Vedy o výchove študujú všetky tie oblasti, ktoré sa dotýkajú skúmania človeka a možností jeho rozvoja a ovplyvňovania naprieč rôznymi etapami jeho vývinu od narodenia až po starobu.

Pedagogická veda je súčasťou komplexu vied, ktoré sa zaoberajú (1) človekom a jeho určitým druhom správania (2) v kontexte sociálnych, ekonomických, politických a iných determinánt určitej spoločnosti. Z tohto dôvodu býva pedagogická veda v rôznych klasifikáciách považovaná za jednu z humanitných alebo behaviorálnych alebo sociálnych vied. V našom ponímaní ju chápeme skôr autonómne, ako vedu nepatriacu vzhľadom k svojmu špecifickému predmetu jednoznačne do niektorej skupiny vied (Průcha, 2009). Všeobecne by sme mohli uviesť, že ju možno zaradiť k vedám o človeku (pedagogika, psychológia, vedy o športe).

V súčasnosti sa vedy o výchove rozdeľujú podľa toho, na akú kategóriu populácie z hľadiska veku sa primárne orientujú.

       Pedagogika (veda o výchove detí a mládeže) – Andragogika (veda o výchove dospelých) – Geragogika (veda o výchove seniorov – dôchodcovstvo) patria do systému vied o výchove (edukačná veda, antropogogika).

Uvedené vedy sú prevažne praktické odbory vedy o výchove, diferencujú sa do sústavy prevažne praktických odborov (detského, dorastového, adultného a seniorského) učiteľstva, vychovávateľstva a poradenstva.

Celková veda o výchove → výchovoveda  či edukológia (lat. educatio ═ výchova + gr. logos ═ náuka) (Švec, 2015).