JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV

11.3 Časová modulácia reči

Pauza (prestávka)

Prestávka je prerušenie hlasového prúdu a artikulačného procesu na časovo pozorovateľný interval, počas ktorého nedochádza k produkcii žiadneho zvuku. Prestávka spravidla neslúži na oddelenie jednotlivých slov, ale na delimitáciu väčších výpovedných celkov, ako sú vetné úseky, vety, odseky či kapitoly. V tomto zmysle plní významnú delimitačnú funkciu — napomáha integrácii jazykových jednotiek do vyšších komunikačných celkov a zároveň ich od seba oddeľuje. Funkcia prestávky má svoj ekvivalent v grafickej rovine jazyka, konkrétne v interpunkčných znamienkach, ktoré signalizujú pauzu (napr. bodka, čiarka, otáznik, výkričník, pomlčka, tri bodky, bodkočiarka). Pauza sa však môže vyskytnúť aj v prípadoch, kde interpunkčné znamienka absentujú — napríklad pri viacnásobných vetných členoch spojených spojkou alebo pri zlučovacích súvetiach bez čiarky. Dĺžka prestávky by mala korešpondovať s rozsahom textovej jednotky, ktorú oddeľuje — čím väčšia jednotka, tým dlhšia prestávka.

Druhy prestávok v rečovom prejave možno klasifikovať podľa ich funkcie a príčin vzniku takto:

a) Fyziologická prestávka. Vzniká z biologickej potreby doplniť vzduch v pľúcach, ktorý slúži ako základný fyzikálny materiál na tvorbu hlások. Je nevyhnutnou súčasťou prirodzeného rečového procesu a jej správne načasovanie je kľúčové pre plynulosť komunikácie.

b) Logická prestávka. Predstavuje jazykovo motivované prerušenie rečového prúdu, ktorého cieľom je oddeliť relatívne samostatné a významovo ucelené výpovedné jednotky, ako sú vetné úseky či celé vety. Plní významnú štruktúrovaciu a delimitačnú funkciu v rámci výstavby výpovede.

c) Umelecká (štylistická, dramatická) prestávka. Slúži ako štylistický prostriedok, ktorým sa prostredníctvom ticha (pauzy) dosahuje dramatický efekt, zvýrazňuje sa emocionálne napätie alebo sa navodzuje očakávanie. Je typická najmä pre umelecký a rétorický jazyk.

Správne načasovanie fyziologických prestávok — ideálne v súlade s logickými členením výpovede — je mimoriadne dôležité pre efektívnu komunikáciu. Nesprávne umiestnené pauzy môžu narušiť významovú štruktúru výpovede a spôsobiť komunikačné nedorozumenia. Miesta logických prestávok sú na hraniciach samostatných viet, na hranici viet v súvetiach, vo viacnásobnom vetnom člene (treba pripomenúť, že dvojčlenné viacnásobné vetné členy sa pauzou väčšinou neoddeľujú), na hraniciach vsuvky (parentézy), pri osloveniach a citoslovciach, pred pripojeným vetným členom,  vo vetách s priamou rečou, na mieste prerušenej alebo nedokončenej výpovede, na hranici vytýčeného vetného člena.

Tempo reči

Tempo je suprasegmentálny jazykový jav, ktorý súvisí s rýchlosťou artikulácie jednotlivých hlások, slabík, slov, respektíve s dynamikou rečového prejavu ako celku. O tempe ako o suprasegmentálnom jave možno hovoriť len vtedy, ak je jeho využitie funkčne motivované — napríklad v športovej reportáži, kde je charakteristické rýchle tempo, alebo v patetickej pohrebnej reči, kde prevláda pomalé tempo. Obsahovo náročnejší prejav si spravidla vyžaduje pomalšie tempo, aby sa zabezpečila zrozumiteľnosť výpovede pre poslucháča. S poklesom tempa sa zároveň zvyšuje frekvencia výskytu prestávok. Tempo reči je determinované viacerými faktormi: individuálnymi artikulačnými návykmi hovoriaceho, typom a obsahom výpovede, ako aj percepčnými schopnosťami adresáta.

Z hľadiska členenia možno rozlíšiť:

• celkové tempo (rýchlosť prejavu ako celku),
• úsekové tempo (rýchlosť v rámci úseku výpovede),
• vetné tempo (tempo jednotlivých viet),
• slovné tempo (tempo výslovnosti jednotlivých slov).