PROBLEMATIZOVANIE EDUKAČNEJ REALITY.
PRAKTICKÁ METODOLÓGIA

Metódy zhromažďovania údajov sú spôsoby na dosiahnutie premenných, ktoré konceptualizujú edukačnú realitu. V ich rozsahu fungujú konkrétne nástroje, pomocou ktorých môžeme registrovať ukazovatele premenných. Premenné na úrovni symbolickej reality – akosipamätáme–dávajúteoretickévýznamyfaktom.Neregistrujeme totiž „holé” fakty, ale relativizované k jednotlivým významom. Pretože väčšina premenných má charakter nepozorovateľný, výskumné nástroje sú nositeľmi ukazovateľov. A v každom prípade ukazovatele sú v nich umiestnené prostredníctvom výskumníkov. Ak sa pokúsime situovať metódy zhromažďovania údajov spolu s doteraz analyzovanými problémami, musíme povedať, že konceptualizácia definuje premenné, teda im dáva viac či menej teoretické významy. Operacionalizácia naproti tomu hľadá ich ukazovatele a pretvára ich na metódy zhromažďovania údajov (presnejšie na výskumné nástroje). Problematizácia naopak kritickým analyzovaním edukačnej reality v teoretickom kontexte vedie k formulovaniu výskumných otázok a hypotéz, ktoré potom hovoria, na aký cieľ budeme používať metódy zhromažďovania údajov. Tým cieľom je vždy konkrétne vedecké vysvetlenie.

Ak sa pozrieme na umiestnenie ukazovateľov, môžeme zrekonštruovať metódy zhromažďovania údajov. Ukazovatele sa nachádzajú v objektoch, ktoré neboli vytvorené na ciele výskumu, v tzv. sekundárnych zdrojoch, ako sú dokumenty, knihy, rôzne predmety, filmy, umelecké diela, atď. Tam môžeme nájsť ukazovatele prostredníctvom metódy vyhľadávania sekundárnych zdrojov. Ak sú ukazovatele skryté v ľudských príbehoch, rozprávaniach tvorených na potreby výskumu, môžeme ich identifikovať pomocou metódy interview. Ak sa skrývajú v školskom a edukačnom každodennom živote, dostaneme sa k nim vďaka metóde etnografického pozorovania. Je ľahké všimnúť si, že tieto tri metódy sa používajú na zhromažďovanie údajov o subjektívnej realite v individualistických výskumoch.

Ukazovatele okrem toho umiestňujeme do správania skúmaných objektov. Dostaneme sa k nim použitím dvoch metód: kvantitatívneho pozorovania a situačného testovania. Ak však ukazovatele umiestňujeme v dotazníkoch, ktoré vypĺňajú skúmané osoby, máme tiež dve skupiny metód zhromažďovania údajov: testovanie typu papier – ceruzka a dotazník. Tým, že spojíme do jednej kategórie oba typy testovania (situačné a papier – ceruzka), získame jednu metódu – metódu testovania. Ukázané miesta naznačujú, že hovoríme teraz o metódach zhromažďovania údajov, o realite v objektívnej verzii. Ide o metódy testovania, anketovania a kvantitatívneho pozorovania. Schéma 3 systematizuje doterajšiu analýzu.