{"id":794,"date":"2023-01-30T08:33:57","date_gmt":"2023-01-30T07:33:57","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=794"},"modified":"2023-01-30T08:36:03","modified_gmt":"2023-01-30T07:36:03","slug":"pedagogicka-prax-v-pregradualnej-priprave-ucitelov-2-1","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/pedagogicka-prax-v-pregradualnej-priprave-ucitelov-2-1\/","title":{"rendered":"Pedagogicka prax v pregradualnej priprave ucitelov-2-1"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

PEDAGOGICK\u00c1 PRAX\nV PREGRADU\u00c1LNEJ\nPR\u00cdPRAVE U\u010cITE\u013dOV<\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

2.1 Osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea a jeho vz\u0165ah k \u0161tudentom<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm faktorom formovania osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00fdch\n\u0161tudentov je osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea a jeho vz\u0165ah k \u0161tudentom.\nPr\u00e1ca ka\u017ed\u00e9ho u\u010dite\u013ea je n\u00e1ro\u010dn\u00e1 a m\u00e1 svoje \u0161pecifi k\u00e1. Pri zostavovan\u00ed\ndefi n\u00edcie osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea je potrebn\u00e9 vych\u00e1dza\u0165\nzo v\u0161eobecn\u00e9ho teoretick\u00e9ho poznania osobnosti u\u010dite\u013ea a \u0161pecif\u00edk\neduka\u010dn\u00e9ho procesu vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l. Vysok\u00e9 \u0161koly sa v mnohom odli\u0161uj\u00fa\nod ni\u017e\u0161\u00edch stup\u0148ov vzdel\u00e1vania. Nie je to iba vek vzdel\u00e1van\u00fdch, ale aj\norganiza\u010dn\u00e9 \u010dlenenie a formy vzdel\u00e1vania, sp\u00f4soby eduka\u010dnej pr\u00e1ce u\u010dite\u013ea\na u\u010debnej \u010dinnosti \u0161tudentov. Vo vymenov\u00e1van\u00ed \u0161pecif\u00edk a vz\u00e1jomn\u00fdch\nodli\u0161nost\u00ed by sme mohli pokra\u010dova\u0165 i \u010falej, no najz\u00e1sadnej\u0161\u00ed rozdiel medzi\npr\u00e1cou u\u010dite\u013ea ni\u017e\u0161ieho stup\u0148a vzdel\u00e1vania a vysoko\u0161kolsk\u00fdm u\u010dite\u013eom je\nrealiz\u00e1cia vedecko-v\u00fdskumnej \u010dinnosti, \u010do potvrdzuj\u00fa i mnoh\u00e9 defi n\u00edcie\nosobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea v minulej i s\u00fa\u010dasnej literat\u00fare:\n

    \n
  • Slovensk\u00fd profesor, p\u00f4sobiaci v oblasti vysoko\u0161kolskej pedagogiky u\u017e\nv minulom storo\u010d\u00ed, R. \u0160tepanovi\u010d (1987), vo svojich pr\u00e1cach uv\u00e1dza,\n\u017ee vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e je z\u00e1kladn\u00fdm vzdel\u00e1vac\u00edm a v\u00fdchovn\u00fdm\n\u010dinite\u013eom, ktor\u00e9ho erudovanos\u0165, aktivita, u\u010dite\u013esk\u00e1 pripravenos\u0165,\nspolo\u010densk\u00e1 a vedeck\u00e1 zaanga\u017eovanos\u0165 mu umo\u017e\u0148uj\u00fa sp\u013a\u0148a\u0165 jeho\nzodpovedn\u00fa \u00falohu pri realiz\u00e1cii v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacieho procesu\nna vysokej \u0161kole.<\/li>\n
  • J. Va\u0161utov\u00e1 (1999, s. 82) kon\u0161tatuje, \u017ee pojem \u201evysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e\nzah\u0155\u0148a v\u0161etky osoby p\u00f4sobiace v in\u0161tit\u00faci\u00e1ch alebo v programoch vysoko\u0161kolsk\u00e9ho vzdel\u00e1vania, ktor\u00e9 sa zamestn\u00e1vaj\u00fa v\u00fdu\u010dbou,\nodborn\u00fdmi \u010dinnos\u0165ami, vedou a v\u00fdskumom\u201c.<\/li>\n
  • Charakteristika pojmu vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e D. Linhartovej (In.\nSlav\u00edk a kol., 2012) v sebe zahr\u0148uje pedagogick\u00fa \u010dinnos\u0165 a vedeck\u00fa\n\u010dinnos\u0165 u\u010dite\u013ea. Autorka stavia vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea do poz\u00edcie\nexperta, ktor\u00fd m\u00e1 podiel na socializ\u00e1cii, na zvy\u0161ovan\u00ed zodpovednosti\n\u0161tudenta za vzdel\u00e1vanie a v poz\u00edcii mana\u017e\u00e9ra ho vid\u00ed vo vz\u0165ahu\nk \u0161tudentovi ako facilit\u00e1tora jeho vzdel\u00e1vania a upozor\u0148uje i na\npovinnos\u0165 analyzovania vlastnej vedeckej \u010dinnosti a jej vzdel\u00e1vac\u00edch\ndopadov.<\/li>\n
  • V\u00fdkladov\u00fd slovn\u00edk z pedagogiky (Kol\u00e1\u0159 a kol., 2012) predstavuje\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea ako odborn\u00edka v ur\u010ditej vednej oblasti,\nktor\u00fd je poveren\u00fd vies\u0165 v\u00fdu\u010dbu \u0161tudentov vysokej \u0161koly vo svojom\nvednom odbore a z\u00e1rove\u0148 pln\u00ed i \u00falohy v oblasti vedy, predklad\u00e1\na obhajuje v\u00fdsledky svojej vedeckej pr\u00e1ce, z ktorej spracov\u00e1va\nodborn\u00e9, vedeck\u00e9 a \u0161tudijn\u00e9 texty.<\/li>\n
  • J. Bajto\u0161 (2013, s. 334) uv\u00e1dza, \u017ee \u201eu\u010dite\u013e je rozhoduj\u00facim\na nenahradite\u013en\u00fdm \u010dinite\u013eom vo vyu\u010dovacom procese, preto\u017ee\nna jeho kvalit\u00e1ch mor\u00e1lnych, odborn\u00fdch a aj pedagogickopsychologick\u00fdch\nz\u00e1vis\u00ed priebeh a v\u00fdsledok tohto procesu.\nU\u010dite\u013e sa st\u00e1va vo vzdel\u00e1vacom procese \u010dinite\u013eom, ktor\u00fd nesie\nspolo\u010densk\u00fa zodpovednos\u0165 za \u00fa\u010dinnos\u0165 a \u00faspe\u0161nos\u0165 tohto procesu.\nJe jeho inici\u00e1torom a z\u00e1rove\u0148 aj organiz\u00e1torom. Koncipuje obsah\nv\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacej \u010dinnosti v zhode s dan\u00fdmi pedagogick\u00fdmi\ndokumentmi, realizuje vstupn\u00fa, priebe\u017en\u00fa a v\u00fdstupn\u00fa diagnostiku,\nrozhoduje o nasadzovan\u00ed vhodn\u00fdch met\u00f3d, foriem a prostriedkov\nvzdel\u00e1vania, vyhodnocuje dosahovan\u00e9 v\u00fdsledky a vhodne\nmodifi kuje v\u00fdchovn\u00fd a vzdel\u00e1vac\u00ed proces v zhode s vekov\u00fdmi\na individu\u00e1lnymi zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ami \u0161tudentov\u201c.<\/li>\n
  • T. \u0160eben Za\u0165kov\u00e1 (2014) kon\u0161tatuje, \u017ee nielen vo verejnej mienke,\nale aj samotn\u00fdmi vysoko\u0161kolsk\u00fdmi u\u010dite\u013emi je zd\u00f4raz\u0148ovan\u00e1\nv osobnosti u\u010dite\u013ea najm\u00e4 vedeck\u00e1 erud\u00edcia. Vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e\nby v\u0161ak mal by\u0165 osobnos\u0165ou integruj\u00facou vedeck\u00fa erud\u00edciu\na pedagogicko-psychologick\u00fa pripravenos\u0165 a s\u00fa\u010dasne sp\u013a\u0148a\u0165\npo\u017eiadavky na primeran\u00e9 charakterov\u00e9 vlastnosti. U\u010dite\u013e by mal disponova\u0165 aj osobnostn\u00fdmi predpokladmi, ktor\u00e9 zah\u0155\u0148aj\u00fa cel\u00fd\nkomplex po\u017eiadaviek na fyzick\u00fa a psychick\u00fa vybavenos\u0165, nutn\u00fa pre\n\u00faspe\u0161n\u00e9 vykon\u00e1vanie profesie.<\/li><\/ul>\n<\/p>\n

    \nOsobnosti a pr\u00e1ci vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea sa venuje i s\u00fa\u010dasn\u00e1 pr\u00e1vna\nlegislat\u00edva. V Z\u00e1kone o vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch \u010d. 131\/2002 Z. z. \u00a7 75 odsek\n(2) s\u00fa vysoko\u0161kolsk\u00ed u\u010ditelia zadefi novan\u00ed ako: \u201evysoko\u0161kolsk\u00ed u\u010ditelia\nuniverzitn\u00fdch vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l okrem lektorov sa akt\u00edvne z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa na\nv\u00fdskumn\u00fdch, v\u00fdvojov\u00fdch, lie\u010debno-prevent\u00edvnych alebo umeleck\u00fdch\n\u010dinnostiach zameran\u00fdch na z\u00edskavanie nov\u00fdch poznatkov, v\u00fdvojov\u00fdch\nproduktov alebo umeleck\u00fdch diel alebo umeleck\u00fdch v\u00fdkonov\u201c. \u010ealej\ntento paragraf uv\u00e1dza mo\u017enos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00fdch u\u010dite\u013eov p\u00f4sobiacich\nna odborn\u00fdch vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch akt\u00edvnu vedecko-v\u00fdskumn\u00fa \u010dinnos\u0165\nnahradi\u0165 sledovan\u00edm aktu\u00e1lneho stavu vedy, v\u00fdskumu, techniky\na umenia. V tomto v\u0161eobecnom kon\u0161tatovan\u00ed sa akosi pozabudlo, \u017ee\nhlavnou a najd\u00f4le\u017eitej\u0161ou \u010dinnos\u0165ou vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea je vzdel\u00e1va\u0165\na vychov\u00e1va\u0165 svojich \u0161tudentov. Z\u00e1kon a\u017e pri jednotliv\u00fdch funkci\u00e1ch\n(profesor, docent, odborn\u00fd asistent, asistent) klasifi kuje i \u010dinnosti\nspojen\u00e9 s v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00edm procesom, teda pedagogick\u00e9 \u010dinnosti\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea. V \u010ceskej republike Z\u00e1kon o vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch\n\u010d. 111\/1998 Zb. uv\u00e1dza namiesto pojmu vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e term\u00edn\nakademick\u00fd pracovn\u00edk. V \u00a7 70 s\u00fa akademick\u00ed pracovn\u00edci charakterizovan\u00ed\nako \u201ezamestnanci vysokej \u0161koly, ktor\u00ed vykon\u00e1vaj\u00fa ako pedagogick\u00fa, tak\naj vedeck\u00fa, v\u00fdskumn\u00fa, v\u00fdvojov\u00fa, umeleck\u00fa alebo \u010fal\u0161iu tvoriv\u00fa \u010dinnos\u0165.\nAkademick\u00fdmi pracovn\u00edkmi s\u00fa profesori, docenti, odborn\u00ed asistenti,\nasistenti, lektori a vedeck\u00ed, v\u00fdskumn\u00ed a v\u00fdvojov\u00ed pracovn\u00edci podie\u013eaj\u00faci\nsa na pedagogickej \u010dinnosti. Na vysokej \u0161kole plnia funkciu u\u010dite\u013eov\nakademick\u00ed pracovn\u00edci\u201c. Na rozdiel od slovenskej legislat\u00edvy je mo\u017en\u00e9\nvidie\u0165 zd\u00f4raznenie d\u00f4le\u017eitosti pedagogickej \u010dinnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho\nu\u010dite\u013ea uv\u00e1dzan\u00edm tejto \u010dinnosti v prvom odseku a na prvom mieste\na a\u017e potom s\u00fa uveden\u00e9 v\u0161etky ostatn\u00e9 \u010dinnosti (samozrejme nie menej\nd\u00f4le\u017eit\u00e9 pre pr\u00e1cu vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea), ako je vedeck\u00e1, v\u00fdskumn\u00e1\na umeleck\u00e1. Z jednoduchej kompar\u00e1cie uveden\u00fdch defi n\u00edci\u00ed je zrejm\u00e9, \u017ee\nv\u0161etci autori na prvom mieste v charakteristik\u00e1ch uv\u00e1dzaj\u00fa pedagogick\u00fa\n\u010dinnos\u0165 v pr\u00e1ci vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea (Sirotov\u00e1 2014).<\/p>\n

    Pr\u00e1ve prostredn\u00edctvom pedagogickej \u010dinnosti m\u00f4\u017ee vysoko\u0161kolsk\u00fd\nu\u010dite\u013e intenz\u00edvne ovplyv\u0148ova\u0165 rozvoj osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta,\na to nielen z poznatkovej, ale aj kompeten\u010dnej str\u00e1nky. M. M. Ficula\n(2006) konkretizoval p\u00e4tn\u00e1s\u0165 po\u017eiadaviek, ktor\u00e9 by mala sp\u013a\u0148a\u0165 osobnos\u0165\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea vzh\u013eadom k jeho optim\u00e1lnej pedagogickej\n\u010dinnosti:\n

      \n
    1. Uvedomenie si svojej ob\u010dianskej povinnosti \u2013 vychov\u00e1va\u0165\nzodpovedn\u00fdch ob\u010danov \u0161t\u00e1tu, vysoko kvalifi kovan\u00fdch odborn\u00edkov\npre n\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo s humanisticko-demokratick\u00fdm\nmyslen\u00edm.<\/li>\n
    2. Dokonal\u00e9 ovl\u00e1danie svojho vyu\u010dovacieho predmetu. Prax ukazuje,\n\u017ee \u00faspe\u0161ne vzdel\u00e1va a vychov\u00e1va ten u\u010dite\u013e, ktor\u00fd dokonale pozn\u00e1\nsvoj predmet a vedn\u00fd odbor. Pod\u013ea prieskumov n\u00e1zorov \u0161tudentov\nnajv\u00e4\u010d\u0161iu autoritu m\u00e1 ten u\u010dite\u013e, ktor\u00fd m\u00e1 hlbok\u00e9 vedomosti.\nVedomosti u\u010dite\u013ea sa m\u00f4\u017eu sta\u0165 siln\u00fdm prostriedkom vzdel\u00e1vania\na v\u00fdchovy iba za predpokladu, \u017ee ich u\u010dite\u013e nielen prezentuje, ale\naj vyu\u017e\u00edva vedeck\u00fd materi\u00e1l pre rozumov\u00fd rozvoj \u0161tudentov, ich\nodborn\u00fa pr\u00edpravu a mor\u00e1lnu v\u00fdchovu. Okrem toho, u\u010dite\u013e m\u00e1\npozna\u0165 aj pr\u00edbuzn\u00e9 discipl\u00edny, \u010do podporuje lep\u0161ie pochopenie\nz\u00e1konit\u00fdch vz\u0165ahov medzi discipl\u00ednami, javmi a procesmi re\u00e1lneho\nsveta a, v kone\u010dnom d\u00f4sledku, formovanie v\u0161eobecne rozvinut\u00e9ho\nodborn\u00edka.<\/li>\n
    3. Majstrovsk\u00e9 ovl\u00e1danie didaktiky vzdel\u00e1vania, riadenia \u0161tudijnopozn\u00e1vacej\n\u010dinnosti \u0161tudentov – \u010do pom\u00e1ha u\u010dite\u013eovi spr\u00e1vne voli\u0165\nadekv\u00e1tne met\u00f3dy vyu\u010dovania, primerane motivova\u0165 \u0161tudentov\nk \u0161t\u00fadiu, zostavova\u0165 pedagogick\u00e9 \u00falohy rozv\u00edjaj\u00face vedomosti\n\u0161tudentov, spravodlivo koncipova\u0165 a realizova\u0165 proces hodnotenia\na usmer\u0148ova\u0165 samostatn\u00fa pr\u00e1cu \u0161tudentov v zmysle ich \u010fal\u0161ieho\nsebazdokona\u013eovania.<\/li>\n
    4. Pedagogick\u00e9 vyjadrovanie. Je to predpoklad pre pedagogick\u00fa\n\u010dinnos\u0165 a psychologick\u00fa pripravenos\u0165 k nej. Prejavuje sa v zameran\u00ed\nmy\u0161lienok a \u017eelan\u00ed v s\u00favislosti so vzdel\u00e1van\u00edm a v\u00fdchovou \u0161tudentov,\nv sp\u00f4soboch komunik\u00e1cie, v spr\u00e1van\u00ed a pod. V\u010faka tejto kvalite\nje u\u010dite\u013e schopn\u00fd intuit\u00edvne selektova\u0165 z prostredia v\u00fdchovnovzdel\u00e1vacie\nfakty a primerane ich pedagogicky interpretova\u0165.<\/li>\n
    5. Rozumn\u00e1 l\u00e1ska k \u0161tudentom \u2013 znamen\u00e1 bezpodmiene\u010dn\u00e9 prijatie\na akcept\u00e1ciu osobnosti \u0161tudenta, ktor\u00e1 sa prejavuje v u\u010dite\u013eovom\npr\u00edstupe k jeho osobnosti. Je potrebn\u00e9 vn\u00edma\u0165 mlad\u00e9ho \u010dloveka\na prij\u00edma\u0165 ho aj s jeho nedostatkami a n\u00e1sledne sa pok\u00fasi\u0165 ich\nprostredn\u00edctvom pedagogickej \u010dinnosti minimalizova\u0165 alebo\nodstra\u0148ova\u0165.<\/li>\n
    6. Erudovanos\u0165 \u2013 okrem hlbok\u00fdch vedomost\u00ed vo svojom predmete\nm\u00e1 u\u010dite\u013e rozvinut\u00fd v\u0161eobecn\u00fd rozh\u013ead z oblasti fi lozofi e, politiky,\numenia, modernej vedy a techniky. To mu umo\u017e\u0148uje komunikova\u0165\nso \u0161tudentmi na r\u00f4zne t\u00e9my. \u0160\u00edrka jeho z\u00e1ujmov m\u00f4\u017ee upriami\u0165\npozornos\u0165 \u0161tudentov na zauj\u00edmav\u00e9 spr\u00e1vy a pom\u00e1ha\u0165 im v organiz\u00e1cii\nzmyslupln\u00e9ho tr\u00e1venia vo\u013en\u00e9ho \u010dasu.<\/li>\n
    7. Tvoriv\u00fd pr\u00edstup. Axi\u00f3ma, \u017ee iba tvoriv\u00fd u\u010dite\u013e m\u00f4\u017ee ma\u0165 tvoriv\u00fdch\n\u017eiakov, je platn\u00e1 aj vo vysoko\u0161kolskej v\u00fdu\u010dbe. U\u010dite\u013e, ktor\u00fd je tvoriv\u00fd,\npreveruje a analyzuje vlastn\u00e9 sk\u00fasenosti, \u0161tuduje, h\u013ead\u00e1 a nach\u00e1dza\nnov\u00e9, dokonalej\u0161ie, racion\u00e1lnej\u0161ie pedagogick\u00e9 technol\u00f3gie, rozv\u00edja\nprostredn\u00edctvom nich aj tvorivos\u0165 v osobnosti svojich \u0161tudentov.\nTvoriv\u00fd u\u010dite\u013e sa prezentuje ako v\u00fdskumn\u00edk aj vo vzdel\u00e1vacej\n\u010dinnosti. Opiera sa o z\u00e1klady te\u00f3rie vzdel\u00e1vania a v\u00fdchovy, sk\u00fama\nv\u00fdchovno-vzdel\u00e1vac\u00ed proces, vyvodzuje z\u00e1very, experimentuje.\nRealiz\u00e1cia pedagogickej \u010dinnosti na v\u00fdskumnej \u00farovni preto\nvy\u017eaduje tvoriv\u00fd pr\u00edstup od u\u010dite\u013ea a jeho neust\u00e1le sebavzdel\u00e1vanie\na sebazdokona\u013eovanie.<\/li>\n
    8. Vysok\u00e9 mravn\u00e9 kvality. V mor\u00e1lnom aspekte m\u00e1 by\u0165 u\u010dite\u013e tak\u00fd,\nak\u00fdch chce sformova\u0165 \u0161tudentov, t.j. \u017eiv\u00fdm vzorom cnost\u00ed.<\/li>\n
    9. Schopnos\u0165 ovl\u00e1da\u0165 vlastn\u00fa emocion\u00e1lno-v\u00f4\u013eov\u00fa sf\u00e9ru. Prejavuje sa\npredov\u0161etk\u00fdm v premyslenom spr\u00e1van\u00ed a primeran\u00fdch pozit\u00edvnych\n\u010di negat\u00edvnych em\u00f3ci\u00e1ch. Je nevyhnutn\u00e9, aby u\u010dite\u013e primerane\nemocion\u00e1lne reagoval na podnety prich\u00e1dzaj\u00face z prostredia\nrealiz\u00e1cie pedagogickej \u010dinnosti a od samotn\u00e9ho \u0161tudenta. U\u010dite\u013e\nprejavuje em\u00f3cie a v\u00f4\u013eu v ne\u010dakan\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch v\u00fdchovnovzdel\u00e1vacieho\nprocesu, \u010do vy\u017eaduje vyvinut\u00e9 pedagogick\u00e9\nsebaovl\u00e1danie, v\u00fddr\u017e, schopnos\u0165 r\u00fdchle voli\u0165 adekv\u00e1tne sp\u00f4soby\nreakcie na situ\u00e1cie a spr\u00e1vne ich rie\u0161i\u0165. Pre \u00faspe\u0161n\u00fa pr\u00e1cu so\n\u0161tudentmi m\u00e1 by\u0165 u\u010dite\u013e cie\u013eavedom\u00fd, iniciat\u00edvny, disciplinovan\u00fd a n\u00e1ro\u010dn\u00fd k sebe a in\u00fdm. Zvl\u00e1\u0161\u0165 s\u00fa pre\u0148ho d\u00f4le\u017eit\u00e9 v\u00fddr\u017e, schopnos\u0165\nbrzdi\u0165 v kombin\u00e1cii s r\u00fdchlou reakciou a vynaliezavos\u0165ou,\nemocion\u00e1lna rovnov\u00e1ha a schopnos\u0165 ovl\u00e1da\u0165 svoje em\u00f3cie.<\/li>\n
    10. Pedagogick\u00e9 pozorovanie a pozornos\u0165. Prostredn\u00edctvom\npozorovania \u0161tudentov u\u010dite\u013e z\u00edskava inform\u00e1cie o ich\nindividu\u00e1lnych osobitostiach, pochopen\u00ed \u0161tudijn\u00e9ho materi\u00e1lu,\npostoji k \u0161t\u00fadiu a u\u010dite\u013eom, vz\u0165ahoch medzi nimi, n\u00e1lad\u00e1ch\na psychick\u00fdch stavoch, reakci\u00e1ch na upozornenia a hodnotenia\n\u00faspechov v \u0161t\u00fadiu a spr\u00e1van\u00ed. Sp\u00e4tn\u00e1 v\u00e4zba mu potom umo\u017e\u0148uje\nfl exibilne prisp\u00f4sobova\u0165 svoju pedagogick\u00fa \u010dinnos\u0165 meniacim\nsa podmienkam vyu\u010dovacieho procesu. D\u00f4le\u017eit\u00e1 je i samotn\u00e1\npozornos\u0165 a jej koncentr\u00e1cia na rozvoj predn\u00e1\u0161anej t\u00e9my, zmenu\nr\u00f4znych typov \u0161tudijn\u00fdch \u00faloh a prostriedkov, aby sa u\u010dite\u013e vyvaroval\nr\u00f4znym chyb\u00e1m, ktor\u00fdch sa dop\u00fa\u0161\u0165a pr\u00e1ve z nepozornosti, a t\u00fdm\nzni\u017euje kvalitu svojej pedagogickej \u010dinnosti.<\/li>\n
    11. Nad\u0161enie a intu\u00edcia. Nad\u0161enie prich\u00e1dza k \u010dloveku v d\u00f4sledku\nur\u010dit\u00e9ho psychick\u00e9ho \u00fasilia, zameranosti na predmet v\u00fdskumu,\nneust\u00e1leho uva\u017eovania a pre\u017e\u00edvania. Je to psychick\u00fd stav, kedy\ns\u00fa zapojen\u00e9 do \u010dinnosti s\u00fa\u010dasne v\u0161etky psychick\u00e9 procesy \u2013\nmyslenie, c\u00edtenie, percepcia, intu\u00edcia a pod. Intu\u00edcia sa prejavuje\nv osobitom pocite spr\u00e1vnosti smeru \u010dinnosti, v \u017eelan\u00ed jej v\u00fdsledkov,\nneuvedomelom presved\u010den\u00ed, \u017ee pr\u00e1ve takto, a nie inak, je potrebn\u00e9\nkona\u0165.<\/li>\n
    12. Dokonal\u00e9 ovl\u00e1danie re\u010di a myslenia. Re\u010d a myslenie u\u010dite\u013ea maj\u00fa by\u0165\npedagogick\u00e9. Ide o konkr\u00e9tnos\u0165, jasnos\u0165 myslenia, logickos\u0165, d\u00f4vtip,\npresved\u010denie, vplyv, schopnos\u0165 vyvola\u0165 u \u0161tudentov primeran\u00e9\npocity. Okrem toho re\u010d u\u010dite\u013ea m\u00e1 by\u0165 pozbaven\u00e1 defektov (\u0161u\u0161lanie,\nzajak\u00e1vanie, nevyslovovanie jednotliv\u00fdch zvukov, pr\u00edli\u0161 r\u00fdchle alebo\npomal\u00e9 tempo). D\u00f4le\u017eitou po\u017eiadavkou je ovl\u00e1danie spisovn\u00e9ho\njazyka. Pedagogick\u00e9 myslenie spo\u010d\u00edva v schopnosti vyu\u017e\u00edva\u0165\nteoretick\u00e9 z\u00e1klady fi lozofi e, psychol\u00f3gie, pedagogiky, metodiky\nv konkr\u00e9tnych pedagogick\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacej\n\u010dinnosti.<\/li>\n
    13. Optimizmus. M\u00e1 by\u0165 neoddelite\u013enou \u010drtou s\u00fa\u010dasn\u00e9ho u\u010dite\u013ea. Jeho\npr\u00edtomnos\u0165 vpl\u00fdva na efektivitu vzdel\u00e1vania a v\u00fdchovy \u0161tudentov,vyvol\u00e1va v nich pozit\u00edvne em\u00f3cie, dobr\u00fa n\u00e1ladu a z\u00e1ujem o \u010dinnos\u0165,\naktivitu, rozhodnos\u0165 a d\u00f4veru vo svoje schopnosti.<\/li>\n
    14. Pedagogick\u00fd takt. Je to profesijn\u00e1 psychologicko-pedagogick\u00e1\nosobitos\u0165 spr\u00e1vania u\u010dite\u013ea vo vz\u0165ahoch k \u0161tudentom, ktor\u00e1\nzodpoved\u00e1 cie\u013eom, \u00faloh\u00e1m v\u00fdchovy a prejavuje sa v tvorivej,\npedagogicky spr\u00e1vnej \u010dinnosti. Pedagogick\u00fd takt predpoklad\u00e1\nzodpovedn\u00fd pr\u00edstup k \u0161tudentom, schopnos\u0165 v ka\u017edom konkr\u00e9tnom\npr\u00edpade nach\u00e1dza\u0165 spr\u00e1vny smer spr\u00e1vania. Je d\u00f4le\u017eit\u00fd pre u\u010dite\u013ea\nv syst\u00e9me jeho v\u00fdchovn\u00e9ho vplyvu na \u0161tudentsk\u00fd kolekt\u00edv a na\nka\u017ed\u00e9ho \u0161tudenta zvl\u00e1\u0161\u0165.<\/li>\n
    15. Zdravie a vonkaj\u0161\u00ed vzh\u013ead. Povolanie u\u010dite\u013ea si vy\u017eaduje zna\u010dn\u00fa\npsychick\u00fa a fyzick\u00fa n\u00e1mahu, preto je zdravie nevyhnutn\u00fdm\npredpokladom pre v\u00fdkon tohto povolania. U\u010dite\u013e sa m\u00e1 stara\u0165\no svoje zdravie, udr\u017eova\u0165 dobr\u00fa fyzick\u00fa i psychick\u00fa kond\u00edciu.\nD\u00f4le\u017eit\u00fd v\u00fdznam v pedagogickej \u010dinnosti m\u00e1 i vonkaj\u0161\u00ed vzh\u013ead\nu\u010dite\u013ea. Nepekn\u00fd vzh\u013ead vyvol\u00e1va u \u0161tudentov negat\u00edvny postoj,\nktor\u00fd sa pren\u00e1\u0161a do pedagogickej \u010dinnosti u\u010dite\u013ea, a tak nepriamo\nzni\u017euje jej \u00fa\u010dinnos\u0165 a kvalitu.<\/li><\/ol>\nZ prezentovan\u00fdch p\u00e4tn\u00e1stich po\u017eiadaviek kladen\u00fdch na osobnos\u0165\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea s\u00fa tri \u0161pecifi cky zameran\u00e9 na kompetencie, ktor\u00e9\ns\u00fa orientovan\u00e9 na rozvoj kognit\u00edvnej, poznatkovej str\u00e1nky osobnosti\n\u0161tudentov. M\u00e1me na mysli dokonal\u00e9 ovl\u00e1danie svojho vyu\u010dovacieho\npredmetu, erudovanos\u0165 a majstrovsk\u00e9 ovl\u00e1danie didaktiky vzdel\u00e1vania.\nOstatn\u00e9 po\u017eiadavky sa zameriavaj\u00fa na tie str\u00e1nky osobnosti u\u010dite\u013ea,\nprostredn\u00edctvom ktor\u00fdch sa \u010di u\u017e priamo alebo nepriamo podie\u013ea na\nrozvoji osobnosti \u0161tudenta a v\u00fdchovne ho ovplyv\u0148uje. S\u00fabor \u0161pecifi ck\u00fdch\nkval\u00edt u\u010dite\u013ea formuje jeho autoritu, t.j. \u0161tudentmi v\u0161eobecne uznan\u00fa\nhodnotu jeho kval\u00edt a na nej zalo\u017een\u00fa silu jeho v\u00fdchovn\u00e9ho vplyvu.\nAutoritu m\u00e1 ten u\u010dite\u013e, ktor\u00fd m\u00e1 hlbok\u00e9 vedomosti zo svojho vedn\u00e9ho\nodboru a kvalitne ich sprostredkov\u00e1va, m\u00e1 r\u00e1d svojich \u0161tudentov, svoju\npr\u00e1cu, je zanieten\u00fd pre rie\u0161enie ot\u00e1zok vedy a v\u00fdskumu a jeho mor\u00e1lne\nspr\u00e1vanie sa odr\u00e1\u017ea v ka\u017edodennej pr\u00e1ci v podobe spravodliv\u00e9ho\na zodpovedn\u00e9ho pr\u00edstupu k \u0161tudentom (Sirotov\u00e1, 2013).\n<\/p>\n

      D\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou pedagogickej \u010dinnosti je i vytv\u00e1ranie vz\u0165ahov\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea a jeho \u0161tudentov. Vz\u0165ah utvoren\u00fd v realiz\u00e1cii eduka\u010dn\u00e9ho procesu dok\u00e1\u017ee do ve\u013ekej miery ovplyvni\u0165 motiv\u00e1ciu,\nspr\u00e1vanie i konanie vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta, nielen v samotnom\n\u0161t\u00fadiu, ale aj pri vykon\u00e1van\u00ed pedagogickej praxe. V\u0161eobecn\u00e9 poznatky\npsychol\u00f3gie deklaruj\u00fa, \u017ee soci\u00e1lne spr\u00e1vanie je i funkciou spr\u00e1vania\ndruh\u00e9ho. Vz\u0165ah u\u010dite\u013ea a \u0161tudenta sa \u010dasto vyzna\u010duje dominanciou\n(Sachs \u2013 Parsell, 2014). U\u010dite\u013e vystupuje v poz\u00edcii usmer\u0148ovate\u013ea\na riadi u\u010debn\u00fa \u010dinnos\u0165 \u0161tudenta, a tak je \u010dasto uv\u00e1dzan\u00fd, ale aj z poz\u00edcie\n\u0161tudenta vn\u00edman\u00fd, ako nadriaden\u00fd. V z\u00e1ujme rozvoja osobnosti \u0161tudenta\na skvalit\u0148ovania pedagogickej \u010dinnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea je\npotrebn\u00e9 t\u00fato nespr\u00e1vnu identifi k\u00e1ciu meni\u0165 na vz\u0165ah partnersk\u00fd, ktor\u00fd\nje obojstranne obohacuj\u00faci. J. Va\u0161utov\u00e1 (1999) uv\u00e1dza, \u017ee vysoko\u0161kolsk\u00fd\nu\u010dite\u013e by mal ma\u0165 so svojimi \u0161tudentmi kolegi\u00e1lne vz\u0165ahy iba s ur\u010ditou\nmierou nadradenosti. T\u00fato mieru nadradenosti by sme mohli vyjadri\u0165\ni ako prirodzen\u00fa autoritu u\u010dite\u013ea. \u201e U\u010dite\u013e by mal by\u0165 nosite\u013eom kult\u00fary\nvz\u0165ahov, ktor\u00e9 vy\u017eaduje od svojich \u0161tudentov, mal by by\u0165 z\u00e1sadov\u00fd, ale\naj tolerantn\u00fd, by\u0165 n\u00e1ro\u010dn\u00fd nielen na svojich \u0161tudentov, ale aj na svoje\nvlastn\u00e9 pedagogick\u00e9 v\u00fdkony vo vyu\u010dovacom procese a v neposlednom\nrade priate\u013esk\u00fd a re\u0161pektuj\u00faci osobnos\u0165 \u0161tudentov. Postoje a vz\u0165ah\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea sa odzrkad\u013euj\u00fa vo vz\u0165ahoch \u0161tudentov\nk samotn\u00e9mu u\u010dite\u013eovi\u201c (Sirotov\u00e1, 2012, s. 127). Vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e\nby sa preto mal vyzna\u010dova\u0165 vlastnos\u0165ami, ktor\u00e9 mu umo\u017e\u0148uj\u00fa kvalitn\u00fa\nvedeck\u00fa a eduka\u010dn\u00fa pr\u00e1cu. S. G\u00e1likov\u00e1 – Tolnaiov\u00e1 (2007) za tak\u00e9to\nvlastnosti pova\u017euje najm\u00e4 schopnos\u0165 a ochotu zaobera\u0165 sa \u0161tudentmi,\nich \u0161tudijn\u00fdmi i osobn\u00fdmi probl\u00e9mami; schopnos\u0165 akceptova\u0165 osobnos\u0165\n\u0161tudentov; schopnos\u0165 a ochotu k \u00fa\u010dasti na dial\u00f3gu; schopnos\u0165 prekro\u010di\u0165\nobzor vlastnej te\u00f3rie, vedy a sveta; schopnos\u0165 odovzda\u0165 sk\u00fasenosti cez\nhranice trad\u00edci\u00ed a r\u00f4znych svetov a schopnos\u0165 sprostredkova\u0165 probl\u00e9my\nvlastn\u00e9ho vedn\u00e9ho odboru a prebudi\u0165 tak prav\u00e9ho vedeck\u00e9ho ducha\nu \u0161tudenta. Obdobn\u00e9 osobn\u00e9 a charakterov\u00e9 vlastnosti uv\u00e1dza i J.\nBajto\u0161 (2013), z ktor\u00fdch zd\u00f4raz\u0148uje najm\u00e4 mor\u00e1lnu bez\u00fahonnos\u0165,\n\u010destnos\u0165, svedomitos\u0165, usilovnos\u0165, spravodlivos\u0165, trpezlivos\u0165, d\u00f4slednos\u0165,\nzodpovednos\u0165, sebaovl\u00e1danie, dobr\u00fd vz\u0165ah k \u013eu\u010fom, iniciat\u00edvnos\u0165,\ntvorivos\u0165, dobr\u00e9 vyjadrovacie a komunika\u010dn\u00e9 schopnosti, logickos\u0165\na systematickos\u0165 myslenia, zmysel pre humor, ochotu prij\u00edma\u0165 nov\u00e9\npodnety, odolnos\u0165 vo\u010di z\u00e1\u0165a\u017ei, citov\u00fa stabilitu, emocion\u00e1lnu inteligenciu a schopnos\u0165 sebapozn\u00e1vania. Je teda zrejm\u00e9, \u017ee osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho\nu\u010dite\u013ea je potrebn\u00e9 vzh\u013eadom k jeho pr\u00e1ci vn\u00edma\u0165 v troch dimenzi\u00e1ch.\nTabu\u013eka \u010d. 3. predklad\u00e1 z\u00e1kladn\u00e9 grafi ck\u00e9 zn\u00e1zornenie modelu osobnosti\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea.\n<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

      \n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t

      Tabu\u013eka \u010d. 3 \u2013 Trojdimenzion\u00e1lny model osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea<\/h2>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\n\t\t\t \n\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tVYSOKO\u0160KOLSK\u00dd U\u010cITE\u013d<\/span><\/th>\n\t\t\t \t\t\t\t <\/tr>\n\t\t\t <\/thead>\n\t\t\t \t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tPedagogick\u00e1 erud\u00edcia\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      		\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n <\/i> <\/div>\n \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      		\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tu\u010dite\u013e\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tOdborn\u00e1 a vedeck\u00e1 erud\u00edcia\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      		\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n <\/i> <\/div>\n \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      		\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tvedec\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tMor\u00e1lny profil\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      		\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n <\/i> <\/div>\n \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      		\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\u010dlovek\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t <\/tbody>\n\t\t\t<\/table>\n\t\t<\/div>\n\t \t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t

      Zdroj: SIROTOV\u00c1, M. 2014. Vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e v eduka\u010dnom procese.\nTrnava: UCM, s. 167. ISBN 978-80-8105-563-8.<\/h2>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t
      \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

      Prvou dimenziou je pedagogick\u00e1 erud\u00edcia vysoko\u0161kolsk\u00e9ho\nu\u010dite\u013ea. Pedagogick\u00e1 erud\u00edcia neznamen\u00e1 iba znalos\u0165 te\u00f3rie \u010di u\u017e\nv\u0161eobecnej pedagogiky, psychol\u00f3gie, alebo vysoko\u0161kolskej pedagogiky\na vysoko\u0161kolskej didaktiky, ale expertn\u00e9 vyu\u017e\u00edvanie strat\u00e9gi\u00ed a met\u00f3d\neduka\u010dnej pr\u00e1ce pre kvalitn\u00fa realiz\u00e1ciu pedagogickej \u010dinnosti.\nPedagogick\u00e1 kvalifi k\u00e1cia nie je legislat\u00edvne stanovenou podmienkou pre\nv\u00fdkon povolania, ako pri u\u010dite\u013eoch na ni\u017e\u0161\u00edch stup\u0148och vzdel\u00e1vania, jej\nopodstatnenos\u0165 vypl\u00fdva zo samotnej pr\u00e1ce vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea, \u010do\npotvrdzuj\u00fa i vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 defi n\u00edcie z te\u00f3rie vysoko\u0161kolskej pedagogiky.\nSpolo\u010dn\u00fdm menovate\u013eom je pr\u00e1ve realiz\u00e1cia pedagogickej \u010di vzdel\u00e1vacej\n\u010dinnosti.<\/p>\n

      M. M. Ficula (2006) uv\u00e1dza, \u017ee dominantou funkciou vysoko\u0161kolsk\u00e9ho\nu\u010dite\u013ea je vzdel\u00e1vacia \u010dinnos\u0165, ktor\u00e1 je zameran\u00e1 na organiz\u00e1ciu procesu\nvzdel\u00e1vania v s\u00favislosti s normat\u00edvnymi dokumentmi. Sp\u00e1ja teoretick\u00fd\nkomponent, s\u00favisiaci s vysvet\u013eovan\u00edm podstaty vedy, nov\u00fdch z\u00e1konitost\u00ed,\na praktick\u00fd, zameran\u00fd na rie\u0161enie pedagogick\u00fdch \u00faloh. U\u010dite\u013e ur\u010duje\ncie\u013e a \u00falohy vzdel\u00e1vania z pr\u00edslu\u0161nej discipl\u00edny v spojen\u00ed s in\u00fdmi\ndiscipl\u00ednami, uva\u017euje nad obsahom vzdel\u00e1vania, modern\u00fdmi formami\na met\u00f3dami, ktor\u00e9 podporuj\u00fa vzdel\u00e1vaco-pozn\u00e1vacie \u010dinnosti \u0161tudenta\na stanovuje formy kontroly. Medzi z\u00e1kladn\u00e9 formy tejto \u010dinnosti patr\u00ed predn\u00e1\u0161ka, semin\u00e1r, cvi\u010denie, konzult\u00e1cie, realiz\u00e1cia sk\u00fa\u0161ania \u0161tudentov\ns cie\u013eom udeli\u0165 hodnotenie pre z\u00edskanie kreditov \u0161tudenta, oponent\u00fara,\nusmer\u0148ovanie a vedenie vedecko-v\u00fdskumnej \u010dinnosti \u0161tudentov, vedenie\nbakal\u00e1rskych a diplomov\u00fdch pr\u00e1c a pod.<\/p>\n

      Neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou vzdel\u00e1vacej \u010dinnosti u\u010dite\u013ea je didaktickometodick\u00e1\n\u010dinnos\u0165. Do tejto \u010dinnosti zara\u010fujeme pr\u00edpravu vzdel\u00e1vacieho\nprocesu, jeho organiz\u00e1ciu a zdokona\u013eovanie. V\u00fdchodiskom pre realiz\u00e1ciu\ndidakticko-metodickej \u010dinnosti je spracovanie sylabu vyu\u010dovacieho\npredmetu, v ktorom u\u010dite\u013e stanovuje \u010diastkov\u00e9 ciele a t\u00e9my jednotliv\u00fdch\nvyu\u010dovac\u00edch jednotiek a sp\u00f4soby hodnotenia pr\u00e1ce \u0161tudentov. Na jeho\npodklade potom u\u010dite\u013e vol\u00ed adekv\u00e1tne vyu\u010dovacie met\u00f3dy, spracov\u00e1va\npr\u00edpravy na predn\u00e1\u0161ky \u010di semin\u00e1re, usmer\u0148uje samostatn\u00fa pr\u00e1cu\n\u0161tudenta zad\u00e1van\u00edm t\u00e9m semin\u00e1rnych pr\u00e1c \u010di rie\u0161en\u00edm r\u00f4znych\nprobl\u00e9mov vedn\u00e9ho odboru a spracov\u00e1va didaktick\u00e9 testy alebo okruhy\not\u00e1zok \u00fastneho sk\u00fa\u0161ania. D\u00f4le\u017eitou oblas\u0165ou didakticko-metodickej\n\u010dinnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea je spracov\u00e1vanie \u0161tudijn\u00fdch materi\u00e1lov\npre \u0161tudentov v podobe skr\u00edpt a vysoko\u0161kolsk\u00fdch u\u010debn\u00edc. V realiz\u00e1cii\npedagogickej \u010dinnosti vystupuje vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e vo viacer\u00fdch\nrol\u00e1ch. L. Hunt a D. Chalmers (2013) spracovali \u0161trukt\u00faru pedagogick\u00fdch\nrol\u00ed v podobe nieko\u013ek\u00fdch skup\u00edn:\n

        \n
      • Rola poskytovate\u013ea inform\u00e1ci\u00ed a sk\u00fasenost\u00ed \u2013 ide o klasick\u00fa\na nezastupite\u013en\u00fa rolu vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea, prostredn\u00edctvom\nktorej realizuje u\u010dite\u013e vzdel\u00e1vac\u00ed proces. U\u010dite\u013e ako expert je\nnosite\u013eom poznatkov svojho vedn\u00e9ho odboru a tieto poznatky\nspravidla verb\u00e1lne alebo v podobe u\u010debn\u00fdch textov sprostredkov\u00e1va\n\u0161tudentom. Okrem poznatkov u\u010dite\u013e sprostredkov\u00e1va i sk\u00fasenosti\nv odboroch, kde je nevyhnutn\u00fd v\u00fdcvik praktick\u00fdch schopnost\u00ed.\nPre t\u00fato rolu v\u0161ak mus\u00ed by\u0165 u\u010dite\u013e \u0161peci\u00e1lne vybaven\u00fd expertn\u00fdmi\nznalos\u0165ami z praxe a ovl\u00e1da\u0165 \u0161pecifi ck\u00e9 v\u00fdu\u010dbov\u00e9 pr\u00edstupy tak, aby\ndok\u00e1zal vytv\u00e1ra\u0165 simulovan\u00e9 podmienky v\u00fdkonu profesie v praxi\nv konkr\u00e9tnom \u0161tudijnom programe.<\/li>\n
      • Roly poradensk\u00e9 a participat\u00edvne \u2013 je mo\u017en\u00e9 identifi kova\u0165 v podobe\n\u0161tudijn\u00e9ho poradcu, konzultanta, t\u00fatora, facilit\u00e1tora, superv\u00edzora\na mentora. Spolo\u010dn\u00fdm menovate\u013eom t\u00fdchto rol\u00ed je pomoc u\u010dite\u013ea\n\u0161tudentovi podporuj\u00faca jeho u\u010denie sa, individu\u00e1lne z\u00e1ujmy a vzdel\u00e1vacie potreby. U\u010dite\u013e vystupuje ako poradca, ktor\u00fd pom\u00e1ha\nv rie\u0161en\u00ed probl\u00e9mov v \u0161t\u00fadiu, vedie \u0161tudentov v samo\u0161t\u00fadiu\na v individu\u00e1lnych \u00faloh\u00e1ch. Naj\u010dastej\u0161ie vystupuje vysoko\u0161kolsk\u00fd\nu\u010dite\u013e v roli konzultanta, teda poradcu pri rie\u0161en\u00ed probl\u00e9mov \u0161t\u00fadia,\nktor\u00e9 priamo s\u00favisia s predmetom, ktor\u00fd vyu\u010duje.<\/li>\n
      • Roly tvoriv\u00e9 a vyv\u00edjaj\u00face \u2013 v ktor\u00fdch vystupuje vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e\nako tvorca kurikul\u00e1rnych a v\u00fdu\u010dbov\u00fdch projektov, tvorca u\u010debn\u00fdch\nmateri\u00e1lov, tvorca \u0161tudijn\u00fdch sprievodcov a tvorca koncepci\u00ed\nsk\u00fasenostn\u00e9ho u\u010denia (prax\u00ed a st\u00e1\u017e\u00ed). Prostredn\u00edctvom tvorby skr\u00edpt\n\u010di vysoko\u0161kolsk\u00fdch u\u010debn\u00edc prezentuje u\u010dite\u013e schopnos\u0165 p\u00edsomn\u00e9ho\nodborn\u00e9ho prejavu, prostredn\u00edctvom ktor\u00e9ho transformuje vedeck\u00e9\npoznatky pre potreby \u0161tudijn\u00e9ho programu a samotn\u00e9ho \u0161t\u00fadia.\nVo vybran\u00fdch \u0161tudijn\u00fdch programoch, v ktor\u00fdch je nevyhnutn\u00e9\nrealizova\u0165 prax, vystupuje u\u010dite\u013e i v roli organiz\u00e1tora praxe alebo\nexkurzie, od organiza\u010dn\u00e9ho zabezpe\u010denia podmienok v\u00fdkonu praxe\na\u017e po ekonomick\u00e9 vyrovnanie v pr\u00edpade vzniknut\u00fdch n\u00e1kladov.<\/li>\n
      • Roly hodnotiace \u2013 mo\u017eno rozdeli\u0165 do troch poz\u00edci\u00ed, a to:\nvysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e ako hodnotite\u013e \u0161tudentov, hodnotite\u013e kurikula\na v\u00fdu\u010dby a sebahodnotite\u013e. Rola hodnotite\u013ea je samotn\u00fdmi u\u010dite\u013emi\npova\u017eovan\u00e1 za ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00fa a zodpovedn\u00fa, ke\u010f\u017ee u\u010dite\u013e m\u00e1\nobjekt\u00edvne posudzova\u0165 kognit\u00edvne v\u00fdkony a produkty \u0161tudentov.\nVy\u017eaduje od u\u010dite\u013ea znalos\u0165 met\u00f3d a foriem evalu\u00e1cie u\u010debn\u00fdch\nv\u00fdsledkov a ich adekv\u00e1tnu realiz\u00e1ciu vo vyu\u010dovacom procese.\nNezanedbate\u013enou je i rola sebahodnotite\u013ea, ktor\u00e1 umo\u017e\u0148uje u\u010dite\u013eovi\nn\u00e1h\u013ead do svojej pr\u00e1ce a vytv\u00e1ranie priestoru na korekciu svojej\npedagogickej \u010dinnosti.<\/li>\n
      • Roly mana\u017e\u00e9rske \u2013 v ktor\u00fdch u\u010dite\u013e vystupuje ako administr\u00e1tor. T\u00e1to\nrola je \u010dasto kr\u00e1t podce\u0148ovan\u00e1 a negat\u00edvne hodnoten\u00e1 samotn\u00fdmi\nu\u010dite\u013emi. Zahr\u0148uje v sebe \u010dinnosti spojen\u00e9 s vytv\u00e1ran\u00edm z\u00e1znamov\no hodnoten\u00ed \u0161tudenta v informa\u010dn\u00fdch elektronick\u00fdch syst\u00e9moch\nvysok\u00fdch \u0161k\u00f4l a archivovan\u00edm produktov \u0161tudentskej pr\u00e1ce.<\/li>\n
      • Roly modelingu \u2013 maj\u00fa zvl\u00e1\u0161tny v\u00fdznam vo vysoko\u0161kolskom\nvzdel\u00e1van\u00ed. Vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e v nej vystupuje ako model profesie,\nktor\u00fd v\u00fdu\u010dbou pribli\u017euje bud\u00facu profesiu \u0161tudovan\u00e9ho programu,\ndiskutuje o probl\u00e9moch bud\u00facej profesie, ale taktie\u017e vystupuje ako model mor\u00e1lneho \u010dloveka s adekv\u00e1tnou hodnotovou orient\u00e1ciou,\n\u017eivotnou fi lozofi ou a m\u00fadros\u0165ou.<\/li><\/ul>\n<\/p>\n

        Roly vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea neexistuj\u00fa diferencovane, ale\nnavz\u00e1jom sa ich \u010dinnosti prel\u00ednaj\u00fa. U\u010dite\u013e m\u00e1 nezastupite\u013en\u00e9 miesto\nnielen v realiz\u00e1cii vzdel\u00e1vacieho, ale aj v\u00fdchovn\u00e9ho procesu. V\u00fdchova\nje neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou vzdel\u00e1vacej \u010dinnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho\nu\u010dite\u013ea. M. M. Ficula (2006, s. 37) uv\u00e1dza, \u017ee v\u00fdchovn\u00fa \u010dinnos\u0165\nvysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e \u201erealizuje predov\u0161etk\u00fdm v procese vzdel\u00e1vania,\nvyu\u017e\u00edvaj\u00fac potencion\u00e1lne mo\u017enosti vedeck\u00fdch discipl\u00edn, ako aj po\u010das\nkomunik\u00e1cie so \u0161tudentmi mimo vyu\u010dovania. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby si ka\u017ed\u00fd\nvysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e uvedomil v\u00fdznam svojho v\u00fdchovn\u00e9ho vplyvu na\nbud\u00facich odborn\u00edkov a realizoval t\u00fato funkciu nielen cez rozhovory, ale\naj vlastn\u00fdm pr\u00edkladom\u201c. Vysoko\u0161kolsk\u00ed \u0161tudenti pr\u00edchodom na vysok\u00fa\n\u0161kolu vstupuj\u00fa do nov\u00e9ho prostredia, stret\u00e1vaj\u00fa sa s nov\u00fdmi u\u010dite\u013emi,\ns vy\u0161\u0161\u00edmi n\u00e1rokmi vysoko\u0161kolsk\u00e9ho vzdel\u00e1vacieho syst\u00e9mu a buduj\u00fa si\nnov\u00e9 vrstovn\u00edcke vz\u0165ahy a priate\u013estv\u00e1. Niektor\u00ed si vytv\u00e1raj\u00fa nov\u00e9 z\u00e1zemie\nv intern\u00e1toch \u010di priv\u00e1toch, \u010dasto v novom meste, prich\u00e1dzaj\u00fa s r\u00f4znymi\no\u010dak\u00e1vaniami, ale aj s obavami z nov\u00fdch sp\u00f4sobov vzdel\u00e1vania i ich\npr\u00e1ce. Vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e m\u00e1 v procese adapt\u00e1cie pom\u00e1ha\u0165 svojim\n\u0161tudentom orientova\u0165 sa v \u0161tudijn\u00fdch povinnostiach a v nach\u00e1dzan\u00ed\nvlastn\u00e9ho potenci\u00e1lu pre vysoko\u0161kolsk\u00e9 \u0161t\u00fadium. U\u010dite\u013e vytvoren\u00edm\nspr\u00e1vneho vz\u0165ahu nielen pom\u00e1ha adapta\u010dn\u00e9mu procesu, ale aj za\u010d\u00edna\nformova\u0165 osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta, jeho motiv\u00e1ciu, em\u00f3cie,\npostoje a hodnoty, pr\u00e1ve prostredn\u00edctvom v\u00fdchovnej \u010dinnosti (Sachs \u2013\nParsell, 2014). Vysoko\u0161kolsk\u00fd \u0161tudent potrebuje v etape ranej dospelosti\n\u017eivotn\u00fa podporu, ktor\u00e1, ak mu ju u\u010dite\u013e poskytne v podobe pozit\u00edvneho\nvz\u0165ahu, kvalitnej v\u00fdu\u010dby a adekv\u00e1tneho prostredia, m\u00f4\u017ee pozit\u00edvne\novplyvni\u0165 jeho \u010fal\u0161\u00ed osobn\u00fd i profesijn\u00fd \u017eivot. Absencia takejto podpory,\nkedy vz\u0165ahy medzi u\u010dite\u013eom a \u0161tudentmi b\u00fdvaj\u00fa spravidla neosobn\u00e9,\nnevytv\u00e1ra sa pozit\u00edvny vz\u0165ah a prostredie vz\u00e1jomnej kolegiality, d\u00f4very\na otvorenosti, m\u00e1 negat\u00edvny dopad nielen na kvalitu eduka\u010dn\u00e9ho\nprocesu, ale aj na samotn\u00fd rozvoj osobnosti \u0161tudenta. V tomto pr\u00edpade\nsa potreby \u0161tudentov rozch\u00e1dzaj\u00fa s t\u00fdm, \u010do sa od nich o\u010dak\u00e1va, a tak sa\nmen\u00ed ich z\u00e1ujem, spr\u00e1vanie, konanie, v\u00fdkonnos\u0165, a t\u00fdm i st\u00fapa n\u00e1ro\u010dnos\u0165\npedagogickej \u010dinnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea. Pedagogick\u00e1 \u010dinnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea je teda n\u00e1ro\u010dnou, \u0161pecifi ckou formou vysoko\nkvalifi kovanej rozumovej \u010dinnosti tvoriv\u00e9ho charakteru. Je zameran\u00e1\nna vzdel\u00e1vanie, v\u00fdchovu a rozvoj \u0161tudentov, formovanie ich odborn\u00fdch\nvedomost\u00ed, n\u00e1vykov a zru\u010dnost\u00ed a v\u00fdchovu akt\u00edvnej \u017eivotnej poz\u00edcie (M.\nM. Ficula, 2006).<\/p>\n

        Nevyhnutn\u00fdm predpokladom, aby sa vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e stal\nexpertom pre realiz\u00e1ciu pedagogickej \u010dinnosti, je osobnostn\u00e1 zrelos\u0165\na psychick\u00e9 zdravie. \u013d. Vi\u0161\u0148ovsk\u00fd \u2013 V. Ka\u010d\u00e1ni a kol. (2001) zostavili\nosobnostn\u00e9 charakteristiky u\u010dite\u013ea, ktor\u00fdmi by sa mala vyzna\u010dova\u0165\ni osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea:\n

          \n
        • Medzi d\u00f4le\u017eit\u00e9 osobnostn\u00e9 atrib\u00faty patr\u00ed primeran\u00e9 pos\u00fadenie\nreality, ktor\u00e9 je pre profesiu u\u010dite\u013ea mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00e9 minim\u00e1lne\nz dvoch d\u00f4vodov. U\u010dite\u013e je v ka\u017edodennom styku postaven\u00fd pred\nrie\u0161enie r\u00f4znych pedagogick\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed. Mal by by\u0165 schopn\u00fd r\u00fdchlo\na adekv\u00e1tne v t\u00fdchto situ\u00e1ci\u00e1ch reagova\u0165 a rozhodova\u0165 sa, mal by by\u0165\nsamostatn\u00fd a pru\u017en\u00fd, verb\u00e1lne pohotov\u00fd a tvoriv\u00fd pri ich rie\u0161en\u00ed.<\/li>\n
        • Druhou oblas\u0165ou je problematika hodnotenia \u0161tudentov. Aj\nvysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e pod\u013eahne r\u00f4znym omylom v soci\u00e1lnej percepcii\na v jeho v\u00fdberovej zameranosti sa odr\u00e1\u017eaj\u00fa sympatie, resp. antipatie.\nTie m\u00f4\u017eu ma\u0165 priamy dosah na hodnotenie \u0161tudentov. Nedostatky\nv u\u010dite\u013eovej soci\u00e1lnej percepcii spojen\u00e9 s neadekv\u00e1tnym vn\u00edman\u00edm\nreality sa potom m\u00f4\u017eu prejavova\u0165 nielen v nespr\u00e1vnom hodnoten\u00ed,\nale i v nepriaznivom vplyve na \u0161tudentovu osobnos\u0165.<\/li>\n
        • V s\u00favislosti s predch\u00e1dzaj\u00facou po\u017eiadavkou by si u\u010ditelia mali kl\u00e1s\u0165\nr\u00f4zne refl ektuj\u00face ot\u00e1zky, ktor\u00e9 im sp\u00e4tne daj\u00fa odpove\u010f na r\u00f4zne\nprobl\u00e9my tykaj\u00face sa ich postupu pri vzdel\u00e1vac\u00edch alebo hodnotiacich\nstr\u00e1nkach pr\u00e1ce. O d\u00f4le\u017eitosti sebapoznania a sebareflexie, ktor\u00e9 s\u00fa\n\u010fal\u0161\u00edm osobnostn\u00fdm atrib\u00fatom v u\u010dite\u013eskej profesii, pojedn\u00e1vaj\u00fa\nmnoh\u00e9 teoretick\u00e9 pr\u00e1ce, ktor\u00e9 sa zhoduj\u00fa v n\u00e1zore, \u017ee sebareflexia\na sebapoznanie u\u010dite\u013ea zlep\u0161uje preh\u013abenie jeho empatie, zvy\u0161uje\nsoci\u00e1lnu senzit\u00edvnos\u0165, u\u013eah\u010duje soci\u00e1lnu komunik\u00e1ciu, a t\u00fdm\nzvy\u0161uje \u00farove\u0148 jeho pedagogickej \u010dinnosti. Pr\u00e1ca so \u0161tudentom \u2013\ndospel\u00fdm \u010dlovekom \u2013 je ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00fdm procesom. Pr\u00e1ve z tohto\nd\u00f4vodu je sebarefl exia a sebapoznanie d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou osobnosti\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea. Nedostatok vlastn\u00e9ho sebapoznania sa prejavuje v neistote, obav\u00e1ch o zvl\u00e1dnutie pedagogickej \u010dinnosti,\nchronicky zlej n\u00e1lade, pasivite alebo, naopak, agresii, striedan\u00ed\nautokratick\u00e9ho alebo krajne liber\u00e1lneho pr\u00edstupu k \u0161tudentom\na podobne. Preto sebapoznanie a sebarefl exia s\u00fa neoddelite\u013enou\ns\u00fa\u010das\u0165ou rozvoja a kultiv\u00e1cie osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea,\nktor\u00e9 maj\u00fa zabezpe\u010dova\u0165 navodenie pozit\u00edvnych zmien v jeho\npedagogickej pr\u00e1ci.<\/li>\n
        • \u010eal\u0161\u00edm z osobnostn\u00fdch atrib\u00fatov je schopnos\u0165 ovl\u00e1da\u0165 svoje konanie.\nEmocion\u00e1lna stabilita je jedn\u00fdm z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch aspektov osobnosti\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea. Niektor\u00ed \u0161tudenti poukazuj\u00fa na agres\u00edvne,\nironizuj\u00face alebo manipulat\u00edvne spr\u00e1vanie zo strany u\u010dite\u013eov. Toto\nspr\u00e1vanie m\u00f4\u017ee ma\u0165 viacer\u00e9 pr\u00ed\u010diny \u2013 nespokojnos\u0165 s v\u00fdberom\nprofesie, pre\u0165a\u017eenos\u0165, konfl ikty v medzi\u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahoch, n\u00edzke\nfi nan\u010dn\u00e9 ohodnotenie, ale m\u00f4\u017ee taktie\u017e s\u00favisie\u0165 s emocionalitou\na temperamentov\u00fdmi vlastnos\u0165ami u\u010dite\u013ea. Snahou ka\u017ed\u00e9ho u\u010dite\u013ea\nby malo by\u0165 tr\u00e9novanie schopnosti ovl\u00e1da\u0165 svoje konanie, aby tak\npredch\u00e1dzal ne\u017eiaducemu spr\u00e1vaniu, ktor\u00e9 \u010dastokr\u00e1t prech\u00e1dza a\u017e\ndo hostility a syndr\u00f3mu vyhorenia.<\/li>\n
        • \u0160tvrt\u00fdm osobnostn\u00fdm atrib\u00fatom, ktor\u00fd spom\u00ednan\u00ed autori pova\u017euj\u00fa\nza d\u00f4le\u017eit\u00fd predpoklad pr\u00e1ce vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea, je kreativita.\nIba u\u010dite\u013e tvoriv\u00fd m\u00f4\u017ee \u017eiada\u0165 tvorivos\u0165 od svojich \u0161tudentov. T\u00e1to\ntvorivos\u0165 sa mus\u00ed prejavova\u0165 vo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1nkach u\u010dite\u013eskej pr\u00e1ce\n\u2013 pri v\u00fdbere vyu\u010dovac\u00edch met\u00f3d, pri vo\u013ebe okruhov semin\u00e1rnych\npr\u00e1c, pri veden\u00ed \u0161tudentov, pri zostavovan\u00ed sylabov, pri h\u013eadan\u00ed\nv\u00fdskumn\u00fdch probl\u00e9mov a podobne. Kreativita je cvi\u010dite\u013en\u00e1 funkcia,\na preto by malo by\u0165 snahou ka\u017ed\u00e9ho vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea\nju rozv\u00edja\u0165. Tvorivos\u0165 u\u010dite\u013eov sa sp\u00e1ja nielen so zauj\u00edmav\u00fdm \u010di\nnetradi\u010dn\u00fdm podan\u00edm nov\u00fdch poznatkov, ale aj s vytvoren\u00edm\natmosf\u00e9ry, kde vl\u00e1dne zmysel pre humor, optimizmus, odolnos\u0165 vo\u010di\nz\u00e1\u0165a\u017ei a vy\u0161\u0161ia aktivita, \u010dinorodos\u0165 a iniciat\u00edva \u0161tudentov i samotn\u00e9ho\nu\u010dite\u013ea. \u2022 V pozit\u00edvnej atmosf\u00e9re je potom mo\u017en\u00e9 vytv\u00e1ra\u0165 i pozit\u00edvne\nemocion\u00e1lne v\u00e4zby. Tento osobnostn\u00fd atrib\u00fat predpoklad\u00e1, \u017ee by\nmal vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e disponova\u0165 emocion\u00e1lnou inteligenciou,\nktor\u00e1 sa prejavuje v znalosti a zvl\u00e1dan\u00ed vlastn\u00fdch em\u00f3ci\u00ed, vo vn\u00edmavosti k em\u00f3ci\u00e1m druh\u00fdch a v schopnosti motivova\u0165 s\u00e1m\nseba. V s\u00favislosti s touto problematikou je potrebn\u00e9 zaobera\u0165 sa\ni ot\u00e1zkou dominancie u\u010dite\u013ea. V pr\u00edpade vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea sa\nnejedn\u00e1 o dominanciu v zmysle nadradenosti k \u0161tudentovi, ale sk\u00f4r\nv zmysle usmer\u0148ovania \u0161tudenta, formulovania jasn\u00fdch po\u017eiadaviek\nna jeho pr\u00e1cu a hodnotenie. Pozit\u00edvny vz\u0165ah k \u0161tudentom by sa mal\nprejavova\u0165 priate\u013eskos\u0165ou, autenticitou, akcept\u00e1ciou, empatiou k ich\nosobnosti a primeranou mierou dominancie.<\/li>\n
        • Ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdm atrib\u00fatom sa jav\u00ed i odolnos\u0165 vo\u010di z\u00e1\u0165a\u017ei. Ch.\nKyriacov (in Vi\u0161\u0148ovsk\u00fd – Ka\u010d\u00e1ni a kol., 2001) charakterizoval term\u00edn\nu\u010dite\u013esk\u00fd stres ako situ\u00e1cie, pri ktor\u00fdch sa u\u010ditelia c\u00edtia nahnevan\u00ed,\nnerv\u00f3zni, sklaman\u00ed, deprimovan\u00ed, poci\u0165uj\u00fa nap\u00e4tie alebo \u00fazkos\u0165\nv s\u00favislosti s \u010dinnos\u0165ou, ktor\u00e1 sa sp\u00e1ja s ich pedagogickou pr\u00e1cou.\nZ\u00e1\u0165a\u017e a stres potom m\u00f4\u017eu vies\u0165 a\u017e k syndr\u00f3mu vyhorenia, ktor\u00fd\nsa prejavuje nielen \u00fanavou a vy\u010derpan\u00edm, ale aj celkovou apatiou,\nstratou optimizmu a chuti zdokona\u013eova\u0165 sa, pracova\u0165 a podobne.\nObdobn\u00fd proces sa vyskytuje i u vysoko\u0161kolsk\u00fdch u\u010dite\u013eov, kde tieto\nprejavy dop\u013a\u0148a nechu\u0165 k realiz\u00e1cii vedecko-v\u00fdskumnej \u010dinnosti,\n\u00fa\u010dasti a prezent\u00e1cii vedy na r\u00f4znych podujatiach, nepublikovanie\nsvojich nov\u00fdch v\u00fdsledkov a poznatkov, stagn\u00e1cia vo vednom odbore.<\/li>\n
        • Zvl\u00e1danie z\u00e1\u0165a\u017eov\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed sa n\u00e1m m\u00f4\u017ee javi\u0165 jednoduch\u0161ie, ak\nich s\u00fa\u010das\u0165ou sa stane humor. Preto \u010fal\u0161\u00edm atrib\u00fatom je zmysel pre\nhumor. Humor je d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou adekv\u00e1tnej kl\u00edmy eduka\u010dn\u00e9ho\nprocesu. Zmen\u0161uje psychologick\u00fa vzdialenos\u0165 medzi u\u010dite\u013eom\na \u0161tudentom, zlep\u0161uje ich vz\u00e1jomn\u00e9 vz\u0165ahy, p\u00f4sob\u00ed motiva\u010dne\na podporuje kreativitu. Mal by by\u0165 prirodzen\u00fd v osobnosti ka\u017ed\u00e9ho\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea.<\/li>\n
        • Posledn\u00fdm atrib\u00fatom je schopnos\u0165 optim\u00e1lnej komunik\u00e1cie. T\u00e1to\nschopnos\u0165 sa vz\u0165ahuje na verb\u00e1lnu i neverb\u00e1lnu komunik\u00e1ciu\na v pedagogickej \u010dinnosti u\u010dite\u013ea sa najviac prejavuje v realiz\u00e1cii\njednotliv\u00fdch foriem vysoko\u0161kolskej v\u00fdu\u010dby. Bez nej nie je mo\u017en\u00e9\nrealizova\u0165 predn\u00e1\u0161ky, semin\u00e1re, cvi\u010denia \u010di konzult\u00e1cie.<\/li><\/ol>\n<\/p>\n

          V te\u00f3rii vysoko\u0161kolskej pedagogiky sa D. Linhartov\u00e1 (In. Slav\u00edk\na kol., 2012) zaober\u00e1 komunika\u010dn\u00fdm kontinuom a predstavuje\n\u0161tyri komunika\u010dn\u00e9 \u00fatvary pou\u017e\u00edvan\u00e9 v komunik\u00e1cii v eduka\u010dnom procese vysokej \u0161koly. Prv\u00fdm \u00fatvarom je naria\u010fovanie, prikazovanie\n(oznamovanie). Ide o \u00fatvar typick\u00fd pre vyu\u010dovac\u00ed proces, ktor\u00fd m\u00e1 svoje\npozit\u00edva i negat\u00edva. Pozit\u00edvum je v r\u00fdchlom vykonan\u00ed \u00falohy a \u013eahkej\nkontroly. Mnoh\u00fdm \u0161tudentom vyhovuje, preto\u017ee im umo\u017e\u0148uje, v r\u00e1mci\nkauz\u00e1lnych atrib\u00faci\u00ed, umiest\u0148ova\u0165 zodpovednos\u0165 a pr\u00ed\u010diny ne\u00faspechu\nmimo vlastn\u00fa osobu. Negat\u00edvom je, \u017ee mechanick\u00e9 vykon\u00e1vanie \u00faloh\nvedie k vytv\u00e1raniu pas\u00edvneho pr\u00edstupu k vzdel\u00e1vaniu, kles\u00e1 motiv\u00e1cia\ni rozvoj tvorivosti. Presved\u010dovanie, ako \u010fal\u0161\u00ed komunika\u010dn\u00fd \u00fatvar, vedie\nk dosiahnutiu zmeny n\u00e1zorov protistrany, \u010di u\u017e \u0161tudenta, alebo u\u010dite\u013ea,\nk zmene ich postojov, ke\u010f\u017ee eduka\u010dn\u00fd proces rovnako ovplyv\u0148uje osobnos\u0165\n\u0161tudenta i u\u010dite\u013ea. Tento fakt potom vedie k vy\u0161\u0161ej miere motiv\u00e1cie\na zainteresovanosti na v\u00fdsledku eduk\u00e1cie. Tret\u00edm komunika\u010dn\u00fdm\n\u00fatvarom je oznamovanie, v ktorom sa obidve komunikuj\u00face strany\nnavz\u00e1jom nemusia presvied\u010da\u0165 o cieli ich \u010dinnosti a postupoch ako cie\u013e\ndosiahnu\u0165. Oznamovanie je optim\u00e1lnym komunika\u010dn\u00fdm \u00fatvarom pre\nt\u00edmov\u00fa spolupr\u00e1cu, zvy\u0161uj\u00facu sa motiv\u00e1ciu z\u00fa\u010dastnen\u00fdch a nepotrebnos\u0165\nkontroly plnenia \u00faloh. V poz\u00edcii vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea je oznamovanie\nn\u00e1strojom pre z\u00edskanie \u0161tudenta pre plnenie zadanej \u00falohy, bez realiz\u00e1cie\npriebe\u017enej motiv\u00e1cie a hodnotenia. Posledn\u00fdm komunika\u010dn\u00fdm\n\u00fatvarom je vybavenie pr\u00e1vomocami, ktor\u00fd predstavuje vysok\u00fa mieru\nzhody medzi komunikuj\u00facimi. V tejto komunik\u00e1cii sa m\u00f4\u017ee u\u010dite\u013e\nspo\u013eahn\u00fa\u0165, \u017ee spr\u00e1vanie a konanie \u0161tudenta bude v s\u00falade s vyt\u00fd\u010den\u00fdmi\ncie\u013emi eduk\u00e1cie a nie je potrebn\u00e9 \u0161tudenta k realiz\u00e1cii tohto procesu\nvyz\u00fdva\u0165 \u010di ho kontrolova\u0165. Znamen\u00e1 to, \u017ee samostatn\u00e1 pr\u00e1ca \u0161tudenta je\nrozvinut\u00e1 do takej miery, aby v bud\u00facnosti vytvorila kvalitn\u00fd z\u00e1klad pre\ncelo\u017eivotn\u00e9 vzdel\u00e1vanie a napredovanie osobnosti \u010dloveka. V pr\u00edpade\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho vzdel\u00e1vania by malo komunika\u010dn\u00e9 kontinuum\nprech\u00e1dza\u0165 od naria\u010fovania a\u017e po vybavenie pr\u00e1vomocami, ktor\u00e9 je\ndosiahnut\u00edm z\u00e1vere\u010dn\u00e9ho stavu a vybavenia absolventa potrebn\u00fdmi\nznalos\u0165ami a kompetenciami. Prostredn\u00edctvom komunik\u00e1cie m\u00f4\u017ee\nvysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e nielen sprostredkov\u00e1va\u0165 inform\u00e1cie, ale aj motivova\u0165\n\u0161tudentov k \u010fal\u0161iemu h\u013abav\u00e9mu \u0161t\u00fadiu problematiky (Sirotov\u00e1, 2014).<\/p>\n

          Organiz\u00e1cia a riadenie pedagogickej \u010dinnosti, spolu s osobnos\u0165ou\nu\u010dite\u013ea, do ur\u010ditej miery predur\u010duj\u00fa i v\u0161eobecn\u00fd \u0161t\u00fdl jeho komunik\u00e1cie,\nktor\u00fd sa naj\u010dastej\u0161ie uv\u00e1dza v troch kateg\u00f3ri\u00e1ch.<\/p>\n

          Autoritat\u00edvny \u0161t\u00fdl vytv\u00e1ra dikt\u00e1t, ktor\u00fd pretv\u00e1ra jedn\u00e9ho z \u00fa\u010dastn\u00edkov\nkomunik\u00e1cie na pas\u00edvneho vykon\u00e1vate\u013ea. Autoritat\u00edvny u\u010dite\u013e s\u00e1m\nur\u010duje smer \u010dinnosti skupiny. Brzd\u00ed t\u00fdm aktivitu a iniciat\u00edvu \u0161tudentov.\nZ\u00e1kladn\u00fdmi formami spolupr\u00e1ce je monol\u00f3g, pr\u00edkaz, po\u017eiadavka,\nin\u0161trukcia, v\u00fd\u010ditka. U\u010dite\u013e neprip\u00fa\u0161\u0165a n\u00e1mietky a diskusiu k probl\u00e9mom.\nPedagogick\u00e1 \u010dinnos\u0165 u\u010dite\u013ea nevytv\u00e1ra potrebn\u00fa kl\u00edmu na rozvoj\neduka\u010dn\u00e9ho procesu. Tak\u00e1to kl\u00edma naj\u010dastej\u0161ie vy\u00fas\u0165uje do tichej\n\u0161tudentovej ignor\u00e1cie u\u010dite\u013ea pri splnen\u00ed jeho po\u017eiadaviek na z\u00edskanie\nhodnotenia z predmetu. Na druhej strane ale m\u00f4\u017ee taktie\u017e vyvol\u00e1va\u0165\nodpor k nastolen\u00e9mu tlaku zo strany u\u010dite\u013ea, ktor\u00fd sa m\u00f4\u017ee prejavova\u0165\nprostredn\u00edctvom konfl iktov.<\/p>\n

          Demokratick\u00fd \u0161t\u00fdl prezentuje humanisticky orientovan\u00fd pr\u00edstup\nk osobnosti \u0161tudenta a je zalo\u017een\u00fd na hlbokej \u00facte a d\u00f4vere v schopnosti\n\u0161tudenta rozv\u00edja\u0165 svoju osobnos\u0165. Z\u00e1kladn\u00fdmi prostriedkami interakcie\nje motiv\u00e1cia, rada, informovanie. Pedagogick\u00e1 \u010dinnos\u0165 je zalo\u017een\u00e1\nna dial\u00f3gu rovnocenn\u00fdch subjektov, prostredn\u00edctvom ktor\u00e9ho u\u010dite\u013e\npriv\u00e1dza \u0161tudenta k uvedomeniu si cie\u013ea u\u010debnej \u010dinnosti a zap\u00e1ja\nv\u0161etk\u00fdch \u0161tudentov do akt\u00edvnej particip\u00e1cie na spolo\u010dnej vyu\u010dovacej\n\u010dinnosti. V eduka\u010dnom procese sa vytv\u00e1ra pozit\u00edvna kl\u00edma vz\u00e1jomnej\nd\u00f4very a priate\u013estva, ktor\u00e1 umo\u017e\u0148uje \u0161tudentom optim\u00e1lny rozvoj ich\nosobnosti. \u0160tudenti uzn\u00e1vaj\u00fa svojho u\u010dite\u013ea ako profesion\u00e1la s \u013eudskou\ntv\u00e1rou, s ktor\u00fdm je mo\u017en\u00e9 diskutova\u0165 a v pr\u00edpade potreby ho po\u017eiada\u0165\no pomoc pri rie\u0161en\u00ed \u0161tudijn\u00fdch i osobn\u00fdch probl\u00e9mov.<\/p>\n

          Pri liber\u00e1lnom \u0161t\u00fdle u\u010dite\u013e nem\u00e1 pevn\u00fa pedagogick\u00fa poz\u00edciu, \u010do sa\nprejavuje v nezasahovan\u00ed do rie\u0161enia probl\u00e9mov \u0161tudentov a n\u00edzkou\n\u00farov\u0148ou po\u017eiadaviek vo v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacej \u010dinnosti. Tento typ\nu\u010dite\u013ea sa obmedzuje v pedagogickej \u010dinnosti iba na vzdel\u00e1vaciu str\u00e1nku.\nVo v\u00fdu\u010dbe odprezentuje potrebn\u00e9 inform\u00e1cie a nezaober\u00e1 sa dopadom\nvyu\u010dovacej \u010dinnosti na \u0161tudenta, sleduje rozvoj osobnosti \u0161tudenta iba\npo vedomostnej str\u00e1nke. Preferuj\u00facou met\u00f3dou pedagogickej \u010dinnosti\nje monol\u00f3g, ale je ochotn\u00fd prist\u00fapi\u0165 i k dial\u00f3gu so \u0161tudentom v pr\u00edpade,\nak ide o odborn\u00fa str\u00e1nku rie\u0161enia prezentovanej inform\u00e1cie vedn\u00e9ho\nodboru. V\u00fdsledkom jeho pedagogickej \u010dinnosti v\u0161ak b\u00fdva strata z\u00e1ujmu\n\u0161tudentov, zhor\u0161uje sa ich \u00faspe\u0161nos\u0165 a discipl\u00edna \u0161tudijnej \u010dinnosti\n(Sirotov\u00e1, 2010).<\/p>\n

          I. Turek ( 2005) k predstaven\u00fdm trom z\u00e1kladn\u00fdm \u0161t\u00fdlom vo svojej pr\u00e1ci\nuv\u00e1dza e\u0161te \u0161tvrt\u00fd tzv. nevyhranen\u00fd \u0161t\u00fdl , ktor\u00fd je typick\u00fd pre za\u010d\u00ednaj\u00facich\nu\u010dite\u013eov. T\u00edto u\u010ditelia s\u00fa e\u0161te nevyhranen\u00ed a v u\u010dite\u013eskej profesii sa iba\nh\u013eadaj\u00fa. V z\u00e1vislosti od situ\u00e1cie s\u00fa niekedy autoritat\u00edvni, inokedy zasa\nliber\u00e1lni alebo demokratick\u00ed.<\/p>\n

          Druhou v modeli stanovenou dimenziou osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho\nu\u010dite\u013ea je odborn\u00e1 a vedeck\u00e1 erud\u00edcia. \u0160pecifi kom diferencuj\u00facim\nosobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea od u\u010dite\u013eov ni\u017e\u0161\u00edch stup\u0148ov vzdel\u00e1vania\nje skuto\u010dnos\u0165, \u017ee neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou jeho pr\u00e1ce je vedeckov\u00fdskumn\u00e1\n\u010dinnos\u0165. S. G\u00e1likov\u00e1 – Tolnaiov\u00e1 (2007, s. 215) zd\u00f4raz\u0148uje,\n\u017ee \u201evysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e nie je len u\u010dite\u013eom odovzd\u00e1vaj\u00facim vedomosti,\nnie je odovzd\u00e1vaj\u00facim nejak\u00fa u\u010debn\u00fa \u201el\u00e1tku\u201c, \u010do sa prim\u00e1rne deje na\n\u0161kol\u00e1ch ni\u017e\u0161\u00edch typov, ale uv\u00e1dza do probl\u00e9mov vedy, sprostredkov\u00e1va\nprobl\u00e9my odboru, pri\u010dom sprostredkov\u00e1va i tie, na ktor\u00fdch pracuje on\ns\u00e1m\u201c. Vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e teda nie je iba sprostredkovate\u013eom hotov\u00fdch\ninform\u00e1ci\u00ed, ale aj b\u00e1date\u013eom, vedcom, ktor\u00fd tieto inform\u00e1cie h\u013ead\u00e1, sk\u00fama.\nIde\u00e1lom v osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea je dosiahnutie optim\u00e1lneho\nstup\u0148a s\u00faladu kvalitnej vedecko-v\u00fdskumnej \u010dinnosti s odbornou\npedagogickou \u010dinnos\u0165ou. Kvalitn\u00e1 vedecko-v\u00fdskumn\u00e1 \u010dinnos\u0165 neznamen\u00e1\nkomplexn\u00fa znalos\u0165 vedeckej discipl\u00edny a jej v\u00fdskumn\u00fdch met\u00f3d, ale\ncharakterizuje ju vysok\u00e1 \u00farove\u0148 vedeckej tvorivosti, h\u013eadanie perspekt\u00edv\nvedeckej pr\u00e1ce v s\u00falade s v\u00fdvojom vedn\u00e9ho odboru, spolo\u010densk\u00fdm\nv\u00fdvojom a potrebami samotnej osobnosti u\u010dite\u013ea a jeho \u0161tudentov. U\u010dite\u013e,\nktor\u00fd je s\u00fa\u010dasne v\u00fdskumn\u00edkom, poskytuje svojim \u0161tudentom nielen\nvedomosti, ktor\u00e9 s\u00e1m \u0161tudoval, ale obohacuje ich aj t\u00fdmi, ku ktor\u00fdm\ndospel svojou b\u00e1date\u013eskou \u010dinnos\u0165ou. V rovnak\u00fdch intenci\u00e1ch poukazuje\nna d\u00f4le\u017eitos\u0165 prepojenia vedecko-v\u00fdskumnej a pedagogickej \u010dinnosti\ni V. \u0160ucha (2010 s. 56), ktor\u00fd kon\u0161tatuje, \u017ee \u201ekvalitn\u00fd pedagogick\u00fd\nproces si nemo\u017eno na magisterskom alebo doktorandskom stupni\nvzdel\u00e1vania predstavi\u0165 bez toho, aby bol u\u010dite\u013e akt\u00edvne zapojen\u00fd do\nkvalitn\u00e9ho v\u00fdskumn\u00e9ho procesu. V\u00fdskumn\u00e9 zru\u010dnosti s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dom\nk zvy\u0161ovaniu pedagogickej kompetentnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea.\nBez kvalitnej v\u00fdskumnej aktivity nemo\u017eno pochopi\u0165 novodob\u00e9 poznatky\na pretransformova\u0165 ich do vzdel\u00e1vacieho procesu\u201c. Odborn\u00e1 erud\u00edcia je\ns\u00fahrnom odborn\u00fdch a teoretick\u00fdch poznatkov a vedomost\u00ed z pr\u00edslu\u0161n\u00e9ho vedn\u00e9ho odboru. U\u010dite\u013e tieto poznatky z\u00edskava odbornou pr\u00edpravou\npo\u010das vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia a v pr\u00edpade vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea\n(ako uv\u00e1dzame vy\u0161\u0161ie) i prostredn\u00edctvom vedecko-v\u00fdskumnej \u010dinnosti\n(Sirotov\u00e1, 2014).<\/p>\n

          Poslednou dimenziou je mor\u00e1lny profi l vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea.\nVysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e odr\u00e1\u017ea sveton\u00e1zor ka\u017ed\u00e9ho jednotlivca, jeho\npostoje, hodnotov\u00e9 orient\u00e1cie, mor\u00e1lne k\u00f3dexy a dlhodob\u00e9 ciele. Na\nmor\u00e1lny profi l u\u010dite\u013ea sa klad\u00fa opodstatnen\u00e9 n\u00e1roky. U\u010dite\u013e by si mal\nuvedomova\u0165 a prij\u00edma\u0165 ve\u013ek\u00fa osobn\u00fa zodpovednos\u0165, ktor\u00e1 je vlastn\u00e1\neduka\u010dn\u00e9mu procesu. Osobnostn\u00e9 kvality, prejavuj\u00face sa i v mor\u00e1lnom\nprofi le vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea, zohr\u00e1vaj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu vo v\u00fdchove\na vzdel\u00e1van\u00ed \u0161tudentov. V\u00fdchovn\u00fa \u010dinnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e realizuje\npredov\u0161etk\u00fdm v procese vzdel\u00e1vania, vyu\u017e\u00edvaj\u00fac potencion\u00e1lne\nmo\u017enosti vedeck\u00fdch discipl\u00edn, ako aj po\u010das komunik\u00e1cie so \u0161tudentmi\nmimo vyu\u010dovania. J. Pelik\u00e1n (1995, s. 37) charakterizuje v\u00fdchovu ako\n\u201ecie\u013eavedom\u00e9 a z\u00e1mern\u00e9 vytv\u00e1ranie a ovplyv\u0148ovanie podmienok, ktor\u00e9\numo\u017e\u0148uj\u00fa optim\u00e1lny rozvoj ka\u017ed\u00e9ho jednotlivca v s\u00falade s individu\u00e1lnymi\ndispoz\u00edciami a stimuluj\u00face jeho vlastn\u00fa snahu sta\u0165 sa autentickou, vn\u00fatorne\nintegrovanou a socializovanou osobnos\u0165ou\u201c. T\u00fato defi n\u00edciu v\u00fdchovy sme\nsi vybrali z\u00e1merne vzh\u013eadom na \u0161pecifi kum eduka\u010dn\u00e9ho prostredia\na vek \u0161tudentov. Vych\u00e1dzaj\u00fac z tejto defi n\u00edcie by mala vysok\u00e1 \u0161kola\nvytv\u00e1ra\u0165 tak\u00e9 akademick\u00e9 prostredie, ktor\u00e9 by rozv\u00edjalo na jednej strane\nintelekt a na druhej strane osobnos\u0165 \u0161tudenta a v ktorom by dominovala\nakademick\u00e1 kult\u00fara. Kult\u00fara vz\u0165ahov, komunik\u00e1cie a estetickos\u0165\nakademick\u00e9ho prostredia do ve\u013ekej miery ovplyv\u0148uj\u00fa samotn\u00fdch\n\u0161tudentov. V\u00fdchovn\u00fd vplyv prostredia a jeho komponentov potvrdzuje\ni V. \u0160ucha (2010), ktor\u00fd charakterizuje univerzitn\u00e9 prostredie ako s\u00fabor\naktiv\u00edt, atmosf\u00e9ry, infra\u0161trukt\u00fary, ktor\u00fd vo vz\u00e1jomnej interakcii a synergii\nvytv\u00e1ra univerzitn\u00fd \u00e9tos. V\u0161etky s\u00fa\u010dasti tvoriace univerzitn\u00e9 prostredie\ns\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9, a ak nefunguje jedna \u010das\u0165, b\u00fdva \u010dastokr\u00e1t ohrozen\u00fd cel\u00fd s\u00fabor.\nNo najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm \u010dinite\u013eom univerzitn\u00e9ho prostredia v\u0161ak v\u017edy ost\u00e1va\nsamotn\u00fd u\u010dite\u013e. Pod\u013ea J. Daneka (2007) vychov\u00e1van\u00fd je s\u00fa\u010das\u0165ou \u0161koly\nv zmysle pre\u017e\u00edvania javov prebiehaj\u00facich v nej samotnej, ktor\u00e9 v\u00fdrazne\novplyv\u0148uj\u00fa formovanie jeho hodnotovej orient\u00e1cie, \u017eivotn\u00fdch cie\u013eov,\nspr\u00e1vania sa, a teda formovanie jeho charakteru, potrebn\u00fdch vlastnost\u00ed a kval\u00edt osobnosti. Tento proces v\u0161ak nie je realizovate\u013en\u00fd v podmienkach\nprostredia \u0161koly, kde po\u017eadovan\u00e9 vlastnosti a hodnoty absentuj\u00fa. Z toho\nvypl\u00fdva, \u017ee vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e mus\u00ed by\u0165 nosite\u013eom vlastnost\u00ed a kval\u00edt,\nktor\u00e9 chceme u vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov rozv\u00edja\u0165. Potvrdenie tejto\nskuto\u010dnosti nach\u00e1dzame i u M. \u017dil\u00ednka (1997, s. 200) ktor\u00fd kon\u0161tatuje, \u017ee\n\u201epo\u017eiadavky, pravidl\u00e1 a hodnoty spr\u00e1vania vytv\u00e1raj\u00fa ur\u010dit\u00fd normat\u00edvny\nr\u00e1mec etick\u00e9ho k\u00f3dexu u\u010dite\u013ea\u201c. Hoci u\u010dite\u013ea nem\u00f4\u017eeme pova\u017eova\u0165 za\nvykon\u00e1vate\u013ea pr\u00edkazov a z\u00e1kazov ur\u010den\u00fdch mravn\u00fdmi normami, vzh\u013eadom\nk d\u00f4le\u017eitosti a dopadom jeho pr\u00e1ce je v\u0161ak etick\u00fd k\u00f3dex nevyhnutn\u00fd.\nSpomenut\u00fd autor vo svojej publik\u00e1cii uv\u00e1dza etick\u00fd k\u00f3dex profesie\npedag\u00f3ga, vypracovan\u00fd v\u00fdborom profesion\u00e1lnej etiky N\u00e1rodnej asoci\u00e1cie\npre vzdel\u00e1vanie Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch. Preambula tohto k\u00f3dexu\nzd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee pedag\u00f3g (teda u\u010dite\u013e) ver\u00ed v hodnotu a d\u00f4stojnos\u0165 ka\u017ed\u00e9ho\n\u013eudsk\u00e9ho jedinca, uvedomuje si prvorad\u00fd v\u00fdznam h\u013eadania pravdy,\noddanosti najvy\u0161\u0161\u00edm hodnot\u00e1m a v\u00fdchovy v duchu demokratick\u00fdch\nprinc\u00edpov. Pedag\u00f3g prij\u00edma povinnos\u0165 riadi\u0165 sa najvy\u0161\u0161\u00edmi z\u00e1sadami etiky\na je si vedom\u00fd zodpovednosti a d\u00f4le\u017eitosti u\u010dite\u013esk\u00e9ho povolania. K\u00f3dex\nsa sklad\u00e1 z dvoch \u010dast\u00ed. Prv\u00e1 \u010das\u0165 \u201eZ\u00e1v\u00e4zok vo\u010di \u0161tudentovi\u201c deklaruje,\n\u017ee na prvom mieste v eduka\u010dnej pr\u00e1ci u\u010dite\u013ea je v\u017edy jeho \u0161tudent,\npreto m\u00e1 by\u0165 sprievodcom a pomocn\u00edkom ka\u017ed\u00e9mu \u0161tudentovi na ceste\npoznania a rozvoja vlastn\u00e9ho osobnostn\u00e9ho potenci\u00e1lu, tak aby sa stal\nprospe\u0161n\u00fdm \u010dlenom spolo\u010dnosti. Druh\u00e1 \u010das\u0165 \u201eZ\u00e1v\u00e4zok vo\u010di povolaniu\u201c\npoukazuje na d\u00f4le\u017eitos\u0165 a n\u00e1ro\u010dnos\u0165 eduka\u010dnej pr\u00e1ce u\u010dite\u013ea, ktor\u00e1\nvy\u017eaduje najvy\u0161\u0161ie mor\u00e1lne a profesion\u00e1lne kvality. \u201eKvalita pedagogickej\nslu\u017eby priamo ovplyv\u0148uje kult\u00faru n\u00e1roda, jeho ob\u010danov, u\u010dite\u013e by mal\nneust\u00e1le zdokona\u013eova\u0165 svoju profesion\u00e1lnu \u00farove\u0148, podporova\u0165 kl\u00edmu\npovzbudzuj\u00facu rozvoj profesion\u00e1lnych s\u00fadov, vytv\u00e1ra\u0165 podmienky, ktor\u00e9\nbud\u00fa pri\u0165ahova\u0165 \u013eud\u00ed hodn\u00fdch d\u00f4very tohto povolania a napom\u00e1ha\u0165 pri\nochrane tohto povolania pred nekvalifi kovan\u00fdmi jedincami\u201c (\u017dil\u00ednek,\n1997, s. 202). Hoci etick\u00fd k\u00f3dex zostavili experti v zahrani\u010d\u00ed s odli\u0161nou\nkult\u00farou, ekonomikou, mentalitou n\u00e1roda a vzdel\u00e1vac\u00edm syst\u00e9mom,\nje mo\u017en\u00e9 ho priamo aplikova\u0165 aj na podmienky eduka\u010dn\u00e9ho procesu\na pr\u00e1ce vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea na Slovensku. U\u010dite\u013e vysokej \u0161koly\nby mal prostredn\u00edctvom svojej osobnosti vpl\u00fdva\u0165 na mlad\u00e9ho \u010dloveka\nv z\u00e1ujme rozvoja jeho odbornosti a osobnostn\u00e9ho zrenia. Vzdel\u00e1vanie a v\u00fdchova v ruk\u00e1ch u\u010dite\u013ea by sa mala odr\u00e1\u017ea\u0165 nielen v jeho odbornosti,\nale i v jeho komunik\u00e1cii, motiv\u00e1cii, pr\u00edstupe, n\u00e1zoroch, postojoch k pr\u00e1ci\na \u0161tudentom (Sirotov\u00e1, 2014).<\/p>\n

          V\u0161etky uveden\u00e9 dimenzie osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea\na \u010dinnosti z nich vypl\u00fdvaj\u00face sa navz\u00e1jom prel\u00ednaj\u00fa a dop\u013a\u0148aj\u00fa, hoci\nu jednotliv\u00fdch u\u010dite\u013eov m\u00f4\u017ee niektor\u00e1 dominova\u0165, \u010do je prirodzen\u00fdm\njavom vzh\u013eadom k individualite ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka. Je ale potrebn\u00e9\nsna\u017ei\u0165 sa rozv\u00edja\u0165 vo v\u0161etk\u00fdch dimenzi\u00e1ch, preto\u017ee tieto vytv\u00e1raj\u00fa celok\nnevyhnutn\u00fd pre kvalitn\u00fa realiz\u00e1ciu eduka\u010dn\u00e9ho procesu vysokej \u0161koly\na pozit\u00edvne ovplyv\u0148ovanie rozvoja osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta.<\/p>\n\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

          \n\t\t\t\t
          \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

          Vych\u00e1dzaj\u00fac z poznatkov o bud\u00facej profesii absolventa u\u010dite\u013esk\u00e9ho\n\u0161tudijn\u00e9ho programu je potrebn\u00e9 z poz\u00edcie vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea\novplyv\u0148ova\u0165 nielen rozvoj poznatkovej sf\u00e9ry osobnosti \u0161tudenta, ale aj\njeho osobnostn\u00fdch str\u00e1nok, ktor\u00e9 formuj\u00fa jeho mor\u00e1lny profi l, pr\u00edstup\nk de\u0165om a k realiz\u00e1cii eduka\u010dnej pr\u00e1ce u\u017e po\u010das v\u00fdkonu pedagogickej\npraxe. V koncepcii tvorivo-humanistickej v\u00fdchovy (\u010falej THV)\nje rozpracovan\u00fdch \u0161es\u0165 strat\u00e9gi\u00ed rozvoja osobnosti (Zelina, 1994).\nUplat\u0148ovanie strat\u00e9gi\u00ed tejto koncepcie umo\u017e\u0148uje u\u010dite\u013eovi komplexne\nrozv\u00edja\u0165 osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta, jeho motiv\u00e1ciu,\nkompetencie pre emocion\u00e1lne pre\u017e\u00edvanie, axiologiza\u010dn\u00e9 procesy,\nvytv\u00e1ranie postojov a hodn\u00f4t. Prvou strat\u00e9giou je kognitiviz\u00e1cia.\nV zmysle tejto strat\u00e9gie je potrebn\u00e9, aby u\u010ditelia rozv\u00edjali u \u0161tudentov\nvn\u00edmanie, myslenie a schopnos\u0165 rie\u0161i\u0165 probl\u00e9my. Predov\u0161etk\u00fdm je\nnutn\u00e9 zamera\u0165 sa na rozvoj analytick\u00e9ho a kritick\u00e9ho myslenia, ktor\u00e9\numo\u017en\u00ed \u0161tudentovi hlb\u0161\u00ed n\u00e1h\u013ead na realizovanie pedagogickej praxe,\nvytv\u00e1ra predpoklady k adekv\u00e1tnemu sebahodnoteniu a sebarefl exii\nv rie\u0161en\u00ed probl\u00e9mov spojen\u00fdch s rozvojom profesijn\u00fdch kompetenci\u00ed.\nDruhou nadv\u00e4zuj\u00facou strat\u00e9giou je emocionaliz\u00e1cia. Cie\u013eom\ntejto strat\u00e9gie je, aby vysoko\u0161kolsk\u00ed u\u010ditelia rozv\u00edjali u \u0161tudentov\nkompetencie pre c\u00edtenie, pre\u017e\u00edvanie a em\u00f3cie. Em\u00f3cie do ve\u013ekej miery\novplyv\u0148uj\u00fa vn\u00edmanie \u017eivota a jeho existencie. Najm\u00e4 pozit\u00edvne em\u00f3cie\numo\u017e\u0148uj\u00fa ovplyv\u0148ova\u0165 rozvoj osobnosti \u0161tudenta. \u0160tudent, ktor\u00e9mu\nsa sp\u00e1jaj\u00fa pozit\u00edvne em\u00f3cie s eduka\u010dn\u00fdm prostred\u00edm a s poznatkami v \u0148om z\u00edskan\u00fdmi, je sk\u00f4r pr\u00edstupn\u00fd k pozit\u00edvnej realiz\u00e1cii \u0161t\u00fadia\ni pedagogickej praxe ako \u0161tudent s negat\u00edvnymi em\u00f3ciami. Od\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea sa o\u010dak\u00e1va, \u017ee prostredn\u00edctvom kongruencie,\nempatie a akcept\u00e1cie vytvor\u00ed v r\u00e1mci vzdel\u00e1vacieho procesu pozit\u00edvne\nprostredie, pre ktor\u00e9 je dominantn\u00fdm znakom vz\u00e1jomn\u00e1 d\u00f4vera\na kolegialita a umo\u017en\u00ed tak \u0161tudentovi prejavi\u0165 adekv\u00e1tne emocion\u00e1lne\nreakcie na podnety vych\u00e1dzaj\u00face od u\u010dite\u013ea \u010di kolegov \u0161tudentov.\n\u0160tudent m\u00e1 tak mo\u017enos\u0165 z\u00edska\u0165 sk\u00fasenosti s modelovan\u00edm pozit\u00edvnej\natmosf\u00e9ry a vn\u00edma\u0165 jej dopad na realiz\u00e1ciu vyu\u010dovacieho procesu\na jeho v\u00fdsledky, ktor\u00e9 s\u00fa ovplyvnen\u00e9 pozit\u00edvnou atmosf\u00e9rou. Tieto\nza\u017eit\u00e9 em\u00f3cie a vytvoren\u00e9 sk\u00fasenosti m\u00f4\u017ee n\u00e1sledne vyu\u017e\u00edva\u0165\ni v realiz\u00e1cii pedagogickej praxe. \u010eal\u0161ou strat\u00e9giou je motiv\u00e1cia.\nCie\u013eom tejto strat\u00e9gie je rozvin\u00fa\u0165 z\u00e1ujmy, potreby, t\u00fa\u017eby, chcenia\nosobnosti a jej aktivity. \u00dalohou vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea je rozv\u00edja\u0165\nnajm\u00e4 vn\u00fatorn\u00fa motiv\u00e1ciu \u0161tudentov prostredn\u00edctvom incent\u00edv, ktor\u00e9\nsi \u0161tudenti interiorizuj\u00fa do svojich osobnostn\u00fdch \u0161trukt\u00far. Incent\u00edvami\nv tomto pr\u00edpade m\u00f4\u017ee by\u0165 pou\u017e\u00edvanie r\u00f4znych motiva\u010dn\u00fdch met\u00f3d,\nktor\u00fdch \u00falohou je nielen rozv\u00edja\u0165 z\u00e1ujem o predn\u00e1\u0161an\u00fa problematiku,\nale aj z\u00e1ujem o samotn\u00e9 vzdel\u00e1vanie, v ktorom prostredn\u00edctvom\nobsahu vyu\u010dovanej problematiky m\u00f4\u017ee vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e vpl\u00fdva\u0165\ni na realiz\u00e1ciu pedagogickej praxe \u0161tudenta. Zvy\u0161ovanie motiv\u00e1cie\nk v\u00fdkonu bud\u00facej profesie pozit\u00edvne prospieva i ku kvalite realiz\u00e1cie\npedagogickej praxe. \u0160tudent s rozvinutou motiv\u00e1ciou sa sna\u017e\u00ed\nrealizova\u0165 pedagogick\u00fa prax zodpovedne a starostlivo, aby z\u00edskal \u010do\nnajviac pedagogick\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed. Socializ\u00e1cia a komunik\u00e1cia je\n\u010fal\u0161ou strat\u00e9giou v koncepcii THV, ktorej cie\u013eom je nau\u010di\u0165 \u010dloveka \u017ei\u0165\ns druh\u00fdmi \u013eu\u010fmi, nau\u010di\u0165 ho komunikova\u0165 a tvori\u0165 progres\u00edvne vz\u0165ahy.\nProstredn\u00edctvom tejto strat\u00e9gie m\u00f4\u017ee vysoko\u0161kolsk\u00fd u\u010dite\u013e vytv\u00e1ra\u0165\npriestor pre rozvoj komunika\u010dn\u00fdch schopnost\u00ed \u0161tudentov, u\u010di\u0165 ich\nnielen spr\u00e1vnej argument\u00e1ci\u00ed, ale aj spr\u00e1vnej formul\u00e1cii ot\u00e1zok,\numeniu vies\u0165 kon\u0161trukt\u00edvny rozhovor a na z\u00e1klade kolegi\u00e1lnych\nvz\u0165ahov v skupine optimalizova\u0165 proces adapt\u00e1cie na podmienky\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia a formova\u0165 schopnos\u0165 akt\u00edvne sa prisp\u00f4sobova\u0165\nmeniacim sa podmienkam spolo\u010dnosti. Komunik\u00e1cia je z\u00e1kladn\u00fdm n\u00e1strojom u\u010dite\u013ea pre sprostredkovanie poznatkov, schopnost\u00ed\ni zru\u010dnost\u00ed vo vyu\u010dovacom procese. Rozvinut\u00e9 komunika\u010dn\u00e9\nschopnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161tudenta \u2013 praktikanta s\u00fa z\u00e1kladom pre\noptim\u00e1lnu realiz\u00e1ciu pedagogickej praxe. Preto je potrebn\u00e9 z poz\u00edcie\nvysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea vytv\u00e1ra\u0165 vo vysoko\u0161kolskej v\u00fdu\u010dbe \u010do\nnajviac pr\u00edle\u017eitost\u00ed pre rozvoj komunika\u010dn\u00fdch schopnost\u00ed \u0161tudentov.\nNeoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou pr\u00e1ce ka\u017ed\u00e9ho u\u010dite\u013ea je i hodnotenie\nv\u00fdsledkov u\u010debnej \u010dinnosti \u017eiakov \u010di \u0161tudentov. S hodnotiacim\nprocesom sa \u0161tudent \u2013 praktikant stret\u00e1va i po\u010das realiz\u00e1cie\npedagogickej praxe. Je preto potrebn\u00e9 rozv\u00edja\u0165 u \u0161tudenta axiologiza\u010dn\u00e9\nprocesy a progres\u00edvnu hodnotov\u00fa orient\u00e1ciu, ktor\u00e1 je z\u00e1kladom pre\nformovanie charakteru a mor\u00e1lky \u0161tudenta. Tento proces je \u0165a\u017eiskom\nstrat\u00e9gi\u00ed axiologiz\u00e1cie. Bez rozvinut\u00e9ho procesu hodnotenia nie je\nmo\u017en\u00e9 vytv\u00e1ra\u0165 hodnotiace \u00fasudky a postoje, ktor\u00e9 s\u00fa nevyhnutn\u00e9\nv procese pedagogickej diagnostiky u\u010debn\u00fdch v\u00fdsledkov \u017eiakov\nv realiz\u00e1cii pedagogickej praxe. Poslednou strat\u00e9giou je kreativiz\u00e1cia,\nktorej cie\u013eom je rozv\u00edja\u0165 v osobnosti \u010dloveka tvoriv\u00fd \u0161t\u00fdl \u017eivota. Mnoh\u00ed\nteoretici, ale i praktici sa zhoduj\u00fa v tom, \u017ee tvoriv\u00fdch \u017eiakov m\u00f4\u017ee\nma\u0165 iba tvoriv\u00fd u\u010dite\u013e. Tvorivos\u0165 napom\u00e1ha \u0161tudentovi \u2013 praktikantovi\nvn\u00e1\u0161a\u0165 do realiz\u00e1cie pedagogickej praxe nov\u00e9 pr\u00edstupy a met\u00f3dy a sta\u0165\nsa tak in\u0161pir\u00e1ciou aj pre cvi\u010dn\u00e9ho u\u010dite\u013ea.<\/p>\n

          Vzh\u013eadom k uveden\u00e9mu je potrebn\u00e9 kon\u0161tatova\u0165, \u017ee osobnos\u0165\n\u0161tudenta rozv\u00edjan\u00e1 prostredn\u00edctvom uplat\u0148ovania vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch\nstrat\u00e9gi\u00ed je adekv\u00e1tne pripravenou pre realiz\u00e1ciu pedagogickej praxe,\nsamozrejme, za splnenia podmienky dostato\u010dn\u00fdch teoretick\u00fdch\npoznatkov z odborov, ktor\u00e9 bude vyu\u010dova\u0165.<\/p>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

          PEDAGOGICK\u00c1 PRAX V PREGRADU\u00c1LNEJ PR\u00cdPRAVE U\u010cITE\u013dOV 2.1 Osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea a jeho vz\u0165ah k \u0161tudentom Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm faktorom formovania osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161tudentov je osobnos\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea a jeho vz\u0165ah k \u0161tudentom. Pr\u00e1ca ka\u017ed\u00e9ho u\u010dite\u013ea je n\u00e1ro\u010dn\u00e1 a m\u00e1 svoje \u0161pecifi k\u00e1. Pri zostavovan\u00ed defi n\u00edcie osobnosti vysoko\u0161kolsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea je potrebn\u00e9 vych\u00e1dza\u0165 zo v\u0161eobecn\u00e9ho teoretick\u00e9ho poznania osobnosti […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-794","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/794","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=794"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/794\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":799,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/794\/revisions\/799"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=794"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}