VYBRANÉ ASPEKTY PEDAGOGICKEJ KOMUNIKÁCIE V EDUKAČNEJ REALITE

Ako sme už uviedli vyššie, komunikácia sa dotýka mnohých oblastí ľudského života. V súvislosti s vymedzením základných druhov komunikácie zo všeobecného hľadiska, sústreďujeme pozornosť na pedagogickú komunikáciu. V literatúre nachádzame označenie pedagogickej komunikácie ako prepojenie výchovy s procesom komunikácie (Bekéniová, 2015, s. 7). Prvotné vymedzenie pedagogickej komunikácie uvedeným spôsobom však možno považovať za veľmi všeobecné a je nevyhnutné jeho ďalšie, podrobnejšie a ucelenejšie definovanie. Naviac, pri prepojení komunikácie s procesom výchovy nezabúdame ani na súvislosť komunikovania s procesom vzdelávania. Aj preto nesmieme redukovať pedagogickú komunikáciu na komunikáciu prebiehajúcu iba v procese výchovy. Pedagogická komunikácia je komunikácia realizovaná v edukačnom procese, a preto súvisí nielen s výchovu, ale aj so vzdelávaním jedincov. Poznamenávame, že „proces edukácie sa vždy spája s procesom komunikácie. Vzájomná výmena informácií, sprostredkovanie učiva, navodenie učebných činností, vytváranie vzájomných vzťahov a pracovno-tvorivej atmosféry nie je možné bez komunikácie“ (Šuťáková-Ferencová-Zahatňanská, 2017, s. 11). Vymedzenými charakteristikami komunikácie vo všeobecnosti konštatujeme, že komunikovanie je jeden z predpokladov efektívneho priebehu procesu edukácie. Edukačný proces je vnímaný ako efektívny vtedy, ak je sprostredkovanie učiva žiakom založené na porozumení vyplývajúcom zo vzájomnej komunikácie medzi učiteľom a vychovávanou a vzdelávanou osobou. Ak je komunikácia súčasťou edukačného procesu, tak komunikáciu využívanú v edukačnom procese charakterizujeme ako pedagogická komunikácia. Pedagogickou komunikáciou označujeme špeciálnu formu sociálnej komunikácie (Tomková, 2010, Tišťanová, 2012, Bekéniová, 2015). Chápaním pedagogickej komunikácie ako formy sociálnej komunikácie považujeme za predpoklad uskutočňovania pedagogickej komunikácie kontakt medzi jedincami charakterizovanými ako účastníci edukačného procesu. Z toho vyplýva, že realizácia pedagogickej komunikácie determinuje prebiehajúce interakcie medzi participantmi edukačného procesu v prostredí školy. Pedagogická komunikácia je nielen determinantom uvedených interakcií, ale aj spôsobom ich uskutočňovania. Uvedený kontakt zahŕňa hlavne interakciu medzi účastníkmi edukačného procesu, za ktorých považujeme najčastejšie učiteľa a žiaka, resp. študenta. Keďže ide o interakciu medzi ľudskými bytosťami, tak kontakt učiteľa s vychovávanými a vzdelávanými osobami v školskom prostredí považujeme za sociálny kontakt, prostredníctvom ktorého dochádza komunikovaním k odovzdávaniu aj k prijímaniu informácii širokého spektra.

Pedagogická komunikácia je druh sociálnej komunikácie. Uvedený druh komunikácie je súčasťou výchovno-vzdelávacieho a prispieva k efektívnemu priebehu edukácie v prostredí školy. V porovnaní s komunikáciou vo všeobecnosti sa pedagogická komunikácia špecifikuje na konkrétnych účastníkov edukačného procesu, ktorými sú učiteľ a žiak (študent).

V literatúre sa môžeme stretnúť aj s ďalšími označeniami komunikačného procesu medzi učiteľom a žiakom. Niektorí autori využívajú označenie „výučbová komunikácia“, ktorá zahŕňa spomínanú komunikáciu medzi učiteľom a žiakom počas vyučovacej hodiny (Šedová-Švaříček-Šalamounová, 2012, s. 19-20). Proces komunikácie označovaný ako výučbová komunikácia podľa na jednej strane zdôrazňuje prebiehajúci proces komunikácie učiteľa a žiaka počas vyučovacej hodiny. Na strane druhej konštatujeme, že výraz „pedagogická komunikácia“ exaktnejšie vystihuje interakciu medzi učiteľom a žiakom počas procesu komunikácie medzi uvedenými účastníkmi vo všeobecnosti a v širšom kontexte. Pedagogickú interakciu nemôžeme limitovať iba na proces vyučovania, nakoľko zahŕňa aj komunikovanie učiteľa a žiaka mimo spomenutého procesu. Preto nemôžeme hovoriť o redukovaní pedagogickej komunikácie na výučbovú komunikáciu. Rovnako nemožno stotožňovať výučbovú komunikáciu s pedagogickou komunikáciou. Výučbovú komunikáciu chápeme skôr ako jednu z možností uskutočňovania pedagogickej komunikácie.

Rovnako môžeme zdôrazniť, že obsah komunikovania v edukačnom procese vymedzujeme vo všeobecnosti nasledovne (Tišťanová, 2012):

1) vzdelávací obsah, informácie o učebnej látke,

2) hodnotiace informácie, riadiace a organizačné pokyny,

3) správy, osobné a empatické vyjadrenia

Komunikácia účastníkov pedagogickej komunikácie nemusí byť zameraná iba na učebnú látku či organizačné pokyny súvisiace s edukačným procesom. Neodmysliteľnou súčasťou edukačného procesu sú aj osobnostné charakteristiky jednotlivých účastníkov (Novák, 2022). Obzvlášť pre učiteľov je v komunikovaní so žiakmi dôležité realizovať uvedený proces bez zaujatia voči žiakom.

Komunikáciu vo vyučovacom procese ovplyvňuje niekoľko faktorov (Šuťáková-Ferencová-Zahatňanská, 2017):

– ciele vyučovania (zameranie na rozvoj osobnosti žiaka v kognitívnej, afektívnej, psychomotorickej a konatívnej oblasti),

– vyučovací predmet, učivo, využité formy a metódy vyučovania, didaktické prostriedky, učebné pomôcky,

– žiak (individuálne špecifiká, vekové špecifiká, nadobudnuté vedomosti, schopnosti, zručnosti, záujem, motivácia, socio-kultúrne špecifiká),

– učiteľ (profesijné kompetencie a úroveň ich rozvoja, vzťah k práci, vzťah k žiakom, štýl vyučovania)

– podmienky vyučovania v rámci triedy (materiálne vybavenie, klíma triedy, spolupráca s rodičmi),

– podmienky vyučovania v rámci školy (spolupráca pedagogických a odborných zamestnancov, podpora inovatívnych zmien, štýl riadenia a vedenia školy, klíma školy).

Pri charakterizovaní komunikačného procesu vo vyučovaní zohrávajú okrem samotného zamerania a smerovania vyučovania nezanedbateľnú úlohu aj individuálne a osobnostné charakteristiky rovnako učiteľa, ako aj žiaka.

V neposlednom rade nevynechávame z centra pozornosti ani spätnú väzbu ako nezanedbateľnú súčasť komunikácie vo všeobecnosti, ako aj pedagogickej komunikácie. Šeďová (2012) uvádza nasledujúce možnosti spätnej väzby pri odpovediach žiakov:

• Pri správnej odpovedi žiaka:

1. potvrdenie odpovede + vlastný výklad,
2. potvrdenie odpovede + položenie ďalšej otázky nadväzujúcej na predchádzajúcu odpoveď žiaka.

2) Pri nesprávnej odpovedi žiaka – explicitná oprava (správna odpoveď učiteľom).

Zároveň chceme poukázať na  nasledujúce odporúčania pre učiteľov pri realizácii spätnej väzby (Šeďová, 2012)

• Vyčleniť si čas na spätnú väzbu (nie je potrebné obšírnym spôsobom okomentovať odpovede žiakov). Je potrebné zamerať sa na kladenie menšieho počtu otázok a väčší priestor venovať práci s odpoveďami žiakov.
• Pri poskytovaní spätnej väzby nie je potrebné ponáhľať sa. V tejto súvislosti je možné zopakovanie odpovede žiaka s pridaním svojej odpovede.
• Spätná väzba by mala prinášať do komunikácie nové informácie. Aj správne odpovede je možné doplniť, pri nesprávnych je potrebná správna interpretácia.
• Trpezlivosť pri úprave nesprávnych odpovedí, a to najmä pri viacerých nesprávnych odpovediach nielen jedného žiaka, ale aj viacerých v triede.
• Prvoradý je obsah komunikovanej informácie, spisovnosť a formálnosť je učiteľom opravovaná až pri prípadnom opakovaní prezentovanej informácie.
• Spätná väzba by sa mala dotýkať bezprostrednej komunikačnej situácie.
• Pri udeľovaní pochvaly je potrebné presne vyzdvihnúť, za čo je žiak pochválený.
• Kritika by nemala absentovať, nakoľko spravidla žiaci vnímajú priaznivejšie pochvalu od učiteľa, ktorý vie do svojej spätnej väzby zakomponovať aj kritiku.

Spätnú väzbu považujeme za základ efektivity nielen komunikačného procesu, ale aj pedagogickej komunikácie. Interakcia medzi učiteľom a žiakom nemôže byť efektívna, ak je uvedený proces prevažne jednostranný. Nezanedbateľným predpokladom efektívnej spätnej väzby v pedagogickej komunikácii je hlavne trpezlivosť učiteľa, keďže reakcie žiakov v mnohých prípadoch nezodpovedajú očakávaniam a nárokom.