VYBRANÉ ASPEKTY PEDAGOGICKEJ KOMUNIKÁCIE V EDUKAČNEJ REALITE
Druhy komunikácie
Podrobnejšia charakteristika procesu komunikácie by mala zahŕňať aj identifikovanie jednotlivých druhov komunikácie. Existuje niekoľko kritérií pri klasifikovaní komunikácie. V našej publikácii sa zameriavame na identifikovanie vybraných druhov komunikácie prostredníctvom nasledujúcich kritérií:
- Všeobecné hľadisko – pri členení komunikácie zo všeobecného hľadiska vychádzame zo všeobecných charakteristík komunikačného procesu. Kritériom rozlíšenia jednotlivých druhov komunikácie z uvedeného hľadiska je všeobecný kontext priebehu procesu komunikácie, v rámci ktorého zohľadňujeme a rozlišujeme najčastejšie prostredie, v ktorom prebieha komunikácia, účastníkov komunikačného procesu, obsah komunikácie. Ak sa zameriavame na kategorizácie komunikácie v súvislosti s ďalším charakterizovaním spomenutého procesu v edukačnej realite, tak rozlišujeme sociálnu komunikáciu, pedagogickú komunikáciu a rétoriku.
- Použité komunikačné prostriedky – druhé zvolené kritérium členenia komunikácie predstavuje využívanie komunikačných prostriedkov. Rozlišovanie prostriedkov, prostredníctvom ktorých je realizovaná komunikácia, podrobnejšie vymedzuje komunikovanie založené na vyjadrovaní konkrétnej informácie. Využívanie komunikačných prostriedkov umožňuje vyjadrenie konkrétnej informácie, a jej následne odovzdanie adresátovi alebo adresátom. Z tohto dôvodu je potrebné rozlišovať, aké komunikačné prostriedky sú využívané v procese komunikácie. Podľa používania komunikačných prostriedkov rozlišujeme verbálnu a neverbálnu komunikáciu.
Členenie komunikácie podľa vyššie uvedených kritérií znázorňujeme v nižšie uvedenej tabuľke (tabuľka 1 ):
Tabuľka 1 Členenie komunikácie podľa zvolených kritérií
Sociálna komunikácia
Pedagogická komunikácia
Rétorika
Verbálna komunikácia
Neverbálna komunikácia
V súvislosti s exaktnejším charakterizovaním komunikačného procesu zo všeobecného hľadiska upozorňujeme na nižšie uvedené rozdelenie komunikácie (Danek, 2014, s. 21-23):
1) sociálna komunikácia – je vymedzená ako prvotná súčasť komunikácie. Sociálnu komunikáciu charakterizujeme ako komunikáciu dvoch, alebo aj viacerých osôb realizovanú v konkrétnom spoločenskom prostredí, viaže sa na konkrétnu tému, problematiku. Jej cieľom je odovzdanie alebo prijatie konkrétnej informácie, jej analýza, ako aj ovplyvňovanie jedného človeka druhým. Za základ komunikácie je považovaný práve sociálny kontakt medzi jedincami. Sociálna komunikácia preto predstavuje nezanedbateľný spôsob komunikovania, čím poukazujeme na podstatnú charakteristiku spomenutého procesu.
2) pedagogická komunikácia – môže byť považovaná za určitú časť alebo druh sociálnej komunikácie. Hovoríme o komunikácii realizovanej medzi účastníkmi výchovno-vzdelávacieho procesu. Na základe uvedeného považujeme pedagogickú komunikáciu za súčasť sociálnej komunikácie.
3) rétorika – uplatňovanie komunikácie pri najčastejšie slávnostných príležitostiach s cieľom získať čo možno najväčšie množstvo poslucháčov na svoju stranu. Rétorika je špecifický spôsob komunikovania dotýkajúci sa najmä určitých konkrétnych situácií vyznačujúcich sa špecifickým charakterom. Špecifickým znakom situácií, v ktorých je využívaný rétorický prejav, je hlavne zaujatie vybranej skupiny poslucháčov na základe rečníckeho prejavu komunikátora. Ak definujeme rétoriku ako jeden z druhov komunikácie, tak v porovnaní s ostatnými vyššie uvedenými druhmi komunikácie sa vyznačuje minimálnou mierou interakcie medzi jednotlivými aktérmi komunikačného procesu. Zároveň tak ako sme uviedli vyššie, rovnako aj možnosť bezprostrednej spätnej väzby je pri uvedenom druhu komunikovania minimalizovaná.
V neposlednom rade zdôrazňujeme členenie komunikácie z hľadiska použitých komunikačných prostriedkov (Hasajová-Porubčanová-Bilčík, 2020, s. 7):
- Verbálna komunikácia – zahŕňa hovorenie. Verbálna komunikácia je označovaná aj ako komunikácia slovom. Zároveň dopĺňame exaktnejšie definovanie verbálnej komunikácie ako „vyjadrovanie pomocou slov v ústnej alebo písomnej podobe.“ (Novák, 2022, s. 206) Pri definovaní verbálneho spôsobu komunikovania nesmieme zabúdať na ústne, ale písomné vyjadrovanie slov.
- Neverbálna komunikácia – predstavuje mimoslovnú komunikáciu. Neverbálna komunikácia je uskutočňovaná prostredníctvom symbolov a telom.
Odlíšenie verbálnej a neverbálnej komunikácie považujeme za elementárne členenie využívaných prostriedkov komunikovania. Zdôrazňujeme, že človek dokáže komunikovať zároveň verbálne aj neverbálne. Využívanie verbálnych aj neverbálnych komunikačných prostriedkov spravidla záleží od situačného kontextu konkrétnej komunikačnej situácie.