VYBRANÉ ASPEKTY PEDAGOGICKEJ KOMUNIKÁCIE V EDUKAČNEJ REALITE
Verbálna komunikácia v edukačnom procese
Slovo a reč predstavujú základné prostriedky využívané na dorozumievanie sa v edukačnom procese pri komunikácii učiteľa a žiaka (Portik-Lapšanská, 2012, s. 117) Verbálna komunikácia tvorí neoddeliteľnú súčasť odovzdávania rozmanitých informácií vychovávaným a vzdelávaným osobám. Komunikovanie založené na slovách umožňuje spravidla rýchle a jednoznačné vyjadrenie požadovanej informácie za predpokladu, ak účastníci komunikácie ovládajú identický jazyk.
„V práci učiteľa má verbálna komunikácia podobu monológu, dialógu, diskusie, písaného textu, pričom čoraz častejšie sa vo verbálnej komunikácii používajú prostriedky ako mejl, čet, telefonický rozhovor, rýchle správy, sociálne siete, videokonferencie, online výučba, audionahrávky prednášok a i.“(Novák, 2022)
Verbálna komunikácia v edukačnom procese sa rovnako ako slovný spôsob vyjadrovania vo všeobecnom význame vyznačuje pozitívami, ako aj negatívami.
Eliminovanie vybraných negatív spojených s verbálnym spôsobom vyjadrovania sa počas pedagogickej interakcie realizovanej v procese pedagogickej komunikácie uvádzame nasledovne:
- Náročnosť kontroly komunikovaných postojov a názorov – na zjednodušenie komunikovania so žiakmi založenom na kontrolovaní komunikovaných postojov a názorov je potrebné, aby učiteľ predovšetkým v rámci organizácie vyučovacej hodiny jednoznačne určil kto zo žiakov, a akým spôsobom bude hovoriť (napr. pri opakovaní učiva a zisťovaní zapamätaných informácií môžu žiaci hovoriť až po prihlásení sa, a v takom poradí, v akom ich učiteľ vyzve k vyjadreniu sa).
- Očakávaná odpoveď – aj napriek tomu, že pre súčasný edukačný proces je typický nižší záujem o vzdelanie zo strany žiakov, tak v niektorých prípadoch môžu informácie prezentované učiteľom žiaka zaujať, a žiak sa môže opýtať na doplnenie danej informácie. Žiak môže považovať odpoveď učiteľa za niečo, čo je samozrejmé, a naviac požadovanú odpoveď očakáva od učiteľa bezprostredne po položení svojej otázky. Ak nastane situácia, že učiteľ si nie je odpoveďou úplne istý, nakoľko položená otázka nemusí nevyhnutne súvisieť s odborným zameraním učiteľa, je potrebné, aby učiteľ informoval žiaka o zodpovedaní danej otázky pri najbližšom kontakte účastníkov prebiehajúcej komunikácie (napr. využitie odpovede – „…odpoveď na položenú otázku ešte overím a najbližšie sa budeme venovať tejto téme podrobnejšie…“).
- Využité slovné výrazy v komunikovaní a ich nezmazateľnosť – uvedomením si nezmazateľnosti využitých slovných výrazoch v komunikovaní so žiakmi musí byť učiteľ dôsledný v uvedomovaní si výrazových prostriedkov, prostredníctvom ktorých komunikuje so žiakmi. Učiteľ, ktorý vstupuje do komunikačného procesu v pozícii adekvátne vzdelaného odborníka na oblasť svojho profesijného zamerania ovláda a využíva odborné výrazy, a dokáže ich žiakom vysvetliť prostredníctvom svojej slovnej zásoby založenej na slovách, ktoré nie sú vulgárne a neurážajú ani neznehodnocujú osobnosť žiakov. Okrem toho musí mať učiteľ na pamäti, že ak sa dostane do emocionálne vypätej situácie (napr. bitka medzi žiakmi), tak prchké a neuvážené vyjadrenie emócií slovným spôsobom nejde zobrať späť. Z tohto dôvodu vyjadrenie najmä negatívnych emócií verbálnymi výrazovými prostriedkami by malo v prejave učiteľa absentovať.
Zhrnutie odporúčaní pre učiteľov v rámci eliminovania verbálneho spôsobu vyjadrovania sa v procese pedagogickej komunikácie zaznamenávame v nižšie uvedenej tabuľke (Tabuľka 6):
Tabuľka 6 Zhrnutie odporúčaní pre eliminovanie negatív verbálnej pedagogickej komunikácie z pohľadu učiteľa
| Negatíva verbálnej pedagogickej komunikácie z pohľadu učiteľa | Odporúčania pre eliminovanie negatív verbálnej pedagogickej komunikácie |
|---|---|
|
Náročnosť kontroly komunikovaných postojov a názorov |
Stanovenie jasných pravidiel komunikovania so žiakmi a ich dodržiavanie |
|
Očakávaná odpoveď |
Istota v poznaní komunikovanej informácie |
|
Nezmazateľnosť vysloveného výrazu v sociálnej interakcii |
Dôslednejšie uváženie využitia výrazového prostriedku, absencia neuváženej a emotívnej reakcie na komunikovanú informáciu |
V súvislosti s naznačenými požiadavkami na efektivitu verbálneho spôsobu komunikovania vo všeobecnosti, odporúčame, aby sa učiteľ v pedagogickej komunikácii pri svojom slovnom vyjadrovaní zameral hlavne na:
- Pripravenosť – v prípade, ak sa učiteľ nepripravuje na vyučovaciu hodinu dôsledne, tak v slovnom vyjadrovaní sa môžu vyskytovať nežiadúce slovné výrazy, ako aj slovné výrazy, ktoré nesúvisia s vyučovacou hodinou a spravidla signalizujú neistotu, nervozitu, nerozhodnosť zo strany učiteľa. Naopak, dôsledná pripravenosť najmä v súvislosti s obsahom vzdelávania, ale aj pri riešení rôznych problémových situácií prispieva k požadovanej istote a rozhodnosti v slovnom vyjadrovaní sa.
- Ujasnenie komunikovaného obsahu a stručnosť – verbálny spôsob komunikovania v pedagogickej komunikácii má svoje špecifické zameranie a najčastejšie súvisí s obsahom vzdelávania. Učiteľ tak spravidla slovne vyjadruje tie informácie, ktoré sú od žiakov následne vyžadované v podobe vedomostí a poznatkov. Z tohto dôvodu by mali byť verbálne výrazy využívané učiteľom v pedagogickej komunikácii zrozumiteľne usporiadané. Zároveň zdôrazňujeme, že komunikovaná informácia nemá byť prezentovaná zdĺhavým spôsobom, keďže je náročné zaujať pozornosť žiakov na dlhší čas a prílišné využívanie viacerých slov synonymickým spôsobom sa stáva problematické na udržanie pozornosti.
- Ukľudnenie sa a nie je hanba povedať „neviem“ – dôležité hlavne pri začínajúcich učiteľoch, ktorí majú minimálne skúsenosti alebo takmer žiadne skúsenosti so samostatným komunikovaním so žiakmi. Na druhej strane predpokladáme, že práve pedagogická prax počas vzdelávania budúcich učiteľov prispieva k minimalizovaniu prípadnej nervozity či obáv z komunikovania so žiakmi. Okrem toho odporúčame, aby učiteľ nezabúdal na to, že disponuje poznatkami a vedomosťami, ktoré chce slovným vyjadrovaním odovzdať žiakom, a že je na uvedenú rolu adekvátne pripravený. Tak isto dopĺňame, že každý učiteľ si musí uvedomiť, že v súvislosti s niektorými prípadnými otázkami zo strany žiakov nemusí poznať odpoveď na každú z nich. V uvedenom prípade je lepšie vyjadriť prípadnú nevedomosť v porovnaní s improvizáciou a hľadaním alternatívnych odpovedí, ktoré by v niektorých prípadoch mohli znamenať pre žiakov nie príliš uspokojujúcu odpoveď.
- Kontakt s ostatnými účastníkmi pedagogickej interakcie založený na vnímavosti jednotlivých odpovedí – proces pedagogickej komunikácie je založený na interakcii učiteľa a žiaka. Z tohto dôvodu učiteľ nesmie ignorovať prípadné otázky, a rovnako aj odpovede zo strany žiakov. Naopak, učiteľ iniciuje zapojenie žiakov do slovného vyjadrovania.
- Vyhýbanie sa využívaniu slovných skratiek – pri verbálnom vyjadrovaní sa učiteľa nie je vhodné využívanie skratiek, nakoľko žiaci nemusia ovládať ich obsah a význam, a komunikovaná informácia by sa tak stala náročnejšou na pochopenie.
- Vyhýbanie sa niektorým slovným vyjadreniam, hlavne pri začínaní vety (napr. „aby som povedal/a pravdu) – uvedenie dôležitej informácie uvedeným spôsobom môže na žiakov v súvislosti s komunikovaným obsahom pôsobiť príliš pútavo. Pozornosť žiakov bude sústredená hlavne na zvolený výraz nesúvisiaci s komunikovanou informáciou ale s výrazom uvádzajúcim danú informáciu.
- Stručné zhrnutie komunikovaného obsahu – v závere interakcie učiteľa a žiaka realizovanej procesom pedagogickej komunikácie je potrebné pri vyjadrovaní komunikovaného obsahu jeho stručné zhrnutie. V stručnom zhrnutí komunikovaného obsahu učiteľ stručným a výstižným spôsobom zdôrazní hlavnú myšlienku, ktorej zapamätanie si bude od žiakov vyžadovať.
Vyjadrovanie konkrétnych myšlienok či prezentácia konkrétnych informácií slovami determinuje plynulejšie odovzdávanie širokého spektra informácií učiteľom smerom k vychovávaným a vzdelávaným osobám. Rečový prejav vyučujúceho by mal spĺňať aspoň minimálne požiadavky efektivity a mal by byť v súlade s neverbálnym vyjadrením. Verbálne vyjadrovanie pedagóga musí odzrkadľovať jeho odbornosť. Odborné pôsobenie učiteľa vyplýva z dodržiavania zásad rečového prejavu uvádzaných v predchádzajúcej kapitole.