PROBLEMATIZOVANIE EDUKAČNEJ REALITY.
PRAKTICKÁ METODOLÓGIA

Problém presnosti týchto ukazovateľov bol vyriešený autorom testu. My sa pred výskumom musíme uistiť, či je tento test stále aktuálny, t.j. či sa jeho psychometrické vlastnosti nezmenili. Uvedená operacionalizácia umiestňuje ukazovatele v teste typu papier – ceruzka. Iné operacionalizácie tohto druhu môžu umiestňovať ukazovatele v dotazníkových anketách, na výkresoch vykonávaných skúmanými, na škálach postojov. V takýchto prípadoch hovoríme, že sú to ukazovatele definičné, teda také, v ktorých označovaný jav (čiže indicatum), je uvedený v definícii premennej. Skutočne tak bolo v diskutovanom príklade: v definícii sa nachádzala informácia o umiestnení ukazovateľov. Podobná operacionalizácia sa uskutočňuje v súvislosti so známou premennou: sociometrická poloha, ktorá je definovaná ako počet volieb v sociometrickom teste. Hotový sociometrický test však nemáme. Je známy len všeobecný princíp jeho vytvorenia. Skúmaným osobám treba položiť otázku, ktorou operacionalizujeme ich vzťah sympatie – antipatie k druhým. Ukazovateľom tohto vzťahu bude ochota byť s danou osobou, a to výberom spomedzi iných osôb, vyjadrená formou napísania mena tejto osoby. Napríklad položte testovaným túto otázku: Celá trieda ide na autobusový výlet do Talianska. Veľa hodín strávime v autobuse. Každé dieťa si môže vybrať, vedľa koho by chcelo sedieť počas celej cesty. Napíš meno dieťaťa, ktoré si vyberáš. Štruktúra sociometrického testu je založená na vysokej pravdepodobnosti, že existuje silný vzťah medzi realizovaným výberom a vnímanou atraktivitou vybranej osoby. Ukazovateľ je vytvorený podaním počtu volieb (v súlade s definíciou), ktorý dostala každá testovaná osoba.

Doteraz sme sa zaoberali operacionalizáciou kvantitatívnych premenných, objektívnych rozmerov, ktoré sa vyskytujú vo výskumoch  edukačnej  reality.  Teraz  sa  budeme  zaoberať prípadmi operacionalizácie kvalitatívnych premenných, ktoré sa nachádzajú v subjektívnej realite. Ide o odlišný postup, pretože k operacionalizácii nedochádza pred etapou zhromažďovania údajov. Výskumníci sa nevyzbrojujú nástrojmi vytvorenými „za stolom”, ale pracujú na operacionalizácii počas zhromažďovania údajov. Vyplýva to z konceptualizácie, ktorá nespočíva v presnom definovaní premenných, ale v určení ich všeobecných teoretických rámcov. Edukačná realita, ktorú skúmame, prebieha spontánne a výskumníci môžu do nej len nazrieť, alebo sa začleniť bez predchádzajúcich nastavení a príprav. Odhaľujú totiž individuálne, originálne obrazy edukačnej praxe. Začnime prípadom nahliadnutia do sveta edukácie. Môže ním byť napríklad reklama, prostredníctvom ktorej sa jej tvorcovia snažia niečo povedať príjemcom. Niektoré z týchto prenosov majú vzdelávací charakter, pretože buď predstavujú intervenciu do vývoja príjemcov, alebo na nich pôsobia cez mechanizmy učenia, sugescie, atď. Náš výskum vysvetľuje, aké obrazy ženskosti môžeme stretnúť v reklame. Tieto obrazy predstavujú vzory správania, oblečenie pre ženy a dievčatá, takže v tomto zmysle sa problém týka sveta edukácie. Po prehľadaní niekoľko stoviek reklám, v ktorých sú ženy, boli vybraté tri na reprezentovanie celku. Máme teda prvú reklamu – billboard. V prírodnej scenérii, na pozadí hôr, rieky, lesu, stojí terénne auto s otvoreným kufrom. Môžeme v ňom vidieť veľký neporiadok. V popredí sú plechovky piva (je to reklama piva). Vedľa ležia horolezecké topánky, veľká debna, kladivo, sekera, tenisová raketa, elektrická píla a zrolovaný koberec, z ktorého vyčnieva zakrvavená, bezvládne ležiaca ženská ruka. Viditeľný je tiež nápis, ktorý hovorí, že aj za takýchto okolností je pivo dobré. Druhá reklama ukazuje šťastnú rodinu s mamou, otcom a dvoma pobehujúcimi deťmi. Mama upratuje v kuchyni, deti sa hrajú, a spolu s nimi ocko. Všetci traja pribehnú k mamičke, ktorá pripravila pre nich vynikajúci puding. Tretia reklama v poradí je vlastne veľký plagát, na ktorom je fotografia ženy ležiacej na boku z roztiahnutými stehnami, oblečená v erotickej bielizni, ktorá však nezakrýva celkom jej prsia a vagínu. Pristúpením k preskúmavaniu týchto reklám vieme len, že v nich hľadáme ženy a zisťujeme, či v nich umiestnený obsah môže byť ukazovateľom prenášaného obrazu ženskosti. V prvej reklame vidíme ukazovatele mužského sveta: dobrodružstvo (hory, voda, les, terénne auto), predmety typicky mužské: kladivo, sekera, elektrická píla na rezanie dreva, atď. Ak sa pozrieme na koberec a z neho vyčnievajúcu ženskú ruku, domnievame sa, že je v ňom mŕtve telo ženy, zavraždenej pravdepodobne jedným z ukázaných nástrojov. Teraz rozmýšľame o tomto ukazovateli, aký obraz ženskosti môže mať táto reklama. Zameriavame sa na obraz ženy ako obete, predmetu mužských, hrôzostrašných hier. Aby sme mohli verifikovať takéto ukazovatele, môžeme požiadať odborníkov na kultúrne obrazy ženskosti, ako sa oni pozerajú na takto vnímané ukazovatele. Verifikácia ukáže, či existuje vzťah medzi uvedeným javom, teda obrazom ženy ako obete, a ukazovateľom, ktorým je mŕtve telo ženy za opísaných okolností. V skutočnosti je možné inak operacionalizovať premenné uvedené v tejto reklame. Druhá reklama tiež obsahuje obraz ženy. Na čo teda poukazujú zaregistrované premenné? Hrdinovia vykonávajú dva druhy aktivít: deti a muž sa bezstarostne hrajú, žena v tom čase upratuje, teda pracuje. Kto sa o koho stará? Žena sa vytrhne od práce a dáva svojim chlapcom niečo sladké (taký je text rozprávača). Môžeme si všimnúť, že v tejto reklame sú ukazovatele úloh, ktoré plnia rodičia. Otec v úlohe dieťaťa, a mama v úlohe slúžky, pretože pracuje a podáva ostatným členom rodiny niečo na jedenie. Výsledok tohto výberu ukazovateľov je potrebné analogicky k predchádzajúcej situácii verifikovať. A tretia reklama zobrazuje ženu ako sexuálny objekt. Jej oblečenie, pózy a aktivitu možno považovať za ukazovatele erotickej pripravenosti, ktorá spočíva v pokušení (pohľad priamo do očí pozorovateľa) a čakaní. Znovu je potrebné verifikovať takýto výber ukazovateľov. Poďme sa teraz pozrieť na postup operacionalizácie. Máme dočinenia so sekundárnymi zdrojmi, teda objektmi, ktoré neboli vytvorené na ciele našich výskumov, ale len „sekundárne” využité výskumníkmi. Takýchto zdrojov je nekonečné množstvo. Sú to knihy, časopisy, filmy, budovy, umelecké diela, školské učebnice, usporiadanie priestoru, atď. Vo všetkých z nich možno nájsť ukazovatele edukačných a kultúrnych odkazov. V takýchto prípadoch sa operacionalizácia vzťahuje k inferenčným ukazovateľom, v ktorých uvedený jav treba vyvodiť nepriamo z nejakých objektov, situácií, ktoré nesúvisia s výskumom. Inferovať znamená vlastne odvodzovať, robiť závery. Ide o najdlhšiu a najkomplikovanejšiu, a zároveň najmenej istú cestu výberu ukazovateľov. Vzťah medzi uvedeným javom a ukazovateľom, ktorý som uviedol, môže byť v každom prípade spochybnený. Je hypotetický, neistý. Takáto operacionalizácia vyžaduje osobitnú presnosť na logickej úrovni a veľkú intelektuálnu disciplínu tak, aby sa nevychádzalo príliš ďaleko mimo skúmanú oblasť.

Druhý príklad operacionalizácie kvalitatívnej premennej sa bude týkať výskumov, ktoré vedú k objasneniu kultúrneho mechanizmu fungovania školy založenej na spoločenskej zmluve. Výskumníci sa musia v tomto prípade začleniť do života školy. Môžu tam ísť ako praktikanti, učitelia na výmennú návštevu, a týmto spôsobom by sa mohli ľahko adaptovať a získať pohľad do každodenného života. Nemajú vopred pripravené ukazovatele, hoci sú v úlohe pozorovateľov. Jeden z nich si všimne, že väčšina žiakov je zapojená do nejakých činností, ktoré nemajú priamu súvislosť s vyučovacím procesom. Niektorí z nich práve organizujú skupinu, ktorá pôjde na pouličnú manifestáciu. Ďalší pracujú v komisii, ktorej úlohou je príprava školského systému hodnotenia, a ktorý bude musieť byť v neskorších fázach schválený celým školským spoločenstvom. Je tu tiež skupina dievčat, ktorá sa zaoberá organizovaním súťaží historických znalostí pre rodičov. Spolupracujú s učiteľmi histórie. Okrem týchto žiackych aktivít pracujú tiež učitelia v skupine podpory pre svojich kolegov a kolegyne, ktorí odišli do dôchodku a nedokážu sa vyrovnať s novou situáciou. Učitelia telesnej výchovy zas vedú cvičenia jogy pre celé spoločenstvo školy. V škole môžeme tiež stretnúť rodičov, ktorí sa zúčastňujú tanečných kurzov organizovaných učiteľmi hudby. Na začiatku sa naši výskumníci nemohli zorientovať v tomto svete. Ale po určitej dobe si všimli, že to, čo spája týchto „aktivistov”, je potreba mať vplyv na udalosti, pocit vedenia. Nie všetci výskumníci súhlasili s takou konceptualizáciou tejto situácie. Ale keď sa im podarilo získať takú premennú, začali hľadať jej ukazovatele. Rozhodli sa začleniť do niektorých z týchto skupín. V skupine, ktorá pripravuje systém hodnotenia, pracovali žiaci. Povedali, že teraz sú sami, svoje nápady odsúhlasujú s kamarátmi a kamarátkami, ale v ďalšom týždni podobnú prácu začnú aj učitelia. Žiaci premýšľali, ako treba riešiť hodnotenia za rôzne aktivity. Napríklad, či hodnotenie školskej úlohy zodpovedá hodnoteniu domácej úlohy, a či tá je ekvivalentná hodnoteniu za referát. Konzultovali to vo svojej skupine a chceli mať v priebehu niekoľkých dní už prekonzultovaný projekt s ostatnými žiakmi. Rozhodli sa totiž, že predbehnú učiteľov, a keď oni začnú svoju prácu, hneď im ukážu svoj nápad. Chceli im v skutočnosti navrhnúť výhodné riešenie pre seba. Naši výskumníci zistili, že je to vlastne ukazovateľ potreby mať vplyv na udalosti, kontrolovať situáciu. Svedčilo to o silnom zaangažovaní žiakov do tohto projektu a obava, že učitelia môžu vymyslieť niečo menej priaznivé pre nich. V ostatných skupinách boli tiež nájdené ukazovatele pre túto premennú. Napríklad rodičia zúčastňujúci sa v súťaži historických znalostí chceli týmto spôsobom motivovať svoje deti, aby sa učili tento predmet. Bola to teda aktivita, ktorá bola uznaná za ukazovateľ pocitu vedenia, potreby vplývať na priebeh udalostí. Podobne v skupine žiakov organizujúcich manifestáciu sa nachádzali osoby, ktoré nechceli pasívne čakať, kým mestský úrad rozhodne, že nebude pokračovať v budovaní cyklistických trás. Počítali s tým, že obsah na ich transparentoch bude mať vplyv na zmenu rozhodnutia mestských orgánov. Takéto správanie bolo tiež uznané za ukazovateľ túžby mať vplyv na udalosti. Po ukončení pozorovania v škole výskumníci vykonali verifikáciu týchto ukazovateľov. Urobili to tak, že zorganizovali skupinové interview s učiteľmi, žiakmi a rodičmi. V obsahu diskusií, ktoré viedli skúmané osoby, trikrát identifikovali ukazovatele pocitu vedenia, potreby vplývať na priebeh udalostí, hoci zároveň pochopili, že táto premenná nebola ani hlavným, ani jediným motívom vysvetľujúcim fungovanie tejto školskej kultúry. Takže to bola neúplná verifikácia.

Vo vyššie uvedenom príklade boli preskúmané inferenčné ukazovatele, práve preto bol proces ich verifikovania tak ťažký, a zároveň nie príliš úspešný. Je potrebné poznamenať, že ukazovatele boli nachádzané ani nie tak priamo v správaní skúmaných osôb, ako v ich individuálnych opisoch tohto správania, zhromaždených počas rozhovorov a vyjadrení, teda vo výtvoroch, ktoré by sa mali považovať za sekundárne zdroje. Pozorovaný život v škole nebol aktivizovaný na potreby výskumu, ale prebiehal spontánne, a skúmaní sa len k nemu pripojili. Takto operacionalizované premenné sú neinvazívne, nevytvárajú novú realitu a nezasahujú do každodenného života skúmaného spoločenstva. Práve vďaka tomu môžeme poznať individuálny obraz edukačnej praxe.

Z uskutočnenej analýzy možno vybrať najdôležitejšie otázky. Po prvé, rozlíšili sme tri druhy ukazovateľov: empirické, definičné a inferenčné. Ich definície sme už spoznali. Niekedy sa tieto ukazovatele vyskytujú v zmiešaných formách, to znamená, že počet ich typov sa zvyšuje na sedem. Po druhé, výskumníci ukázali miesta, kde sa ukazovatele nachádzajú: správanie skúmaných osôb, testy a dotazníky, sekundárne zdroje a vyjadrenia skúmaných osôb. Aký je vzťah medzi typmi ukazovateľov a miestami ich umiestnenia ukazuje tabuľka 4.