JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV

12.1 Konsonantické neutralizácie

Medzi spoluhláskami nastávajú v slovenčine tieto základné typy neutralizácií:

— znelostná neutralizácia,

— neutralizácia protikladu difúznosť/kompaktnosť,

— neutralizácia protikladu sykavosť/nesykavosť,

— neutralizácia protikladu ostrosť/tuposť,

— neutralizácia protikladu záverovosť/úžinovosť.

Znelostná neutralizácia

Podstata znelostnej neutralizácie spočíva v tom, že znelé párové spoluhlásky v určitých fonetických kontextoch strácajú svoju znelosť, zatiaľ čo neznelé párové spoluhlásky ju môžu nadobudnúť — a to v závislosti od zvukového charakteru susednej hlásky. Tento jav je typickým prejavom asimilácie znelosti, pri ktorej dochádza k artikulačnému prispôsobeniu hlások v rámci rečového prúdu. Neutralizácii podliehajú výlučne párové spoluhlásky, no jej realizáciu spôsobujú aj samohlásky, nepárové spoluhlásky a pauza, ktorá sa z fonetického hľadiska správa ako neznelý segment. Znelostná neutralizácia je v slovenčine významným zvukovým javom, ktorý prispieva k plynulosti a efektivite rečového prejavu, no zároveň si vyžaduje ortoepickú pozornosť, najmä v prípadoch, kde môže viesť k významovým posunom.

V slovenčine sa znelostná neutralizácia uskutočňuje na morfematickej hranici, čiže:

— na hranici slov,

— na konci slova pred pauzou,

— na hranici slovných základov v zložených slovách,

— na hranici predpony a koreňa alebo základu slova,

— na hranici koreňa alebo základu slova a odvodzovacej (iba výnimočne aj ohýbacej) prípony.

Neutralizácia nastáva vtedy, keď sa na morfematickej hranici stretne neznelá spoluhláska so znelou (so znelou párovou, nepárovou i samohláskou), alebo keď sa na tomto mieste stretne znelá párová spoluhláska s neznelou či ak po znelej párovej spoluhláske nasleduje pauza. Neutralizácia nastáva:

a) Na hranici dvoch slov

— zmena znelej spoluhlásky na neznelú: Hrad sa zrútil. [hrat‿sa‿zrúťil],

— zmena neznelej spoluhlásky na znelú: Človek bol nervózny. Pes je hladný. Počítač nefunguje. [človeg‿bol‿nervózni; pez‿je‿hladní; počítaǯ‿ňefunguje].

b) Na hranici predpony a základu slova

— zmena znelej spoluhlásky na neznelú: odpustiť [otpustiť],

— zmena neznelej spoluhlásky na znelú: exmanžel [egzmanžel].

c) Na hranici dvoch slovných základov

— zmena znelej spoluhlásky na neznelú: kníhkupec [kňíxkupec],

— zmena neznelej spoluhlásky na znelú: vrtmajster [vr̥dmaĭster].

d) Na hranici základu slova a prípony

— zmena znelej spoluhlásky na neznelú: knižka [kňiška],

— zmena neznelej spoluhlásky na znelú: prosba [prozba].

e) Na konci slova pred pauzou

— zmena znelej spoluhlásky na neznelú: hrad [hrat].

Neutralizácia nastáva aj slovách, ktoré boli kedysi predponové, no dnes ich tak nepociťujeme: avšak, včela, včera, vták, vtedy, odvtedy, dovtedy, vtip, nebezpečenstvo, rozkoš, roztomilý, nádcha, nadchnúť [afšak, fčela, včera, fták, ftedi, otftedi, doftedi, ftip, ňebespečeȵstvo, roskoš, rostomilí, nátxa, natxnúť].

Slová kde, sme a slová so zložkou -kdy vyslovujeme [gďe, zme, bárzgďe, ňigdi].

Slová kto, nikto, hockto vyslovujeme vždy [kto, ňikto, hockto].

Predložky s a k vyslovujeme [z, g], ak nasleduje znelá spoluhláska: [z‿mamou, g‿dubu, zˬvašímˬznámim, zˬančoŭ], v opačnom prípade ako s, k [s‿petrom, k‿továrni]. Pred osobnými zámenami, ktoré sa začínajú Základy spisovnej výslovnosti na s a v sa znelostná asimilácia neuskutočňuje: [s‿ňím, s‿nami, s‿vami, sˬňoŭ, s‿ňimi; k‿ňemu, k‿ňeĭ, k‿nám, k‿vám, k‿ňim].

Neutralizácia protikladu difúznosť/kompaktnosť

Neutralizácia protikladu difúznosť/kompaktnosť je zvukový jav, ktorý v slovenčine nastáva vtedy, keď sa v rečovom prúde vedľa seba vyskytnú difúzne spoluhlásky (konkrétne d, t, n) a ich kompaktné koreláty (ď, ť, ň). Difúzne spoluhlásky sa artikulujú v prednej časti ústnej dutiny (predoďasnové a perné), zatiaľ čo kompaktné vznikajú v zadnejších oblastiach artikulačného priestoru. Tento typ neutralizácie má regresívny charakter, podobne ako znelostná neutralizácia — to znamená, že prvá spoluhláska sa prispôsobuje nasledujúcej. V niektorých prípadoch predchádza tejto artikulačnej adaptácii ešte znelostná neutralizácia. Výsledkom je zjednotenie artikulačných vlastností oboch hlások, čím sa zabezpečuje plynulosť a efektivita rečového prejavu.

Príklady: odťať, oddialiť, denne [o>ťať, o>ďĭaľiť, ďe>ňe].

Neutralizácia protikladu sykavosť/nesykavosť

Vyskytuje sa vtedy, ak sa stretne niektorá z nesykavých spoluhlások t, d, ť, ď s niektorou zo sykavých spoluhlások s, z, c, dz, š, ž, č, ďz. Toto poradie musí byť zachované, lebo ak nasleduje najskôr sykavka, tak asimilácia nenastáva (ctený, sťať…). Výsledkom neutralizácie je zánik nesykavej spoluhlásky a zachovanie sykavej, jej zdvojenie či dokonca zmena na inú sykavku.

Príklady: Čadca, s otcom, odštartovať, predškolský, švédsky [ča>ca, z‿o>com, očtarovať, prečkolskí, švécki]. Zdvojená sykavka vzniká vtedy, ak po skupine t,d, t, ď + sykavka nasleduje znelá hláska (vedci, odsunúť, odseknúť…), nezdvojená, jednoduchá sykavka vtedy, ak nasleduje neznelá hláska (odstúpiť, nadštandardní…). V prvom prípade, teda ak nasleduje znelá hláska, neutralizácia v spisovnej slovenčine môže, no nemusí prebehnúť. Spisovné sú obe podoby výslovnosti, napr. odšumieť [o>čumĭeť/otšumĭeť].

d) Neutralizácia protikladu ostrosť/tuposť

Je v slovenčine zriedkavá a vzniká, ak po ostrej spoluhláske n nasleduje tupá spoluhláska b. Tupé sú všetky spoluhlásky, ktoré vznikajú na okrajoch ústnej dutiny (perné, mäkkopodnebné a hrtanová spoluhláska h), ostré sú všetky ostatné — vznikajú v strednej časti ústnej dutiny. Príklady: hanba, ženba, klenba [hamba, žemba, kľemba].

e) Neutralizácia protikladu záverovosť/úžinovosť

Nastáva vtedy, ak sa bezprostredne za sebou stretnú záverová (c, dz, č, dž) a úžinová sykavka (s, š). Toto poradie musí byť zachované. Výsledkom neutralizácie je vznik inej sykavky alebo zdvojenie pôvodnej. Platia tu rovnaké pravidlá ako pri neutralizácii protikladu kompaktnosť/difúznosť. Zdvojená sykavka vzniká vtedy, ak nasleduje znelá hláska (väčší, väčšmi, zväčša), nezdvojená, jednoduchá sykavka vtedy, ak nasleduje neznelá hláska (prievidzský, kambodžský, dedičstvo).

Príklady: väčší, prievidzský [ve>čí, prĭevickí].