby, umen\u00ed a \u0161porte.<\/li>\n
    • \u201eLeniv\u00fd\u201c. \u0160tuduje slabo, nevynaklad\u00e1 \u017eiadne \u00fasilie. Je so sebou\nspokojn\u00fd. O svojej profesijnej bud\u00facnosti sa v\u00e1\u017ene nezam\u00fd\u0161\u013ea,\nnez\u00fa\u010dast\u0148uje sa vedecko-v\u00fdskumnej a spolo\u010denskej \u010dinnosti.\nKolegovia sa k nemu spr\u00e1vaj\u00fa ako k \u201ebalastu\u201c. M\u00e1 sklony k chytr\u00e1ctvu.\nOkruh z\u00e1ujmov je s\u00fastredn\u00fd na vo\u013en\u00fd \u010das. \u010casto je inici\u00e1torom\nneplnenia \u0161tudijn\u00fdch povinnost\u00ed.<\/li>\n
    • \u201eTvoriv\u00fd\u201c. Pre \u0161tudenta je typick\u00fd tvoriv\u00fd pr\u00edstup ku ka\u017edej \u010dinnosti:\n\u0161t\u00fadium, spolo\u010densk\u00e1 \u010dinnos\u0165, vo\u013en\u00fd \u010das. \u010cinnosti, ktor\u00e9 si vy\u017eaduj\u00fa\nvytrvalos\u0165, ve\u013ea sedenia, prec\u00edznos\u0165 a discipl\u00ednu, ho nezauj\u00edmaj\u00fa.\nPreto spravidla \u0161tuduje \u201enerovnako\u201c, deliac predmety na \u201ezauj\u00edmav\u00e9\u201c\na \u201enudn\u00e9\u201c. S \u013eahkos\u0165ou vynech\u00e1va semin\u00e1re, pravdepodobne nie je\nschopn\u00fd pom\u00f4c\u0165 in\u00fdm.<\/li>\n
    • \u201eBoh\u00e9m\u201c. Spravidla \u0161tuduje na tzv. prest\u00ed\u017enych fakult\u00e1ch. T\u00fa\u017ei by\u0165\nvodcom v spolo\u010dnosti seberovn\u00fdch. K in\u00fdm \u0161tudentom m\u00e1 poh\u0155dav\u00fd\npostoj. \u201eO v\u0161etkom po\u010dul\u201c, hoci jeho vedomosti s\u00fa selekt\u00edvne. V\noblasti umenia sa zauj\u00edma iba o \u201emodern\u00e9\u201c pr\u00fady. Jeho n\u00e1zor je v\u017edy\nin\u00fd ako m\u00e1 \u201e\u0161ed\u00e1 hmota\u201c. Ke\u010f\u017ee je \u010dlenom malej soci\u00e1lnej skupiny,\nspr\u00e1va sa pod\u013ea pravidiel skupiny, teda nie ako v\u0161etci ostatn\u00ed.<\/li>\n<\/ul>\n<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

      Pre ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka je typick\u00fd ur\u010dit\u00fd s\u00fabor charakterov\u00fdch\n\u010d\u0155t, ktor\u00fd predur\u010duje, ako sa spr\u00e1va, pre\u017e\u00edva a kon\u00e1. Vzh\u013eadom\nna vy\u0161\u0161ie uveden\u00fa klasifi k\u00e1ciu je mo\u017en\u00e9 kon\u0161tatova\u0165, \u017ee vlastnosti,\nktor\u00e9 predur\u010duj\u00fa pr\u00edstup a realiz\u00e1ciu vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia, bud\u00fa\npreferovan\u00e9 aj v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe. Napr. praktikant, pre\nktor\u00e9ho je typick\u00fd s\u00fabor charakterov\u00fdch \u010d\u0155t \u0161tudenta \u201eharmonick\u00e9ho\u201c,\nbude k pedagogickej praxi pristupova\u0165 zodpovedne, vyu\u017e\u00edva\u0165 teoretick\u00e9\npoznatky v jej realiz\u00e1cii, starostlivo sa pripravova\u0165, konzultova\u0165 svoj\nv\u00fdstup s cvi\u010dn\u00fdm u\u010dite\u013eom a bude pom\u00e1ha\u0165 s realiz\u00e1ciou praxe i svojim\nkolegom zo \u0161tudijnej skupiny. Opakom bude praktikant \u201eleniv\u00fd\u201c,\nktor\u00fd nebude vynaklada\u0165 \u017eiadne \u00fasilie, aby sa na pedagogick\u00fa prax\nstarostlivo pripravil, zrealizoval ju a probl\u00e9my bude rie\u0161i\u0165 nach\u00e1dzan\u00edm\ncesty nepoctiv\u00e9ho z\u00edskania hodnotenia cvi\u010dn\u00e9ho u\u010dite\u013ea. V hrani\u010dn\u00fdch\npr\u00edpadoch m\u00f4\u017ee by\u0165 s\u00e1m inici\u00e1torom neplnenia povinnost\u00ed\nvypl\u00fdvaj\u00facich z realiz\u00e1cie pedagogickej praxe aj u ostatn\u00fdch kolegov\nzo \u0161tudijnej skupiny.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

      \n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

      \nNezanedbate\u013en\u00fdm h\u013eadiskom pre klasifik\u00e1ciu vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov je ich motiv\u00e1cia a vlastn\u00fd pr\u00edstup k \u0161t\u00fadiu. J. Va\u0161utov\u00e1 (2002), vych\u00e1dzaj\u00fac z poznatkov zahrani\u010dnej literat\u00fary, vytvorila klasifi k\u00e1cie \u0161tudentov, ktor\u00e9 je mo\u017en\u00e9 implementova\u0165 i v podmienkach slovensk\u00e9ho\nvysok\u00e9ho \u0161kolstva. Klasifi k\u00e1cia, zostaven\u00e1 na z\u00e1klade motiv\u00e1cie \u0161tudentov\nk \u0161t\u00fadiu, predstavuje \u0161tyri skupiny \u0161tudentov:\n

        \n
      1. \u0160tudenti, ktor\u00ed sa u\u010dia pre poznanie, maj\u00fa z\u00e1ujem o odbor, ktor\u00fd\n\u0161tuduj\u00fa.<\/li>\n
      2. \u0160tudenti, ktor\u00ed \u0161tuduj\u00fa \u00fa\u010delovo, napr., aby z\u00edskali diplom, u\u010dia sa\nkv\u00f4li prest\u00ed\u017ei.<\/li>\n
      3. \u0160tudenti, ktor\u00ed \u0161tuduj\u00fa z d\u00f4vodu potreby v\u00fdkonu, s\u00fa s\u00fa\u0165a\u017eiv\u00ed, chc\u00fa\nuspie\u0165 v porovnan\u00ed s ostatn\u00fdmi.<\/li>\n
      4. \u0160tudenti, u ktor\u00fdch prevl\u00e1da soci\u00e1lna motiv\u00e1cia, t.j. potreba by\u0165 s ostatn\u00fdmi.<\/li>\n<\/ol><\/p>\n

        Uveden\u00fa klasifi k\u00e1ciu by sme mohli doplni\u0165 o \u010fal\u0161ie kateg\u00f3rie\n\u0161tudentov, ktor\u00ed \u0161tuduj\u00fa z d\u00f4vodu naplnenia prian\u00ed svojich rodi\u010dov,\npred\u013a\u017eenia obdobia \u201eslobody\u201c (v skuto\u010dnosti v\u0161ak z\u00e1vislosti na starostlivosti rodi\u010dov) alebo od\u010fa\u013eovania prebratia zodpovednosti za\nvlastn\u00fa existenciu. V empirickom \u0161etren\u00ed v skupine vysoko\u0161kol\u00e1kov\nby sme mohli identifikova\u0165 i viacer\u00e9 v s\u00fa\u010dasnosti vyvst\u00e1vaj\u00face mot\u00edvy\nk vysoko\u0161kolsk\u00e9mu \u0161t\u00fadiu. V podstate by sme ich v\u0161ak mohli v\u017edy\nzoskupi\u0165 do dvoch z\u00e1kladn\u00fdch skup\u00edn, a to mot\u00edvy podmienen\u00e9 vonkaj\u0161ou\nmotiv\u00e1ciou (rodina, priate\u013ea, \u010di spolo\u010dnos\u0165) a mot\u00edvy vypl\u00fdvaj\u00face\nz vn\u00fatornej motiv\u00e1cie \u0161tudenta.\n<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

        \n\t\t\t\t
        \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

        Praktikanti, u ktor\u00fdch je realiz\u00e1cia pedagogickej praxe\npodmienen\u00e1 vn\u00fatornou motiv\u00e1ciou, s\u00fa zodpovednej\u0161\u00ed ako praktikanti,\nktor\u00ed realizuj\u00fa pedagogick\u00fa prax iba ako vonkaj\u0161iu po\u017eiadavku\nstanoven\u00fa \u0161tudijn\u00fdm programom. Pedagogick\u00fa prax vn\u00edmaj\u00fa ako\nn\u00e1stroj rozvoja profesijn\u00fdch kompetenci\u00ed a sp\u00e1jania teoretick\u00fdch\npoznatkov z\u00edskan\u00fdch \u0161t\u00fadiom s praxou a realitou \u0161koly.<\/p>\n

        Praktikanti realizuj\u00faci pedagogick\u00fa prax ako n\u00e1sledok po\u017eiadavky\npre z\u00edskanie hodnotenia, teda ako podnet vonkaj\u0161ej motiv\u00e1cie, sa\ns\u00fastre\u010fuj\u00fa na jej jednoduch\u00fa realiz\u00e1ciu a nie na jej celkov\u00fd pr\u00ednos pre\nrozvoj osobnosti po kompeten\u010dnej a vedomostnej str\u00e1nke.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

        \n\t\t\t\t
        \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

        Klasifik\u00e1cia v zmysle pr\u00edstupu k u\u010deniu a vysoko\u0161kolsk\u00e9mu \u0161t\u00fadiu\nrozde\u013euje \u0161tudentov do troch z\u00e1kladn\u00fdch skup\u00edn:\n

          \n
        1. \n\u0160tudenti s povrchn\u00fdm pr\u00edstupom. V povrchnom pr\u00edstupe je cie\u013eom\n\u0161tudentov absolvova\u0165 vysok\u00fa \u0161kolu a z\u00edska\u0165 diplom. Motiv\u00e1cia\nspo\u010d\u00edva v snahe plni\u0165 v\u0161etky po\u017eiadavky, vyhn\u00fa\u0165 sa ne\u00faspechu.\n\u0160tudenti sa starostlivo u\u010dia v\u0161etko, \u010do im odpor\u00fa\u010da vyu\u010duj\u00faci, ale\nv u\u010den\u00ed prevl\u00e1da memorovanie bez hlb\u0161ieho porozumenia. V praxi s\u00fa\nto \u0161tudenti, ktor\u00ed pracuj\u00fa svedomite a s ve\u013ekou n\u00e1mahou, m\u00e1lokedy\nv\u0161ak id\u00fa do h\u013abky, nevidia u\u010divo v s\u00favislostiach. Vysoko\u0161kolsk\u00fdm\nu\u010dite\u013eom \u010dastokr\u00e1t t\u00e1to skupina \u0161tudentov vyhovuje, preto\u017ee si plnia\npovinnosti a nemaj\u00fa vy\u0161\u0161ie n\u00e1roky.\n<\/li>\n
        2. \u0160tudenti s hlbok\u00fdm pr\u00edstupom. Hlbok\u00fd pr\u00edstup k u\u010deniu je zalo\u017een\u00fd\nna z\u00e1ujme \u0161tudenta o poznanie, o porozumenie u\u010diva a ovl\u00e1danie\ndanej discipl\u00edny. Cie\u013eom \u0161tudenta je by\u0165 dobre pripraven\u00fd na\nbud\u00facu profesiu alebo dobre ovl\u00e1da\u0165 odbor, ma\u0165 vlastn\u00e9 idey\nOsobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe\nPedagogick\u00e1 prax v pregradu\u00e1lnej pr\u00edprave u\u010dite\u013eov\na rie\u0161enia vedeck\u00fdch \u010di odborn\u00fdch probl\u00e9mov. Niekedy vedie\ntento pr\u00edstup \u0161tudentov k u\u010deniu sa ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva faktov\n(chodiaca encyklop\u00e9dia) alebo k snahe o originalitu vlastn\u00e9ho\nmyslenia (mlad\u00fd vedec), \u010do ich v kone\u010dnom d\u00f4sledku odv\u00e1dza\nod celkov\u00e9ho nadh\u013eadu. Poznaj\u00fa s\u00edce mnoho podrobnost\u00ed, ale\nnedok\u00e1\u017eu ich vyu\u017ei\u0165 pre synt\u00e9zu kompar\u00e1cie a zov\u0161eobec\u0148ovania.\nNa druhej strane sa v\u0161ak vyskytuj\u00fa i \u0161tudenti, ktor\u00ed sa pohybuj\u00fa\nv rovine v\u0161eobecnosti. V u\u010den\u00ed venuj\u00fa ve\u013ek\u00fa pozornos\u0165 princ\u00edpom,\nteoretick\u00fdm v\u00fdchodisk\u00e1m a argument\u00e1cii, vynech\u00e1vaj\u00fa v\u0161ak\npotrebn\u00fa faktografi u. Ak sa tieto dve krajnosti vhodne prepoja, tak\nm\u00f4\u017eeme odvodi\u0165 optim\u00e1lny hlbok\u00fd pr\u00edstup k u\u010deniu zalo\u017een\u00fd na\nsystematickom zvl\u00e1dan\u00ed v\u0161etk\u00fdch \u00farovn\u00ed poznatkov, teoretick\u00fdch\ni empirick\u00fdch, zov\u0161eobecnen\u00fdch i pr\u00edkladov\u00fdch, detailn\u00fdch\na glob\u00e1lnych. H\u013abkov\u00fd pr\u00edstup je charakteristick\u00fd snahou ovl\u00e1dnu\u0165\ndiscipl\u00ednu, u\u010di\u0165 sa d\u00f4kladne a s porozumen\u00edm. St\u00e1va sa, \u017ee tak\u00edto\n\u0161tudenti vedia viac ne\u017e vyu\u010duj\u00faci a potrebuj\u00fa n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie \u00falohy \u010di\nprojekty.<\/li>\n
        3. \u0160tudenti s utilit\u00e1rnym pr\u00edstupom. Utilit\u00e1rny pr\u00edstup reprezentuje\n\u0161tudentov, ktor\u00ed sa sna\u017eia uspie\u0165 za ka\u017ed\u00fa cenu. H\u013eadaj\u00fa cestu\nako prejs\u0165. Zbieraj\u00fa inform\u00e1cie o u\u010dite\u013eoch a h\u013eadaj\u00fa r\u00f4zne cesty\na k\u013eu\u010dky, ako dosiahnu\u0165 \u00faspech. \u010casto \u0161tuduj\u00fa cestou najmen\u0161ieho\nodporu. Nev\u00e1haj\u00fa hra\u0165 nepoctiv\u00fa hru. Tento pr\u00edstup m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165\nselekt\u00edvne u predmetov, ktor\u00e9 s\u00fa neob\u013e\u00faben\u00e9, pr\u00edli\u0161 n\u00e1ro\u010dn\u00e9, alebo\n\u0161tudenti nevidia ich zmysel. Z\u00e1sadn\u00fd probl\u00e9m nast\u00e1va, pokia\u013e sa\nutilit\u00e1rne spr\u00e1vanie vyskytuje vo v\u0161etk\u00fdch predmetoch \u0161t\u00fadia.<\/li><\/ol><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
          \n\t\t\t\t
          \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

          Praktikant s hlbok\u00fdm pr\u00edstupom k u\u010deniu<\/em> bude starostlivo pristupova\u0165 i k realiz\u00e1cii pedagogickej praxe. D\u00f4sledne spracov\u00e1va pr\u00edpravu na realiz\u00e1ciu v\u00fdstupov pedagogickej praxe a pravidelne konzultuje jej prednosti a nedostatky s cvi\u010dn\u00fdm u\u010dite\u013eom. V pr\u00edprave sp\u00e1ja predch\u00e1dzaj\u00face poznatky s nov\u00fdmi vedomos\u0165ami z vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia a nach\u00e1dza vz\u0165ahy medzi osvojenou te\u00f3riou a realizovanou pedagogickou praxou. Na z\u00e1klade z\u00edskanej sp\u00e4tnej v\u00e4zby dok\u00e1\u017ee nielen spr\u00e1vne hodnoti\u0165 realiz\u00e1ciu v\u00fdstupu, ale usmerni\u0165 aj \u010fal\u0161iu realiz\u00e1ciu svojej pedagogickej praxe. Ku kvalitnej realiz\u00e1cii pedagogickej praxe vedie praktikanta rozvinut\u00e1 vn\u00fatorn\u00e1 motiv\u00e1cia k zvolen\u00e9mu \u0161tudijn\u00e9mu programu a bud\u00facej profesii. Tak\u00fdto praktikant vyu\u017e\u00edva pedagogick\u00fa prax k vytvoreniu koherentn\u00e9ho celku teoretick\u00fdch poznatkov a profesijn\u00fdch kompetenci\u00ed.<\/p>

          Praktikant s povrchn\u00fdm pr\u00edstupom k u\u010deniu<\/em> realizuje pedagogick\u00fa prax iba ako n\u00e1sledok vonkaj\u0161ej po\u017eiadavky vypl\u00fdvaj\u00facej z podmienok hodnotenia vyu\u010dovac\u00edch predmetov \u0161tudijn\u00e9ho programu. Na realiz\u00e1ciu pedagogickej praxe sa s\u00edce pripravuje starostlivo, ale iba \u00fa\u010delovo pre jeden v\u00fdstup na konkr\u00e9tnej vyu\u010dovacej hodine, neh\u013ead\u00e1 s\u00favislosti medzi osvojen\u00fdmi poznatkami z vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia a praxou \u0161koly. Praktikant pracuje svedomito a s ve\u013ekou n\u00e1mahou si formuje z\u00e1kladn\u00e9 profesijn\u00e9 kompetencie.<\/p>

          Praktikant s utilit\u00e1rnym pr\u00edstupom<\/em> pristupuje k realiz\u00e1cii pedagogickej praxe rovnako ako k \u0161t\u00fadiu. H\u013ead\u00e1 cestu men\u0161ieho odporu aj za cenu podv\u00e1dzania, len aby z\u00edskal predp\u00edsan\u00e9 hodnotenie vyu\u010dovacieho predmetu. \u010castokr\u00e1t vyu\u017e\u00edva r\u00f4zne neform\u00e1lne soci\u00e1lne vz\u0165ahy k z\u00edskaniu potvrdenia realiz\u00e1cie pedagogickej praxe, ktor\u00fa v skuto\u010dnosti nezrealizoval. Pedagogick\u00fa prax nevn\u00edma ako n\u00e1stroj rozvoja profesijn\u00fdch kompetenci\u00ed.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

          \n\t\t\t\t
          \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

          N\u00e1ro\u010dnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia so sebou prin\u00e1\u0161a i po\u017eiadavky na\npredpoklady, ktor\u00e9 musia by\u0165 v osobnosti \u0161tudenta rozvinut\u00e9, aby dok\u00e1zal\n\u0161t\u00fadium \u00faspe\u0161ne absolvova\u0165. J. Bajto\u0161 (2006) rozde\u013euje predpoklady do\ndvoch z\u00e1kladn\u00fdch skup\u00edn :\n

            \n
          • Fyzick\u00e9 predpoklady. Po\u017eiadavky na fyzick\u00e9 predpoklady sa zna\u010dne\nr\u00f4znia v z\u00e1vislosti od oblasti vzdel\u00e1vania. Medzi fyzick\u00e9 predpoklady\npatria po\u017eiadavky t\u00fdkaj\u00face sa celkovej telesnej zdatnosti, zdravia,\nfyzick\u00e9ho samotypu, citlivosti zmyslov\u00fdch org\u00e1nov, koordin\u00e1cie\na pod.<\/li>\n
          • Psychick\u00e9 predpoklady. Pri vzdel\u00e1van\u00ed sa venuje \u0161peci\u00e1lna pozornos\u0165\npsychick\u00fdm predpokladom, predov\u0161etk\u00fdm schopnostiam a nadaniu\npre ur\u010dit\u00fa \u010dinnos\u0165. Schopnosti autor vn\u00edma ako \u010dinite\u013e, ktor\u00fd sa\nformuje a rozv\u00edja v priebehu \u017eivota ka\u017ed\u00e9ho jedinca a ktor\u00fd umo\u017e\u0148uje a ur\u00fdch\u013euje proces osvojovania vedomost\u00ed, zru\u010dnost\u00ed a n\u00e1vykov.\nSchopnosti d\u00e1vaj\u00fa pedagogickej pr\u00e1ci na jednej strane optimistick\u00e9\nperspekt\u00edvy, na druhej strane ved\u00fa vysoko\u0161kolsk\u00fdch u\u010dite\u013eov k tomu,\naby v maxim\u00e1lnej miere zabezpe\u010dili zodpovedaj\u00face podmienky pre\n\u010dinnosti, v ktor\u00fdch sa schopnosti \u0161tudenta m\u00f4\u017eu formova\u0165 a rozv\u00edja\u0165.\nAk by sme psychick\u00e9 predpoklady vyhodnocovali detailnej\u0161ie,\nd\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu zohr\u00e1vaj\u00fa aj inteligen\u010dn\u00e9 charakteristiky \u0161tudentov\nako subjektov vzdel\u00e1vania, ktor\u00e9 hovoria o ment\u00e1lnej vybavenosti\njedinca nielen pre abstraktn\u00e9 myslenie, ale aj pre tvoriv\u00e9 v\u00fdkony\nv najr\u00f4znej\u0161\u00edch oblastiach.<\/li><\/ul>\nNapriek splneniu stanoven\u00fdch predpokladov \u0161tudent nemus\u00ed\nby\u0165 \u00faspe\u0161n\u00fd vo vysoko\u0161kolskom \u0161t\u00fadiu. Vysoko\u0161kolsk\u00e9 \u0161t\u00fadium je\novplyv\u0148ovan\u00e9 viacer\u00fdmi faktormi, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu bu\u010f pozit\u00edvne, alebo\nnegat\u00edvne ovplyv\u0148ova\u0165 jeho realiz\u00e1ciu, kvalitu a v\u00fdsledky. Medzi\nnajrozhoduj\u00facej\u0161ie faktory, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00face priebeh a v\u00fdsledky\neduka\u010dn\u00e9ho procesu zara\u010fuje J. Bajto\u0161 (2013) kognit\u00edvne determinanty,\nsociokult\u00farne determinanty, fyzick\u00e9 determinanty a afekt\u00edvne\ncharakteristiky :
              \n
            • Kognit\u00edvne determinanty predstavuj\u00fa osobitosti vn\u00edmania\na pozn\u00e1vac\u00edch procesov jednotliv\u00fdch \u0161tudentov (\u0161t\u00fdly u\u010denia sa)\na ich vplyv na inteligenciu \u0161tudentov.\n<\/li>\n
            • Sociokult\u00farne determinanty s\u00fa reprezentovan\u00e9 soci\u00e1lnym\nprostred\u00edm, v ktorom sa vysoko\u0161kolsk\u00fd \u0161tudent nach\u00e1dza. Spravidla\nje ka\u017ed\u00fd vysoko\u0161kolsk\u00fd \u0161tudent \u010dlenom rodiny, je participantom\nv r\u00f4znych spolo\u010densk\u00fdch a z\u00e1ujmov\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch a skupin\u00e1ch,\npopr\u00edpade je zaraden\u00fd v ur\u010ditom povolan\u00ed a m\u00f4\u017ee vykon\u00e1va\u0165 aj\nniektor\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 funkcie. Tieto soci\u00e1lne v\u00e4zby a spolo\u010densk\u00e9\nfunkcie m\u00f4\u017eu na jednej strane vzdel\u00e1vanie motivova\u0165 pozit\u00edvne\n(m\u00f4\u017eu ho priamo vy\u017eadova\u0165 \u010di r\u00f4znymi formami podporova\u0165\na kladne hodnoti\u0165), na druhej strane v\u0161ak m\u00f4\u017eu do t\u00fdchto\nprocesov zasahova\u0165 ru\u0161ivo (svojimi n\u00e1zormi a postojmi, \u017eivotn\u00fdmi\nstereotypmi, ktor\u00e9 s\u00fa v rozpore so vzdel\u00e1vac\u00edmi z\u00e1mermi).\nAtmosf\u00e9ra soci\u00e1lnej situ\u00e1cie ovplyv\u0148uje realiz\u00e1ciu a v\u00fdsledky\nvzdel\u00e1vacej \u010dinnosti. V pr\u00edpade, \u017ee \u0161tudent nez\u00edskava pozit\u00edvnu\nsp\u00e4tn\u00fa v\u00e4zbu zo svojho okolia k vlastn\u00e9mu \u0161tudijn\u00e9mu \u00fasiliu a nedost\u00e1va opr\u00e1vnen\u00e9 uznanie za dosiahnut\u00e9 v\u00fdsledky, str\u00e1ca chu\u0165\ndo \u010fal\u0161ej pr\u00e1ce, st\u00e1va sa \u013eahostajn\u00fdm a sna\u017e\u00ed sa unikn\u00fa\u0165 \u010fal\u0161iemu\nvzdel\u00e1vaciemu p\u00f4sobeniu.\n<\/li>\n
            • Fyzick\u00e9 determinanty zoh\u013ead\u0148uj\u00fa rozdiely vo veku a v pohlav\u00ed\n\u0161tudentov. V tradi\u010dnom ch\u00e1pan\u00ed didaktiky sa v\u00e4\u010d\u0161inou uva\u017euje\no \u0161tudentoch \u201ebezpohlavn\u00fdch bytostiach\u201c; nedostato\u010dne sa berie do\n\u00favahy, \u017ee \u0161tudenti s\u00fa v\u017edy pr\u00edslu\u0161n\u00edkmi jednej z dvoch z\u00e1kladn\u00fdch\n\u013eudsk\u00fdch skup\u00edn, s\u00fa to teda bu\u010f \u017eeny alebo mu\u017ei. Rozdiely\nv pohlav\u00ed s\u00fa identifi kovan\u00e9 ako genderov\u00e9 stereotypy, t.j. \u017eenami\nalebo mu\u017emi prejavovan\u00e9 typick\u00e9 postoje, vzorce spr\u00e1vania,\npredsudky alebo typy \u010dinnosti. Fyzick\u00fdm determinantom\novplyv\u0148uj\u00facim napr. \u0161t\u00fdly u\u010denia, preferencie ur\u010dit\u00fdch vyu\u010dovac\u00edch\npredmetov, odli\u0161n\u00e9 postoje ku \u0161kole, vzdel\u00e1vacie v\u00fdsledky a pod.\nsa v s\u00fa\u010dasnosti venuje ve\u013ek\u00e1 pozornos\u0165. D\u00f4kazom toho je cel\u00fd\nrad izolovan\u00fdch dom\u00e1cich a zahrani\u010dn\u00fdch v\u00fdskumov, v\u00fdsledky\nktor\u00fdch prezentuj\u00fa inform\u00e1cie, \u017ee mu\u017ei s\u00fa rozvinutej\u0161\u00ed v oblasti\nvizu\u00e1lno-priestorov\u00fdch a matematick\u00fdch schopnost\u00ed a \u017eeny zase\nvo verb\u00e1lnych schopnostiach a estetickom c\u00edten\u00ed s rozvinutej\u0161ou\nempatiou a soci\u00e1lnym c\u00edten\u00edm.\n<\/li>\n
            • Afekt\u00edvne charakteristiky \u0161tudentov vypovedaj\u00fa o ich postojoch,\nmotiv\u00e1cii a potreb\u00e1ch pre u\u010denie. Tieto charakteristiky priamo\novplyv\u0148uj\u00fa realiz\u00e1ciu \u0161t\u00fadia a vzdel\u00e1vacie v\u00fdsledky \u0161tudentov.\nVysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e ich m\u00f4\u017ee pozit\u00edvne ovplyv\u0148ova\u0165 adekv\u00e1tnym\npostaven\u00edm \u0161tudenta vo vzdel\u00e1vacom procese a \u0161tudijnej skupine.\nModern\u00e1 didaktika v mnoh\u00fdch aspektoch odhalila negat\u00edvne\nv\u00fdsledky tradi\u010dn\u00e9ho modelu vzdel\u00e1vania, preto postavila do\ncentra pozornosti aktivitu vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta. Aktivita sa\nm\u00e1 prejavova\u0165 akt\u00edvnym pr\u00edstupom vo vzdel\u00e1vacom procese, t.j.\nv rie\u0161en\u00ed a plnen\u00ed stanoven\u00fdch \u00faloh, akt\u00edvnym podielom v pl\u00e1novan\u00ed\nvzdel\u00e1vac\u00edch z\u00e1merov a pod.\n<\/li>\n<\/ul>\nUveden\u00e9 faktory ovplyv\u0148uj\u00fa realiz\u00e1ciu vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia, a teda\ni realiz\u00e1ciu pedagogickej praxe ako neoddelite\u013enej s\u00fa\u010dasti pregradu\u00e1lnej\npr\u00edpravy u\u010dite\u013eov.\n<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
              \n\t\t\t\t
              \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

              Kognit\u00edvne determinanty sa odzrkad\u013euj\u00fa v spracov\u00e1van\u00ed pr\u00edprav\nna realiz\u00e1ciu v\u00fdstupu praktikanta. Primeran\u00e1 inteligencia umo\u017e\u0148uje\n\u0161tudentom spracov\u00e1va\u0165 z\u00edskan\u00e9 poznatky z vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia\nv podobe adekv\u00e1tneho obsahu vyu\u010dovacej hodiny praktikanta.\nOsobitosti vn\u00edmania a psychick\u00fdch procesov m\u00f4\u017eu pozit\u00edvne\novplyv\u0148ova\u0165 i sebahodnotenie praktikanta, ktor\u00fd na z\u00e1klade sp\u00e4tnej\nv\u00e4zby dok\u00e1\u017ee nielen ohodnoti\u0165, ale aj n\u00e1sledne korigova\u0165 svoje \u010fal\u0161ie\np\u00f4sobenie a realiz\u00e1ciu pedagogickej praxe.<\/p>\n

              Fyzick\u00e9 determinanty s\u00fa s\u00fdten\u00e9 najm\u00e4 genderov\u00fdmi stereotypmi,\nt.j. \u017eenami alebo mu\u017emi prejavovan\u00e9 typick\u00e9 postoje, vzorce spr\u00e1vania,\npredsudky alebo typy \u010dinnosti sa prejavia v samotnej realiz\u00e1cii\npedagogickej praxe, najm\u00e4 vo vystupovan\u00ed a v pr\u00edstupe k \u017eiakom\nv triede. Praktikantky pristupuj\u00fa k \u017eiakom emocion\u00e1lnej\u0161ie ako\npraktikanti, vytv\u00e1raj\u00fa pozit\u00edvnej\u0161iu atmosf\u00e9ru na vyu\u010dovacej hodine\na na \u017eiakov p\u00f4sobia menej autoritat\u00edvne ako praktikanti. Pozit\u00edvom\npraktikantov a ich pr\u00edstupu je v\u0161ak jednoduch\u0161ie udr\u017eanie discipl\u00edny\nvo vyu\u010dovan\u00ed.<\/p>\n

              Sociokult\u00farne determinanty s\u00fa reprezentovan\u00e9 soci\u00e1lnym\nprostred\u00edm, v ktorom sa vysoko\u0161kolsk\u00fd \u0161tudent nach\u00e1dza, a jeho\natmosf\u00e9ra a postoje v \u0148om preferovan\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa praktikanta v celej\n\u0161\u00edrke realiz\u00e1cie pedagogickej praxe \u2013 od pr\u00edprav, cez realiz\u00e1ciu a\u017e po\nsebahodnotenie a sebarefl exiu. Samotn\u00e9 pozit\u00edvne vn\u00edmanie vzdel\u00e1vania\na uzn\u00e1vanie vzdelania ako \u017eivotnej hodnoty pom\u00e1ha praktikantovi\naj pri zvl\u00e1dan\u00ed n\u00e1ro\u010dn\u00fdch \u010dinnost\u00ed spojen\u00fdch s realiz\u00e1ciou pedagogickej\npraxe. Oce\u0148ovanie snahy a kladn\u00e9 hodnotenie \u0161tudentovho soci\u00e1lneho\nprostredia napom\u00e1ha praktikantovi v z\u00edskan\u00ed sebad\u00f4very a prekonaniu\ntr\u00e9my, ktor\u00e1 \u010dasto sprev\u00e1dza jeho v\u00fdstup pri pedagogickej praxi.<\/p>\n

              Afekt\u00edvne charakteristiky \u0161tudentov vypovedaj\u00fa o ich postojoch,\npotreb\u00e1ch a motiv\u00e1cii nielen k u\u010deniu, ale aj k realiz\u00e1cii pedagogickej\npraxe. Praktikant s pozit\u00edvnou vn\u00fatornou motiv\u00e1ciou a em\u00f3ciami\noptim\u00e1lne zvl\u00e1da cel\u00fd proces realiz\u00e1cie pedagogickej praxe. Praktikant\ns vysokou motiv\u00e1ciou k zvolen\u00e9mu \u0161tudijn\u00e9mu programu a k v\u00fdkonu\nsvojej bud\u00facej profesie u\u010dite\u013ea pristupuje zodpovednej\u0161ie nielen\nk \u0161t\u00fadiu, ale aj k pedagogickej praxi. Rovnako i postoje oce\u0148uj\u00face\nv\u0161eobecne pr\u00e1cu u\u010dite\u013eov prezentovan\u00e9 praktikantom napom\u00e1haj\u00fa\nk adekv\u00e1tne realizovanej pedagogickej praxi a prispievaj\u00fa tak k rozvoju\npedagogicko-psychologick\u00fdch kompetenci\u00ed nevyhnut\u00fdch pre pr\u00e1cu\nu\u010dite\u013ea.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

              PEDAGOGICK\u00c1 PRAX V PREGRADU\u00c1LNEJ PR\u00cdPRAVE U\u010cITE\u013dOV 1.2 Taxon\u00f3mie vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov v s\u00fa\u010dasnej te\u00f3rii V s\u00fa\u010dasnosti sa v pedagogickej literat\u00fare venuje v\u00e4\u010d\u0161ia pozornos\u0165 i ot\u00e1zkam vysoko\u0161kolskej pedagogiky, vysoko\u0161kolskej eduk\u00e1cii, vysoko\u0161kolsk\u00e9mu u\u010dite\u013eovi i vysoko\u0161kolsk\u00e9mu \u0161tudentovi. Zo \u0161t\u00fadia odbornej literat\u00fary ( Va\u0161utov\u00e1, 2004, Slav\u00edk a kol., 2012, Bajto\u0161, 2013, T. \u0160eben Za\u0165kov\u00e1, 2014 a \u010fal\u0161\u00ed) vypl\u00fdva, \u017ee \u0161tudent […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-717","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/717","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=717"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/717\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":721,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/717\/revisions\/721"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=717"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}