Metodická príručka vysokoškolského učiteľstva pre prácu so študentstvom so špecifickými potrebami
3. ŠPECIFICKÉ POTREBY ŠTUDENTSTVA V EDUKAČNOM PROCESE NA VYSOKEJ ŠKOLE
Pri realizácii edukačného procesu sa u vysokoškolského študentstva môže vyskytnúť niekoľko prekážok znemožňujúcich jeho adekvátnu realizáciu. Najčastejšie ide o:
- vyšší vek,
- problémy so sebareflexiou,
- problémy pri orientácii, problémy s mobilitou,
- problémy pri práci s internetom.
Pre vysokoškolské učiteľstvo je dôležité vedieť, že zo strany vysokoškolského študentstva so špecifickými potrebami nemusí byť o špecifickej potrebe alebo potrebách nevyhnutne informované hneď na začiatku akademického roka. Študentstvo so špecifickými potrebami na vysokej škole môže vyžadovať pomoc zo strany akademického prostredia neskoro, a to hlavne z nasledujúcich dôvodov:
- „Hanba“ – zo strany ostatného vysokoškolského študentstva alebo zo strany vysokoškolského učiteľky/učiteľa. Obava zo zahanbenia v kolektíve vysokoškolského študentstva spočíva najmä v prípadnom vyčlenení z študenta/študentky so špecifickými potrebami z kolektívu. Obava zo zahanbenia zo strany vysokoškolského učiteľstva sa môže spájať najmä s následnou problematickou interakciou s učiteľstvom. V tejto súvislosti odporúčame vysokoškolským učiteľstvom otvorene komunikovať so študentstvom o špecifických potrebách, ktoré sú prirodzenou súčasťou inkluzívneho prístupu aplikovateľného aj v prostredí vysokej školy.
- „Nechcú na seba upozorňovať“ – pre vysokoškolské študentstvo so špecifickými potrebami je spravidla dôležité neupozorňovať na seba. Už len samotná informovanosť vysokoškolského učiteľstva môže indikovať zvýšenú, a teda aj zároveň nežiadúcu pozornosť. Preto by malo vysokoškolské učiteľstvo brať ohľad na špecifickú potrebu, no zároveň by danú potrebu nemal zdôrazňovať pri pravidelných interakciách so študentstvom so špecifickými potrebami.
- „Pocit nebezpečia“ – študentstvo so špecifickými potrebami môže vnímať svoje okolie v prostredí vysokej školy ako nebezpečné a ohrozujúce v prípade, ak sú ľudia tvoriaci toto prostredie informovaní o danej špecifickej potrebe. Pocit nebezpečia spravidla vyplýva zo skutočného alebo domnelého ohrozenia
- „Snaha o samostatnosť“ – študentstvo so špecifickými potrebami sa môže snažiť o samostatnosť. Snaha o samostatnosť vyplýva z potreby presadiť sa aj napriek špecifickej potrebe, ktorú si študentstvo môže uvedomovať. Práve spomínanou samostatnosťou nadobúda študentstvo pocit eliminovania špecifickej potreby.
- „Nechcú ďalšie úľavy pri štúdiu“ – študentstvo so špecifickými potrebami sa môže snažiť o rovnocenné postavenie so všetkými študentmi a študentkami.
- „Neveria, že im učiteľstvo pomôže“ – nedôvera voči vysokoškolskému učiteľstvu sa zakladá spravidla na pozvoľne postupujúcej aplikovateľnosti inkluzívneho prístupu do vysokoškolského edukačného procesu.
- „Nevedia o tom“ – nevedomosť vysokoškolského študentstva o špecifickej potrebe je taktiež prekážkou adekvátnej participácie študentky/študenta na vysokoškolskom edukačnom procese.
Uvedené príčiny sú jednou z bariér plnohodnotnej participácie vysokoškolského študentstva so špecifickými potrebami na edukačnom procese. Preto je dôležité, aby bolo vysokoškolské učiteľstvo čo najviac informované o práci so študentstvom so špecifickými potrebami na akademickej pôde.
Ak sa zameriavame na podporu vysokoškolského študentstva so špecifickými potrebami, je potrebné zdôrazniť význam nasledujúcich všeobecných oblastí úprav a podporných služieb pre študentstvo so špecifickými potrebami zo strany vysokej školy:
- vytváranie bezbariérového prostredia,
- vytváranie a rozširovanie tlmočníckych služieb,
- vytváranie a podporovanie asistenčných služieb,
- podpora a rozširovanie spolupráce s inými odborníkmi,
- špeciálne materiálno-technické zabezpečenie,
- časová kompenzácia,
- individuálny študijný plán,
- sprístupňovanie študijnej literatúry,
- erudovanosť učiteľstva
(Lopúchová,2016).
Obrázok č.1 – Oblasti úprav a podporných služieb pre študentstvo so špecifickými potrebami
Zdroj: Lopúchová a kol., 2016, s. 52
Pre študentstvo so špecifickými potrebami je dôležité, aby boli v intenzívnom kontakte s koordinátorom pre študentstvo so špecifickými potrebami. Koordinátor pre študentstvo so špecifickými potrebami vytvára tzv. „vzťahovú sieť“. Jej súčasťou sú dôležité osoby, ktoré môže študent/ka so špecifickými potrebami kontaktovať v prípade potreby počas semestra (Belková, 2015). Vytvorená vzťahová sieť uľahčí vysokoškolskému študentstvu so špecifickými potrebami orientáciu v akademickom prostredí. Pre vysokoškolského študenta/študentku so špecifickými potrebami je potrebné mať vedomosť o jednotlivých osobách zodpovedných za jednotlivé oblasti realizácie vysokoškolského edukačného procesu. Vysokoškolský študent/ka so špecifickými potrebami tak nemusí počas semestra pri vzniku konkrétneho problému intenzívne zisťovať koho je potrebné kontaktovať. Koordinátor pre študentstvo so špecifickými potrebami je k dispozícii i samotnému vysokoškolskému učiteľstvu. Pomáha sa mu zorientovať v kategórií postihnutí a získaní informácií o práci so študentstvom so špecifickými potrebami vzhľadom ku konkrétnemu druhu postihnutia.
Príklad vytvorenia vzťahovej siete pre vysokoškolské študentstvo uvádzame na nasledujúcom obrázku (Obrázok č. 2).
Obrázok č. 2 Vzťahová sieť
Zdroj: Belková, 2015, s. 23
Počas inkluzívneho edukačného procesu je potrebné zo strany vysokoškolského učiteľstva realizovať všeobecné odporúčania pri práci so študentstvom so špecifickými potrebami. Medzi všeobecne platné odporúčania pre všetky typy postihnutí zaraďujeme:
- pomoc pri zabezpečovaní študijnej literatúry,
- pomoc pri určení kľúčových častí v študijnej literatúre na začiatku semestra,
- poskytovanie podkladov z prednášok,
- poskytovanie dodatočných konzultácií,
- individuálny prístup,
- umožnenie vytvárania zvukového alebo obrazového záznamu z vyučovania,
- individuálny harmonogram plnenia študijných povinností po dohode s učiteľstvom (zmena termínov odovzdávania prác, projektov, prezentácií… v porovnaní s bežnými študentmi/ študentkami).