VYBRANÉ ASPEKTY PEDAGOGICKEJ KOMUNIKÁCIE V EDUKAČNEJ REALITE

Využívanie informačných a komunikačných technológií predstavuje hlavne pre mladých ľudí v súčasnosti takpovediac samozrejmosť. Informačné a komunikačné technológie sa stávajú u spomenutej skupiny bežnou súčasťou každodennej reality. Mladí ľudia patria medzi generáciu obyvateľstva vyrastajúcu v dobe neustáleho rozvoja, a hlavne v dobe založenej na postupne sa rozširujúcej kooperácii informačných a komunikačných technológií. Uvedená skupina obyvateľstva predstavuje takpovediac on-line generáciu, ktorá trávi čas v digitálnom svete (Tišťanová, 2014). Aj preto môžeme poznamenať, že z pohľadu generácie mladých ľudí, ktorých môžeme označiť ako „net generation“, alebo aj „homo interneticus“ (Tišťanová, 2014, s. 41), je využívanie moderných informačných a komunikačných technológií rôznymi spôsobmi samozrejmé a prirodzené, a to nielen vo voľnom čase a v rámci vykonávania záujmov a záľub, no postupne moderné informačné a komunikačné technológie prenikajú aj do participácie jedinca na edukačnom procese (Michvocíková, 2020, s. 122).  Z tohto dôvodu upozorňujeme na nevyhnutnosť aspoň minimálneho prepojenia procesu edukácie s informačnými a komunikačnými technológiami. Vychovávané a vzdelávané osoby, ktorými sú spravidla mladí ľudia, využívajú pravidelne notebook, počítač, mobilný telefón a samozrejme aj internet. S rozvojom digitálnych a moderných informačných a komunikačných technológií nastáva progres aj v oblasti komunikácie, ktorá môže byť realizovaná online spôsobom. „Mladí ľudia v súčasnosti po splnení nevyhnutných povinností trávia veľké množstvo voľného času prezeraním internetových stránok, a predovšetkým využívajú sociálne siete, aby medzi sebou komunikovali. Online komunikáciu považuje mládež za efektívny spôsob dorozumievania sa, nakoľko sa aktéri komunikácie nemusia osobne stretnúť, stačí, aby sa v prípade potreby zistenia hocijakej informácie prihlásili online, a online čakajú na odpoveď na svoju otázku, ktorá spravidla prichádza veľmi rýchlo.“ (Michvocíková, 2020, s. 122) Využívanie uvedených moderných komunikačných prostriedkov sa síce najčastejšie dotýka trávenia voľného času a napĺňania záujmov a záľub. Uvedené komunikačné prostriedky sú postupne uplatňované aj v edukačnom procese. Vo výchovno-vzdelávacom procese najmä v prostredí vysokej školy môže byť používaný notebook študentom na zaznamenávanie informácií. Vo všeobecnosti vo výchovno-vzdelávacom procese bez ohľadu na úroveň realizácie sa notebook stáva médiom slúžiacim na vyhľadávanie rôznych informácií. Vyhľadávanie informácií je rovnako uskutočniteľné na tabletoch, moderných mobilných telefónov alebo na ďalších moderných médiách s funkciou pripojenia na internet. Aj preto zdôrazňujeme význam využívania notebooku, no predovšetkým internetu aj vo výchovno-vzdelávacom procese.

Prienik moderných informačných a komunikačných technológií nastal prvotne najmä v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Predovšetkým náležitosti súvisiace s organizáciou vzdelávania na vysokých školách boli študentom komunikované prostredníctvom mailov. Vysoké školstvo tak patrilo k prvým stupňom vzdelávania, ktoré začalo využívať výhody nových médií a technológií. Rozšírenou sa stala spomínaná mailová komunikácia, a to nielen v súvislosti s rozširovaním organizačných pokynov. Študenti študujúci na vysokej škole mohli prostredníctvom mailu získať aj materiály k štúdiu či zadania a úlohy potrebné k úspešnému absolvovaniu jednotlivých predmetov. Následne sa internetová komunikácia medzi vysokoškolskými študentmi rozšírila aj na získavanie informácií medzi študentmi navzájom. Internetový spôsob komunikovania tak prestal byť redukovaný na povinnosti spojené so štúdiom a predstavoval do určitej miery aj zdroj zábavy (Klement-Dostál, 2018, s. 41) V súčasnosti sa univerzity (a rovnako aj základné a stredné školy) snažia o využívanie internetu, virtuálnej reality, ako aj moderných komunikačných technológií na celkové zlepšenie nielen procesu komunikácie medzi univerzitou a vysokoškolskými študentmi, ale aj na zefektívnenie prebiehajúceho vysokoškolského edukačného procesu.

Internet považujeme za významné komunikačné médium, a preto je potrebné naučiť participantov edukačného procesu, akým spôsobom je možné optimálne získavanie informácií, a ako efektívne komunikovať v online priestore. Internet charakterizovaný ako komunikačné médium priniesol do komunikačného procesu hlavne nové prvky. Jeho vplyv sa najčastejšie označuje ako obohacujúci (informačná dostupnosť, interaktivita pri výmene správ, rýchlosť komunikácie), ale zároveň treba zdôrazniť aj ako obmedzujúci vplyv internetu – vplyv na kvalitu reči a myslenie (Burgerová-Adamkovičová, 2014, s. 38). Keďže charakterizujeme internet ako významné komunikačné médium, nachádzame jeho uplatnenie nielen v komunikačnom procese vo všeobecnosti, ale uvedený spôsob komunikácie postupne preniká aj do interakcie medzi pedagógom a žiakom či študentom v edukačnom procese. Preto internet predstavuje nezanedbateľný predpoklad pedagogickej komunikácie vo virtuálnej realite a pedagogická komunikácia sa tak sčasti presúva aj do online prostredia. Virtuálna realita je vytváraná online interakciami, a teda interakciami bez nutnosti fyzického kontaktu (Schulz-Schulz, 2017, s. 6).

Na základe využitia internetu ako komunikačného média je pre virtuálnu realitu typické, že už učiteľ a žiak, resp. študent nemusia byť počas pedagogickej interakcie v bezprostrednom fyzickom kontakte. Pedagogická komunikácia v online priestore so sebou prináša rovnako pozitíva, ako aj negatíva.  Za pozitíva pedagogickej komunikácie v online priestore považujeme hlavne:

• zachovanie priebehu edukačného procesu v špecifických situáciách (napr. pandémia COVID-19…),
• rýchly prenos informácií (napr. odoslanie emailu, rozposlanie učebných materiálov,…),
• relatívna (domnelá) anonymita žiaka/študenta pri vypnutej webkamere (nepoužívanie webkamier síce z pohľadu pedagógov nemá priaznivý dopad na priebeh výchovno-vzdelávacieho procesu, no žiak alebo študent nadobúda pri vypnutej webkamere väčší subjektívny pocit istoty a využíva tak konformitu prostredia, v ktorom sa nachádza),
• rozvoj digitálnych zručností,
• využívanie inovatívnych prvkov v edukačnom procese.

Prebiehajúca komunikácia medzi učiteľom a žiakom v online priestore, ktorý je súčasťou virtuálnej reality, má aj svoje limity, medzi ktoré zaraďujeme najmä: (Burgerová-Adamkovičová, 2014, s. 39)

• absencia neverbálnej komunikácie (keďže komunikácia v online priestore neprebieha vo fyzickej prítomnosti komunikujúcich účastníkov, tak spravidla môže byť ako problematické vnímanie a využívanie neverbálneho spôsobu komunikovania),
• negatívny dopad na požadované spôsoby správania sa počas procesu komunikovania (následkom môže byť výskyt niektorých negatívnych javov ako napríklad kyberšikanovanie, ktorého vznik a pretrvávanie je podmienené práve realizáciou interakcií vo virtuálnom priestore),
• vznikajúce problémy spojené s podvádzaním a plagiátorstvom (online priestor poskytuje príležitosti pre podvádzanie počas priebehu online skúšania, nakoľko vyučujúci nemôže dôsledne skontrolovať, akým spôsobom je spracovávané určené zadanie a pri zistení podvádzania či plagiátorstva v online priestore je často problematické komunikovať s vychovávanými a vzdelávanými osobami),
• neustále sa zvyšujúce nároky na organizáciu práce učiteľa (učiteľ by mal mať stanovené aj virtuálne konzultačné hodiny, počas ktorých je žiakom, resp. študentom k dispozícii na komunikáciu a konzultácie vo virtuálnom priestore). Za problém zároveň možno považovať predovšetkým zvyšujúce sa kontaktovanie učiteľov žiakmi a študentmi mimo stanoveného pracovného času. V súvislosti s realizáciou učiteľského povolania by učiteľ mal taktiež zvažovať svoju participáciu v rôznych verejných online diskusiách alebo sledovanie aktivít žiakov a študentov vo virtuálnom priestore, ktoré nie sú spojené s procesom vyučovania.
• v neposlednom rade je potrebné poukázať na existenciu problémov s technickým vybavením pri práci učiteľa vo virtuálnom priestore (problémy technického charakteru sa spravidla dotýkajú pomalým alebo vypadávajúcim pripojením na internet, zastaranými alebo nefungujúcimi verziami využívaných online komunikačných platforiem).

Eliminovaním objavujúcich sa negatív pri realizovaní komunikovania v online priestore môžeme navrhnúť nasledujúce odporúčania:

• Problematické identifikovanie neverbálneho spôsobu vyjadrovania sa je do určitej miery možné eliminovať dôsledným využívaním webkamier počas priebehu edukačného procesu
• Vznik a pretrvávanie niektorých spoločensky nežiadúcich javov nezávisí len na využívaní online spôsobov realizácie edukačného procesu. Môžeme však poznamenať, že ak chce učiteľ prispieť k eliminovaniu spoločensky nežiadúcich javov založených na využívaní online priestoru, je potrebné apelovať na rodičov žiakov a na častejšie a dôslednejšiu kontrolu využívania moderných informačných a komunikačných technológií.
• V súvislosti s nárokmi na prácu učiteľa súvisiacimi s využívaním online priestoru je potrebné žiakov dopredu upozorniť na to, že aj učiteľ má právo na svoje súkromie aj v rámci virtuálnej reality a kontaktovanie učiteľa žiakmi prostredníctvom najmä sociálnych sietí je považované za nežiadúce. Rovnako by malo byť upozornenie vedúce aj smerom k rodičom, ktorí by si mali uvedomiť, že učiteľ nie je povinný reagovať na neskoré večerné telefonáty alebo emaily.