JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV
6.1 Bodka, dvojbodka, tri bodky
BODKA (.)
Bodkou sa najčastejšie označuje zakončenie viet a súvetí. Má vyčleňovaciu a odčleňovaciu funkciu. Bodkou sa naznačuje aj skrátenie slova, alebo aj to, že ide o radovú číslovku. Za bodkou sa zväčša kladie medzera. Bodka sa využíva aj v násobení, kde sa dáva pred aj za bodkou medzera. Bez medzier sa bodka píše v časovom údaji (23.55 hod.) a pri oddeľovaní skupín a podskupín. Bodka má veľké opodstatnenie v adrese internetovej domény a aj v mejlovej adrese sa bodka oddeľuje bez medzery.
Bodka sa píše:
— na konci oznamovacej vety alebo súvetia, ale aj za osamostatneným vetným členom, napr. Slovensko je vnútrozemský štát v strednej Európe., Hlavným a najväčším mestom je Bratislava, úradným jazykom je slovenčina.;
— na konci rozkazovacej vety, ktorá má charakter prosby, žiadosti, rady, pokynu, odporúčania, alebo na konci želacej vety (na jej konci môžeme písať aj výkričník), napr. Vyhľadajte vo vetách podmet a prísudok., Nech je po tvojom.;
— za skratkou (rodného mena a priezviska či zemepisného názvu), napr. a i., MUDr., hod., M. R. Š., B. Bystrica;
— za číslicami, ktoré sa píšu namiesto radovej číslovky alebo ktoré označujú kapitoly a podkapitoly (po prvé, po druhé), rovnako za veľkým písmenom, ktoré sa používa na označenie skupiny alebo podskupiny (za poslednou číslicou alebo písmenom sa bodka písať môže aj nemusí), napr. 2.2/2.2. (druhá podkapitola), Jozef II. (Jozef Druhý).
Bodka sa nepíše:
— za menom, názvom a nadpisom (ale za názvom článku, podkapitoly a pod., za ktorým sa hneď začína text, sa bodka píše), napr. Námestie Slovenského národného povstania, Martin Kukučín, Dom v stráni;
— za určením miesta a dátumu umiesteným osobitne (v osobitnom riadku), napr.
Banská Bystrica 14. 2. 2017
Bratislava 3. 3. 2017
— za iniciálovými skratkami a značkami, napr. SAD, m;
— v úradnom tlačive za doplneným údajom, napr.
Rodné meno a priezvisko: Jana Biela
Dátum narodenia: 19. 12. 1991
Národnosť: slovenská
— za číslicou, ktorá označuje základnú číslovku, stojacu za nadradeným menom, napr. uznesenie č. 5 (uznesenie číslo päť).
DVOJBODKA (:)
Dvojbodka plní vyčleňovaciu aj pripájaciu (po dvojbodke bude nasledovať ďalší výraz alebo veta) funkciu. Píše sa bezprostredne za slovom bez vynechania medzery a medzera sa vynecháva až za dvojbodkou.
Dvojbodka sa píše:
— za vetou alebo výrazom, ktoré uvádzajú priamu reč, napr. Povedala mi tieto slová: „Dávaj si na neho pozor!“,
— v jednoduchej vete alebo v súvetí pred časťou, ktorá predchádzajúcu časť vysvetľuje, rozvádza, dopĺňa, resp. vo vetnej perióde na oddelenie jej častí, napr. Sme už na všetko dôkladne pripravení: máme plán A aj B., Na prednáške som zavrel oči: usiloval som sa nejako vizualizovať zložitý výklad.;
Poznámka
Namiesto dvojbodky by bolo možné dať aj dopĺňacie alebo vysvetľovacie výrazy, napr. to jest (t. j.), totiž, a to, veď, lebo atď.
— pred výpočtom niektorých členov výrazu, najmä ak uvádzacia veta sama o sebe nemá zmysel, napr. Slovo sedlo má tri významy: 1. pomôcka na sedenie, 2. horský útvar v tvare sedla a 3. poklesnutá časť krivky označujúcej časový postup.;
— na vyjadrenie pomeru, napr. soľ s cukrom zmiešam v pomere 2 : 1;
— v bibliografickom údaji za menom citovaného autora, napr. DOLNÍK, J.: Lexikológia.
Poznámka
Pri vyjadrení pomeru a rovnako v bibliografických údajoch za mestom, v ktorom bola publikácia vydaná, píšeme dvojbodku oddelene od slov stojacich vedľa nej, teda sa medzera vynecháva pred aj za dvojbodkou, napr. Bratislava : VEDA, 2025, Španielsko — Taliansko 0 : 2.
TRI BODKY (…)
Interpunkčné znamienko tri bodky sa využíva na vypustenie časti prejavu.
Poznámka
Ak sa vkladajú do vety na znak vypustenej časti, umiestňujú sa do zátvoriek (…), napr. Homonymá (…) majú rovnakú podobu, ale odlišný význam.
Porovnanie
Tri bodky:
— na začiatku vety sa oddeľujú medzerou, napr. … to ho zasiahlo,
— uprostred vety sa oddeľujú medzerou pred druhou časťou vety, napr. Lexikológia… je aj náuka o význame slov.,
— na konci vety sa píšu bez medzery zľava, napr. Necíti ten žiaľ, cíti, že…
Tri bodky sa píšu:
— na označenie vzrušenej, prerušovanej alebo prerývanej reči, napr. Žobrákmi budeme bez vlasti…;
— na konci samostatnej vety alebo súvetia, keď autor prejavu úmyselne nedokončí svoj prejav, lebo sa mu zdá niektorý výraz nevhodný, nepresný, nevie, ako v jazykovom prejave pokračovať, alebo je prejav prerušený inou udalosťou alebo osobou, napr. Myslel to dobre, ale…, Povedal si mu to? Po…;
Poznámka
Namiesto troch bodiek možno v týchto prípadoch použiť aj pomlčku.
— v citáte a parafráze, keď je z nich vypustená časť, ktorá v danej výpovedi nie je dôležitá, napr. Hovorový štýl… sa používa na neoficiálnu komunikáciu.;
— namiesto vypustených vo všeobecne známych vyjadreniach a výrokoch, najmä v prísloviach a porekadlách, napr. Kto druhému jamu kope…;
— v odborných textoch na označenie postupnosti veličín (tri bodky sa píšu bez medzier medzi veličinami), napr. a1,...an.