Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Námestie J. Herdu 577/2

917 01 Trnava

+421 33 5565 221

Sekretariát

JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV

3. PÍSANIE I/Í, Y/Ý

Krátka a dlhá samohláska i, í sa označuje v písme dvojakými písmenami i/í a y/ý, ktoré vyslovujeme rovnako. Písmená i/í sa používajú častejšie ako písmená y/ý. Písmená i/í aj y/ý sa píšu aj v domácich slovách, aj v slovách cudzieho pôvodu.

3.1 Písanie i/y v domácich slovách

PÍSANIE I/Ý V KORENI DOMÁCICH SLOV:

y/ý píšeme po tvrdých spoluhláskach d, t, n, l, k, g, h, ch (okrem slova pijatika, zvukomalebných slov, napr. kikiríkať, chichotať sa, či niektorých vlastných mien, napr. Dinka), napr. dyňa, tyč, Nýrovce, vplyv, kývať, burgyňa, hynúť, chytať;

i/í píšeme po mäkkých spoluhláskach ď, ť, ň, ľ, č, dž, ž, š, c, dz, j, napr. život, čítať;

i/í píšeme obyčajne po spoluhláskach b, p, v, m, r, z, s, no niekedy píšeme aj y/ý v tzv. vybraných slovách;

Poznámka

Y/ý sa píše po obojakých spoluhláskach v týchto vybraných slovách:

po b: by, aby, býk, býčí, byvol, byľ, bylina, bystrý, bystrina, Bystrica, Bytča, byť (existovať), živobytie, bytosť, bytostný, bývalý, bývať, obývať, obyvateľ, prebývať, bydlo (bývanie), bydlisko, byt, obytný, príbytok, dobyť (zmocniť sa), vydobyť, výdobytok, dobývať, dobýjať (zmocňovať sa), dobytok, nábytok, zbytočný, nadbytočný, prebytok, úbytok, odbyt, neodbytný, prvobytný, kobyla, obyčaj, obyčajný;

po p: pýcha, pýšiť sa, pyšnieť, pyšný, prepych, pykať, pýr, pýriť sa, pysk (papuľa), pyskatý, pyštek, pýtať sa, spýtať sa, spytovať sa, opytovať sa, dopyt, pytliak, kopyto;

po m: my (tvar zámena), mykať, myknúť, zamykať, odmykať, pomykov, mýliť sa, mylný, omyl, myslieť, myšlienka, myseľ, premýšľať, zmysel, úmysel, výmysel, priemysel, mys, myš, umyť, umývať, pomyje, mydlo, Myjava, mýto, mýtnik, čmýriť sa, hmýriť sa, hmyz, smyk, priesmyk, šmýkať sa, šmyknúť sa, šmyk, šmykľavka, žmýkať;

po r: ryba, rybník, rybina, ryčať, ryk, rýdzi, rýdzik, ryha, rýchly, rýchlik, zrýchliť, zrýchľovať, rys, rysovať, ryšavý, ryť (rozrušovať povrch), rozrývať, rýľ, úryvok, poryv, brýzgať, hrýzť, koryto, korytnačka, Korytnica, kryť, skryť, pokryť, pokrývka, prikryť, prikrývka, skrýša, úkryt, kryha, prýštiť, strýko, strýc, stryná, trýzniť, tryzna, trysk, varyto, rým, rýmovať sa, rýpať, rytier, ryža, bryndza, Torysa;

po v: vy (tvar zámena), vykať, vydra, vyhňa, výr, výskať, výskot, vysoký, výška, výšina, Vyšehrad, vyše, vyť, zavýjať, vyžla, zvýšiť sa, zvyšovať, zvyšok, zvyk, zvykať, zvyknúť, zvyčajný, návyk;

po z: jazyk, jazyčný, jazyčnica, jazylka, nazývať, pozývať, vyzývať, prezývať, vyzývať, vzývať, ozývať sa, prizývať;

po s: sychravý, syčať, sykať (vydávať zvuk), sykavý, sykot, sýkorka, syn, sypať, sýpka, osýpky, sypký, syr, syrovník, syseľ, sýty, nasýtiť, nenásytný, vysychať.

y/ý píšeme v imperatíve slovies a ich odvodenín: umyť, ryť, skryť, napr. umy, ry, prikry.

PÍSANIE Y/Ý V PREDPONÁCH A PRÍPONÁCH DOMÁCICH SLOV:

v podstatných menách:

— prípon -yňa/-kyňa, napr. bohyňa, umelkyňa;

— prípon vzoru dub (N, A pl.) a žena (G sg., A, N pl.), napr. nosy, pančuchy;

Porovnanie

Vzor žena je jediným vzorom, v ktorom píšeme -y. V ostatných vzoroch píšeme vždy i/í.

Vzor dub je jediným vzorom mužských podst. m., v ktorom píšeme -y, napr. hotely, holuby.

Poznámka

Slová ž. r. zak. na r, ť môžu patriť do vzoru dlaň, napr. neter, sieť, a iné do vzoru kosť, napr. zver, pleť. Niektoré však majú zmiešané skloňovanie, napr. chuť — sg. vzor kosť (bez chuti) a pl. vzor dlaň (dve chute). Prípadne sa pri nich vyskytujú dvojtvary, napr. v G pl. tváre/tvári.

Slová m. r. zak. na spoluhlásky r, l sa niekedy skloňujú podľa vzoru dub alebo stroj a niekedy majú zložené skloňovanie, napr. klavír — sg. vzor stroj (na klavíri) a v pl. vzor dub. Tieto slová v praxi spôsobujú používateľom problémy predovšetkým v L sg. a N pl., ktorými sa vzory dub a stroj líšia. V prípade neistoty pri tvorení tvarov sa odporúča použiť Pravidlá slovenského pravopisu (2013), napr. na slovníkovom portáli https://slovnik.juls.savba.sk/.

Porovnanie

Zvieracie podstatné mená sa skloňujú v sg. podľa vzoru chlap, ale v pl. podľa vzoru dub a stroj (podľa zakončenia), napr. kapry, medvede.

Výnimkou sú slová vták, vlk a pes, tieto slová skloňujeme v pl. dvojako, podľa vzoru chlap aj dub: tie psy/tí psi, tie vlky/tí vlci, tie vtáky/tí vtáci.

Ak sa zvieracie podst. m. použije na označenie osoby v zosobnení (v metafore, nadávke), skloňujeme ich podľa vzoru chlap aj v pl., napr. bažanti (začiatočníci), Ste hlúpi somári!

Ak sa zvieracie podst. m. použije v prirovnaní, skloňuje sa ako neživotné, napr. ste tvrdohlaví ako barany.

Poznámka

Niektoré podst. m. sa neskloňujú vôbec, napr. ak je zakončenie veľmi odlišné od slovenského vzoru, napr. atašé, menu, lady, želé.

v prídavných menách:

— prípon vzoru pekný (okrem N pl.), napr. bosý, mladým, skúpych;

— prípon otcov (matkin), napr. otcovým, matkinými;

— prípon slova rád v platnosti príslovky (N pl. ž. r.  a  s. r.), napr. mamy a deti sú rady;

Porovnanie

Vlastnostné prídavné mená (aký?, aká?, aké?) vyjadrujú vlastnosť podst. m. a skloňujeme ich podľa vzorov pekný (pred príponou je tvrdá alebo obojaká spoluhláska), napr. železný, dobrý, a cudzí (pred príponou je mäkká spoluhláska), napr. svieži.

Privlastňovacie prídavné mená (čí?, čia?, čie?) vyjadrujú vlastnícky, rodinný vzťah a príslušnosť k inej veci, skloňujeme ich podľa vzoru otcov (matkin), napr. bratov, žiačkin.

Živočíšne prídavné mená vyjadrujú príslušnosť podst. m. k zvieraciemu druhu a skloňujeme ich podľa vzoru páví, napr. líščí.

v zámenách:

on (ony), sám (samy) v N pl. neživotného m. r., ž. r.  a  s. r., napr. deti sú samy, jedny ženy;

Porovnanie

Význam zámena sám (sama, samo, sami/samy) značí osamotenosť, to, že je niekto/niečo oddelený/oddelené od skupiny, čiže bez niekoho, bez niečoho.

Význam vymedzovacieho zámena samý (samá, samé, samý) značí výlučnosť, originálnosť alebo jedinečnosť druhu, resp. význam číry, čistý, iba.

Poznámka

Prípony v privlastňovacích zámenách sú krátke, len v I sg. m. r.I sg. s. r. je dlhé , napr. mojím mužom, mojím perom.

v číslovkách:

radových, ktoré skloňujeme podľa vzoru pekný, napr. prvý, druhý;

jeden (jedny) v N pl. neživotného m. r., ž. r.  a  s. r., napr. jedny ženy a deti, jedny kvety;

v ostatných slovných druhoch:

— v predpone vy-/vý-, napr. vyhlásenie, výber, vyhrať;

— v príslovkách v príponách y, -ky, napr. otrocky, pomaly.

PÍSANIE I/Í V PRÍPONÁCH DOMÁCICH SLOV: v podstatných menách: — mužských životných vo všetkých pádových príponách, napr. chlapi, chlapmi;

Poznámka

V pádových príponách p. m.  ž. r. takmer vždy píšeme i/í (vzory ulica, dlaň, kosť).

— v L sg., napr. pri večeri, na klavíri, v tuneli;

— v G pl. s príponou -í, napr. morí, večerí;

— v I pl. s príponami -mi/-ami, napr. chlapmi, kosťami;

v prídavných menách:

— v príponách vzoru páví a cudzí, napr. rýdzi, včelí;

— v prípone -in, -ina, -ino privlastňovacích príd. m., napr. matkin, matkina, matkino;

Poznámka

V N pl. životných tvarov príd. m.  m. r.  vzoru pekný vždy píšeme i/í, napr. milí ľudia.

v zámenách:

— v zmiešanej skupine nadobúda zámeno mužský gramatický rod, používa sa oni, jedni, napr. jedni študenti;

v číslovkách:

— v základných, napr. po siedmich dňoch začalo pršať;

— v radových (vzor cudzí), napr. tretí, tisíci;

v slovesách:

— v kmeňových príponách a v zakončení všetkých slovesných tvarov (okrem trpného príčastia nahnevaný), napr. robil, vypi, zavri.