JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV
9.4 Výslovnosť dvojhlások
Ako už bolo uvedené, v spisovnej slovenčine sa vyskytujú štyri dvojhlásky: ia, ie, iu, ô, ktoré sa foneticky realizujú ako [ĭa, ĭe, ĭu, ŭo]. Iné spojenia samohlások sa v slovenčine za dvojhlásky nepovažujú. Pri výslovnosti dvojhlások je nevyhnutné zachovávať ich špecifické artikulačno-akustické vlastnosti, ktoré ich odlišujú od podobne znejúcich zvukových spojení, ako sú:
- spojenia j, v + vokál (traja, vodiť, zajať, najesť sa),
- po sebe nasledujúce samohlásky v zložených slovách (priučiť sa, polyester),
- samohláskové skupiny v prevzatých slovách (Polynézia, duo).
Rozdiel spočíva v tom, že dvojhlásky sú foneticky aj fonologicky súčasťou vokalického subsystému, zatiaľ čo j a v majú konsonantnú povahu. Dvojhlásky sa navyše vyznačujú jednoslabičnosťou, zatiaľ čo samohláskové skupiny tvoria dve slabiky. V samohláskových skupinách sa vyslovujú dve plnohodnotné samohlásky s plnou sonórnosťou, zatiaľ čo dvojhláska predstavuje slabične nerozdeliteľné spojenie polosamohlásky a samohlásky. Výslovnosť dvojhlások býva najčastejšie zanedbávaná na západnom a východnom Slovensku, zachovali sa však v stredoslovenskom nárečí, z ktorého sa preniesli do spisovnej slovenčiny.
Chyby vo výslovnosti dvojhlások ia, ie, iu
Vo výslovnosti slovenských dvojhlások sa vyskytuje viacero chýb, ktoré narúšajú ich správnu artikuláciu a zvukovú realizáciu. Medzi najčastejšie patria:
— Nahrádzanie prvého segmentu i-ových dvojhlások spoluhláskou j
Dvojhlásky sa chybne vyslovujú ako [je, je, ju] namiesto [ĭe, ĭa, ĭu], napr.: [pjatok] namiesto [pĭatok],[poljeŭka] namiesto [poľĭeŭka], [paňju] namiesto [paňĭu].
— Predlžovanie druhého segmentu dvojhlásky, napr.: [haďjá] namiesto [haďĭa], [rjétki] namiesto [rĭetki], [cuЗjú] namiesto [cuЗĭu].
— Rozklad dvojhlásky do dvoch slabík: [či a] namiesto [čĭa], [vi anoce] namiesto [vĭanoce], [pri ať] namiesto [prĭať].
— Vsúvanie silného prechodového zvuku j. Výslovnosť sa deformuje na [ija, ije, iju], napr.: [čija] namiesto [čĭa], [ňije] namiesto [ňĭe].
Táto chyba môže viesť aj ku komunikačným nedorozumeniam, napr.:
- priať a prijať
- vie a vyje
— Nahrádzanie dvojhlásky dlhou samohláskou, keď sa výslovnosť posúva do nárečovej roviny, napr.: [místo] namiesto [mĭesto], [títo] namiesto [tĭeto], [robá] namiesto [robĭa]. Takáto výslovnosť je výrazne nárečová a v oficiálnych prejavoch pôsobí ako znak jazykovej nekultúrnosti.
Chyby vo výslovnosti ô [ŭo]
Ô je jediná u-ová dvojhláska v slovenskom jazyku. Ako pri každej zloženej hláske, aj pri jej výslovnosti sa môžu vyskytnúť odchýlky od spisovnej normy. Medzi najčastejšie výslovnostné chyby patria:
— Nahrádzanie polosamohlásky [ŭ] spoluhláskou v. Dvojhláska ô sa chybne vyslovuje ako [vo] alebo [vó], čím vznikajú nespisovné podoby: [kvóň, kvoň, kvóli, skvor, dvovot] namiesto správnych: [kŭoň, gŭoľi, skŭor, dŭovot].
— Zmena dvojhlásky na dlhú monoftongickú samohlásku. Dvojhláska ô sa nahrádza dlhým ó alebo krátkym o, čo je časté najmä na západnom Slovensku: [kóň, koň, skór, skor, móže, pomóžem, pójďem] namiesto správnych: [kŭoň, skŭor, mŭože, pomŭožem, pŭoĭďem].
— Nesprávne použitie dvojhlásky ô namiesto skupiny vo. Dvojhláska sa chybne uplatňuje tam, kde má byť spojenie spoluhlásky v a samohlásky o: [tŭoĭ, sŭoĭ, dŭor] namiesto správnej výslovnosti [tvoĭ, svoĭ, dvor].
— Nesprávna výslovnosť slov začínajúcich sa na o. Zriedkavo sa vyskytuje výslovnosť, kde sa namiesto samohlásky o vyslovuje dvojhláska ô: [oká — ok, osa — os, osmak, osmi, ostie]
namiesto správneho [ŭok, ŭos, ŭosmak, ŭosmi, ŭosťĭe].
Zhrnutie kľúčových pojmov ku kapitole:
ÚLOHY A CVIČENIA 2
1. Text nahlas prečítajte. Dbajte o správnu artikuláciu, zvýšenú pozornosť venujte najmä výslovnosti skupín samohláska + nosová spoluhláska, resp. nosová spoluhláska a samohláska:
Nemám nič nové. Márne som sa snažil motivovať Martina, môjho známeho, aby nezasahoval do našich poznámok. Mimochodom, máme momentálne minimum možností. Návrh, ktorý sme predložili komisii, neprešiel. Nezískal podporu. Márne sme namietali, márne sme argumentovali. Naša snaha nemala význam. V melancholickej nálade márne hľadám niekoho, kto by mi rozumel. Ani mierne májové počasie nezmierni môj vnútorný nepokoj. Mám pocit, že som na moment zablúdil mimo normálnych mantinelov.
2. Vytvárajte vlastné vety obsahujúce čo najviac hláskových skupín samohláska + nosová spoluhláska, resp. nosová spoluhláska a samohláska. Pomôžte si nasledujúcimi slovami, ale neváhajte použiť i iné. Vety potom nahlas vyslovujte a dbajte o správnu výslovnosť.
- mám, nemám, márne, mení, meníme, máme,
- nálada, námestie, námet, námaha, náročný,
- mámenie, mátoha, márnivý, márnosť, mimo,
- meno, menovitý, menšina, nominácia, nomenklatúra,
- nomád, anomália, minimálny, maximálny, optimálny,
- dom, dóm, domáci, zdomácnený, doména,
- formálny, informácia, transformácia, reformný,
- kométa, komár, Komárno, komárňanský, komisia,
- pomáhať, vymáhať, vzájomný, primárny, primátor,
- román, romantický, synonymá, známa, znamenie,
- poznámka, poznanie, pokladáme, stretám, zámorský,
- Nové Zámky, námraza, nemálo, nemanipulovať,
- armáda, omáčka, blamáž, chumáč, kmásať,
- premávka, zámienka, zámeno, rámec, mimochodom.
3. Dbajte o správnu výslovnosť labializovaných spoluhlások:
V obci Dolná Lúka bolo pokojné popoludnie. Obloha bola modrá, slnko žiarilo a v záhrade dozrievali plody – broskyne, slivky, hrušky. Ľubomír pozoroval komodu, ktorú práve dorobil z borovicového dreva. Bola robustná, no pôsobila útulne. V rohu dvora stála stará búda, v ktorej sa ukrýval domáci kocúr. Ľubomír ho volal Hugo. Hugo bol pokojný, no občas sa rozbehol za motýľom, ktorý mu poletoval okolo ňufáka.
V kuchyni voňala omáčka z údeného tofu, ktorú pripravovala Ľubomírova teta Oľga. Bola známa svojou kulinárskou odvahou – skúšala rôzne kombinácie chutí, od kokosového mlieka po kurkumu. V obývačke sa ozývala hudba – pomalé tóny obľúbenej melódie z filmu Komorník. Všetko pôsobilo harmonicky, pokojne, takmer rozprávkovo.
Na stole ležal otvorený zošit s poznámkami o geotermálnych zdrojoch. Ľubomír študoval obnoviteľné formy energie. Bol rozhodnutý, že raz pomôže svojej obci získať solárne panely. Bol to jeho osobný projekt, jeho túžba, jeho dôvod.
4. Pokúste sa vytvoriť krátke (alebo i dlhšie vety), ktoré budú obsahovať najmä labializované samohlásky. Nebojte sa experimentovať, môže vzniknúť i nonsens. Vety nahlas vyslovujte a dbajte o správnu výslovnosť.
Príklady:. Óda o oblohe obletela obvod obce. Kto to bol? Bol to boľavý bolero-bubeník. Dúha putuje ponad lúku, pútnik počúva ticho. Kukučka kuká ku komode, komoda kuká späť. Úsmev ujo Ľubo ukryl do kufra. Obchodník obul obrovské topánky. Bubon búši, búda búcha, búrlivý búrok búri. Kokosový kolotoč kolíše kométu. Útok udatného ucha ukončil úbohý útek.
5. Prečítajte nasledujúce krátke texty a dbajte o správnu výslovnosť dlhých samohlások a dvojhlások. Pokúste sa sami vytvárať podobné texty.
Jarná nálada
Márii sa páčila jarná záhrada. V tráve sa pásli malé srnky, v diaľke žiarilo slnko. Vtáky spievali melódie, ktoré zneli ako óda na prírodu. Mária kráčala pomaly, cítila vôňu kvetov a počúvala šum lístia. Všetko pôsobilo pokojne, príjemne, takmer rozprávkovo. V diaľke zazrela starú lavičku, na ktorej sedel jej starý otec. Mal v rukách knihu o histórii. Mária si prisadla a začali si čítať spolu. V ich rozhovore sa miešala múdrosť, láska a pokoj.
Cesta do hôr
Ráno bolo krásne. Ľubomír sa rozhodol, že pôjde do hôr. Zbalil si batoh, vložil doň mapu, fľašu s vodou a čiapku. Cesta bola dlhá, ale výhľady stáli za to. Na lúke stretol stádo oviec, ktoré sa pásli pod modrou oblohou. V diaľke videl vrchol Kriváňa. Vystúpil až naň, cítil vietor vo vlasoch a slnko na tvári. Bol šťastný. V horách našiel pokoj, ktorý mu chýbal v meste. Vrátil sa domov unavený, ale spokojný. Táto túra mu priniesla novú energiu.
V škole
Žiaci sedeli v triede a počúvali učiteľku. Rozprávala o literatúre, o básnikoch, ktorí písali o láske, kráse a smútku. Na tabuli svietili slová: „nádej“, „snívanie“, „pravda“. Eva si zapisovala poznámky do zošita. Mala rada slová, ktoré mali význam. Po hodine sa rozprávali o tom, čo ich najviac zaujalo. Niektorí hovorili o básni, iní o autorovi. V škole sa učili nielen fakty, ale aj cítiť. Učiteľka ich viedla k tomu, aby premýšľali, aby hľadali hĺbku vo vetách.
V kuchyni
V kuchyni voňala čerstvá polievka. Oľga krájala zeleninu, miešala ju v hrnci a ochucovala bylinkami. Na stole ležal chlieb, maslo a čerstvé paradajky. Všetko bolo pripravené na obed. Deti sedeli pri stole, čakali, kým bude jedlo hotové. Oľga im rozprávala príbeh o tom, ako sa naučila variť od svojej mamy. V jej slovách bola láska, spomienky a vôňa domova. Keď polievku podávala, všetci sa usmievali. Jedlo nebolo len pokrmom, ale aj chvíľou pokoja.
Letný večer
Letný večer bol teplý a tichý. Na terase sedela rodina, popíjali čaj a rozprávali sa. Obloha bola jasná, hviezdy svietili ako malé lampy. Deti sa hrali s loptičkou, smiali sa a behali po záhrade. Starí rodičia rozprávali príbehy zo svojho detstva. V ich hlasoch bola múdrosť, pokoj a láska. Všetci cítili, že sú spolu, že patria k sebe. Letný večer sa pomaly menil na noc, ale teplo a svetlo zostávali v ich srdciach.
6. Nahlas čítajte slová obsahujúce dvojhlásku ô. Snažte sa o zreteľnú artikuláciu:
pomôcť, dôvera, kôpor, môj, tôňa, dôvod, pôvodný, nemôže, kvôli, najdôležitejšie, zdôrazniť, ôsmak, rôzne, pôsobiť, odôvodnený, dôstojník, osôb, pôžičiek, skôr, vôbec, premôcť, tobôž, zdôvodniť, plôška, od nôh, do vôd, schôdzka, neskôr, kôstka, pôrodnica, kôň, pod nôž, bôb, ôstie, rôzny, lôžko, kôrovec, vôľa, dôkaz, kôlňa, hôrka, kôš.
7. Rozlišujte vo výslovnosti slová, v ktorých je dvojhláska iu alebo spoluhlásková skupina i
vysvedčeniu, paniu, Polonius, gymnáziu, cudziu, krokodíliu, Július, štúdium, iniciuje, motýliu, pentium, klimaktérium, lístiu, akvárium, prútiu, Danubius, protiumelecký, dievčiu.