{"id":986,"date":"2023-02-23T09:38:18","date_gmt":"2023-02-23T08:38:18","guid":{"rendered":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/?page_id=986"},"modified":"2023-02-23T17:23:42","modified_gmt":"2023-02-23T16:23:42","slug":"vybrane-aspekty-pedagogickej-komunikacie-v-edukacnej-realite-1-3-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/vybrane-aspekty-pedagogickej-komunikacie-v-edukacnej-realite-1-3-2\/","title":{"rendered":"Vybran\u00e9 aspekty pedagogickej komunik\u00e1cie v eduka\u010dnej realite-1-3-2"},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

VYBRAN\u00c9 ASPEKTY PEDAGOGICKEJ KOMUNIK\u00c1CIE V EDUKA\u010cNEJ REALITE <\/h1>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t<\/i>\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/span>\n\t\t\t\t\t<\/a>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

Verb\u00e1lna komunik\u00e1cia<\/h3>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

fVerb\u00e1lny sp\u00f4sob komunikovania sa realizuje prostredn\u00edctvom jazyka. Jeho ovl\u00e1danie a\u00a0vyu\u017e\u00edvanie odli\u0161uje \u010dloveka od ostatn\u00fdch \u017eiv\u00fdch tvorov a\u00a0je tak umo\u017enen\u00fd soci\u00e1lny, kult\u00farny, ale aj technick\u00fd rozvoj \u010dloveka (Hasajov\u00e1 \u2013 Porub\u010danov\u00e1 \u2013 Bil\u010d\u00edk, 2020, s. 47). Komunikovanie verb\u00e1lnymi v\u00fdrazov\u00fdmi prostriedkami zalo\u017een\u00fdmi na vyu\u017e\u00edvan\u00ed jazyka je jeden zo z\u00e1kladn\u00fdch znakov \u013eudskej existencie. Komunik\u00e1cia slovami, ktor\u00e9 s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou \u013eudskej re\u010di, sa podie\u013ea na rozli\u0161ovan\u00ed \u010dloveka v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0ostatn\u00fdmi \u017eiv\u00fdmi tvormi. \u010clovek dok\u00e1\u017ee vyjadrova\u0165 svoje my\u0161lienky slovami, a\u00a0slovami rovnako dok\u00e1\u017ee identifikova\u0165 svet okolo seba, pomenova\u0165 okolit\u00e9 dianie, \u013eud\u00ed tvoriacich jeho s\u00fa\u010das\u0165. Ke\u010f\u017ee komunik\u00e1cia slovami odli\u0161uje \u010dloveka od ostatn\u00fdch \u017eiv\u00fdch tvorov, tak vyu\u017e\u00edvan\u00edm slovn\u00e9ho sp\u00f4sobu komunikovania v\u00a0interakci\u00e1ch s\u00a0druh\u00fdmi \u013eudsk\u00fdmi jedincami sa z\u00e1rove\u0148 rozv\u00edja a\u00a0formuje osobnos\u0165 \u010dloveka. Predov\u0161etk\u00fdm soci\u00e1lny a\u00a0kult\u00farny rozmer osobnosti je podporovan\u00fd komunikovan\u00edm zalo\u017eenom na vyu\u017e\u00edvan\u00ed slovn\u00fdch v\u00fdrazov. Pestros\u0165 a\u00a0rozmanitos\u0165 vyu\u017e\u00edvan\u00fdch slov v\u00a0kontakte s\u00a0druh\u00fdmi podmie\u0148uje formovanie osobnosti. Aj z\u00a0tohto d\u00f4vodu mus\u00edme verb\u00e1lny sp\u00f4sob komunikovania definova\u0165 podrobnej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom.<\/p>\n

Danek prvotne vymedzuje verb\u00e1lnu komunik\u00e1ciu ako \u201es\u00fahrn zvukov, prostredn\u00edctvom ktor\u00fdch je mo\u017en\u00e9 vytv\u00e1ra\u0165 kontakt medzi \u013eu\u010fmi\u201c (Danek, 2014, s. 64). Verb\u00e1lna komunik\u00e1cia sa zaklad\u00e1 na vyu\u017e\u00edvan\u00ed zvukov\u00e9ho prejavu \u010dloveka. Zvukov\u00fd prejav \u010dloveka vytv\u00e1ra z\u00e1klad dorozumievania sa medzi \u013eu\u010fmi. Na to, aby mohli by\u0165 medzi\u013eudsk\u00e9 interakcie realizovan\u00e9 je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby zvukov\u00fd prejav jedinca bol zmyslupln\u00fd a\u00a0jeho obsah pochopite\u013en\u00fd pre druh\u00fdch \u013eud\u00ed. \u013dudia medzi sebou komunikuj\u00fa verb\u00e1lnym sp\u00f4sobom predov\u0161etk\u00fdm prostredn\u00edctvom slov vytv\u00e1raj\u00facich \u013eudsk\u00fa re\u010d. \u201eRe\u010d je konkr\u00e9tne vyu\u017eitie jazyka na vyjadrenie ur\u010dit\u00fdch my\u0161lienok (n\u00e1zorov, citov) artikulovan\u00e9 re\u010dov\u00fdmi org\u00e1nmi.\u201c (Noskov\u00e1, 2019, s. 17) Ke\u010f\u017ee sa re\u010d vyu\u017e\u00edva v\u00a0r\u00f4znych \u013eudsk\u00fdch interakci\u00e1ch, naj\u010dastej\u0161ie pri kontakte dvoch alebo viacer\u00fdch jedincov, m\u00f4\u017eeme skon\u0161tatova\u0165, \u017ee vyu\u017e\u00edvanie verb\u00e1lnych v\u00fdrazov\u00fdch prostriedkov identifikujeme aj v\u00a0eduka\u010dnom procese, najm\u00e4 v\u00a0interakcii u\u010dite\u013ea a\u00a0\u017eiaka. Vyu\u017e\u00edvanie verb\u00e1lnych v\u00fdrazov\u00fdch prostriedkov v\u00a0eduk\u00e1cii prebiehaj\u00facej v\u00a0\u0161kolskom prostred\u00ed sa podie\u013ea na zefekt\u00edv\u0148ovan\u00ed v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacieho procesu.<\/p>\n

Podrobnej\u0161\u00edm analyzovan\u00edm slovn\u00e9ho sp\u00f4sobu vyjadrovania smeruje centrum na\u0161ej pozornosti k\u00a0mo\u017enostiam a\u00a0sp\u00f4sobom verb\u00e1lneho komunikovania.<\/p>\n

Hasajov\u00e1, Porub\u010danov\u00e1 a\u00a0Bil\u010d\u00edk (2020) uv\u00e1dzaj\u00fa \u010dlenenie verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie:<\/p>\n

1) Zvukov\u00e1 podoba verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie<\/b> \u2013 zaklad\u00e1 sa na komunikovan\u00ed \u013eudsk\u00fdch jedincov prostredn\u00edctvom osobn\u00e9ho kontaktu vyu\u017e\u00edvaj\u00faceho hovoren\u00e9 slovo \u00fa\u010dastn\u00edkmi komunika\u010dn\u00e9ho procesu.<\/p>\n

2) Grafick\u00e1 podoba verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie<\/b> \u2013 zaklad\u00e1 sa na vyu\u017e\u00edvan\u00ed p\u00edsma prostredn\u00edctvom p\u00edsomn\u00fdch znakov a\u00a0symbolov. V\u00fdhodou uveden\u00e9ho typu komunikovania je lep\u0161ie premyslenie vyjadrenia komunikovan\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed. Na druhej strane je v\u0161ak p\u00edsomn\u00e9 vyjadrovanie sa zlo\u017eitej\u0161ie na \u0161tylistiku a\u00a0n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie na \u010das. <\/p>\n

Uveden\u00e9 \u010dlenenie verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie stru\u010dn\u00fdm a\u00a0preh\u013eadn\u00fdm sp\u00f4sobom predklad\u00e1 existuj\u00face mo\u017enosti slovn\u00e9ho sp\u00f4sobu vyjadrovania sa. V\u00a0nasleduj\u00facej tabu\u013eke zaznamen\u00e1vame uveden\u00e9 podoby verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie spolo\u010dne s\u00a0nazna\u010den\u00fdmi pozit\u00edvami: <\/p>\n

Tabu\u013eka 2 \u010clenenie verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie <\/i><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\n\t\t\t \n\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tPodoba verb\u00e1lneho sp\u00f4sobu komunikovania<\/span><\/th>\n\t\t\t \t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tCharakteristika<\/span><\/th>\n\t\t\t \t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tVypl\u00fdvaj\u00face pozit\u00edvum<\/span><\/th>\n\t\t\t \t\t\t\t <\/tr>\n\t\t\t <\/thead>\n\t\t\t \t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tZvukov\u00e1 podoba\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\thovoren\u00e9 slovo\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tkontakt \u00fa\u010dastn\u00edkov a\u00a0mo\u017enos\u0165 kladenia ot\u00e1zok v\u00a0pr\u00edpade neporozumenia\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tGrafick\u00e1 podoba\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tvyu\u017e\u00edvanie p\u00edsma, znakov, symbolov\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\u010das na premyslenie odpovede\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t <\/tbody>\n\t\t\t<\/table>\n\t\t<\/div>\n\t \t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Podrobnej\u0161ie charakterizovanie jednotliv\u00fdch sp\u00f4sobov slovn\u00e9ho vyjadrovania sa uv\u00e1dza Lachytov\u00e1. Pod\u013ea uvedenej autorky rozli\u0161ujeme verb\u00e1lnu komunik\u00e1ciu nasledovne (Lachytov\u00e1, 2011):<\/p>

1) verb\u00e1lna priama komunik\u00e1cia<\/b> \u2013 predstavuje realiz\u00e1ciu komunika\u010dn\u00e9ho procesu vyu\u017e\u00edvan\u00edm hovoren\u00e9ho slova \u00fa\u010dastn\u00edkmi, ktor\u00ed sa nach\u00e1dzaj\u00fa v\u00a0bezprostrednej fyzickej bl\u00edzkosti a\u00a0v\u00a0bezprostrednom fyzickom kontakte.<\/p>

2) verb\u00e1lna nepriama komunik\u00e1cia<\/b> \u2013 umo\u017e\u0148uje realiz\u00e1ciu komunika\u010dn\u00e9ho procesu bez nutnosti fyzick\u00e9ho kontaktu \u00fa\u010dastn\u00edkov. Ak \u00fa\u010dastn\u00edci komunika\u010dn\u00e9ho procesu komunikuj\u00fa verb\u00e1lnym sp\u00f4sobom nepriamo, rozli\u0161ujeme interakt\u00edvnu a\u00a0neinterakt\u00edvnu verb\u00e1lnu komunik\u00e1ciu.<\/p>

a) nepriama interakt\u00edvna komunik\u00e1cia<\/i> \u2013 pri uvedenom druhu verb\u00e1lneho komunikovania je potrebn\u00e1 akt\u00edvna pr\u00edtomnos\u0165 \u00fa\u010dastn\u00edkov komunika\u010dn\u00e9ho procesu, pri\u010dom komunikovanie prebieha spravidla prostredn\u00edctvom m\u00e9dia sprostredkuj\u00faceho komunika\u010dn\u00fd proces (napr. komunikovanie cez mobiln\u00fd telef\u00f3n, online platformu,…)<\/p>

b) nepriama neinterakt\u00edvna komunik\u00e1cia<\/i> \u2013 uveden\u00fd druh komunik\u00e1cie nevy\u017eaduje bezprostredn\u00fa pr\u00edtomnos\u0165 \u00fa\u010dastn\u00edkov komunika\u010dn\u00e9ho procesu (napr. p\u00edsomn\u00e9 komunikovanie prostredn\u00edctvom listov,…)<\/p>

Komunikovanie prostredn\u00edctvom slov u\u017e v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti nie je zalo\u017een\u00e9 iba na bezprostrednej fyzickej pr\u00edtomnosti \u00fa\u010dastn\u00edkov komunika\u010dn\u00e9ho procesu. Najm\u00e4 v\u010faka rozvoju informa\u010dn\u00fdch a\u00a0komunika\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed sa do popredia dost\u00e1va nieko\u013eko mo\u017enost\u00ed, ako slovne komunikova\u0165 s\u00a0druh\u00fdmi \u013eu\u010fmi bez potreby a nutnosti osobn\u00e9ho kontaktu. Na podrobnej\u0161ie charakterizovanie komunik\u00e1cie v\u00a0online priestore sa zameriavame v\u00a0poslednej \u010dasti publik\u00e1cie.<\/p>

Verb\u00e1lny sp\u00f4sob komunikovania predstavuje pod\u013ea n\u00e1\u0161ho n\u00e1zoru efekt\u00edvny sp\u00f4sob vyjadrenia my\u0161lienok, postojov, n\u00e1zorov. Vyjadrovanie sa prostredn\u00edctvom slov umo\u017e\u0148uje konkr\u00e9tnu inform\u00e1ciu vysvet\u013eova\u0165, interpretova\u0165, zjednodu\u0161i\u0165 jej porozumenie. Aj v\u00a0pr\u00edpade pr\u00edpadn\u00fdch nejasnost\u00ed zo strany pr\u00edjemcu komunikovanej inform\u00e1cie je tu mo\u017enos\u0165 jej objasnenia a\u00a0vysvetlenia umo\u017e\u0148uj\u00fac lep\u0161ie pochopenie komunik\u00e9. Slovn\u00fd sp\u00f4sob vyjadrovania sa v\u0161ak z\u00e1vis\u00ed hlavne od ovl\u00e1dania slovnej z\u00e1soby \u00fa\u010dastn\u00edkov komunika\u010dn\u00e9ho procesu. Op\u00e4tovne tak m\u00f4\u017eeme skon\u0161tatova\u0165, \u017ee verb\u00e1lna komunik\u00e1cia sa zaklad\u00e1 na vyu\u017e\u00edvan\u00ed slov. Slov\u00e1, ktor\u00e9 \u010dlovek ovl\u00e1da, a\u00a0ktor\u00e9 dok\u00e1\u017ee vyu\u017e\u00edva\u0165 na dorozumievanie sa s\u00a0druh\u00fdmi \u013eudsk\u00fdmi jedincami patria k\u00a0slovnej z\u00e1sobe.<\/p>

Z\u00e1kladom verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie je preto slovn\u00e1 z\u00e1soba, ktor\u00fa rozde\u013eujeme na akt\u00edvnu a\u00a0pas\u00edvnu (Lachytov\u00e1, 2011):<\/p>

a) akt\u00edvna slovn\u00e1 z\u00e1soba<\/b> \u2013 zara\u010fujeme sem slov\u00e1, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00a0jazyku najstar\u0161ie, a\u00a0pritom aj najkrat\u0161ie. Naj\u010dastej\u0161ie ide o\u00a0z\u00e1men\u00e1, \u010d\u00edslovky, predlo\u017eky, spojky, a\u00a0aj niektor\u00e9 sloves\u00e1. Okrem toho s\u00fa to aj slov\u00e1 pomen\u00favaj\u00face \u010dlenov rodiny, \u010dasti tela, slov\u00e1 s\u00favisiace s\u00a0pr\u00e1cou, s\u00a0tr\u00e1ven\u00edm vo\u013en\u00e9ho \u010dasu a\u00a0in\u00e9.<\/p>

b) pas\u00edvna slovn\u00e1 z\u00e1soba<\/b> \u2013 zara\u010fujeme sem tie slov\u00e1, ktor\u00fdch obsah je ich vyu\u017e\u00edvate\u013eom ur\u010den\u00fd v\u00a0mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch len pribli\u017ene, ako aj slov\u00e1, ktor\u00fdch zrozumite\u013enos\u0165 je identifikovan\u00e1 \u010dasto iba v\u00a0r\u00e1mci kontextu.<\/p>

\u010clovek si po\u010das svojho \u017eivota osvojuje mno\u017estvo v\u00fdrazov\u00fdch prostriedkov tvoriacich vy\u0161\u0161ie spom\u00ednan\u00fa slovn\u00fa z\u00e1sobu. Mus\u00edme v\u0161ak zd\u00f4razni\u0165, \u017ee slov\u00e1 vytv\u00e1raj\u00face slovn\u00fa z\u00e1sobu nie s\u00fa vyu\u017e\u00edvan\u00e9 v\u00a0komunikovan\u00ed v\u0161etky v\u00a0rovnakej miere. Niektor\u00e9 slov\u00e1 s\u00fa vyu\u017e\u00edvan\u00e9 \u010dastej\u0161ie, niektor\u00e9 menej \u010dastej\u0161ie, no zast\u00e1vame n\u00e1zor, \u017ee slovn\u00fa z\u00e1sobu je potrebn\u00e9 upev\u0148ova\u0165 po\u010das cel\u00e9ho \u017eivota. Je v\u00a0z\u00e1ujme \u013eudsk\u00e9ho jedinca, aby sa dok\u00e1zal vyjadrova\u0165 r\u00f4znymi v\u00fdrazov\u00fdmi prostriedkami indikuj\u00facimi to, \u010do chce \u010dlovek komunikova\u0165 druhej osobe alebo osob\u00e1m.<\/p>

Verb\u00e1lnu komunik\u00e1ciu m\u00f4\u017eeme podrobnej\u0161ie charakterizova\u0165 prostredn\u00edctvom pozit\u00edv, ako aj negat\u00edv jej vyu\u017e\u00edvania. Pozit\u00edva verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie m\u00f4\u017eeme nazna\u010di\u0165 nasleduj\u00facim sp\u00f4sobom (Mikul\u00e1\u0161tik, 2003):<\/p>

– okam\u017eit\u00e1 sp\u00e4tn\u00e1 v\u00e4zba<\/i> (verb\u00e1lny sp\u00f4sob vyjadrovania umo\u017e\u0148uje predov\u0161etk\u00fdm nosite\u013eovi komunikovanej inform\u00e1cie z\u00edskanie sp\u00e4tnej v\u00e4zby bezprostredne po odovzdan\u00ed komunikovan\u00e9ho obsahu),<\/p>

– okam\u017eit\u00e1 v\u00fdmena n\u00e1zorov<\/i> (verb\u00e1lny sp\u00f4sob komunikovania umo\u017e\u0148uje okam\u017eit\u00fa reakciu na komunikovan\u00fd obsah zo strany pr\u00edjemcu komunikovanej inform\u00e1cie, a\u00a0z\u00e1rove\u0148 aj komunik\u00e1tor m\u00f4\u017ee reagova\u0165 na ot\u00e1zky, nejasnosti, nezrovnalosti \u010di in\u00e9 postoje alebo n\u00e1zory s\u00favisiace s\u00a0komunikovan\u00fdm obsahom),\/p><\/p>

– fyzick\u00e1 bl\u00edzkos\u0165 a\u00a0bezprostrednos\u0165<\/i> (fyzick\u00e1 bl\u00edzkos\u0165 a\u00a0bezprostrednos\u0165 \u00fa\u010dastn\u00edkov komunik\u00e1cie dotv\u00e1ra dynamiku priebehu komunika\u010dn\u00e9ho procesu, ak s\u00fa nosite\u013e komunikovanej inform\u00e1cie a\u00a0jej pr\u00edjemca v\u00a0bezprostrednom fyzickom kontakte, tak plynulos\u0165 komunikovania je intenz\u00edvnej\u0161ia, a\u00a0taktie\u017e je mo\u017en\u00e9 aj sledovanie neverb\u00e1lneho sp\u00f4sobu komunikovania).<\/p>

Okrem pozit\u00edv verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie poukazujeme aj na mo\u017en\u00e9 negat\u00edva vyskytuj\u00face sa pri slovnom sp\u00f4sobe komunikovania (Mikul\u00e1\u0161tik, 2003)<\/p>

– \u0165a\u017e\u0161ia kontrolovate\u013enos\u0165 pri v\u00e4\u010d\u0161om po\u010dte \u00fa\u010dastn\u00edkov komunika\u010dn\u00e9ho procesu<\/i> (verb\u00e1lny sp\u00f4sob komunikovania je jednoduch\u0161\u00ed pri men\u0161om po\u010dte \u00fa\u010dastn\u00edkov, ke\u010f\u017ee v\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det \u00fa\u010dastn\u00edkov znamen\u00e1 viac pr\u00edpadn\u00fdch komunikovan\u00fdch postojov a\u00a0n\u00e1zorov),<\/p>

– \u0165a\u017e\u0161ie presadenie n\u00e1zorov v\u00a0pr\u00edpade oponovania<\/i> (pri slovnom sp\u00f4sobe komunikovania je v\u00a0niektor\u00fdch pr\u00edpadoch \u0165a\u017ek\u00e9 h\u013eada\u0165 argumenty na odli\u0161n\u00e9 postoje a\u00a0n\u00e1zory, a\u00a0n\u00e1ro\u010dn\u00fdm sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 aj presadzovanie vlastn\u00fdch postojov a\u00a0n\u00e1zorov na komunikovan\u00fa inform\u00e1ciu),<\/p>

– men\u0161\u00ed \u010das na premyslenie odpovede<\/i> (verb\u00e1lny sp\u00f4sob komunikovania je spravidla zalo\u017een\u00fd na r\u00fdchlej a\u00a0bezprostrednej interakcii vy\u017eaduj\u00facej si spravidla sp\u00e4tn\u00fa v\u00e4zbu, a\u00a0preto aj \u010das na premyslenie si po\u017eadovanej odpovede m\u00f4\u017ee by\u0165 relat\u00edvne kr\u00e1tky),<\/p>

– to, \u010do u\u017e raz bolo povedan\u00e9, nejde zobra\u0165 sp\u00e4\u0165<\/i> (v pr\u00edpade vyjadrenia konkr\u00e9tnej inform\u00e1cie verb\u00e1lnym sp\u00f4sobom nem\u00f4\u017ee komunik\u00e1tor presvied\u010da\u0165 jej pr\u00edjemcu\/ pr\u00edjemcov o\u00a0tom, \u017ee t\u00e1to inform\u00e1cia nebola vysloven\u00e1, \u010do rovnako plat\u00ed aj pri poskytovan\u00ed sp\u00e4tnej v\u00e4zby a\u00a0reakci\u00e1ch na obsah komunikovanej inform\u00e1cie aj zo strany komunikantov).<\/p>

Na\u010drtnut\u00e9 negat\u00edva verb\u00e1lneho sp\u00f4sobu komunikovania je mo\u017en\u00e9 do ur\u010ditej miery eliminova\u0165. Ke\u010f\u017ee nevieme zobra\u0165 sp\u00e4\u0165 to, \u010do u\u017e raz bolo povedan\u00e9, je potrebn\u00e9 pred komunikovan\u00edm nejakej inform\u00e1cie zamyslie\u0165 sa nad t\u00fdm, \u010di naozaj chceme dan\u00fa inform\u00e1ciu adresova\u0165 jej pr\u00edjemcovi\/ pr\u00edjemcom. Aj pri odovzd\u00e1van\u00ed sp\u00e4tnej v\u00e4zby je nevyhnutn\u00e9 v\u017edy zv\u00e1\u017ei\u0165 svoju reakciu, a\u00a0aj sp\u00f4sob reagovania na komunikovan\u00fd obsah. Neuv\u00e1\u017een\u00fdm slovn\u00fdm vyjadren\u00edm m\u00f4\u017ee v\u00a0niektor\u00fdch pr\u00edpadoch sp\u00e4tn\u00e1 v\u00e4zba dehonestova\u0165 osobnos\u0165 nosite\u013ea komunikovanej inform\u00e1cie. Preto je potrebn\u00e9 ma\u0165 na pam\u00e4ti, \u017ee aj pr\u00edpadn\u00fd nes\u00fahlas s\u00a0komunikovanou inform\u00e1ciou je mo\u017en\u00e9 vyjadri\u0165 v\u00a0intenci\u00e1ch argumentov a\u00a0bez ur\u00e1\u017eok \u010di zosmie\u0161\u0148ovania komunik\u00e1tora. Aj v\u00a0pr\u00edpade, ak ostatn\u00ed \u00fa\u010dastn\u00edci komunika\u010dn\u00e9ho procesu vy\u017eaduj\u00fa okam\u017eit\u00fa reakciu, je vhodn\u00e9 sa nad svojou odpove\u010fou zamyslie\u0165. Hlavne pri niektor\u00fdch \u0161pecifick\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch predpokladaj\u00facich \u010do mo\u017eno najr\u00fdchlej\u0161iu reakciu alebo odpove\u010f odpor\u00fa\u010dame v\u00a0pr\u00edpade neistoty po\u017eiadanie o\u00a0kr\u00e1tky priestor na zv\u00e1\u017eenie svojej odpovede. \u010eal\u0161\u00edm z\u00a0vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch negat\u00edv verb\u00e1lnej pedagogickej komunik\u00e1cie je \u0165a\u017e\u0161ie presadenie vlastn\u00e9ho n\u00e1zoru, a\u00a0to najm\u00e4 v\u00a0pr\u00edpade oponovania \u2013 prezentovania odli\u0161n\u00e9ho stanoviska. Schopnos\u0165 presadi\u0165 svoj n\u00e1zor pri verb\u00e1lnom sp\u00f4sobe komunikovania by sa mala zaklada\u0165 predov\u0161etk\u00fdm na ovl\u00e1dan\u00ed relevantn\u00fdch argumentov podporuj\u00facich dan\u00e9 stanovisko. V\u00a0neposlednom rade poznamen\u00e1vame, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det \u00fa\u010dastn\u00edkov komunika\u010dn\u00e9ho procesu nemus\u00ed automaticky znamena\u0165 \u0165a\u017e\u0161iu kontrolovate\u013enos\u0165 priebehu komunik\u00e1cie. Pri v\u00e4\u010d\u0161om po\u010dte jedincov participuj\u00facich na komunikovan\u00ed odpor\u00fa\u010dame ujasnenie pravidiel komunikovania e\u0161te pred za\u010dat\u00edm uveden\u00e9ho procesu. Z\u00e1rove\u0148 je nevyhnutn\u00e9 dan\u00e9 pravidl\u00e1 d\u00f4sledne dodr\u017eiava\u0165 (napr. hovorenie a\u017e po udelen\u00ed slova, nepreru\u0161ovanie komunikanta, postupnos\u0165 \u010fal\u0161\u00edch komunikuj\u00facich,…).<\/p>

Vy\u0161\u0161ie uv\u00e1dzan\u00e9 negat\u00edva sp\u00e1jaj\u00face sa so slovn\u00fdm sp\u00f4sobom vyjadrovania spolo\u010dne s\u00a0odpor\u00fa\u010daniami elimin\u00e1cie dan\u00fdch negat\u00edv m\u00f4\u017eeme preh\u013eadn\u00fdm sp\u00f4sobom zn\u00e1zorni\u0165 nasledovne:<\/p>

Tabu\u013eka 3 Negat\u00edva verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie a\u00a0odpor\u00fa\u010dania ich eliminovania<\/i><\/span><\/span><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\n\t\t\t \n\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tPodoba verb\u00e1lneho sp\u00f4sobu Negat\u00edva verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie<\/span><\/th>\n\t\t\t \t\t\t\t \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tOdpor\u00fa\u010dania pre eliminovanie negat\u00edv verb\u00e1lnej komunik\u00e1cie<\/span><\/th>\n\t\t\t \t\t\t\t <\/tr>\n\t\t\t <\/thead>\n\t\t\t \t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tN\u00e1ro\u010dnos\u0165 kontroly komunikovan\u00fdch postojov a n\u00e1zorov\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tStanovenie jasn\u00fdch pravidiel priebehu komunika\u010dn\u00e9ho procesu pred za\u010dat\u00edm komunikovania a\u00a0ich dodr\u017eiavanie\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tN\u00e1ro\u010dnej\u0161ie presadenie oponuj\u00faceho postoja a\u00a0n\u00e1zoru \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tOvl\u00e1danie argumentov podporuj\u00facich stanovisko komunikuj\u00faceho a\u00a0ich komunikovanie \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tO\u010dak\u00e1van\u00e1 r\u00fdchla odpove\u010f\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\u017diados\u0165 o\u00a0\u010das na premyslenie si odpovede\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tNezmazate\u013enos\u0165 vysloven\u00e9ho v\u00fdrazu v\u00a0soci\u00e1lnej interakcii \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t \t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\tD\u00f4slednej\u0161ie uv\u00e1\u017eenie vyu\u017eitia v\u00fdrazov\u00e9ho prostriedku, absencia neuv\u00e1\u017eenej reakcie na komunikovan\u00fa inform\u00e1ciu\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div><\/div>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/td>\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t\t<\/tr>\n\t\t\t \t\t\t <\/tbody>\n\t\t\t<\/table>\n\t\t<\/div>\n\t \t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Ke\u010f\u017ee sme pri verb\u00e1lnom sp\u00f4sobe komunikovania identifikovali nielen pozit\u00edva, ale aj negat\u00edvne charakteristiky, navrhujeme dodr\u017eiavanie nasleduj\u00facich pravidiel pri verb\u00e1lnom komunikovan\u00ed (Hasajov\u00e1-Porub\u010danov\u00e1, Bil\u010d\u00edk, 2020):<\/p>\n

– pripravenos\u0165 a\u00a0ujasnenie komunikovan\u00e9ho obsahu,<\/p>\n

– vecnos\u0165 a\u00a0stru\u010dnos\u0165,<\/p>\n

– uk\u013eudnenie sa,<\/p>\n

– zapojenie posluch\u00e1\u010da zalo\u017een\u00e9 na jeho vypo\u010dut\u00ed,<\/p>\n

– pr\u00edstupnos\u0165 a\u00a0vn\u00edmavos\u0165 v\u00a0odpovediach,<\/p>\n

– ak \u010dlovek nie\u010do nevie, nie je hanba to poveda\u0165,<\/p>\n

– udr\u017eiavanie kontaktu s\u00a0\u00fa\u010dastn\u00edkmi komunika\u010dn\u00e9ho procesu,<\/p>\n

– stru\u010dn\u00e9 zhrnutie komunikovan\u00e9ho obsahu,<\/p>\n

– nevyu\u017e\u00edvanie skratiek, ktor\u00e9 neovl\u00e1daj\u00fa v\u0161etci \u00fa\u010dastn\u00edci komunika\u010dn\u00e9ho procesu,<\/p>\n

– nie je vhodn\u00e9 za\u010d\u00edna\u0165 vetu niektor\u00fdmi slovn\u00fdmi vyjadreniami (napr. \u201eaby som povedal\/a pravdu\u201c,…)<\/p>\n

– absencia pr\u00edli\u0161nej v\u00e1\u017enosti, ako aj u\u0161tipa\u010dn\u00fdch pozn\u00e1mok v\u00a0komunikovan\u00ed<\/p>\n

Za jeden z\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch predpokladov verb\u00e1lneho sp\u00f4sobu komunikovania pova\u017eujeme hlavne ujasnenie komunikovan\u00e9ho obsahu. Predov\u0161etk\u00fdm komunik\u00e1tor mus\u00ed ch\u00e1pa\u0165 obsahu komunikovanej inform\u00e1cie, ktor\u00e1 by mala by\u0165 podan\u00e1 tak\u00fdm sp\u00f4sobom, aby bol dan\u00fd obsah zrozumite\u013en\u00fd pre pr\u00edjemcu alebo aj pre viacer\u00fdch pr\u00edjemcov. V\u00a0pr\u00edpade, ak komunik\u00e1tor presne nevie, ak\u00fa inform\u00e1ciu chce komunikova\u0165, tak proces verb\u00e1lneho vyjadrovania nejasnej my\u0161lienky sa st\u00e1va problematick\u00fdm na pochopenie. Z\u00e1rove\u0148 kon\u0161tatujeme, \u017ee s\u00a0ujasnen\u00edm komunikovan\u00e9ho obsahu sa sp\u00e1ja aj pripravenos\u0165 v\u00a0s\u00favislosti so slovn\u00fdm komunikovan\u00edm. Na druhej strane v\u0161ak nesmieme zab\u00fada\u0165 na rozli\u0161ovanie komunika\u010dn\u00e9ho kan\u00e1lu a\u00a0kontextu, v\u00a0ktorom sa proces komunik\u00e1cie realizuje. Men\u0161ia pripravenos\u0165 na komunikovanie sa vy\u017eaduje hlavne v\u00a0neform\u00e1lnych situ\u00e1ci\u00e1ch. Naopak, predov\u0161etk\u00fdm v\u00a0pracovnom prostred\u00ed je spravidla vy\u017eadovan\u00e1 adekv\u00e1tna pr\u00edprava v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0komunikovan\u00edm slovn\u00fdm sp\u00f4sobom.<\/p>\n

Ak vn\u00edmame komunik\u00e1ciu ako proces vyzna\u010duj\u00faci sa interakciou medzi z\u00fa\u010dastnen\u00fdmi akt\u00e9rmi, je potrebn\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee pr\u00e1ve vypo\u010dutie si stanoviska ku komunikovanej inform\u00e1cii zo strany pr\u00edjemcu danej inform\u00e1cie mo\u017eno pova\u017eova\u0165 za predpoklad akceptovania postojov a\u00a0n\u00e1zorov druh\u00e9ho \u010dloveka v\u00a0procese komunikovania. Spom\u00ednan\u00e1 interakcia medzi akt\u00e9rmi komunik\u00e1cie sa zaklad\u00e1 na predpoklade neust\u00e1leho kontaktu \u00fa\u010dastn\u00edkov spomenut\u00e9ho procesu. Ak je pri verb\u00e1lnom sp\u00f4sobe komunikovania pr\u00edtomn\u00e1 pasivita, tak v\u00a0komunik\u00e1cii absentuje dynamika, \u010do m\u00f4\u017ee ma\u0165 za n\u00e1sledok neudr\u017eanie pozornosti a\u00a0s\u00fastredenosti.<\/p>\n

Rovnako zd\u00f4raz\u0148ujeme, \u017ee slovn\u00e9 vyjadrovanie inform\u00e1cie si vy\u017eaduje aj stru\u010dn\u00e9 zhrnutie predstavuj\u00face zopakovanie komunikovan\u00e9ho obsahu prostredn\u00edctvom interpret\u00e1cie najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch hlavn\u00fdch my\u0161lienok. Zd\u00f4raznenie hlavn\u00fdch my\u0161lienok ich zopakovan\u00edm prispeje komunik\u00e1tor k\u00a0efekt\u00edvnej\u0161iemu zapam\u00e4taniu si danej inform\u00e1cie u\u00a0komunikanta.<\/p>\n

V\u00a0neposlednom rade pova\u017eujeme za potrebn\u00e9 odporu\u010di\u0165 s\u00fastredenie pozornosti na nevyu\u017e\u00edvanie niektor\u00fdch v\u00fdrazov\u00fdch prostriedkov. Ako nevhodn\u00e9 sa jav\u00ed vyu\u017e\u00edvanie skratiek v\u00a0komunikovan\u00ed (napr. \u010dast\u00fd v\u00fdraz at\u010f., pr\u00edpadne vlastn\u00e9 vymyslen\u00e9 skratky v\u00fdrazov, o\u00a0ktor\u00fdch akt\u00e9r komunika\u010dn\u00e9ho procesu predpoklad\u00e1, \u017ee ich ovl\u00e1daj\u00fa v\u0161etci ostatn\u00ed \u00fa\u010dastn\u00edci). V\u00a0s\u00favislosti s\u00a0vyu\u017e\u00edvan\u00edm konkr\u00e9tnych verb\u00e1lnych v\u00fdrazov\u00fdch prostriedkov zd\u00f4raz\u0148ujeme zameranie pozornosti na za\u010d\u00ednanie vety v\u0161eobecn\u00fdmi v\u00fdrazmi, ktor\u00e9 nemaj\u00fa v\u00fdpovedn\u00fa hodnotu o\u00a0komunikovanom obsahu.<\/p>\n

Dodr\u017eiavanie vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch odpor\u00fa\u010dan\u00fdch pravidiel realiz\u00e1cie slovn\u00e9ho sp\u00f4sobu komunikovania prispeje k\u00a0efekt\u00edvnej\u0161iemu priebehu komunika\u010dn\u00e9ho procesu.<\/p>\n

Ak zd\u00f4raz\u0148ujeme v\u00fdznam podrobnej\u0161ieho sk\u00famania a\u00a0analyzovania komunika\u010dn\u00e9ho procesu, dop\u013a\u0148ame aj charakterizovanie form\u00e1lnych aspektov komunikovania. V\u00a0tejto s\u00favislosti upozor\u0148ujeme na oblas\u0165 ozna\u010dovan\u00fa ako paralingvistika. Paralingivistika je oblas\u0165, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 sk\u00faman\u00edm form\u00e1lnej str\u00e1nky komunik\u00e1cie (Hasajov\u00e1-Porub\u010danov\u00e1-Bil\u010d\u00edk, 2020). Paralingvistick\u00fdmi aspektmi komunik\u00e1cie sa podrobnej\u0161ie zaoberaj\u00fa viacer\u00ed autori. Pod\u013ea Hasajovej, Porub\u010danovej a\u00a0Bil\u010d\u00edka (2020) zara\u010fujeme k\u00a0uvedenej oblasti nasleduj\u00face charakteristiky komunikovania:<\/p>\n\n

    \n \t
  1. \n

    Hlasitos\u0165 re\u010di \u2013 znamen\u00e1 identifikovanie hlasitosti alebo tichosti re\u010dov\u00e9ho prejavu. V\u00e4\u010d\u0161\u00ed stupe\u0148 hlasitosti spravidla indikuje akt\u00edvnej\u0161\u00ed vz\u0165ah hovoriaceho k\u00a0danej inform\u00e1cii. Intenz\u00edvnej\u0161\u00ed hlasov\u00fd prejav taktie\u017e predpoklad\u00e1 vitalitu hovoriaceho, jeho suverenitu, sebavedomie, uvo\u013enenie, ale aj afektovanos\u0165 a\u00a0nedostato\u010dn\u00e9 ovl\u00e1danie. Mimoriadne tich\u00fd prejav komunikuj\u00faceho spravidla nazna\u010duje tr\u00e9mu \u010di nesmelos\u0165, ako aj pr\u00edpadn\u00fa snahu o\u00a0up\u00fatanie pozornosti \u2013 najm\u00e4 zd\u00f4raz\u0148ovan\u00ed niektor\u00fdch v\u00fdrazov. <\/p>\n<\/li>\n \t

  2. \n

    R\u00fdchlos\u0165 prejavu (tempo re\u010di) \u2013 tempo re\u010di sa podie\u013ea na ovplyv\u0148ovan\u00ed kvality v\u00fdslovnosti a\u00a0zrozumite\u013enosti komunikuj\u00faceho. Ak je tempo re\u010di komunikuj\u00faceho pr\u00edli\u0161 r\u00fdchle, je mo\u017en\u00e9, \u017ee komunik\u00e1torovi nebude pr\u00edli\u0161 dobre rozumie\u0165, a\u00a0z\u00e1rove\u0148 je n\u00e1ro\u010dn\u00e9 s\u00fastredi\u0165 sa na mno\u017estvo komunikovan\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n<\/li>\n \t

  3. \n

    Pauzy v\u00a0re\u010di (prest\u00e1vky v\u00a0re\u010di) \u2013 prest\u00e1vky v\u00a0re\u010di sa vyzna\u010duj\u00fa r\u00f4znos\u0165ou, ke\u010f\u017ee rozli\u0161ujeme:<\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\n

      \n \t
    1. \n

      fyziologick\u00e1 pauza (spojen\u00e1 s\u00a0nad\u00fdchnut\u00edm sa),<\/p>\n<\/li>\n \t

    2. \n

      logick\u00e1 pauza (spojen\u00e1 s\u00a0logick\u00fdm \u010dlenen\u00edm komunikovan\u00e9ho obsahu), <\/p>\n<\/li>\n \t

    3. \n

      v\u00e1hanie (prest\u00e1vka v\u00a0re\u010di, ktor\u00e1 vznik\u00e1 vtedy, ke\u010f komunikuj\u00faci nevie, ak\u00fd v\u00fdrazov\u00fd prostriedok m\u00e1 zvoli\u0165 na pokra\u010dovanie svojho vyjadrenia), <\/p>\n<\/li>\n \t

    4. \n

      dramatick\u00e1 pauza (sl\u00fa\u017ei na zd\u00f4raznenie konkr\u00e9tneho v\u00fdrazu, ktor\u00fd nasleduje po kr\u00e1tkom odml\u010dan\u00ed sa), <\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\n

        \n \t
      1. \n

        Slovn\u00fd d\u00f4raz \u2013 znamen\u00e1 zd\u00f4raz\u0148ovanie niektor\u00fdch slov po\u010das komunikovania. <\/p>\n<\/li>\n \t

      2. \n

        Farba hlasu \u2013 v\u00a0mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch odzrkad\u013euje pre pr\u00edjemcu\/ pr\u00edjemcov emo\u010dn\u00fd stav komunikuj\u00faceho. Hlasov\u00fd prejav je mo\u017en\u00e9 inton\u00e1ciou zd\u00f4razni\u0165, av\u0161ak pr\u00e1ca s\u00a0hlasom je jednoduch\u0161ia pre osoby, ktor\u00e9 s\u00fa hudobne nadan\u00e9. <\/p>\n<\/li>\n \t

      3. \n

        T\u00f3n a\u00a0v\u00fd\u0161ka hlasu \u2013 hlas, ktor\u00fd je hlb\u0161\u00ed, p\u00f4sob\u00ed d\u00f4veryhodnej\u0161ie. <\/p>\n<\/li>\n \t

      4. \n

        D\u013a\u017eka prejavu \u2013 poukazuje na to, ktor\u00e1 osoba v\u00a0komunika\u010dnom procese hovor\u00ed dlh\u0161ie, ktor\u00e1 krat\u0161ie, kto za\u010dal proces komunik\u00e1cie. <\/p>\n<\/li>\n \t

      5. \n

        Objem re\u010di a\u00a0jej kvalita \u2013 objem re\u010di je charakterizovan\u00fd mno\u017estvom slov komunik\u00e1tora. Spravidla plat\u00ed, \u017ee \u017eeny hovoria viac ako mu\u017ei, rovnako aj absolventi humanitn\u00e9ho zamerania komunikuj\u00fa viac ako absolventi technick\u00e9ho zamerania. <\/p>\n<\/li>\n \t

      6. \n

        Plynulos\u0165 re\u010di \u2013 plynulos\u0165 toku re\u010dov\u00e9ho prejavu podmie\u0148uje ch\u00e1panie komunikovanej inform\u00e1cie jej pr\u00edjemcom\/ pr\u00edjemcami. V\u00a0pr\u00edpade, ak re\u010dov\u00fd prejav nie je plynul\u00fd, signalizuje to v\u00e1hanie, neistotu, nes\u00fastredenos\u0165, a\u00a0v\u00a0niektor\u00fdch pr\u00edpadoch aj nezainteresovanos\u0165. <\/p>\n<\/li>\n \t

      7. \n

        Chyby v\u00a0re\u010di \u2013 predstavuj\u00fa \u010dasto sa opakuj\u00face slov\u00e1 r\u00f4zneho druhu (\u010di\u017ee, \u00e1no, teda,…), chybn\u00e1 artikul\u00e1cia. <\/p>\n<\/li>\n \t

      8. \n

        Spr\u00e1vnos\u0165 v\u00fdslovnosti \u2013 s\u00favis\u00ed so spr\u00e1vnym vyslovovan\u00edm naj\u010dastej\u0161ie sykaviek alebo niektor\u00fdch hl\u00e1sok (r, g, h,…). <\/p>\n<\/li>\n \t

      9. \n

        Kvalita v\u00fdslovnosti \u2013 rozl\u00ed\u0161enie toho, \u010di je prejav stroh\u00fd, pr\u00edpadne stru\u010dn\u00fd a\u00a0ned\u00f4razn\u00fd na vyslovovanie.<\/p>\n<\/li>\n \t

      10. \n

        Slovn\u00e1 vata \u2013 znamen\u00e1 vyplnenie slovn\u00e9ho prejavu tak\u00fdmi slovami, ktor\u00e9 z\u00a0h\u013eadiska obsahu komunikovanej inform\u00e1cie nemaj\u00fa v\u00fdpovedn\u00fa hodnotu. <\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t

        \n\t\t\t\t
        \n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

        Vybran\u00e9 aspekty paralingivistiky uv\u00e1dza stru\u010dnej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom aj Mikul\u00e1\u0161ik (2003):<\/p>\n\n

          \n \t
        1. \n

          Hlasitos\u0165 verb\u00e1lneho prejavu \u2013 intenzita hlasov\u00e9ho prejavu determinuje z\u00e1ujem o\u00a0komunikovan\u00fa inform\u00e1ciu jej pr\u00edjemcom. Tich\u00e1 re\u010d je spravidla prejavom hanblivosti a\u00a0nesmelosti. Niekedy je tich\u00e1 re\u010d sprev\u00e1dzan\u00e1 aj neverb\u00e1lnymi sign\u00e1lmi pom\u00e1haj\u00facimi vyjadrenie komunikovanej inform\u00e1cie. Na druhej strane, hlasitej\u0161ia re\u010d znamen\u00e1 vitalitu, sebavedomie a\u00a0uvo\u013enenos\u0165. <\/p>\n<\/li>\n \t

        2. \n

          V\u00fd\u0161ka t\u00f3nu re\u010di \u2013 ovplyv\u0148uje hlavne prij\u00edmanie komunikovanej inform\u00e1cie. Hlb\u0161\u00ed hlas p\u00f4sob\u00ed na pr\u00edjemcov komunikovan\u00e9ho obsahu presved\u010divej\u0161ie a\u00a0d\u00f4veryhodnej\u0161ie. <\/p>\n<\/li>\n \t

        3. \n

          R\u00fdchlos\u0165 verb\u00e1lneho prejavu \u2013 ozna\u010duje sa aj ako tempo re\u010di. Tempo re\u010di m\u00f4\u017ee by\u0165 p\u00edli\u0161 pomal\u00e9, stredne r\u00fdchle alebo ve\u013emi r\u00fdchle. Ve\u013emi r\u00fdchla re\u010d je n\u00e1ro\u010dn\u00e1 na vn\u00edmanie a\u00a0prispieva k\u00a0\u00fanave pr\u00edjemcu komunikovanej inform\u00e1cie. Tempo re\u010di by sa malo v\u00a0priebehu komunikovania strieda\u0165, a\u00a0je potrebn\u00e9 pomal\u0161ie zd\u00f4razni\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e9 inform\u00e1cie. R\u00fdchle tempo re\u010di je typick\u00e9 pre \u013eud\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa impulz\u00edvni, temperamentn\u00ed, a\u00a0m\u00f4\u017ee indikova\u0165 nervozitu \u010di nez\u00e1v\u00e4znos\u0165. <\/p>\n<\/li>\n \t

        4. \n

          Objem re\u010di \u2013 predstavuje mno\u017estvo slov, ktor\u00e9 \u010dlovek vyprodukuje po\u010das priebehu komunika\u010dn\u00e9ho procesu. <\/p>\n<\/li>\n \t

        5. \n

          Plynulos\u0165 re\u010di, odmlky a\u00a0parafr\u00e1zovanie \u2013 ne\u00famyseln\u00e9 odmlky v\u00a0komunikovan\u00ed p\u00f4sobia ru\u0161ivo. Naopak, \u00famyseln\u00e1 prest\u00e1vka pri odovzd\u00e1van\u00ed inform\u00e1cie m\u00f4\u017ee zd\u00f4razni\u0165 jej obsah. Odmlka v\u00a0re\u010di pri zd\u00f4raznen\u00ed konkr\u00e9tnej inform\u00e1cie by mala trva\u0165 viac ako pol sekundy. <\/p>\n<\/li>\n \t

        6. \n

          Farba hlasu a\u00a0emo\u010dn\u00fd n\u00e1boj \u2013 zah\u0155\u0148a inton\u00e1ciu a\u00a0premenlivos\u0165 hlasov\u00e9ho zafarbenia. Ak \u010dlovek hovor\u00ed monot\u00f3nne, tak prejav je spravidla nez\u00e1\u017eivn\u00fd a\u00a0p\u00f4sob\u00ed chladne. Rovnako aj prehnan\u00e1 melodi\u010dnos\u0165 p\u00f4sob\u00ed neprirodzene a\u00a0prejav m\u00e1 spravidla karikat\u00farny dojem. <\/p>\n<\/li>\n \t

        7. \n

          Kvalita re\u010di \u2013 s\u00favis\u00ed s\u00a0presnos\u0165ou prezentovanej inform\u00e1cie v\u00a0komunika\u010dnom procese. <\/p>\n<\/li>\n \t

        8. \n

          Slovn\u00e1 vata \u2013 predstavuje ozna\u010denie pre slov\u00e1 vyu\u017e\u00edvan\u00e9 v\u00a0komunik\u00e1cii, ktor\u00e9 s\u00fa vyu\u017e\u00edvan\u00e9 spravidla nevedome vo verb\u00e1lnom prejave a\u00a0nemaj\u00fa ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 s\u00a0komunikovan\u00fdm obsahom. Naj\u010dastej\u0161ie ide o\u00a0citoslovcia (vlastne, dobre, jednoducho,…)<\/p>\n<\/li>\n \t

        9. \n

          Chyby v\u00a0re\u010di \u2013 zara\u010fujeme sem artikula\u010dn\u00e9 chyby, nespr\u00e1vnu v\u00fdslovnos\u0165 niektor\u00fdch p\u00edsmen, preh\u013atanie koncoviek, nespr\u00e1vne pou\u017eit\u00e9 slov\u00e1. Okrem toho patr\u00ed medzi chyby v\u00a0re\u010di aj vyu\u017e\u00edvanie r\u00f4znych zvukov\u00fdch vyjadren\u00ed, ktor\u00e9 nemaj\u00fa ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 s\u00a0komunikovan\u00fdm obsahom.<\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

          VYBRAN\u00c9 ASPEKTY PEDAGOGICKEJ KOMUNIK\u00c1CIE V EDUKA\u010cNEJ REALITE Verb\u00e1lna komunik\u00e1cia fVerb\u00e1lny sp\u00f4sob komunikovania sa realizuje prostredn\u00edctvom jazyka. Jeho ovl\u00e1danie a\u00a0vyu\u017e\u00edvanie odli\u0161uje \u010dloveka od ostatn\u00fdch \u017eiv\u00fdch tvorov a\u00a0je tak umo\u017enen\u00fd soci\u00e1lny, kult\u00farny, ale aj technick\u00fd rozvoj \u010dloveka (Hasajov\u00e1 \u2013 Porub\u010danov\u00e1 \u2013 Bil\u010d\u00edk, 2020, s. 47). Komunikovanie verb\u00e1lnymi v\u00fdrazov\u00fdmi prostriedkami zalo\u017een\u00fdmi na vyu\u017e\u00edvan\u00ed jazyka je jeden zo z\u00e1kladn\u00fdch […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-986","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/986","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=986"}],"version-history":[{"count":25,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/986\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1106,"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/986\/revisions\/1106"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/e-ucebnice.ff.ucm.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=986"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}