ZÁKLADY PEDAGOGIKY

Dôležitosť vyváženého pôsobenia súčasne vnútorných aj vonkajších činiteľov a výchovy na rozvoj osobnosti možno dokladovať aj na príklade tzv. „vlčích detí“. Pojem „vlčie deti“ je zaužívaný predovšetkým v sociológii a psychológii. Označenie sa vzťahuje na deti, ktoré žili v extrémnych podmienkach sociálnej izolácie, bez kontaktu s ľuďmi. V minulosti ale názvom „vlčie deti“ boli skutočne označované deti vyrastajúce spoločne s vlkmi, alebo inými zvieratami. Viaceré prípady detí odchovaných vlkmi, či inou zverou sa odohrali nielen v mytológii. Z ostatných dvoch storočí boli zaznamenané vierohodné prípady takýchto detí. Deti skutočne žili spolu so zvieratami, kým ich nenašli ľudia a pokúsili sa ich civilizovať. Neboli však schopné prispôsobiť svoje správanie ľudskej spoločnosti a po krátkom čase spravidla zomreli. Deti, ktoré boli v ranom veku stratené a prežili niekoľko rokov medzi zvieratami, sa po objavení už nikdy nenaučili rozprávať, hoci sluch mali v poriadku. Pre vývin reči existuje kritické obdobie (Fontana, 2003). Ak sa človek nenaučí v ranom období do 8 – 9 roku života rozprávať, nenaučí sa to nikdy. Dôkazom sú práve vlčie deti.

Známe sú napr. správy o indických sestrách Amala a Kamala, nájdených v roku 1920. Sestry boli nájdené vo vlčom brlohu, behali po štyroch, vrčali, cerili zuby a vydávali škreky. Mladšia Amala zomrela asi po roku života v útulku. Kamala sa po ôsmich rokoch začala dorozumievať jednoduchými vetami, naučila sa chodiť vzpriamene, obliekať sa, jesť zmiešanú stravu, ale v roku 1929 tiež zomrela. Osud kalifornského týraného dievčatka Genie sa tiež zmenil po tom, čo sa jej v roku 1970 podarilo utiecť od tyranského otca, ktorý ju držal izolovanú v zajatí. Od svojich 20 mesiacov života až do 13 rokov sa dieťa nedostalo medzi ľudí a dievča nemalo ľudské správanie, nebola schopná stáť ani behať, postupne sa však naučila jesť, osvojila si hygienické návyky a nechala sa obliekať. Jazyk však nikdy nezvládla lepšie, než na úrovni troj až štvorročného dieťaťa (Svobodová, Šmahelová, 2007). Uvedené prípady sú iba ilustráciou príbehov vlčích detí, keďže podobných zdokumentovaných prípadov bolo v histórii viacero.

V každom z prípadov vlčích detí psychológovia potvrdili nízku mentálnu úroveň. Zmeškané šance v socializácii postihujú duševnú i telesnú stránku a znižujú vek, akého sa tieto deti dožívajú. Keď sú takéto deti „vytrhnuté“ zo svojho zvieracieho prostredia, často nevydržia šok z nového okolia a zakrátko umierajú.

Iným príkladom dôležitosti vzájomného pôsobenia podnetného prostredia a vnútornej determinácie môžu byť príbehy talentovaných, geniálnych tzv. zázračných detí. Typickým príkladom zázračného dieťaťa býva uvádzaný W. A. Mozart, ktorý hral na husliach a klavíri už ako trojročný. Keď mal šesť rokov, spolu s otcom a so sestrou Máriou Annou (ktorá bola tiež už ako osemročná klavírnou virtuózkou) sa vydali na dlhé turné po Európe. Bol by však Mozart geniálnym hudobníkom a skladateľom ak by sa nenarodil do rodiny otca Johanna Georga Leopolda Mozarta, takisto skvelého hudobníka?

Podobne je tomu aj pri iných vrodených vlohách, kde napríklad pri pohybovom talente je nevyhnutný aj premyslený a správny tréning k dosiahnutiu svetových rekordov. Na druhej strane keby nám ktokoľvek poskytol akýkoľvek tréning, väčšina z nás by nebola schopná tento rekord prekonať, pretože sme k tomu nezdedili potrebnú fyziológiu (Fontana, 2003).

Nech už ide o deti nadané akoukoľvek vrodenou vlohou, pokiaľ im prostredie, v ktorom vyrastajú neposkytne nevyhnutné podmienky na jej rozvoj, je im táto vloha málo platná. Väčšina ľudí sa snaží dosiahnuť dokonalosť vo svojej profesionálnej oblasti – niektorí dosahujú vrchol svojej kariéry v dospelosti, ale iní sú natoľko talentovaní, že v detstve niekedy prevyšujú dospelých. Podľa dlhoročných výskumov sa 1 % až 5 % detí na celom svete rodí s vlohami génia, ale len stotina nadaných sa im darí prejavovať do dospelosti. Dôvody spočívajú v množstve ďalších činiteľov, ktoré v priebehu vývinu jednotlivca na neho vplývajú (napr. motivácia, vôľa, sociálne prostredie, materiálne zabezpečenie, vplyv výchovných inštitúcií apod.).  Príklady neobvyklých prípadov v populácii, ku ktorým „zázračné deti“ patria by neexistovali bez významnej podpory celej spoločnosti, ktorá sa podieľa na rozvoji génia.