Metodická príručka vysokoškolského učiteľstva pre prácu so študentstvom so špecifickými potrebami

Podľa § 100 ods. 2  Zákona o VŠ a vyhlášky MŠVVŠ SR č.458/2012 Z.z. o minimálnych nárokoch študenta so špecifickými zaraďujeme sluchovo postihnuté študentstvo do kategórie „Študent so zmyslovým, telesným a viacnásobným postihnutím“. Za študenta/študentku so zmyslovým, telesným a viacnásobným postihnutím sa považuje študent/ka s postihnutím zraku (nevidiaci/a a slabozraký/á), sluchu (nepočujúci/a a nedoslýchavý/á), s telesným postihnutím (s postihnutím dolných končatín a s postihnutím horných končatín, jemnej motoriky) a študent/ka s viacnásobným postihnutím. Konkrétne do kategórie sluchovo postihnuté študentstvo zaraďujeme:

• Nepočujúci študent/ka a študent/ka so zvyškami sluchu pri komunikácii a získavaní informácií používa rozličné komunikačné formy. Primárnou môže byť posunkový jazyk, sekundárnou je hovorený jazyk, resp. primárnou formou je hovorený jazyk za použitia ďalších kompenzačných mechanizmov (odzeranie). Pri štúdiu používa kompenzačné pomôcky (načúvací aparát, kochleárny implantát, rádiový komunikačný systém a pod.) a podporné služby (tlmočník, zapisovateľ).
• Nedoslýchavý študent/ka pri komunikácii a získavaní informácií používa zväčša hovorený jazyk za podpory rozličných kompenzačných pomôcok (napr. načúvacie aparáty, kochleárny implantát, komunikačné rádiové systémy, a pod.) a ďalších komunikačných foriem (odzeranie). Do tejto skupiny zaraďujeme aj osoby s postlingválnym sluchovým postihnutím, ktorých komunikačnou formou je hovorený jazyk.

Odporúčania pre prácu so nepočujúcim/nedoslýchavým študentstvom:

1. Hovoriť tvárou k študentstvu, zreteľné vyslovovanie – učiteľstvo by malo hovoriť zreteľne a zrozumiteľne. Ústa by zároveň nemali byť ničím prekryté, pretože pre sluchovo postihnuté študentstvo sa dôležitým stáva práve gestikulácia v spodnej aj v hornej časti tváre. Okrem toho sú rovnako dôležitými aj ústa vyučujúceho, prostredníctvom ktorých si študent/ka vie doplniť tie výrazy, ktoré nedokáže sluchom úplne zachytiť.
2. Osvetlenie – osvetlenie v miestnosti by malo byť nastavené tak, aby sluchovo postihnutý študent/ka dokázal jednoznačne identifikovať tvár každého prítomného v danej miestnosti, ktorý sa vyjadruje. Najmä ak učiteľ/ka stojí v nesprávnom svetle, napr. pri okne, ktoré vytvára tieň na tvári, tak študent/ka nedokáže adekvátne vidieť využívané výrazové prostriedky.
3. Vopred pripravené poznámky/ pracovné texty k dispozícii pre študentstvo – sluchovo postihnuté študentstvo sa tak môže viac koncentrovať napr. na čítanie z pier vyučujúceho. Vopred pripravené texty pre sluchovo postihnuté študentstvo sú zároveň veľkou pomôckou aj pre tlmočníka posunkovej reči.
4. Akustická kvalita miestnosti – niektoré zariadenie, ktoré je súčasťou miestnosti môže zhoršovať kvalitu šírenia hovoreného zvuku. Preto je vhodné realizovať výučbu v miestnosti, kde sa nachádzajú napr. závesy alebo koberce, ktoré zabraňujú vzniku nepríjemnej ozveny hovoreného slova.
5. Problematickosť skupinovej práce – skupinová práca sa môže vyznačovať vysokou dynamikou a intenzívnou komunikáciou. Najmä v prípade intenzívneho komunikovania môže byť pre sluchovo postihnutého študentstvo náročné identifikovať, kto práve niečo hovorí. Rovnako sa ako problematické môže javiť zaznamenanie všetkých detailov komunikačného kontextu. Z tohto dôvodu je nutné upozorniť sluchovo postihnuté študentstvo, aby sa vždy vyjadril, ak nedokázal zachytiť komunikovaný obsah.
6. „ospravedlnenie“ gramatických chýb.
7. Pri komunikovaní s prítomnosťou tlmočníka je potrebné pozerať sa na študentstvo – pohľadom na študentstvo v komunikovaní dáva vyučujúci najavo, že komunikuje nie s tlmočníkom alebo treťou osobou, ale že akceptuje v komunikácii práve študenta, a to aj napriek tomu, že je sluchovo postihnutý. Uvedeným spôsobom je sluchovo postihnuté študentstvo akceptované vyučujúcim ako účastník/účastníčka edukačného procesu.

Odporúčania pre realizáciu skúšania  nepočujúceho/nedoslýchavého študentstva:

• predĺženie času pri písomnej skúške,
• zadanie na písomnú skúšku v písomnej/upravenej podobe,
• upozorňovanie posunkom (napr. zostávajúci čas odpovede).
• skúška v samostatnej miestnosti,
• pomoc asistenta/tlmočníka pri písomnej/ ústnej skúške,
• možnosť robiť písomnú skúšku na počítači,
• možnosť používať kompenzačné pomôcky pri skúške.