JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV
11. SUPRASEGMENTÁLNE JAVY
11.1 Charakteristika suprasegmentálnych javov
Suprasegmentálne javy predstavujú významnú zložku zvukovej roviny jazyka, ktorá presahuje rámec jednotlivých segmentov reči, teda hlások, slabík, taktov a vetných úsekov. Ide o fonetické a fonologické fenomény, ktoré sa realizujú nad úrovňou segmentov a ovplyvňujú rytmus, intonáciu, prízvuk, tempo či pauzovanie v hovorenom prejave. Tieto javy zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní prirodzenej a zrozumiteľnej výslovnosti, ako aj pri vyjadrovaní pragmatických a emocionálnych aspektov komunikácie. V slovenskom jazyku sú suprasegmentálne javy predmetom výskumu najmä v rámci ortoepie a fonetiky, pričom ich správne uplatňovanie je nevyhnutné pre dodržiavanie zvukovej normy spisovného jazyka. Prízvuková dominancia prvej slabiky, kvantita vokálov a konsonantov, ako aj intonačné kontúry viet sú príkladmi suprasegmentálnych prvkov, ktoré majú systémový charakter a podliehajú jazykovým pravidlám. Ich analýza si vyžaduje interdisciplinárny prístup, zahŕňajúci poznatky z fonológie, syntaxe, pragmatiky a psycholingvistiky. V tejto kapitole sa zameriame na jednotlivé typy suprasegmentálnych javov, ich funkcie a normatívne aspekty v kontexte slovenského jazykového systému.
Ako už bolo spomenuté, na rozdiel od segmentálnych javov suprasegmentálne javy nevznikajú artikulačnou činnosťou, sú dané istou moduláciou hlasu a vnímame ich minimálne až v rámci slabiky; preto sa slabika považuje za základnú jednotku súvislej reči. Artikulačný prúd (a v rámci neho segmentálne javy) sa môže modifikovať trojako: časovo, silovo a tónovo; niekedy sa hovorí aj o kvalitatívnej hlasovej modulácii — ide o zafarbenie hlasu — timbre.
- Silovo modulujú reč intenzita hlasu, prízvuk, dôraz .
- Časovo modulujú reč pauza, tempo a rytmus.
- Tónovo moduluje reč najmä melódia.