VYBRANÉ ASPEKTY PEDAGOGICKEJ KOMUNIKÁCIE V EDUKAČNEJ REALITE

Podrobnejšie charakterizovanie jednotlivých spôsobov slovného vyjadrovania sa uvádza Lachytová. Podľa uvedenej autorky rozlišujeme verbálnu komunikáciu nasledovne (Lachytová, 2011):

1) verbálna priama komunikácia – predstavuje realizáciu komunikačného procesu využívaním hovoreného slova účastníkmi, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednej fyzickej blízkosti a v bezprostrednom fyzickom kontakte.

2) verbálna nepriama komunikácia – umožňuje realizáciu komunikačného procesu bez nutnosti fyzického kontaktu účastníkov. Ak účastníci komunikačného procesu komunikujú verbálnym spôsobom nepriamo, rozlišujeme interaktívnu a neinteraktívnu verbálnu komunikáciu.

a) nepriama interaktívna komunikácia – pri uvedenom druhu verbálneho komunikovania je potrebná aktívna prítomnosť účastníkov komunikačného procesu, pričom komunikovanie prebieha spravidla prostredníctvom média sprostredkujúceho komunikačný proces (napr. komunikovanie cez mobilný telefón, online platformu,…)

b) nepriama neinteraktívna komunikácia – uvedený druh komunikácie nevyžaduje bezprostrednú prítomnosť účastníkov komunikačného procesu (napr. písomné komunikovanie prostredníctvom listov,…)

Komunikovanie prostredníctvom slov už v súčasnosti nie je založené iba na bezprostrednej fyzickej prítomnosti účastníkov komunikačného procesu. Najmä vďaka rozvoju informačných a komunikačných technológií sa do popredia dostáva niekoľko možností, ako slovne komunikovať s druhými ľuďmi bez potreby a nutnosti osobného kontaktu. Na podrobnejšie charakterizovanie komunikácie v online priestore sa zameriavame v poslednej časti publikácie.

Verbálny spôsob komunikovania predstavuje podľa nášho názoru efektívny spôsob vyjadrenia myšlienok, postojov, názorov. Vyjadrovanie sa prostredníctvom slov umožňuje konkrétnu informáciu vysvetľovať, interpretovať, zjednodušiť jej porozumenie. Aj v prípade prípadných nejasností zo strany príjemcu komunikovanej informácie je tu možnosť jej objasnenia a vysvetlenia umožňujúc lepšie pochopenie komuniké. Slovný spôsob vyjadrovania sa však závisí hlavne od ovládania slovnej zásoby účastníkov komunikačného procesu. Opätovne tak môžeme skonštatovať, že verbálna komunikácia sa zakladá na využívaní slov. Slová, ktoré človek ovláda, a ktoré dokáže využívať na dorozumievanie sa s druhými ľudskými jedincami patria k slovnej zásobe.

Základom verbálnej komunikácie je preto slovná zásoba, ktorú rozdeľujeme na aktívnu a pasívnu (Lachytová, 2011):

a) aktívna slovná zásoba – zaraďujeme sem slová, ktoré sú v jazyku najstaršie, a pritom aj najkratšie. Najčastejšie ide o zámená, číslovky, predložky, spojky, a aj niektoré slovesá. Okrem toho sú to aj slová pomenúvajúce členov rodiny, časti tela, slová súvisiace s prácou, s trávením voľného času a iné.

b) pasívna slovná zásoba – zaraďujeme sem tie slová, ktorých obsah je ich využívateľom určený v mnohých prípadoch len približne, ako aj slová, ktorých zrozumiteľnosť je identifikovaná často iba v rámci kontextu.

Človek si počas svojho života osvojuje množstvo výrazových prostriedkov tvoriacich vyššie spomínanú slovnú zásobu. Musíme však zdôrazniť, že slová vytvárajúce slovnú zásobu nie sú využívané v komunikovaní všetky v rovnakej miere. Niektoré slová sú využívané častejšie, niektoré menej častejšie, no zastávame názor, že slovnú zásobu je potrebné upevňovať počas celého života. Je v záujme ľudského jedinca, aby sa dokázal vyjadrovať rôznymi výrazovými prostriedkami indikujúcimi to, čo chce človek komunikovať druhej osobe alebo osobám.

Verbálnu komunikáciu môžeme podrobnejšie charakterizovať prostredníctvom pozitív, ako aj negatív jej využívania. Pozitíva verbálnej komunikácie môžeme naznačiť nasledujúcim spôsobom (Mikuláštik, 2003):

– okamžitá spätná väzba (verbálny spôsob vyjadrovania umožňuje predovšetkým nositeľovi komunikovanej informácie získanie spätnej väzby bezprostredne po odovzdaní komunikovaného obsahu),

– okamžitá výmena názorov (verbálny spôsob komunikovania umožňuje okamžitú reakciu na komunikovaný obsah zo strany príjemcu komunikovanej informácie, a zároveň aj komunikátor môže reagovať na otázky, nejasnosti, nezrovnalosti či iné postoje alebo názory súvisiace s komunikovaným obsahom),/p>

– fyzická blízkosť a bezprostrednosť (fyzická blízkosť a bezprostrednosť účastníkov komunikácie dotvára dynamiku priebehu komunikačného procesu, ak sú nositeľ komunikovanej informácie a jej príjemca v bezprostrednom fyzickom kontakte, tak plynulosť komunikovania je intenzívnejšia, a taktiež je možné aj sledovanie neverbálneho spôsobu komunikovania).

Okrem pozitív verbálnej komunikácie poukazujeme aj na možné negatíva vyskytujúce sa pri slovnom spôsobe komunikovania (Mikuláštik, 2003)

– ťažšia kontrolovateľnosť pri väčšom počte účastníkov komunikačného procesu (verbálny spôsob komunikovania je jednoduchší pri menšom počte účastníkov, keďže väčší počet účastníkov znamená viac prípadných komunikovaných postojov a názorov),

– ťažšie presadenie názorov v prípade oponovania (pri slovnom spôsobe komunikovania je v niektorých prípadoch ťažké hľadať argumenty na odlišné postoje a názory, a náročným sa môže stať aj presadzovanie vlastných postojov a názorov na komunikovanú informáciu),

– menší čas na premyslenie odpovede (verbálny spôsob komunikovania je spravidla založený na rýchlej a bezprostrednej interakcii vyžadujúcej si spravidla spätnú väzbu, a preto aj čas na premyslenie si požadovanej odpovede môže byť relatívne krátky),

– to, čo už raz bolo povedané, nejde zobrať späť (v prípade vyjadrenia konkrétnej informácie verbálnym spôsobom nemôže komunikátor presviedčať jej príjemcu/ príjemcov o tom, že táto informácia nebola vyslovená, čo rovnako platí aj pri poskytovaní spätnej väzby a reakciách na obsah komunikovanej informácie aj zo strany komunikantov).

Načrtnuté negatíva verbálneho spôsobu komunikovania je možné do určitej miery eliminovať. Keďže nevieme zobrať späť to, čo už raz bolo povedané, je potrebné pred komunikovaním nejakej informácie zamyslieť sa nad tým, či naozaj chceme danú informáciu adresovať jej príjemcovi/ príjemcom. Aj pri odovzdávaní spätnej väzby je nevyhnutné vždy zvážiť svoju reakciu, a aj spôsob reagovania na komunikovaný obsah. Neuváženým slovným vyjadrením môže v niektorých prípadoch spätná väzba dehonestovať osobnosť nositeľa komunikovanej informácie. Preto je potrebné mať na pamäti, že aj prípadný nesúhlas s komunikovanou informáciou je možné vyjadriť v intenciách argumentov a bez urážok či zosmiešňovania komunikátora. Aj v prípade, ak ostatní účastníci komunikačného procesu vyžadujú okamžitú reakciu, je vhodné sa nad svojou odpoveďou zamyslieť. Hlavne pri niektorých špecifických situáciách predpokladajúcich čo možno najrýchlejšiu reakciu alebo odpoveď odporúčame v prípade neistoty požiadanie o krátky priestor na zváženie svojej odpovede. Ďalším z vyššie uvedených negatív verbálnej pedagogickej komunikácie je ťažšie presadenie vlastného názoru, a to najmä v prípade oponovania – prezentovania odlišného stanoviska. Schopnosť presadiť svoj názor pri verbálnom spôsobe komunikovania by sa mala zakladať predovšetkým na ovládaní relevantných argumentov podporujúcich dané stanovisko. V neposlednom rade poznamenávame, že väčší počet účastníkov komunikačného procesu nemusí automaticky znamenať ťažšiu kontrolovateľnosť priebehu komunikácie. Pri väčšom počte jedincov participujúcich na komunikovaní odporúčame ujasnenie pravidiel komunikovania ešte pred začatím uvedeného procesu. Zároveň je nevyhnutné dané pravidlá dôsledne dodržiavať (napr. hovorenie až po udelení slova, neprerušovanie komunikanta, postupnosť ďalších komunikujúcich,…).

Vyššie uvádzané negatíva spájajúce sa so slovným spôsobom vyjadrovania spoločne s odporúčaniami eliminácie daných negatív môžeme prehľadným spôsobom znázorniť nasledovne:

Tabuľka 3 Negatíva verbálnej komunikácie a odporúčania ich eliminovania