ZÁKLADY PEDAGOGIKY
Výchovné prostredie a základné výchovno-vzdelávacie inštitúcie
Kľúčové slová
Druhy výchovného prostredia, rodina, funkcie rodiny, typy rodín, štýly výchovy, determinanty rodinnej výchovy, pedagogika rodinnej výchovy, škola, funkcie školy, školský systém, klasifikácia stupňov vzdelania ISCED, školská pedagogika, voľný čas, funkcie voľného času, zariadenia výchovy vo voľnom čase, pedagogika voľného času.
Človek sa vyvíja pod vplyvom vnútorných síl a súčasne je formovaný aj vonkajším prostredím. Pri výchove a vzdelávaní majú dôležitú úlohu rôzne typy prostredia – sociálne prostredie (rodinné, školské, lokálne, skupinové, pracovné a voľnočasové) a sociálne vzťahy (medzi rodičmi a deťmi, učiteľmi a žiakmi, spolužiakmi, vrstovníkmi, vedením školy a učiteľmi, učiteľmi a rodičmi a i.). Sociálnymi vzťahmi a vplyvom sociálneho prostredia na výchovu a vzdelávanie sa zaoberá sociálna pedagogika. V užšom zmysle je sociálna pedagogika orientovaná na pedagogické ovplyvňovanie sociálne problémových jedincov (Švarcová, 2005).
Výchovné prostredie je prostredie, v ktorom sa uskutočňujú výchovné procesy, kde sa realizuje riadený proces učenia (v pedagogike sa používa i novšie označenie edukačné prostredie – bližšie pozri kap. 2.2). Poznáme niekoľko druhov výchovného prostredia, ako napr. rodinné prostredie, školské prostredie, skupinové formálne, skupinové neformálne, profesné, zdravotnícke, športové, vojenské, náboženské apod. Spomenuté jednotlivé typy prostredí sa líšia v obsahu, forme a intenzite výchovných procesov (Baláčková, Černáková, 2009).
Prostredie má popri dedičnosti, výchove a sebautváraní nezastupiteľné miesto pri formovaní osobnosti. Primárne miesto má vo výchove rodinné prostredie. Sekundárnym prostredím, ktoré zabezpečuje deťom vzdelávanie i výchovu a plní ďalšie dôležité funkcie je školské prostredie (Bakošová, 2005). Okrem rodinného a školského prostredia významnou mierou ovplyvňuje rozvoj osobnosti prostredie výchovy vo voľnom čase a rôzne inštitúcie, v ktorých prebieha výchova.