VYBRANÉ ASPEKTY PEDAGOGICKEJ KOMUNIKÁCIE V EDUKAČNEJ REALITE

Zameraním sa na podrobnejšie charakterizovanie funkcií, a z nich vyplývajúcich cieľov pedagogickej komunikácie analyzujeme podrobnejšie podstatu a prínos uvedeného druhu komunikácie. ,,Pedagogická komunikácia je účinný nástroj poznávania žiakov v rámci pedagogickej interakcie. Slúži učiteľovi ako didaktický prostriedok odovzdávania informácií, ale aj ako sociálny nástroj poznávania žiakov.“ (Kyriacou, 2008, s.90). Prebiehajúca interakcia medzi učiteľom a žiakom umožňuje učiteľovi nielen odovzdávanie informácií rozmanitého charakteru, ktoré vytvárajú predovšetkým obsahovú náplň požadovaných vedomostí a poznatkov vychovávaných a vzdelávaných osôb. Okrem toho učiteľ ako odborník na vedenie edukačného procesu môže komunikovaním so žiakmi získať aspoň čiastočný obraz o niektorých individuálnych charakteristikách komunikujúcich, a prispôsobovať tak využívané metódy v rámci svojho edukačného pôsobenia. Hlavným cieľom pedagogickej komunikácie je podieľanie sa na priebehu pedagogickej interakcie medzi učiteľom a žiakom, resp. študentom v edukačnom procese realizovanom v školskom prostredí.

Môžeme skonštatovať, že pedagogická komunikácia plní v edukačnom procese v školskom prostredí nezanedbateľné funkcie prispievajúc k jeho optimálnemu priebehu. Ak sa zameriavame na zdôraznenie funkcií a úloh pedagogickej komunikácie, poukazujeme na nasledujúce ciele spomenutého procesu (Danek, 2014, s. 33-35):

• Vytváranie spojitosti a nadväznosti medzi účastníkmi výchovno-vzdelávacieho procesu – pedagogická komunikácia je spájajúci prvok zúčastnených jedincov vo výchovno-vzdelávacom procese. Keďže považujeme komunikáciu vo všeobecnosti za spôsob dorozumievania sa medzi ľuďmi vytvárajúci medziľudské interakcie, tak komunikovanie vo výchovno-vzdelávacom procese možno charakterizovať aj ako jeden z predpokladov vytvárania medziľudských interakcií participantov spomenutého procesu.
• Vytváranie tvorivej atmosféry v prostredí učební – prebiehajúca komunikácia medzi participantmi edukačného procesu tvorí nezanedbateľnú súčasť interakcií v školskom prostredí. Komunikovanie prispieva k rozvíjaniu tvorivosti predovšetkým u vychovávaných a vzdelávaných osôb. Tvorivá atmosféra nielen v prostredí učební, ale aj mimo spomenutého prostredia je spravidla iniciovaná a podporovaná predovšetkým pedagógom.
• Podnecovanie aktivity vo vyjadrovaní a počúvaní – ďalšou funkciou pedagogickej komunikácie je aj rozvíjanie aktivity pri vyjadrovaní sa. Najmä u vychovávaných a vzdelávaných osôb participujúcich na edukačnom procese je dôležitá podpora aktivity hlavne pri slovnom prejave, ale aj pri rozvíjaní a upevňovaní mimoslovného spôsobu vyjadrenia subjektívneho ponímania konkrétnej situácie. Výchovno-vzdelávací proces v školskom prostredí by mal smerovať k podnecovaniu aktivity vychovávaných a vzdelávaných jedincov vo všeobecnosti. Podporovanie aktivity vo vyjadrovaní je možné pravidelným komunikovaním, využívaním a rozvíjaním slovnej zásoby, využívaním neverbálnych výrazových prostriedkov. Keďže je súčasťou procesu komunikácie okrem odovzdávania komunikovaného obsahu aj prijímanie komunikovaných informácií, tak za jednu z funkcií pedagogickej komunikácie považujeme aj podporovanie aktívneho počúvania. Aktivita v počúvaní je podstatná pre plynulejší priebeh komunikačného procesu, a zároveň prispieva k jeho dynamike. Iniciovanie aktivity pri komunikovaní je taktiež spravidla súčasťou konania pedagóga.
• Dynamizácia a komplexnosť prijímaných informácií – dynamickosť procesu pedagogickej komunikácie prispieva k celkovej dynamike vzťahov medzi komunikujúcimi založenej na plynulej výmene konkrétnych informácií.
• Rozvoj ústretovosti a spolupráce medzi účastníkmi pedagogickej komunikácie – priebeh pedagogickej komunikácie medzi účastníkmi komunikačného procesu nie je redukovaný výlučne na odovzdanie a prijatie komunikovaných informácií. Proces komunikovania pedagóga so žiakom/žiakmi alebo so študentom/študentmi vytvára interakciu medzi uvedenými účastníkmi. Vzájomné pôsobenie účastníkov v procese pedagogickej komunikácie by malo prispievať k rozvíjaniu a formovaniu ústretovosti a z nej vyplývajúcej spolupráce u komunikujúcich jedincov. Rozvíjanie spolupráce medzi aktérmi edukačného procesu je ovplyvnené hlavne schopnosťou komunikovať. Pedagogická komunikácia je predpoklad kooperácie vychovávanej a vzdelávanej osoby s pedagógom. Dorozumievanie sa komunikovaním umožňuje diskusiu pedagóga so žiakom/žiakmi alebo so študentom/študentmi ohľadom elementárnych náležitostí prepojených s organizáciou výchovno-vzdelávacieho procesu v prostredí školy.
• Skvalitňovanie jazykového prejavu a rozvoj slovnej zásoby – neustálym a pravidelným komunikovaním pedagóga s vychovávanými a vzdelávanými osobami dochádza k skvalitňovaniu jazykového prejavu. Žiak, resp. študent si komunikovaním s pedagógom, ktoré je zamerané na osvojovanie nových poznatkov, rozširuje svoju existujúcu slovnú zásobu o nové slová, slovné výrazy pozostávajúce často z komunikovaných informácií.

Identifikovaním ďalších funkcií pedagogickej komunikácie  D. Fontana (2003, s. 93-95) v tejto súvislosti poukazuje na fakt, že pedagogická komunikácia má podporovať príjemnú klímu v triede, optimalizovať vzťahy medzi učiteľom a žiakmi, umožňovať efektívne riadiť sociálno–psychologické procesy v kolektíve, utvárať podmienky pre rozvoj motivácie žiakov, formovať osobnosť žiakov s dôrazom na ich sebaúctu a pomáhať učiteľovi čo najlepšie využívať osobnostné charakteristiky pre efektívnosť výchovno–vzdelávacieho procesu. Komunikácia medzi učiteľom a žiakom musí prispievať predovšetkým k optimalizácii vzťahov medzi uvedenými činiteľmi edukačného procesu. Komunikovaním sa formujú, a následne rozvíjajú aj sociálne vzťahy a ich celkový charakter sa podieľa na vytváraní celkovej klímy v triede. Využívaním rozmanitých komunikačných prostriedkov sa zároveň zvyšuje efektivita edukačného procesu.

Na tomto mieste upozorňujeme na niektoré rozdiely medzi funkciami komunikácie vo všeobecnosti a funkciami pedagogickej komunikácie.

Okrem funkcií a cieľov pedagogickej komunikácie je potrebné zohľadniť aj určité obmedzenia, ktoré sa podľa Vališovej a Kasíkovej (2007) spájajú s uvedeným druhom komunikácie:

• Priestorové obmedzenie (k realizácii pedagogickej komunikácie dochádza najčastejšie v prostredí školy a v priestoroch určených výchovno-vzdelávacou inštitúciou)
• Limitácia časom (za obmedzenie priebehu pedagogickej komunikácie možno považovať aj časové ohraničenie edukačného procesu. Rovnako ako určitý vymedzený priestor, v ktorom je pedagogická komunikácia realizovaná, je stanovené aj časové rozpätie priebehu interakcie učiteľa s vychovávanými a vzdelávanými osobami. Časové vymedzenie komunikovania učiteľa so žiakmi je spravidla ohraničené časom, ktorý účastníci pedagogickej komunikácie trávia v prostredí školy alebo na aktivitách usporadúvaných výchovno-vzdelávacou inštitúciou).
• Stanovený obsah a program komunikácie (interakcia v rámci komunikácie medzi pedagógom a žiakom alebo študentom sa spravidla zameriava na vopred stanovenú tematiku vyplývajúcu z požadovaného obsahu vzdelávania, ktorý je stanovený učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi)
• Stanovené pravidlá správania sa vyplývajúce z konkrétnych sociálnych rolí (v pedagogickej komunikácii identifikujeme aj konkrétne sociálne roly jednotlivých účastníkov, z čoho zároveň vyplýva aj očakávané a požadované správanie sa a s ním spojené komunikovanie)
• Vplyv rozmiestenia žiakov
• Ovplyvnenie vyučovacou metódou (zvolený spôsob vyučovacej metódy taktiež ovplyvňuje komunikáciu účastníkov edukačného procesu.
• Vplyv organizačnej formy vyučovania

Aj napriek naznačeným limitom pedagogickej komunikácie zdôrazňujeme prínos spomenutého procesu pre rozvoj a formovanie osobnosti prostredníctvom edukácie v školskom prostredí. Ak pedagogická komunikácia napĺňa základné ciele a funkcie, dochádza k zefektívneniu edukačného procesu.