JAZYKOVÁ KULTÚRA — PÍSOMNÝ A ÚSTNY PREJAV

D

dôraz ako prozodický jav predstavuje zvukové vyzdvihnutie určitého slova, taktu alebo slovného spojenia v rámci vety

dvojhlásky sú pohyblivé, kĺzavé vokalické segmenty, ktoré pozostávajú z dvoch akusticky rozlíšiteľných komponentov

E

emfáza je osobitný druh zdôraznenia — citový dôraz

etymologický princíp — uplatňuje sa pri písaní domácich slov podľa stavu v staršom jazyku aj pri písaní slov cudzieho pôvodu podľa stavu v cudzích jazykoch

F

fonematický princíp — jedna a tá istá hláska schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov (fonéma) sa píše jedným a tým istým grafickým znakom (písmenom)

fonetická transkripcia je prepis určitého prejavu vo zvukovej reči tak, aby ho čo najpresnejšie a najpodrobnejšie zachytil

G

gramatický princíp — písmená i/í a y/ý sa používajú na rozlíšenie tvarov N sg. a N pl. prídavných mien vzoru pekný a tvarov N sg. a N pl. iných slov, ktoré sa skloňujú rovnako ako prídavné mená vzoru pekný

I

interpunkcia je sústava príslušných grafických znakov, ktoré sa používajú na členenie textu

IPA je medzinárodná fonetická transkripcia

J

jazykové zvukové prostriedky sú realizácie foném v rečových prejavoch, teda hlásky a ich správna výslovnosť

K

koreň slova — časť slova alebo slovného tvaru, je nositeľom základného lexikálneho významu

M

melódia vety je pohyb, zmena a vlnenie tónovej zložky reči

morfematický princíp prispieva k jednotnému písaniu morfém; slovenčine sa jednotne píšu slovotvorné (-ik/ík), kmeňotvorné (-i-/-í-) alebo pádové prípony (-in, iňa/-kyňa)

N

neutralizácia je zvukový jav, pri ktorom dochádza k modifikácii zvukovej štruktúry slova v dôsledku pôsobenia jeho zvukového okolia

neverbálne prostriedky sa využívajú vo forme dorozumievania, ktorá prebieha bez slov a zahŕňa široké spektrum výrazových prostriedkov, ako sú mimika, gestika, posturika a pod.

O

ortoepia je náuka o správnej výslovnosti

ortofónia sa zaoberá správnym znením a tvorbou hlások

P

pravopis (ortografia) je súbor znakov a pravidiel na zapisovanie jazykových prejavov písmenami (malými a veľkými) a interpunkčnými (rozdeľovacími) znamienkami. pravopisný slovník (zameriava sa na opis pravopisu)

predpona — časť odvodeného slova, ktorá sa pripája pred slovotvorný základ a významovo ho modifikuje

prestávka je prerušenie hlasového prúdu a artikulačného procesu na časovo pozorovateľný interval

prípona — časť odvodeného slova, ktorá sa pripája za slovotvorný základ a nejakým spôsobom ho modifikuje

prízvuk je vyzdvihnutie prízvučnej slabiky slova (alebo rytmického taktu)

prozodické (suprasegmentálne) prostriedky v reči slúžia na modifikáciu segmentálnych javov z časového, silového a tónového hľadiska

R

ráz je zvuk, ktorému sa v spisovnej výslovnosti odporúča vyhýbať. Ide o neznelú hlasivkovú explozívnu spoluhlásku

rytmický zákon — kráteniedlhej slabiky po predchádzajúcej dlhej slabike

rytmus je suprasegmentálny jav, ktorý vzniká pravidelným striedaním rôznych rečových jednotiek

S

samohláska je tónová artikulačne bezprekážková hláska, ktorá je funkčne vrcholom slabiky

samohlásková skupina je nediftongické zoskupenie samohlások, ktoré sa vyskytuje vedľa seba v rámci jedného slova

sila hlasu sa prejavuje zvýšenou intenzitou artikulácie a zosilnením hlasového prejavu

slabika — najmenšia jednotka zvukového rečového prúdu, teda najmenšia samostatne vysloviteľná jednotka reči; jej jadro tvoria sonanty — hlásky v jadre slabiky

spoluhláska je šumová, artikulačne prekážková hláska, ktorá je okrajom slabiky (s výnimkou slabičných spoluhlások)

súvetie —spojenie dvoch alebo viacerých jednoduchých viet, tvoriace významový, gramatický a intonačne uzavretý celok

T

tempo je suprasegmentálny jazykový jav, ktorý súvisí s rýchlosťou artikulácie jednotlivých hlások, slabík, slov

V

vlastné podstatné mená (propriá) — podstatné mená individualizovaných, prípadne jedinečných názvov jedincov alebo ich skupín, ako mená ľudí, mýtických a vymyslených bytostí a zosobnených javov, v malom rozsahu aj mená zvierat, mená zemepisných, historických, spoločenských, administratívnych, ekonomických, technických a kultúrnych daností, útvarov, udalostí, prostriedkov a produktov

výslovnostný slovník (spracúva výslovnosť)

výkladový slovník (typ slovníka, v ktorom sa vysvetľujú významy slov prostredníctvom vecného výkladu, teda prostredníctvom krátkeho a výstižného opisu charakteristických znakov a vlastností pomenúvaného predmetu, vlastnosti alebo deja)

Z

zdvojená hláska vzniká splynutím dvoch spoluhlások