ZÁKLADY PEDAGOGIKY
Subjekty a činitele výchovy
Kľúčové slová
Žiak, edukant, vonkajšie a vnútorné činitele formovania osobnosti, štýl učenia sa, teórie rozvoja osobnosti, učiteľ, vychovávateľ, edukátor, pedeutológia, kvalifikačné požiadavky, typológia osobnosti učiteľa, požiadavky kladené na osobnosť učiteľa, vyučovací štýl učiteľa, výchovný štýl, profesijné kompetencie učiteľa, profesijný štandard, etický kódex pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
Ako nám je už známe, výchova je proces bipolárny ( = dvojpólový), do ktorého vstupujú dva základné činitele, resp. subjekty, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a spolu interagujú. Na jednej strane je to edukátor a na strane druhej edukant.
V tradičnom, herbartovskom modeli výučby bol žiak (edukant) do značnej miery považovaný za objekt učiteľovho (edukátorovho) pôsobenia. V súčasnosti zaraďujeme žiaka k aktívnym činiteľom výučby a uvedomujeme si, že trvalé vedomosti, zručnosti a hodnotové orientácie si môže osvojiť iba vlastným úsilím (Kostelník, 2009).
Edukátor (pojem definovaný v kap. 2.2) pokrýva všeobecne učiteľov, ale aj iných ľudí, ktorí realizujú edukačné procesy aj mimo školského prostredia. Môžeme ich rozdeliť do dvoch skupín:
1) neprofesionálni edukátori – vychovávajú živelne, neorganizovane a nepriamo (rodina, priatelia)
2) profesionálni edukátori – realizujú výchovu cieľavedome, organizovane a plánovite (učitelia, inštruktori, pedagógovia v nápravných zariadeniach,… = pedagogickí zamestnanci).
Edukantom je každý človek, ktorý sa v priebehu edukačného procesu učí, alebo pod vplyvom edukátora mení svoje správanie, čiže tiež je to široký pojem, ktorý zahŕňa rôzne ďalšie podkategórie účastníkov výchovy a vzdelávania (žiak, vychovávaný,….).
Na oba tieto subjekty vplývajú rôzne činitele, ktoré determinujú ich vlastnú osobnosť, ale v konečnom dôsledku aj to ako bude prebiehať výchovno-vzdelávací proces a aké budú jeho výsledky.