JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV
11.4 Tónová modulácia reči
Melódia
Ako uvádza Á. Kráľ (1988, s. 172), melódia vety je pohyb, zmena a vlnenie tónovej zložky reči. Je to zmena výšky hlasu pri reči (zmena rýchlosti kmitania hlasiviek) čiže časový priebeh výšky hlasu. Melódia sa vyznačuje kĺzavosťou, čím sa líši od hudobných tónov a spevu. Najväčší melodický pohyb býva najčastejšie na jadrovej časti výpovede. Tento melodický úsek sa volá melodéma. Podľa druhu melodémy rozlišujeme oznámenia, otázky, výzvy, zvolania…
a) Klesavá melódia (konkluzívna kadencia)
Uspokojivá končiaca melódia, označovaná aj ako konkluzívna kadencia, je charakteristická pre jednoduché ukončené vety, ktoré nevyžadujú ďalšie doplnenie. Vyskytuje sa najmä v oznamovacích, zvolacích, želacích vetách a v dopĺňacích otázkach. Táto kadencia signalizuje záver výpovede a prispieva k jej komunikačnej uzavretosti. V dopĺňacích otázkach je interrogatívny, teda opytovací charakter výpovede jednoznačne vyjadrený použitím opytovacích zámen (napr. kto, čo, kde, prečo, kedy, aký), a preto nie je potrebné uplatniť stúpavú intonáciu, ktorá je typická pre zisťovacie otázky. Končiaca melódia v týchto prípadoch zostáva klesavá, čím sa zachováva prirodzený rytmus a intonačná logika výpovede.
Príklady: Dnes je krásne počasie. Stretneme sa o tretej popoludní. Na stole leží otvorená kniha. Aký nádherný výhľad! To je ale prekvapenie! Pozor, auto! Nech sa ti darí. Kiežby už prišla jar. Prajem ti veľa šťastia. Kto ti to povedal? Kde býva tvoja sestra? Prečo si tam nešiel? Kedy sa to stalo?
b) Neuspokojivá končiaca melódia čiže antikadencia
Neuspokojivá končiaca melódia, označovaná ako antikadencia, je charakteristická pre zisťovacie otázky, teda opytovacie vety, ktoré neobsahujú opytovacie zámená. Ide o otázky, na ktoré možno odpovedať jednoducho „áno“ alebo „nie“. Z hľadiska gramatickej štruktúry sa tieto vety často nelíšia od oznamovacích viet, a preto sa ich interrogatívny charakter signalizuje výlučne prozodickými prostriedkami — konkrétne antikadenciou.
Intonačný priebeh antikadencie je typický tým, že melódia najprv mierne klesá, na konci vety prudko stúpa a následne opäť mierne klesne. Tento pohyb sa realizuje v závislosti od dĺžky slova:
- pri jednoslabičných slovách sa intonačný pohyb uskutočňuje kĺzavo (Ty?),
- pri dvojslabičných slovách medzi druhou a prvou slabikou od konca,
- pri troj- a viacslabičných slovách medzi druhou a treťou slabikou od konca.
V citovo zafarbených zisťovacích otázkach, ako aj v otázkach vyjadrujúcich hodnotiaci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede alebo k adresátovi, sa vyskytuje široké spektrum melodických variantov. Tieto varianty môžu vyjadrovať neistotu, pochybnosť, začudovanie, prekvapenie, iróniu, odmietanie či hnev. Pokiaľ sú takéto intonačné modifikácie funkčne motivované, považujú sa za ortoepicky správne. V prípade, že sú použité nefunkčne alebo nevhodne, hodnotia sa ako ortoepické chyby.
Príklady: Prídeš dnes večer? Bude to hotové do zajtra? Máš čas poobede? Pôjdeme autom? On to naozaj povedal?
c) Neuspokojivá nekončiaca melódia (semikadencia)
Neuspokojivá nekončiaca melódia, označovaná ako semikadencia (polokadencia), plní v rečovom prejave špecifickú jazykovú funkciu: signalizuje relatívnu samostatnosť predchádzajúceho vetného úseku, pričom zároveň vyvoláva očakávanie pokračovania výpovede. Ide o intonačný prostriedok, ktorý naznačuje, že myšlienka ešte nebola ukončená a bude ďalej rozvíjaná. Semikadencia sa uplatňuje najmä pri spájaní viet v rámci súvetí — či už podraďovacích, alebo priraďovacích — a slúži ako zvukový signál toho, že jednotlivé výpovedné jednotky tvoria významový celok.
Zhrnutie kľúčových pojmov ku kapitole:
ÚLOHY A CVIČENIA 4
1. Určte hlavné a vedľajšie prízvuky v nasledujúcej ukážke (Jozef Gregor Tajovský — Aby odvykali):
Včera podvečer videl som, ako až traja (dve ženy a chlap) viedli jedného opitého. A ani by som to tu nespomínal, keby mi nebolo bývalo ľúto toho opitého. Vždy mi je ľúto, keď človek umrie, alebo keď sa premení — na hoviadko. Každý ho znevažuje, ešte len aj ten židák, u ktorého sa opil. Lebo keď sa opitému rozviaže trocha jazyk, vyhodí ho von, ak nepríde preňho mať, žena alebo svokra a nasilu nevytiahnu ho z krčmy: keď nejde ináč, aj za vlasy.
A to mi je ľúto, lebo potom nás znevažujú, že vraj keď dáš Slovákovi za groš tej pálenky, môžeš mu aj remence párať z chrbta, o nič nedbá.
2. Vyhľadajte v texte skupiny príkloniek a predkloniek a určte, ktoré sú prízvučné.
Sedeli sme na terase a debatovali o tom, čo by sme si dali na obed. „Zajedol by som si,“ povedal Jožo, keď mu začalo škvŕkať v bruchu. Katka sa zamyslene pozrela na menu: „Ak by sa s tým dalo niečo robiť, vzala by som si to tofu, ale takto si asi dám len hranolky.“ Miro sa usmial: „Dal by som si teda aj ja, keď už všetci niečo objednávate.“ Vtom zazvonil telefón. „Prišiel by si za nami?“ spýtal sa Jožo do mobilu. „Sedíme tu pri fontáne.“
Keď sme dojedli a čašník nám priniesol účet, Jožo zahlásil: „Keď sa to stane, že raz budeme mať všetci peniaze naraz, dáme si kofolu aj s rumom!“ Všetci sme sa zasmiali a prikývli.
3. Rozdeľte sa do dvojíc a čítajte nasledujúcu ukážku. Rozlišujte medzi dopĺňacími a zisťovacími otázkami a používajte správnu melódiu:
Učiteľ: Dobrý deň, Martin. Pripravil si si prezentáciu na dnešnú hodinu?
Žiak: Áno, pán učiteľ, mám ju hotovú.
Učiteľ: Výborne. O čom budeš hovoriť?
Žiak: O vývoji slovenského jazyka od Bernoláka po súčasnosť.
Učiteľ: Zaujímavá téma. Ktoré obdobie si spracoval najpodrobnejšie?
Žiak: Najviac som sa venoval štúrovskej slovenčine.
Učiteľ: Prečo práve tomuto obdobiu?
Žiak: Lebo tam došlo k zásadnej kodifikácii jazyka a ovplyvnilo to ďalší vývoj.
Učiteľ: Použil si aj nejaké ukážky z dobových textov?
Žiak: Áno, citoval som Štúra aj Hurbana.
Učiteľ: Máš pripravené aj vizuálne pomôcky?
Žiak: Mám prezentáciu v PowerPointe, môžem ju premietnuť.
Učiteľ: Dobre. Koľko času budeš potrebovať?
Žiak: Asi desať minút.
Učiteľ: Stihneš to do konca hodiny?
Žiak: Určite áno.
Učiteľ: Tak začni, som zvedavý. A ostatní počúvajte pozorne — budeme sa k tomu ešte vracať.