JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV
6.4 Lomka, úvodzovky, zátvorky, apostrof
Lomka (/) sa píše:
— v odborných textoch medzi variantnými alebo protikladnými výrazmi, napr. rozčleniteľnosť/nerozčleniteľnosť vetného jadra;
— na vyjadrenie podielu alebo pomeru, napr. 3/4, 5 km/h;
— na označenie školského a akademického roka, napr. 2025/2026;
— na oddelenie veršov v súvislom texte (lomka aj s medzerami), napr. „Nevýmysel — výmysel! / Kto by si bol pomyslel, / že je svet až taký krásny, / že ho úsmev hneď tak zjasní!!!“.
Úvodzovky („“) sa píšu na začiatku a na konci:
— priamej reči, napr. „Prosím, ide teraz nejaký spoj?“;
— doslovných citátov, napr. V knihe sa píše: „Na psychike možno tematizovať rôzne aspekty v súlade s kategóriami, ktoré intervenujú v jej skúmaní.“;
Porovnanie
Ak je v úvodzovkách celá veta, píše sa bodka, výkričník alebo otáznik na konci vety pred koncovými úvodzovkami, napr. Ľ. Štúr. povedal: „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.“
Ak je v úvodzovkách priama reč a za ňou nasleduje uvádzacia veta, čiarka sa píše pred koncovými úvodzovkami, napr. „Večer neprídem,“ povedal a odišiel.
Ak je uvádzacia veta vložená do priamej reči, označujeme úvodzovkami každý jednotlivý úsek priamej reči a koncové úvodzovky sa píšu za bodkou, čiarkou, výkričníkom, otáznikom, napr. „Nepochybujeme,“ hovoril, „že sa nám celý plán podarí.“
— ironických slov alebo od ktorých sa autor dištancuje, napr. To je pekná „pravda“.;
— slov, ktoré obrazne pomenúvajú jav, napr. Aténska abeceda sa stala „matkou“ latinky.
Poznámka
Názvy kníh, časopisov, článkov, umeleckých diel píšeme zvyčajne bez úvodzoviek, ale v prípade potreby zvýšenia zreteľnosti textu ich možno použiť.
Zátvorky sú okrúhle ( ), tie sa používajú najčastejšie, lomené ⟨ ⟩, hranaté [ ], zložené { }.
Okrúhle zátvorky sa píšu pred a za:
— slová a slovné spojenia, ktoré sú do vety voľne vložené a vysvetľujú, dopĺňajú alebo spresňujú jej obsah, napr. Hlásky (samohlásky, spoluhlásky a dvojhlásky) tvoríme rečovými ústrojmi.;
Poznámka
Namiesto zátvoriek možno použiť aj čiarky, alebo ak je vsuvka dlhšia, tak aj pomlčky.
— meno autora za citátom alebo aj pred bibliografické údaje, napr. V súvislosti s uvedeným upozorňujeme na prepojenie populizmu s kritikou voči vládnucim politickým stranám (Štefančík — Hlavsa 2019: 36);
— matematické prvky, napr. (a + b) + c = a + (b + c);
— fakultatívne prvky, rôzne symboly a výrazy v texte, napr. hrať (sa), (!);
— doplňujúci údaj za menom osoby alebo názvom, napr. (* 28. október 1815, Uhrovec – † 12. január 1856, Modra).
Hranaté zátvorky píšeme pred a za:
— preklad názvu pri cudzojazyčnom zdroji, napr. CHOMSKY, N.: Media Control. [Kontrola médií]. Seven Stories Press : Pergamon Press 1997. 107 p.;
— vysvetlivky skratiek použitých v citovanom texte a autorove poznámky k textu v odborných prácach, napr. Autor píše: Ak existujú takéto formy [vari autor pochybuje, že takéto formy existujú], je ich existencia vyvolaná významnou potrebou.“;
— údaje o výslovnosti v slovníkoch, napr. faux pas [fo pa];
— text v zátvorkách, ktorý vkladáme do textu ohraničeného okrúhlymi zátvorkami, napr. (Patria sem aj slovesá ako hrať [sa], učiť [sa]).
Poznámka
Lomené zátvorky sa používajú podobne ako hranaté, napr. (Patria sem aj slovesá ako hrať ⟨sa⟩, učiť ⟨sa⟩).
Zložené zátvorky sa píšu pred a za:
— uvádzaním množín, napr. Sg = {-m, -š, ø} (prípona v slovesnom tvare môže byť -m, -š a nulová prípona -ø).
Apostrof (’) sa píše:
— ako znamienko vynechania hlásky, napr. bol si — bols’;
— ako znamienko skrátenia údajov v rokoch, napr. Pf ’25;
— pri prepise z cudzích grafických systémov, napr. Jang-c’-ťiang.