JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV
6.3 Pomlčka a spojovník
Pomlčka má vyčleňovaciu a pripájaciu funkciu; naznačuje väčšiu prestávku v reči, ktorá od seba výrazne oddeľuje časti prehovoru na úrovni vety. Spojovník sa používa na spájanie slov alebo ich častí.
Porovnanie
Spojovník (–) je kratší a z oboch strán sa od textu neoddeľuje medzerami (typografia vo Windowse je pre spojovník Alt + 0150).
Pomlčka (—) je dlhšia a z oboch strán sa od textu oddeľuje medzerami (typografia vo Windowse je pre pomlčku Alt + 0151).
Pomlčka sa píše:
— vo vete s menným prísudkom namiesto sponového slovesa (napr. v reklamných sloganoch, heslách či nápisoch), napr. Mladosť — radosť, staroba — choroba.;
— ako dôraz pred neočakávaným, prekvapujúcim záverom, napr. Kto nepozná Tatry — nepozná Slovensko.;
— pred vetou, ktorá vysvetľuje predchádzajúcu vetu, napr. Koloniálne rozdelenie krajín zabrzdilo až zahatalo prirodzený vývoj formovania národov — koloniálne štáty vznikli bez zreteľa na etnické zloženie obyvateľstva.;
Poznámka
Pomlčku môže nahradiť bodkočiarka alebo aj bodka a po nej sa bude písať nová veta s veľkým písmenom na začiatku vety.
— v neukončenej alebo prerušenej výpovedi, napr. Ešte by bolo jedno riešenie —;
Poznámka
Pomlčku môže nahradiť interpunkčné znamienko tri bodky.
— pri oddeľovaní vsuviek a zložitých prístavkov, vytýčených vetných členov, napr. Ja mám inú prioritu — doštudovať.;
Poznámka
Pomlčku môže nahradiť aj čiarka.
Alebo ak je vsuvka, prístavkom na konci hlavnej vety, vtedy sa píše za pomlčku aj čiarka, napr. Stáva sa — prirodzene —, že organizmus reaguje inak.
— na označenie prekvapenia, vzrušenia, napr. Bože môj, — Martin!;
— pri vypočítavaní bodov uvádzaných v samostatných riadkoch, napr.
Stratégia má dve zložky:
— činnostnú, akčnú, prejavuje sa činmi, udalosťami;
— komunikačnú, komentatívnu, prejavuje sa šírením informácií a komplexných obrazov.
Porovnanie
Pomlčka na začiatku nového konštatovania nenahrádza čiarku, preto jednotlivé body treba oddeliť čiarkou alebo bodkočiarkou a na konci napísať bodku (čiarkami konštatovania oddeľujeme aj vtedy, keď sú namiesto pomlčky použité iné grafické znaky), napr.
Rozoznávame rasu:
— europoidnú,
— negroidnú,
— mongoloidnú.
Čiarku vo výpočtoch a bodku na konci nepíšeme za slovnými (heslovými) výpočtami, napr.
Slovnú zásobu tvorí:
jadro
prechodná vrstva
okraj
— pri oddeľovaní priamej reči jednej osoby od priamej reči druhej osoby (ak sa neuvádzajú v osobitných odsekoch a neoznačujú sa úvodzovkami a rovnako, ak sa uvádzajú v osobitných odsekoch), napr. Ako si sa sem dostala? — Mám kľúč…;
— za otázkou, na ktorú si hovoriaci sám aj odpovedá, napr. Máme sa dobre? — Myslím, že sa máme výborne. Bolo aj horšie…
Poznámka
Pomlčka značí rozhranie, rozpätie a vzťah rovnocennosti v týchto prípadoch:
— časové a miestne rozpätia a rozpätia v počte (pomlčka nahrádza výraz až), napr. 1914 — 1918, september — december, s. 3 — 10;
— vzťah súťažiacich, spoluusporiadateľov, spoluvydavateľov a miest vydania v bibliografickej norme, spoluautorov, napr. Taliansko — Portugalsko, O. Orgoňová — A. Bohunická;
— partnerov v rokovaniach a rozhovoroch, napr. Trump — Putin, Slovensko — Česko;
— staníc, zastávok a najdôležitejších bodov na trase, napr. Bratislava — Brno — Praha;
— vzťahov medzi rozličnými pojmami, napr. tri — tretí; ortografia — pravopis;
— v matematike ako znamienko odčítania, napr. a — b;
— v súvislom texte za názvom príspevku, napr. Rekonštrukcia Krásnej Hôrky má byť ukončená do 2027, odborníci sú skeptickí. — S novým termínom prišlo iniciatívne ministerstvo kultúry. — BORŠA/KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE: Obnova hradu Krásna Hôrka by mala byť dokončená do 31.decembra 2027...;
— za slovom, ktoré sa bližšie vysvetľuje, napr. noni — exotické ovocie.
Spojovník sa píše:
— v osobných vlastných menách, napr. Mária Rázusová–Martáková, Jean–Paul;
— v zemepisných názvoch vo vlastných menách krajín, obcí a miest, ktoré vznikli spojením pôvodne samostatných krajín, obcí a miest do jedného celku, napr. Poprad–Tatry;
— v zemepisných názvoch miestnych častí a v spojeniach s bližším určením, napr. Banská Bystrica–Sásová, Bratislava–vidiek;
— v zložených všeobecných podst. m., napr. propán–bután, kuchár–čašník;
— v zložených privlastňovacích príd. m., napr. Geigerov–Müllerov (počítač);
— v zložených príd. m., napr. vedecko–technický (pokrok);
— pri rozdeľovaní slov na konci riadka a v jazykovednej literatúre na označenie ich hláskového, slabičného alebo morfematického zloženia, napr. kryštáľ–ov–ý, hviez–da;
— v protikladných spojeniach, napr. chtiac–nechtiac, kamarát–nekamarát;
— na vyjadrenie približnosti, neurčitosti, napr. viac–menej, jeden–dva roky;
— v synonymných spojeniach na upresnenie, napr. nasnívať–navymýšľať;
— v ustálených spojeniach, ktoré majú jeden spoločný význam úplnosti, napr. zoči–voči;
— v expresívnych a onomatopoicky motivovaných spojeniach, napr. tresky–plesky;
Poznámka
Pri spájaní predložkových výrazov sa spojovník nepíše, napr. vo dne v noci.
— na vyjadrenie stupňovania intenzity opakovaním výrazu alebo predponami a príponami, napr. tak–tak, ukrutný–preukrutný, troška–trošíčka;
— na spojenie častí, ktoré sú zapísané číslicou a slovom, napr. 3–izbový byt, 5,2–percentný;
— namiesto časti slova, ak po ňom nasleduje slovo s rovnakou druhou časťou, napr. dvoj– až trojnásobne;
— na spájanie slov so symbolmi, napr. D-glukóza;
— na pripojenie prípony k iniciálovej skratke, napr. so SĽUK–om/so Sľukom, SMS–ka;
— na označenie prerývanej výslovnosti, napr. Ne–bu–dem ťa počúvať!;
— v bibliografických údajoch v identifikačnom desaťmiestnom čísle ISBN a v ISSN pre periodiká, napr. ISBN 978–80–224–1331–2.
Poznámka
Ak sa má rozdeliť zložené slovo so spojovníkom na konci riadka, napíšeme spojovník na konci riadka (ako signál rozdelenia slova) a opakujeme ho aj na začiatku nového riadka, výchovno– –vzdelávací. Word nám túto funkciu neumožňuje, preto možno spojovník na začiatku riadka vložiť pomocou príkazov: vložiť — symbol — špeciálne znaky — pevný spojovník alebo súčasne stlačiť na klávesnici CTRL + Shift + znamienko –.