PROBLEMATIZOVANIE EDUKAČNEJ REALITY.
PRAKTICKÁ METODOLÓGIA
Úvod
Vedecký výskum je činnosť, ktorej základným cieľom je vysvetľovať rôzne javy reality, ktorá nás obklopuje. Tak ako sa všeobecne hovorí o realite vo vzťahu k jej oblastiam, takisto je možné hovoriť aj o vede. Napokon tieto dva konštrukty: „vedecký výskum” a „realita” majú veľa spoločného. Napríklad oblastiam reality zodpovedajú oblasti vedy. Ak uvažujeme o fyzickom a prírodnom svete, tak zistíme, že výskum o ňom sa uskutočňuje v oblasti prírodných vied. Spoločenskú realitu zase skúmajú humanitné a spoločenské vedy. Takéto prepojenia sa zdajú byť opodstatnené, pretože vedecký výskum nám pomáha vysvetliť skutočnosti, ktoré vytvárajú našu realitu. To znamená, že spoločenské vedy skúmajú fakty spoločenskej reality. Môžeme sa však pozrieť hlbšie do oboch oblastí. Spoločenská realita je obrovská kategória, v ktorej sa nachádzajú podrobnejšie oblasti reality, napr. realita edukačná, realita kultúrna, politická. A tým menším, užším odborom reality zodpovedajú užšie oblasti vedy, nazývané disciplínami. To znamená, že edukačnú realitu skúma pedagogika (alebo pedagogické vedy), kultúrnu realitu kulturológia a etnológia, politickú – politológia.
Vykonaná analýza tvorí prvé priblíženie názvu našej knihy. Ak ešte dodám, že metodológia je veda zaoberajúca sa vedeckým výskumom, ktorá vysvetľuje princípy výskumnej činnosti, ešte viac bude jasné, že je to kniha o skúmaní edukačnej reality. Z názvu tiež vyplýva, že sa týka praktických aspektov uskutočňovania výskumu, ale nie teoretických. Takže sa nebudeme zaoberať teóriou vedy, aj keď je to veľmi zaujímavé, ale workshopom praktického vedeckého výskumu, pretože to je ešte zaujímavejšie.
Zostáva jeden pojem z názvu, ktorého význam čaká na vysvetlenie: „problematizovanie”. V hovorovom jazyku by sme ho mohli spájať s vytváraním problémov, alebo ťažkostí, starostí. Ale asi si domyslíte, že by som sa nepodujal písať knihu o takejto činnosti. Práve naopak, napísal som knihu o vysvetľovaní, alebo odstraňovaní ťažkostí v zmysle edukačnej reality. Problematizovanie vlastne znamená v metodológii postup nachádzania problémov na riešenie, oblastí, ktoré vyžadujú vysvetlenie. A to v každom prípade, v tom najvšeobecnejšom slova zmysle. Niet pochýb o tom, že kniha je o uskutočňovaní vedeckého výskumu edukácie, o zásadách, ktorými sa riadi táto činnosť. Jedna z takých zásad hovorí, že vedecký výskum je proces, ktorý je organizovaný sled činností nasledujúcich v určitom poradí, ktoré vedú k nájdeniu vysvetlenia. Tento proces má svoj začiatok a koniec, a určite tiež stred, aj keď to, čo je stred, nie je presne známe. Vieme však, že na konci má byť hotové vysvetlenie, a na začiatku treba nájsť to, čo vysvetlenie vyžaduje. A tieto prvé činnosti výskumníka sú zahrnuté v názve „problematizovanie”. Nie je to teda kniha o celom výskumnom procese, ale o jeho časti. K tomu, aká je to časť celku, ešte prídeme.
Teraz sa pre úplné vysvetlenie názvu knihy musíme dozvedieť viac o samotnom problematizovaní. Je potrebné poznamenať, že používam slovesnú formu, s dôrazom na činnostný charakter tejto časti výskumného procesu. To znamená, že rozprávanie o problematizovaní je rozprávanie o činnostiach vykonávaných výskumnými pracovníkmi. Predmetom týchto činností sú fakty o edukačnej realite. To je síce pravda, ale nielen tie. Sú nimi tiež teórie. Táto zjavná nepresnosť pochádza z metodológie, ktorá viac ako sto rokov tvrdí, že poznanie tzv. holých faktov nie je možné (Ajdukiewicz 1985, s. 175). Poznávanie sa totiž uskutočňuje vždy v nejakom jazyku, a jazyk dáva význam. Tak teda, akýkoľvek fakt neexistuje v našom vnímaní bez významu, inými slovami, existuje vo forme definície. Preto na začiatku procesu dávame dôraz na fakty, ktoré nás zaujímajú. Tieto významy sú skryté v definíciách, tieto definície pochádzajú z teórií. Týchto teórií je veľa, preto existuje veľa definícií jedného faktu. Keď sme definovali fakty, ktoré nás zaujímajú, začíname vidieť medzery v ich chápaní. Začíname teda kriticky analyzovať realitu z hľadiska významov, aké sme dali našim faktom. Predstavme si, že nás zaujíma situácia žien na trhu práce. Vidíme, že z dôvodu starostlivosti o deti sú na rodičovskej dovolenke. To je „holý fakt”. Ak mu dáme význam odvodený z feministickej teórie, potom budeme rodičovské dovolenky určené pre ženy interpretovať ako formu ich eliminovania na trhu práce. Keby to boli dovolenky pre oboch rodičov, potom by sa mohli považovať za uľahčenie. Napokon niekoľko krajín EÚ si už všimlo tento problém, a preto zaviedlo rodičovské dovolenky taktiež pre otcov. Ak sa však pozrieme na tento problém z pohľadu evolucionistických teórií, potom rodičovským dovolenkám pre matky dáme iný význam. Povieme, že sú dobrou formou, ktorá umožňuje spoločnosti výchovu detí osobami, ktoré sú na to evolučne pripravené, teda ženám. Rýchlo zistíme, že v prvom prípade by sme smerovali k výskumu sociálnych nerovností, a v druhom k skúmaniu evolučných foriem organizácie spoločnosti.
Postupy ukázané vo vyššie uvedenom príklade sú začiatkom problematizovania alebo kritickej analýzy reality v teoretických kategóriách, v hľadaní oblastí, ktoré vyžadujú vysvetlenie. Je to dlhodobý proces, ktorý vedie k formulovaniu výskumných otázok alebo hypotéz, ako aj k príprave nástrojov na zber údajov a zhromažďovanie týchto údajov. Potom výskum prechádza do fáz, ktoré sú spojené s analýzou údajov a interpretáciou výsledkov. Túto časť výskumného procesu nebudeme v našej knihe opisovať. Takže sa budeme zaoberať praktickou metodológiou všetkých činností vedúcich k zhromažďovaniu údajov o edukačnej realite.
Ako je príručka vytvorená? Skladá sa zo štyroch kapitol. Prvá kapitola ukazuje činnosti výskumníka, ktorý pracuje na hranici praktickej a teoretickej reality. Hovorí sa v nej o spôsoboch definovania, čiže konceptualizovania skúmaných javov, nahrádzania faktov za teoretické konštrukty, ktoré sa potom naspäť vzťahujú k edukačnej realite a jej typom. V druhej kapitole sa nachádzajú otázky týkajúce sa problematizácie, a teda uskutočňovania kritických analýz vo vzťahu k priestoru, ktorý poskytujú definície vytvorené vo fáze konceptualizácie. Ide o analýzu, ktorá ukazuje, akým spôsobom vychádza problematizácia z konceptualizácie, a aké sú vzťahy medzi týmito postupmi výskumného procesu. Je potrebné zdôrazniť, že rozdeľovanie týchto dvoch druhov činností je umelým zásahom, pretože v konečnom dôsledku konceptualizácia prechádza do problematizácie. Tretia kapitola je najviac zložitá a komplikovaná, týka sa operacionalizácie, teda spôsobov prekladu teoretického jazyka do jazyka ľudskej skúsenosti, čo je operácia, ktorá pripravuje výskumníka na zhromažďovanie údajov. Tieto analýzy ukazujú, akým spôsobom možno zaregistrovať nepozorovateľné javy. Skúmanie týchto možností vedie priamo k formulácii výskumných otázok a hypotéz, ktoré riadia celý výskum. A v tomto bode analýzy sa vracia problematizácia, ktorej poslednou fázou je práve vytváranie výskumných otázok alebo hypotéz. Aby to však bolo možné, problematizácia na chvíľu musí ustúpiť operacionalizácii, aby sa ešte mohla vrátiť. Od chvíle, keď majú výskumníci otázky alebo hypotézy, sú pripravení na zhromažďovanie údajov. Štvrtá kapitola približuje metódy zhromažďovania údajov. Nie je to však ich vyčerpávajúca analýza, ale viac sa zameriava na spájanie údajov s problematizáciou a operacionalizáciou. Dôraz bol preto kladený na vytváranie výskumných nástrojov v rámci jednotlivých metód.
V texte príručky sa objavujú pojmy a ich definície, na ktoré upozorňujem a zapisujem ich italikou (tzv. kurzívou). Občas nasleduje zhrnutie, najčastejšie vo forme opisov spojených so schémami. Okrem pojmových a teoretických analýz sa text skladá z analýz príkladov. Je to určite polovica textu. Niektoré príklady sú rozpracované vo všetkých kapitolách, vďaka čomu je možné sledovať aj priebeh všetkých vysvetľovaných činností výskumníka v príručke. Stručne povedané, je možné rekonštruovať celé výskumy. Je možné napríklad prejsť cez všetky fázy výskumného procesu a analyzovať príklad výskumu vzťahu medzi agresívnym správaním detí a vzťahom dospelých k agresivite. Je to v plnom rozsahu uskutočnený experiment, zobrazený anatomicky, krok za krokom, až do fázy zhromažďovania údajov. To nie je jediný príklad výskumu, ktorý bude sledovaný vo všetkých kapitolách knihy. Prinajmenšom polovica textu knihy, ktorý odhaľuje podrobnosti výskumných činností, umožnila uviesť na obale podtitul „praktická metodológia”. Napokon príručka ukazuje, ako premýšľať o edukácii z vedeckého hľadiska, ako pozorovať, nazývať problémy, ktoré vyžadujú vysvetlenia, ako aj to, ako plánovať a vykonávať výskum, ktorý vedie k týmto vysvetleniam. Plánovaný objem príručky neumožnil publikovať v nej poznatky o metódach analýzy zhromaždených údajov. Ide o poslednú fázu výskumného procesu, ale veľmi rozsiahlu a zložitú, ktorá si zaslúži samostatnú štúdiu.
KR