PROBLEMATIZOVANIE EDUKAČNEJ REALITY.
PRAKTICKÁ METODOLÓGIA

Musíme sa na chvíľu vrátiť k postupom problematizácie edukačnej reality. Zmienil som sa, že pri prechode na ďalšiu kapitolu sme jej analýzu ešte nezakončili. Na rôznych miestach druhej kapitoly som tiež písal, že problematizácia napokon vedie k výskumným otázkam a hypotézam. A je to pravda, ale je ňou aj fakt, že formulovanie otázok a hypotéz je jedným zo spôsobov, ktoré operacionalizujú skúmané premenné. Tak sa dostávame k bodu, kde sa stretávajú dva postupy: problematizácia a operacionalizácia. Prečo je to tak? Vyplýva to z povahy edukačnej reality. Ide o jej mnohotvárnosť a minimálne dvojrozmernosť. Súvisí to aj so symbolickou realitou vo forme teórie. Takže – ako som už tiež písal – teórie ponúkajú mnoho vysvetlení a konštruktov týkajúcich sa jedného faktu z edukačnej praxe. V spoločenských vedách teda nedisponujeme možnosťou absolútneho ani úplne vyčerpávajúceho poznania možných foriem predmetu výskumu. To je dôvod, prečo problematizácia nemôže zostať na všeobecnej úrovni. Musí sa vzťahovať na podrobné ustanovenia z fázy konceptualizácie (na konkrétne definície premenných), ale taktiež na vzťahy medzi nimi, ktoré sa týkajú konkrétnych operacionalizácií. Slovom, otázky a hypotézy ako efekty problematizácie musia byť formulované v operačnom jazyku, aby bolo jasné, aký aspekt edukačných faktov, ktoré nás zaujímajú, skúmame. Nemôžeme problematizáciu viesť len k forme otázky typu: aké sú vzťahy medzi školskými výsledkami a motiváciou učiť sa. Nie sme totiž schopní vysvetliť školské výsledky a motiváciu v univerzálnom zmysle, ale ich konkrétne chápané a operacionalizované podoby. Nedokážeme tiež vysvetliť každý vzťah medzi týmito premennými, ale len operacionalizovaný konkrétnym spôsobom. A s cieľom vyjadriť konvencionálny charakter poznania, musíme problematizáciu priviesť na úroveň konkrétneho merania. Tak sa teda otázky a hypotézy musia objaviť v našej analýze v podobe ukazovateľov a výskumných postupov, nie však všeobecných názvov premenných.

Skôr než začneme analýzu takto chápanej problematizácie, je potrebné sa pozrieť na metodologický status výskumných otázok a hypotéz. Výskumná otázka je veta týkajúca sa operacionalizovaného vzťahu medzi ukazovateľmi skúmaných premenných alebo stavu týchto ukazovateľov. Keď sa týka stavu ukazovateľov premenných, môže viesť k diagnostike a hodnoteniu skúmanej reality. Ale ak sa týka vzťahu medzi ukazovateľmi premenných, vedie k vysvetleniam, ktoré ašpirujú k pomenovaniu teórie. Táto teória bude všeobecná [1], ak sa problematizácia týka objektívnej reality, a zakotvená [2] v údajoch, ak sa týka subjektívneho rozmeru edukácie. Iný status má hypotéza, ktorá je vetou logicky odvodenou z teórie, týkajúcou sa empirických podmienok, v ktorých podlieha verifikácii (overeniu) (pozri Konarzewski 2000, s. 43; Rubacha 2008, s. 99). Kým výskumná otázka môže byť začiatkom jedného zo spôsobov, ako budovať teóriu, tak hypotéza je kritériom overovania teórie, tak všeobecnej, ako aj zakotvenej. Druh teórie nemá význam, ak sa v nej nachádzajú len predpoklady záveru overujúceho hypotézu. Hypotéza sa teda objavuje v problematizáciách, ktoré sa týkajú empirických teórií.

Pozrime sa teda na príklady formulovania výskumných otázok a hypotéz, ktoré operacionalizujú vzťahy medzi premennými. Vrátime sa k problematizácii vysvetľujúcej vzťahy medzi agresívnym správaním detí a vzťahom dospelých k agresivite. Pripomeniem, že pre agresívne správanie detí boli vypracované ukazovatele a umiestnené v pozorovacom hárku, v ktorom počas skupinovej hry výskumníci zapisujú frekvenciu ich výskytu a napokon ju premenia na čísla. Naproti tomu vzťah dospelých k agresii bol vedený v reakcii rodiča na agresívne správanie športovcov počas sledovania zápasu v džude. Táto reakcia bola oznámená dieťaťu formou schválenia alebo neschválenia agresívneho správania. Zostáva teda operacionalizácia vzťahov medzi týmito ukazovateľmi. Rozdelenie detí do skupín naznačuje, že výskumným zámerom bolo porovnať ukazovatele agresívneho správania. Sme teda pripravení dokončiť problematizáciu formou výskumnej otázky: aké sú rozdiely v priemerných hodnotách ukazovateľov agresívneho správania detí zisťovaného pozorovacím hárkom v situácii skupinovej hry medzi skupinou, ktorá predtým dostala správu od dospelých, ktorá schvaľuje agresívne správanie a skupinou, ktorá dostala správu neschvaľujúcu agresívne správanie? Vidíme, že táto otázka jasne ukazuje rozsah výskumu a spôsob jeho operacionalizácie. Hovorí tiež, čo musí urobiť výskumník po výskume: vypočítať priemerné hodnoty ukazovateľov agresívneho správania a porovnať ich. Typ vysvetlenia, ktorý získame, závisí od schémy, v ktorej bol výskum problematizovaný a realizovaný. Ak sme sa zaoberali experimentálnou schémou a bolo zachované pravidlo (kánon) jediného rozdielu (druh správy od dospelého), bude to príčinné vysvetlenie. V prípade získania vyšších ukazovateľov agresivity detí zo skupiny, ktorá dostala správu schvaľujúcu agresívne správanie, vysvetlenie odhalí príčinu tohto stavu veci. V tejto úlohe sa vyskytne „schvaľovanie agresie dospelými v prítomnosti dieťaťa”. Je potrebné poznamenať, že rozsah tohto vysvetlenia je obmedzený na výskumné podmienky. Nie je možné napríklad povedať, že bude aktuálne, keď sa predĺži doba medzi správou a hrou v skupine. Vo výskume totiž meranie oboch premenných nastalo bezprostredne jedno po druhom. A to sú práve dôvody na predloženie výskumnej otázky v operacionalizovanej verzii, ktoré zdôrazňujú konvencionálny, a nie univerzálny charakter vedeckého poznania.

Inak to bude v prípade výskumnej otázky, ktorá problematizuje subjektívnuedukačnúrealitu, ktorejsavýskumníkzúčastňuje. Vtejto situácii konceptualizácia zahŕňa identifikáciu pojmových rámcov, nie však striktných a presných definícií premenných. Počet a typy premenných, ktoré sa vyskytnú v priebehu zhromažďovania údajov, nie sú predvídateľné vo fáze konceptualizácie. Problematizovaním edukačnej reality možno nájsť nezrozumiteľné a nejasné oblasti, avšak nie je známe, akých konkrétnych javov sa budú týkať. Aj z týchto dôvodov je rozsah operacionalizácie výskumnej otázky obmedzený dovtedy, kým výskumníci vstúpia do oblasti výskumu. Rovnako pojmové rámce, ako aj premenné sa budú meniť podľa rozpoznania edukačnej reality výskumníkmi. S každým krokom však budú otázky nadobúdať čoraz viac operacionalizované formy, až k otázkam týkajúcim sa konkrétnych ukazovateľov. Ak si teraz pripomenieme operacionalizáciu v etnografickom výskume školy, ktorá má spoločenskú zmluvu, potom pochopíme, že pred príchodom výskumníkov do školy by sa otázka mohla týkať len hodnôt, ktoré sa skrývajú za vytváraním spoločenstva založeného na demokratickej zmluve. Ide o všeobecnú otázku, ktorá nadväzuje na rovnaké všeobecné pojmové rámce. Počas zhromažďovania skúseností však výskumníci kládli čoraz viac operacionalizované otázky: prečo sa žiaci tak významným spôsobom angažujú na príprave vlastného návrhu systému hodnotenia? Čo spôsobuje, že chcú dokončiť svoju prácu skôr, než učitelia začnú svoju? Či účasť rodičov v súťaži historických znalostí môže byť ukazovateľom ich pocitu, že môžu mať vplyv na zapojenie svojich detí do učenia histórie? Takže sieť operacionalizovaných otázok (týkajúcich sa ukazovateľov) sa čoraz viac a viac zahusťuje. Postupne pokryjú celú skúmanú edukačnú realitu a čoraz viac budú riadiť činnosť výskumníkov.

Mierne odlišný prístup musí byť použitý v prípade, ak budú skúmanou oblasťou sekundárne zdroje, napr. knihy, časopisy, reklamy. Je tak v prípade etnografickej a historickej schémy. V takejto situácii otázka smeruje k zdrojom. Najprv sa tieto zdroje prehľadávajú, abysaidentifikoval ich obsah, apotomproblematizácia vstupuje do fázy formulovania výskumných otázok týkajúcich sa obsahu zdroja. Je možné napríklad položiť otázku: aké sú rozdiely vo frekvencii výskytu mužských hrdinov v reklamách adresovaných ženám a mužom, a aké sú rozdiely vo frekvencii výskytu ženských hrdiniek v reklamách adresovaných ženám a mužom. Ako vidieť, je to otázka o ukazovateľoch, ktoré budú vyjadrené číslami. Otázka je konkrétna a je zreteľne vidieť, čo musí výskumník urobiť, aby na ňu našiel odpoveď. Možno sa tiež opýtať, v akých úlohách vystupujú hrdinovia oboch pohlaví. Na prvý pohľad sa zdá, že táto otázka nie je operacionalizovaná, avšak je zameraná na predtým prehľadaný zdroj. Autor výskumu sa odvoláva na konkrétne ukazovatele, napr. muž vedľa ženy vystupuje v úlohe experta, a žena v úlohe pasívneho a prekvapeného poslucháča, poučovanej osoby.

Ako vidíme, v diskutovaných prípadoch otázok, ktoré sa týkajú subjektívnej reality, stupeň ich operacionalizácie sa mení postupom času a stáva sa čoraz pokročilejším. V tomto prípade totiž výskum nezačína od teórie, ktorá poskytuje materiál na operacionalizáciu už pred výskumom. Začína so všeobecnými pojmovými rámcami, a to, čo im poskytuje materiál na operacionálizáciu otázok, je oblasť výskumu, a to buď vo forme ľudského kolektívu, alebo sekundárnych zdrojov. Tak teda najprv pohľad do reality a potom výskumné otázky v operacionalizovanej verzii.

A teraz je čas na hypotézy. Hypotéza – ako už bolo napísané – operacionalizuje výskum, ktorý testuje teóriu. Vo vzťahu k objektívnej realite sa teórie často skladajú z tvrdení ukazujúcich všeobecné pravidelnosti, ktoré sa vzťahujú k všeobecnej populácii. To znamená, že hypotéza sa považuje za logický záver tvrdenia, ktoré sa týka empirickej reality v meradle populácie. Preto kritériom overovania tvrdenia musia byť objekty, ktoré reprezentujú populáciu. Vráťme sa teraz k príkladu výskumu o vzťahu medzi sledovaním reklám so scénami agresie a agresívnym správaním detí. Počas jeho analýzy som napísal, že teória sociálneho učenia zdôrazňuje, že je dôležité učiť sa na základe skúseností a pozorovania modelu. Jedno z tvrdení tejto teórie hovorí, že modelovanie je efektívne, keď modely vykonávajúci určité správanie sú zaň odmeňovaní. A práve toto tvrdenie bude predpokladom pre odvodenie výskumnej hypotézy. Môžeme začať prípravou empirických podmienok, ktoré sú nevyhnutné na overenie hypotézy. Efektívnosť modelovania je možné skontrolovať, ak majú subjekty po pozorovaní modelu možnosť podieľať sa na činnostiach podobných jeho činnostiam. Okrem toho, predmetom modelovania má byť agresívne správanie. Obe situácie, v ktorej sa nachádza model, ako aj situácia, v ktorej sa nachádzajú skúmaní po dokončení pozorovania modelu, musia obsahovať ukazovatele agresie. Ak sa vrátime k už začatej problematizácii  týchto  premenných,  môžeme  formulovať

hypotézu: ak si deti zo skupiny A pozrú reklamy, ktorých hrdinovia boli odmenení za agresiu, a zo skupiny B reklamy, ktorých hrdinovia neboli odmenení za agresiu, potom pri hre v skupine deti zo skupiny A získajú vyššie ukazovatele agresívneho správania, zaznamenané výskumníkmi na pozorovacom hárku, než deti zo skupiny B. Takto formulovaná hypotéza obsahuje všetky prvky: obsah tvrdenia sa vzťahuje na empirické podmienky, predstavuje typ vzťahu spájajúci ukazovatele oboch premenných, obsah hypotézy vyplýva logicky z teoretického tvrdenia a pravdepodobnosť odmietnutia hypotézy je rovnaká ako pravdepodobnosť jej potvrdenia. To všetko znamená, že naša hypotéza je overiteľná, a teda, že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by mohli znemožniť vznik akéhokoľvek výsledku. Ak by v niektorej časti nebola overiteľná, bola by tendenčná, zameraná na konkrétny výsledok, napr. na potvrdenie. Je potrebné povedať, že hypotéza nemusí byť len jedna veta. Môže ju tvoriť logicky a obsahovo spojený sled viet, preukazujúci vzťahy empirických podmienok, ktoré boli vytvorené na jej overenie. Vzhľadom k tomu, že má logicky vyplývať z teoretického tvrdenia, tvrdenie jej musí predchádzať.

A ako sa formuluje hypotéza vo vzťahu k zakotvenej teórii? Predovšetkým priestorom jej overovania nie je populácia, ale konkrétne skúmané miesto. Samotný názov tohto typu teórie hovorí, že je „zakotvená” v údajoch. Odtrhnutá od údajov neexistuje, prinajmenšom v počiatočnej fáze výskumu. Už vytvorená zakotvená teória sa skladá z tzv. teoretických poznámok vysvetľujúcich príslušnú otázku vo vzťahu ku kontextom, ktoré ich sprevádzajú. A práve kontext, ako neoddeliteľná súčasť teoretických poznámok, poskytuje možnosť overiť zakotvenú teóriu výlučne bezprostredne po fáze jej vytvorenia, a dokonca aj v priebehu tohto postupu. Po uplynutí času sa mení kontext a najčastejšie teória stráca svoju výpovednú schopnosť. Takže nie je možné kedykoľvek po vytvorení zakotvenej teórie začať proces overovania. Všeobecné teórie, ktoré sú zámerne odtrhnuté od kontextu, sa môžu kedykoľvek overovať. Takže v prípade zakotvenej teórie je overovanie súčasťou vytvárania teórie. Neformuluje sa teda hypotéza pre jej overenie v tom zmysle ako pre overenie všeobecnej teórie. Hypotéza je v podstate samotný proces overovania teoretických poznámok. Ak budeme predpokladať, že dané zakotvené tvrdenie, napr. reklamy týkajúce sa domácich prác situujú mužských hrdinov ako odborníkov, ktorí radia ženám, ako majú tieto práce vykonávať, potom plán jeho overenia je hypotézou. Výskumník to môže vyjadriť takto: ak traja nezávislí výskumníci, ktorí nepoznajú moju zakotvenú teóriu, vykonávajú analýzy tých istých reklám a dospejú k analogickým teoretickým posudkom, moja zakotvená teória bude overená. Možno si všimnúť, že táto hypotéza sa týka empirických podmienok, vyplýva z teoretického tvrdenia a poskytuje v rovnakej miere dve riešenia, teda je overiteľná. Jej status je však odlišný. Nepredstavuje totiž univerzálny nástroj pre overenie teórie, ale je formulovaná v rámci výskumu, ktorý vedie k vytváraniu zakotvenej teórie. Naproti tomu, všeobecné teórie bývajú viackrát, po dlhú dobu, overované rôznymi výskumnými pracovníkmi, vždy rovnakým spôsobom.

Na záver týchto analýz je potrebné zdôrazniť, že činnosti spojené s problematizáciou a operacionalizáciou sa stretávajú v okamihu formulovania výskumných otázok a hypotéz. Samotné otázky a hypotézy však riadia výskum. V nich sa totiž nachádza podrobný opis postupu výskumníka vo fáze zhromažďovania údajov a myšlienka na ich následnú analýzu.

Pokiaľ však ide o tému celej druhej kapitoly, treba povedať, že pokračovanie operacionalizácie nachádza svoje miesto vo fáze prípravy metód zhromažďovania údajov a vo fáze zhromažďovania údajov. Údaje sú predsa „hodnotami”, ktoré prijímajú ukazovatele, a ukazovatele sú stavebné kamene metód a nástrojov na zhromažďovania údajov.

1. Všeobecná teória je symbolická reprezentácia reality zložená z tvrdení vzťahujúcich sa na populáciu.
2. Zakotvená teória je konkrétna reprezentácia zložená z tvrdení vzťahujúcich sa na individuálne prípady.