VYBRANÉ ASPEKTY PEDAGOGICKEJ KOMUNIKÁCIE V EDUKAČNEJ REALITE

Sociálna komunikácia je jeden z druhov komunikácie. Sociálna komunikácia sa najviac približuje podstate všeobecného vymedzenia komunikačného procesu. Za základnú charakteristiku uvedeného procesu komunikácie považujeme sprostredkovanie informácií uskutočňované medzi ľuďmi (Portik-Lapšanská, 2012, s. 7). Z toho vyplýva, že výmena rozmanitých informácií v rámci komunikácie dvoch alebo viacerých jedincov môže byť označovaná ako sociálna komunikácia. Sociálna komunikácia sa dotýka interakcií medzi jednotlivcami a spomenutým výrazom „označujeme prijímanie a odovzdávanie informácií v sociálnom styku.“ (Hasajová-Porubčanová-Bilčík, 2020, s. 10). Upozorňujeme na prepojenie procesu komunikácie s ľudskou interakciou. Podstatou súčasťou sociálnej komunikácie je interakcia zahŕňajúca ľudské pôsobenie (Lachytová, 2011, s. 28). Interakcia, prostredníctvom ktorej na seba pôsobia ľudskí jedinci môže byť realizovaná niekoľkými spôsobmi. Ak je súčasťou realizovanej interakcie aj odovzdávanie a z neho vyplývajúca výmena informácií, hovoríme o sociálnej komunikácii. „Sociálna komunikácia, t. j. komunikácia medzi ľuďmi sa považuje za špecifický druh komunikácie, v procese ktorého dochádza k vzájomnému dorozumievaniu ľudí, výmene názorov, postojov, oznamovaniu vlastného prežívania danej situácie i vzťahu k účastníkom komunikácie“ (Herényová-Martinčeková, 2015, s. 6). Sociálna komunikácia je charakterizovaná ako proces komunikovania medzi ľuďmi. Je vnímaná ako špecifický druh komunikácie, prostredníctvom ktorého dokážu ľudskí jedinci medzi sebou realizovať interakciu založenú na vzájomnom dorozumievaní sa na základe výmeny postojov a názorov vzhľadom k prežívaniu určitého situačného kontextu.

Dopĺňame, že sociálnu komunikáciu môžeme chápať „nielen ako vzájomnú výmenu informácií, ale aj ako proces vzájomného ovplyvňovania, chápania a porozumenia, i ako proces vzájomnej organizácie činností a sociálnej interakcie“ (Šuťáková-Ferencová-Zahatňanská, 2017, s . 27) V tejto súvislosti nevynechávame z centra pozornosti podrobnejšiu charakteristiku sociálnej komunikácie zdôrazňujúcu vzájomné ovplyvňovanie účastníkov komunikačného procesu. Komunikáciu vo všeobecnosti nemôžeme považovať za jednostranný proces. Zaangažovanosť komunikujúcich jedincov prejavujúca sa vo vzájomnej interakcii determinuje podstatu sociálnej komunikácie. Absencia vzájomného porozumenia v prebiehajúcej komunikácii, zlyhávanie pochopenia prijímanej informácie nenapĺňa sociálnu interakciu v komunikačnom procese.

Sociálny rozmer komunikácie spočíva predovšetkým v postupnom definovaní, a následne v neustálom utváraní vzťahov medzi ľuďmi (Šeďová-Švaříček-Šalomounová, 2012, s. 21). Proces komunikovania bez najmenších pochybností vytvára a formuje medziľudské vzťahy. Vzťahy medzi ľuďmi sú založené najmä na čo možno najväčšom pochopení a porozumení príčin správania sa a konania, ktoré môžu byť objasňované aj efektívnym spôsobom komunikovania.

Rovnako konštatujeme význam sociálnej komunikácie pri neustálom reprodukovaní spôsobu dorozumievania sa medzi ľudskými jedincami. „Sociálna komunikácia je dnes dôležitá v eliminovaní obmedzenej reciprocity komunikácie, v obmedzenej schopnosti viesť primeraný dialóg, problémov pri odovzdávaní informácií, nezáujmu o komunikačného partnera či nezáujmu o témy.“ (Predanocyová, 2017, s. 52) Komunikovanie založené na vyššie spomínanom vzájomnom porozumení je prínosom pri riešení mnohých problémových situácií v rôznych sférach spoločenského, ale aj osobného života. Prebiehajúca interakcia medzi jedincami, ktorej súčasťou je komunikácia vyznačujúca sa skutočným záujmom o komunikovanú situáciu, sa taktiež podieľa na zlepšovaní medziľudských vzťahov.

V neposlednom rade chceme na základe uvedeného zdôrazniť ponímanie komunikácie ako sociálneho javu vytvárajúceho „základ medziľudských prejavov, pri ktorých ide o odovzdávanie a prijímanie informácií v konkrétnom prostredí, využívajúc vhodný komunikačný kanál a dohodnutý kód s verbálnou a/alebo neverbálnou podstatou.“ (Nosková, 2019, s. 4) Komunikáciou definovanou ako sociálna komunikácia chápeme predovšetkým proces odovzdávania a prijímania informácií, ktorý je realizovaný medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi. V uvedenom procese vzájomnej výmeny informácii medzi ľudskými jedincami sú využívané rôzne komunikačné prostriedky podieľajúce sa na efektivite priebehu komunikačného procesu. Využívanie rozmanitých komunikačných prostriedkov v procese sociálnej komunikácie umožňuje ich exaktnejšie skúmanie a následné hĺbkovejšie identifikovanie významu komunikačného procesu z niekoľkých uhlov pohľadu. Okrem toho musíme opätovne skonštatovať, že schopnosť človeka komunikovať rôznymi spôsobmi výrazne uľahčuje priebeh spoločenských interakcií.