JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV
10.2 Fonetická Charakteristika spoluhlások
Spoluhláska b
Spoluhláska b je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá bilabiálna explozívna spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu najprv zadrží záverom vytvoreným oboma perami (bilabiálna artikulácia), ktoré sa potom rýchlo uvoľnia. Tento náhly pohyb spôsobí výbuchový zvuk, typický pre explozívne hlásky. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Vzduch prechádza iba cez ústnu dutinu, keďže mäkké podnebie je zdvihnuté a uzatvára prístup do nosovej dutiny — ide teda o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii b je relatívne vysoká, keďže výdychový prúd je najprv zadržaný a potom rýchlo uvoľnený. Odhadovaná spotreba vzduchu je približne 210 ml/s, čo je typické pre explozívne spoluhlásky. Trvanie výslovnosti b sa pohybuje okolo 80 milisekúnd, čo zodpovedá krátkemu, impulzívnemu charakteru tejto hlásky. Celkovo je b artikulačne jednoduchá, ale akusticky výrazná hláska, ktorá zohráva dôležitú úlohu v slovenskom fonologickom systéme.
Spoluhláska c
Spoluhláska c je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako neznelá predná afrikáta. Ide o zloženú spoluhlásku, ktorá vzniká kombináciou explozívneho a frikatívneho prvku, pričom sa vyslovuje v jednej artikulačnej fáze ako jeden zvukový celok. Pri artikulácii c sa najprv vytvorí úplný uzáver medzi špičkou jazyka a hornými rezákmi (podobne ako pri spoluhláske t), čím sa výdychový prúd vzduchu na krátky čas zadrží. Potom sa uzáver uvoľní, ale vzduch neprechádza voľne — namiesto toho sa usmerní cez úzku štrbinu, čím vzniká šumový zvuk, typický pre frikatívnu zložku. Tento dvojfázový spôsob artikulácie je typický pre afrikáty. Spoluhláska c je neznelá, čo znamená, že pri jej výslovnosti hlasivky nekmitajú. Je to zároveň orálna, nenosová hláska, pretože vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu. Vzhľadom na kombinovaný explozívno-frikatívny charakter má c strednú až vyššiu spotrebu vzduchu, odhadovanú na približne 170 ml/s. Trvanie výslovnosti sa pohybuje okolo 90 milisekúnd, čo je typické pre afrikáty — sú o niečo dlhšie než čisté explozívne spoluhlásky. Celkovo je spoluhláska c charakteristická prednou artikuláciou, neznelosťou, afrikátnym spôsobom tvorby, orálnym výdychom, strednou spotrebou vzduchu a jasným, ostrým zvukovým prejavom, ktorý je v slovenčine frekventovaný najmä na začiatku slov.
Spoluhláska č
Spoluhláska č je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako neznelá predná afrikáta s postavením medzi explozívnymi a frikatívnymi hláskami. V slovenskom jazyku ide o jednu z hlások, ktoré vznikajú kombináciou dvoch artikulačných pohybov, pričom sa vyslovujú ako jeden zvukový celok. Pri artikulácii č sa najprv vytvorí úplný uzáver medzi špičkou jazyka a zadnou časťou tvrdého podnebia (alveolárnou oblasťou), podobne ako pri spoluhláske t. Tento záver sa potom prudko uvoľní, pričom vzduch prechádza cez úzku štrbinu, čím vzniká šumový zvuk — to je frikatívna zložka hlásky. Tento dvojfázový spôsob artikulácie je typický pre afrikáty, ktoré kombinujú výbuch a trenie. Spoluhláska č je neznelá, čo znamená, že pri jej výslovnosti hlasivky nevibrujú. Je to zároveň orálna, nenosová hláska, pretože vzduch prechádza výhradne cez ústnu dutinu. Vzhľadom na svoj afrikátny charakter má č vyššiu spotrebu vzduchu než jednoduché explozívne hlásky, odhadovanú na približne 180 ml/s. Trvanie výslovnosti sa pohybuje okolo 100 milisekúnd, čo je typické pre afrikáty — sú o niečo dlhšie než čisté explozívne hlásky. Celkovo je spoluhláska č charakteristická prednou artikuláciou, neznelosťou, afrikátnym spôsobom tvorby, orálnym výdychom, vyššou spotrebou vzduchu a ostrou, šumovou zvukovou kvalitou, ktorá ju robí výraznou v slovenskej výslovnosti.
Spoluhláska p
Spoluhláska p je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako neznelá bilabiálna explozívna spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu najprv zadrží záverom vytvoreným oboma perami (bilabiálna artikulácia), ktoré sa potom rýchlo uvoľnia. Tento náhly pohyb spôsobí výbuchový zvuk, typický pre explozívne hlásky. Keďže ide o neznelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti nedochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva tvrdší, menej zvučný charakter. Vzduch prechádza iba cez ústnu dutinu, keďže mäkké podnebie je zdvihnuté a uzatvára prístup do nosovej dutiny — ide teda o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii hlásky p je relatívne vysoká, keďže výdychový prúd je najprv zadržaný a potom rýchlo uvoľnený. Odhadovaná spotreba vzduchu je približne 200 ml/s, čo je typické pre neznelé explozívne spoluhlásky. Trvanie výslovnosti p sa pohybuje okolo 75 milisekúnd, čo zodpovedá krátkemu, impulzívnemu charakteru tejto hlásky. Celkovo je p artikulačne jednoduchá, ale akusticky výrazná hláska.
Spoluhláska f
Spoluhláska f je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako neznelá labiodentálna štrbinová spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd presúva cez úzku štrbinu vytvorenú medzi spodnou perou a hornými rezákmi (labiodentálna artikulácia). Vzduch prechádza touto štrbinou pod tlakom, čím vzniká trenie, ktoré vytvára charakteristický šumový zvuk typický pre úžinové hlásky. Keďže ide o neznelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti nedochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva tvrdší, menej zvučný charakter. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu, pretože mäkké podnebie je zdvihnuté a uzatvára prístup do nosovej dutiny — ide teda o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii hlásky f je vyššia než pri plozívach, keďže výdychový prúd nie je zadržaný, ale plynule prechádza cez artikulačnú úžinu. Odhadovaná spotreba vzduchu je približne 400 ml/s, čo je typické pre úžinové spoluhlásky. Trvanie výslovnosti f sa pohybuje okolo 120 milisekúnd, čo zodpovedá jej dlhšiemu, trenému charakteru. Celkovo je f artikulačne nenáročná, ale akusticky výrazná hláska, ktorá sa v slovenskom fonologickom systéme vyskytuje v slovách cudzieho pôvodu a v citoslovciach a zohráva dôležitú úlohu v kontraste so znelým párom v.
Spoluhláska d
Spoluhláska d je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá alveolárna explozívna spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu najprv zadrží záverom vytvoreným medzi špičkou jazyka a alveolárnym výbežkom (alveolárna artikulácia), ktoré sa potom rýchlo uvoľnia. Tento náhly pohyb spôsobí výbuchový zvuk, typický pre explozívne hlásky. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Vzduch prechádza iba cez ústnu dutinu, keďže mäkké podnebie je zdvihnuté a uzatvára prístup do nosovej dutiny — ide teda o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii d je relatívne vysoká, keďže výdychový prúd je najprv zadržaný a potom rýchlo uvoľnený. Odhadovaná spotreba vzduchu je približne 220 ml/s. Trvanie výslovnosti d sa pohybuje okolo 85 milisekúnd, čo zodpovedá krátkemu, impulzívnemu charakteru tejto hlásky. Celkovo je d artikulačne jednoduchá, ale akusticky výrazná hláska, ktorá zohráva dôležitú úlohu v slovenskom fonologickom systéme, najmä ako znelý protiklad k neznelému páru t.
Spoluhláska ď
Spoluhláska ď je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá palatálna explozívna spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu zadrží záverom vytvoreným medzi strednou časťou jazyka a tvrdým podnebím (palatálna artikulácia), ktoré sa potom rýchlo uvoľnia. Tento explozívny pohyb spôsobí výbuchový zvuk, typický pre plozívne hlásky. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii ď je približne 215 ml/s, čo je typické pre znelé explozívne hlásky. Trvanie výslovnosti ď sa pohybuje okolo 80 milisekúnd, čo zodpovedá jej krátkemu, impulzívnemu charakteru. Celkovo je ď artikulačne náročnejšia než jej alveolárny náprotivok d, ale akusticky jemnejšia a zvukovo výrazná hláska, ktorá sa vyskytuje najmä v mäkkých kontextoch slovenského jazyka.
Spoluhláska g
Spoluhláska g je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá velárna explozívna spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu najprv zadrží záverom vytvoreným medzi zadnou časťou jazyka a mäkkým podnebím (velárna artikulácia), ktoré sa potom rýchlo uvoľnia. Tento náhly pohyb spôsobí výbuchový zvuk, typický pre explozívne hlásky. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Vzduch prechádza iba cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii g je približne 210 ml/s, čo je typické pre znelé plozívne hlásky. Trvanie výslovnosti g sa pohybuje okolo 80 milisekúnd, čo zodpovedá jej krátkemu, impulzívnemu charakteru. Celkovo je g artikulačne jednoduchá, ale akusticky výrazná hláska, ktorá sa v slovenskom jazyku vyskytuje najmä v slovách cudzieho pôvodu a citoslovciach a tvorí znelý protiklad k neznelému páru k.
Spoluhláska h
Spoluhláska h je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá glotálna úžinová spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu usmerňuje cez hlasivkovú štrbinu (glotálnu artikuláciu), pričom dochádza k vibrácii hlasiviek. Trením vzduchu o okolie hlasiviek vzniká šumový zvuk, typický pre štrbinové hlásky. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii h je vysoká, keďže výdychový prúd nie je zadržaný, ale plynule prechádza cez úžinu. Odhadovaná spotreba vzduchu je približne 420 ml/s. Trvanie výslovnosti h sa pohybuje okolo 110 milisekúnd, čo zodpovedá jej dlhšiemu, trenému charakteru. Celkovo je h artikulačne špecifická hláska, ktorá má v slovenskom fonologickom systéme osobitné postavenie, najmä ako znelý protiklad k neznelému páru ch.
Spoluhláska ch
Spoluhláska ch je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako neznelá velárna štrbinová spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu usmerňuje cez úzku štrbinu medzi zadnou časťou jazyka a mäkkým podnebím (velárna artikulácia), pričom nevzniká vibrácia hlasiviek. Trením vzduchu o artikulačné orgány vzniká šumový zvuk, typický pre štrbinové hlásky. Keďže ide o neznelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti nedochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva tvrdší, menej zvučný charakter. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii ch je vysoká, približne 430 ml/s, čo je typické pre neznelé úžinové hlásky. Trvanie výslovnosti ch sa pohybuje okolo 115 milisekúnd, čo zodpovedá jej dlhšiemu, trenému charakteru. Celkovo je ch artikulačne výrazná hláska, ktorá má v slovenskom fonologickom systéme stabilné miesto a tvorí neznelý protiklad k znelému páru h.
Spoluhláska j
Spoluhláska j je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá palatálna aproximantná spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu usmerňuje cez zúžený priestor medzi strednou časťou jazyka a tvrdým podnebím (palatálna artikulácia), bez úplného uzáveru a bez trenia. Vzduch prechádza plynulo, pričom dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Aproximantný charakter znamená, že hláska sa artikuluje podobne ako samohlásky, ale s väčším zúžením. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii je stredná, približne 300 ml/s, keďže prúd vzduchu nie je zadržaný ani výrazne obmedzovaný. Trvanie výslovnosti j sa pohybuje okolo 100 milisekúnd, čo zodpovedá jej plynulému, prechodnému charakteru. Celkovo je j artikulačne mäkká a akusticky jemná hláska, ktorá sa v slovenskom fonologickom systéme správa podobne ako sonóry a často sa vyskytuje v pozíciách blízkych samohláskam.
Spoluhláska k
Spoluhláska k je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako neznelá velárna explozívna spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu najprv zadrží záverom vytvoreným medzi zadnou časťou jazyka a mäkkým podnebím (velárna artikulácia), ktoré sa potom rýchlo uvoľnia. Tento náhly pohyb spôsobí výbuchový zvuk, typický pre explozívne hlásky. Keďže ide o neznelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti nedochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva tvrdší, menej zvučný charakter. Vzduch prechádza iba cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii k je približne 200 ml/s, čo je typické pre neznelé plozívne hlásky. Trvanie výslovnosti k sa pohybuje okolo 75 milisekúnd, čo zodpovedá jej krátkemu, impulzívnemu charakteru. Celkovo je to artikulačne jednoduchá, ale akusticky výrazná hláska, ktorá tvorí neznelý protiklad k znelému páru g a má stabilné miesto v slovenskom fonologickom systéme.
Spoluhláska l
Spoluhláska l je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá alveolárna laterálna aproximantná spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu usmerňuje okolo bokov jazyka, ktorý sa dotýka alveolárneho výbežku (alveolárna artikulácia). Nevzniká úplný záver ani trenie, čo je typické pre aproximanty. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii l je stredná, približne 310 ml/s, keďže prúd vzduchu nie je zadržaný ani výrazne obmedzovaný. Trvanie výslovnosti l sa pohybuje okolo 100 milisekúnd, čo zodpovedá jej plynulému, sonórnemu charakteru. Celkovo je l artikulačne mäkká a akusticky výrazná hláska, ktorá patrí medzi slovenské sonóry a má dôležité miesto v slovenskej fonológii.
Spoluhláska ĺ
Spoluhláska ĺ je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá alveolárna laterálna aproximantná spoluhláska s kvantitatívne predĺženým trvaním. Artikulačne sa tvorí rovnako ako hláska l, teda kontaktom jazyka s alveolárnym výbežkom, pričom vzduch prechádza po bokoch jazyka. Rozdiel spočíva v dlhšom trvaní výslovnosti, ktoré je fonologicky významné. Keďže ide o znelú hlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu je mierne vyššia než pri krátkom l, približne 330 ml/s, a trvanie výslovnosti ĺ sa pohybuje okolo 160 milisekúnd, čo zodpovedá jej kvantitatívne predĺženému charakteru. Celkovo je ĺ artikulačne podobná hláske l, ale kvantitatívne predĺžená, čo má význam v slovenskom fonologickom systéme, najmä v opozícii krátkych a dlhých spoluhlások.
Spoluhláska ľ
Spoluhláska ľ je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá palatálna laterálna aproximantná spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu usmerňuje okolo bokov jazyka, ktorý sa dotýka tvrdého podnebia (palatálna artikulácia). Nevzniká úplný záver ani trenie, čo je typické pre aproximanty. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva jemný, zvučný charakter. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii ľ je približne 320 ml/s, a trvanie výslovnosti sa pohybuje okolo 100 milisekúnd, čo zodpovedá jej plynulému, sonórnemu charakteru. Celkovo je ľ artikulačne náročnejšia než l, ale akusticky jemnejšia hláska, ktorá sa v slovenskom jazyku vyskytuje najmä v mäkkých kontextoch a má významné miesto v opozícii tvrdých a mäkkých spoluhlások
Spoluhláska m
Spoluhláska m je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá bilabiálna nazálna spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu zadrží záverom vytvoreným oboma perami (bilabiálna artikulácia), pričom mäkké podnebie je spustené, čím sa otvorí prístup do nosovej dutiny. Vzduch tak prechádza nosom, čo je typické pre nazálne hlásky. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Ide o nazálnu hlásku — vzduch prechádza nosovou dutinou, zároveň časť vzduchu aj ústami. Spotreba vzduchu pri artikulácii m je stredná, približne 300 ml/s, keďže prúd vzduchu nie je zadržaný, ale plynulo prechádza nosovou a ústnou dutinou. Trvanie výslovnosti m sa pohybuje okolo 100 milisekúnd, čo zodpovedá jej plynulému, sonórnemu charakteru. Celkovo je m artikulačne jednoduchá a akusticky výrazná hláska, ktorá patrí medzi slovenské sonóry a má stabilné miesto v slovenskom fonologickom systéme.
Spoluhláska n
Spoluhláska n je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá alveolárna nazálna spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu zadrží záverom medzi špičkou jazyka a alveolárnym výbežkom (alveolárna artikulácia), pričom mäkké podnebie je spustené, čím sa otvorí prístup do nosovej dutiny. Vzduch tak prechádza aj nosom, čo je typické pre nazálne hlásky. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Ide o nazálnu hlásku — vzduch prechádza nosovou dutinou, zároveň však aj ústnou. Spotreba vzduchu pri artikulácii n je približne 310 ml/s, a trvanie výslovnosti sa pohybuje okolo 100 milisekúnd, čo zodpovedá jej plynulému, sonórnemu charakteru. Celkovo je n artikulačne nenáročná a akusticky výrazná hláska, ktorá má v slovenskom fonologickom systéme významné postavenie, jednak ako sonórna hláska, jednak ako jedna z nosových spoluhlások.
Spoluhláska ň
Spoluhláska ň je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá palatálna nazálna spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu zadrží záverom medzi strednou časťou jazyka a tvrdým podnebím (palatálna artikulácia), pričom mäkké podnebie je spustené, čím sa otvorí prístup do nosovej dutiny. Vzduch tak prechádza aj nosom, čo je typické pre nazálne hlásky. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva jemný, zvučný charakter. Ide o nazálnu hlásku — časť vzduchu prechádza nosovou dutinou. Spotreba vzduchu pri artikulácii je približne 320 ml/s, a trvanie výslovnosti sa pohybuje okolo 100 milisekúnd, čo zodpovedá jej plynulému, sonórnemu charakteru. Celkovo je ň artikulačne náročnejšia než n, ale akusticky jemnejšia hláska, ktorá sa v slovenskom jazyku vyskytuje najmä v mäkkých kontextoch a má významné miesto v opozícii tvrdých a mäkkých spoluhlások.
Spoluhláska r
Spoluhláska r je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá alveolárna vibrantná spoluhláska. Pri jej artikulácii sa špička jazyka dostáva do kontaktu s alveolárnym výbežkom, pričom sa rozkmitá v dôsledku výdychového prúdu vzduchu. Tento kmitavý pohyb vytvára charakteristický zvuk, typický pre vibranty. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii je stredná, približne 310 ml/s, keďže prúd vzduchu musí byť dostatočne silný na rozkmitanie jazyka. Trvanie výslovnosti r sa pohybuje okolo 100 milisekúnd, čo zodpovedá jej plynulému, sonórnemu charakteru. Celkovo je r artikulačne špecifická a akusticky výrazná hláska, ktorá patrí medzi slovenské sonóry a má významné miesto v slovenskom fonologickom systéme.
Spoluhláska ŕ
Spoluhláska ŕ je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá alveolárna vibrantná spoluhláska s kvantitatívne predĺženým trvaním. Artikulačne sa tvorí rovnako ako hláska r, teda kmitaním špičky jazyka proti alveolárnemu výbežku. Rozdiel spočíva v dlhšom trvaní výslovnosti, ktoré je fonologicky významné. Keďže ide o znelú hlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu je mierne vyššia než pri krátkom r, približne 330 ml/s, a trvanie výslovnosti ŕ sa pohybuje okolo 160 milisekúnd, čo zodpovedá jej kvantitatívne predĺženému charakteru. Celkovo je ŕ artikulačne podobná hláske r, ale kvantitatívne odlíšená, čo má význam v slovenskom fonologickom systéme, najmä v opozícii krátkych a dlhých spoluhlások.
Spoluhláska s
Spoluhláska s je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako neznelá alveolárna úžinová spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu usmerňuje cez úzku štrbinu medzi špičkou jazyka a alveolárnym výbežkom (alveolárna artikulácia), pričom nevzniká vibrácia hlasiviek. Trením vzduchu o artikulačné orgány vzniká šumový zvuk, typický pre štrbinové hlásky. Keďže ide o neznelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti nedochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva tvrdší, menej zvučný charakter. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii s je vysoká, približne 430 ml/s, keďže výdychový prúd prechádza plynulo cez úžinu. Trvanie výslovnosti s sa pohybuje okolo 120 milisekúnd, čo zodpovedá jej trenému, plynulému charakteru. Celkovo je s artikulačne nenáročná, ale akusticky výrazná hláska, ktorá má v slovenskom fonologickom systéme významné miesto, najmä ako neznelý protiklad k znelému páru z.
Spoluhláska š
Spoluhláska š je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako neznelá postalveolárna štrbinová spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu usmerňuje cez úzku štrbinu medzi prednou časťou jazyka a zadnou časťou alveolárneho výbežku, resp. prednou časťou tvrdého podnebia (postalveolárna artikulácia). Nevzniká vibrácia hlasiviek, čo je typické pre neznelé hlásky. Trením vzduchu o artikulačné orgány vzniká šumový zvuk s nižšou frekvenciou než pri hláske s. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii š je približne 440 ml/s, a trvanie výslovnosti sa pohybuje okolo 125 milisekúnd, čo zodpovedá jej trenému charakteru. Celkovo je š artikulačne o niečo náročnejšia než s, ale akusticky výrazná hláska, ktorá má v slovenskom fonologickom systéme stabilné miesto, najmä v kontraste s hláskou ž.
Spoluhláska t
Spoluhláska t je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako neznelá alveolárna explozívna spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu najprv zadrží záverom medzi špičkou jazyka a alveolárnym výbežkom (alveolárna artikulácia), ktoré sa potom rýchlo uvoľnia. Tento náhly pohyb spôsobí výbuchový zvuk, typický pre explozívne hlásky. Keďže ide o neznelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti nedochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva tvrdší, menej zvučný charakter. Vzduch prechádza iba cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii t je približne 200 ml/s, a trvanie výslovnosti sa pohybuje okolo 75 milisekúnd, čo zodpovedá jej krátkemu, impulzívnemu charakteru. Celkovo je t artikulačne jednoduchá, ale akusticky výrazná hláska, ktorá tvorí neznelý protiklad k znelému páru d a má významné miesto v slovenskom fonologickom systéme.
Spoluhláska ť
Spoluhláska ť je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako neznelá palatálna explozívna spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu zadrží záverom medzi strednou časťou jazyka a tvrdým podnebím (palatálna artikulácia), ktoré sa potom rýchlo uvoľnia. Tento explozívny pohyb spôsobí výbuchový zvuk, typický pre plozívne hlásky. Keďže ide o neznelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti nedochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva jemnejší charakter v porovnaní s t. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii ť je približne 205 ml/s a trvanie výslovnosti sa pohybuje okolo 75 milisekúnd, čo zodpovedá jej krátkemu, impulzívnemu charakteru. Celkovo je ť artikulačne náročnejšia než t, ale akusticky jemnejšia hláska, ktorá sa v slovenskom jazyku vyskytuje najmä v mäkkých kontextoch a má významné miesto v opozícii tvrdých a mäkkých spoluhlások.
Spoluhláska v
Spoluhláska v je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá labiodentálna štrbinová spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu usmerňuje cez úzku úžinu medzi spodnou perou a hornými rezákmi (labiodentálna artikulácia), pričom dochádza k trenému kontaktu. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii v je vysoká, približne 410 ml/s, keďže výdychový prúd prechádza plynulo cez štrbinu. Trvanie výslovnosti v sa pohybuje okolo 115 milisekúnd, čo zodpovedá jej trenému, plynulému charakteru. Celkovo je v artikulačne nenáročná, ale akusticky výrazná hláska, ktorá má v slovenskom fonologickom systéme významné miesto, jednak ako sonóra, jednak ako znelý protiklad k neznelému páru f.
Spoluhláska z
Spoluhláska z je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá alveolárna štrbinová spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu usmerňuje cez úzku štrbinu medzi špičkou jazyka a alveolárnym výbežkom (alveolárna artikulácia), pričom vzniká trenie. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii z je približne 420 ml/s, a trvanie výslovnosti sa pohybuje okolo 120 milisekúnd, čo zodpovedá jej trenému charakteru. Celkovo je z artikulačne jednoduchá a akusticky výrazná hláska, ktorá má v slovenskom fonologickom systéme významné miesto, najmä ako znelý protiklad k neznelému páru s.
Spoluhláska ž
Spoluhláska ž je z fonetického hľadiska charakterizovaná ako znelá postalveolárna štrbinová spoluhláska. Pri jej artikulácii sa výdychový prúd vzduchu usmerňuje cez úzku štrbinu medzi prednou časťou jazyka a zadnou časťou alveolárneho výbežku, resp. prednou časťou tvrdého podnebia (postalveolárna artikulácia). Vzniká trenie, ktoré vytvára šumový zvuk s nižšou frekvenciou než pri hláske z. Keďže ide o znelú spoluhlásku, počas jej výslovnosti dochádza k vibrácii hlasiviek, čo jej dodáva zvučnosť. Vzduch prechádza výlučne cez ústnu dutinu — ide o orálnu, nenosovú hlásku. Spotreba vzduchu pri artikulácii ž je približne 430 ml/s, a trvanie výslovnosti sa pohybuje okolo 125 milisekúnd, čo zodpovedá jej trenému charakteru. Celkovo je ž artikulačne o niečo náročnejšia než z, ale akusticky výrazná hláska, ktorá má v slovenskom fonologickom systéme stabilné miesto, najmä v kontraste s neznelým párom š.