ZÁKLADY PEDAGOGIKY
Moderné pojmy pedagogiky
V súčasnej pedagogickej literatúre sa stretávame aj s viacerými pojmami odvodenými od pojmu edukácia v súlade s ponímaním autora Průchu (1997, 2000).
Edukácia (edukačný proces) je najširší pedagogický pojem, ktorý v sebe zahŕňa výchovu a vzdelávanie. Pochádza z anglického slova „education“. Sú to všetky činnosti ľudí, pri ktorých sa nejaký subjekt učí a iný subjekt (alebo technické zariadenie) mu toto učenie sprostredkúva. (napr. osvojovanie jazyka dieťaťom v styku s inými ľuďmi; tréning športovca pod vedením trénera; školská výučba, kde sa skupina žiakov učí a učitelia riadia ich učenie apod.)
Edukačná realita označuje súhrnne akýkoľvek úsek objektívnej skutočnosti, v ktorej prebiehajú nejaké edukačné procesy.
Pre všeobecnú teóriu edukácie potrebujeme aj všeobecné názvy pre subjekty edukácie, keďže termíny „žiak“ a „učiteľ“ požiadavku všeobecnosti nemôžu spĺňať, lebo sa dotýkajú iba školského prostredia. Ako vhodný doplnok k termínu edukácia sú termíny „edukant“ a „edukátor“.
Edukátor je každý človek, ktorý v priebehu edukačného procesu inštruuje, učí alebo poúča. Je to ktorýkoľvek aktér vyučovania či inej intencionálnej edukačnej aktivity (napr. učiteľ, lektor, inštruktor, vychovávateľ, konzultant, školiteľ apod.).
Pod pojmom edukant možno rozumieť každého človeka, ktorý sa v priebehu edukačného procesu učí, alebo pod vplyvom edukátora mení svoje správanie. Je to ktorýkoľvek subjekt učenia bez ohľadu na vek či typ prostredia (napr. žiak materskej školy, žiak základnej školy, žiak strednej školy, študent vysokej školy, účastník jazykového kurzu, dieťa poučované rodičom apod.).
Edukačné konštrukty sú všetky teórie, modely, plány, scenáre, predpisy a iné teoretické výtvory, ktoré nejakým spôsobom určujú či ovplyvňujú reálne edukačné procesy (napr. učebné osnovy rôznych vyučovacích predmetov, učebné plány, vzdelávacie programy, didaktické testy, vysvedčenia, rôzne certifikáty, učebnice, monografie, články v pedagogických časopisoch apod.)
Za edukačné prostredie považujeme akékoľvek prostredie, v ktorom sa realizuje nejaký riadený proces učenia, určité výchovné procesy. Edukačné prostredie je tvorené fyzikálnymi podmienkami a subjektami a ich psychosociálnymi vzťahmi (Obr. 2).
Kurikulum
Kurikulum je ďalší pojem európskej a slovenskej pedagogiky, ktorý sa u nás používa od roku 1990, kedy začala na Slovensko vo väčšej miere prenikať medzinárodná terminológia. Slovenskej verejnosti je skôr známejší pojem „kurikulum vitae“, ktorý poznáme ako „životopis“. V prenesenom význame potom kurikulum možno chápať tiež ako „životopis školy“. Keďže tento pojem je cudzí, tak v slovenskej pedagogickej literatúre možno nájsť množstvo jeho definovaní ako napr.: program a život školy, plán obsahu vyučovania, plán učenia, obsah vyučovania atď. Jednoduchú, ale komplexnú definíciu tohto pojmu uvádza Zormanová (2014) nasledovne: „Pojmom „kurikulum“ je označovaný súhrn dokumentov a materiálov vymedzujúcich ciele, obsah a podmienky vzdelávania, inštitúcie a nástroje, ktorými sa vzdelávanie realizuje a spôsoby hodnotenia.“ Na základe uvedeného vlastne možno označiť pojmom kurikulum všetky pedagogické dokumenty, ktoré nejakým spôsobom plánujú, vymedzujú a určujú obsah vyučovania a vzdelávania.
Kompetencie a kompetentnosti
Pojmy kompetencie a kompetentnosti majú pôvod v latinčine. Slovo kompetencia (lat. competentiae) sa do slovenčiny prekladá ako právomoc. V angličtine sa síce slovo competence môže v závislosti od kontextu použiť vo význame spôsobilosť, ale podstatne častejšie sa spôsobilosť prekladá ako ability, suitability či capability. Krátky slovník slovenského jazyka (Kačala, 2003) definuje kompetenciu takto: kompetencia čiže okruh pôsobnosti, právomoc.
V pedagogickej literatúre sa v posledných rokoch často používa kompetencia vo význame spôsobilosť, čo nie je v súlade s pravidlami slovenského jazyka. Pravdepodobne došlo k nesprávnej interpretácii prekladu z anglického jazyka. Tento jav registruje veľa pedagógov a akademikov a už badať aj prvé pokusy riešenia (Schmidt, Schmidt, 2021). Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo vo svojich dokumentoch ako sú Štandardy pre vnútorný systém zabezpečovania kvality alebo Štandardy pre študijný program (2020) jasne definuje význam pojmov nasledovne:
Kompetencia je právomoc, oprávnenie, pôsobnosť, resp. dosah osoby vo vzťahu k úlohe, postupu, procesu, aktivite, za ktorej zabezpečenie nesie zodpovednosť.
Kompetentnosť je odborná spôsobilosť osoby vykonávať danú činnosť, ktorá je výsledkom komplexu vedomostí, zručností a postojov, ktoré si osoba osvojila formálnym a neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa v priebehu získavania vlastných praktických skúseností. Kompetentnosti spolu s vedomosťami a zručnosťami slúžia ako štruktúrne charakteristiky výstupov vzdelávania. Kompetentnosť môžeme chápať aj ako združujúci pojem pre spôsobilosť, schopnosť, zručnosť apod..
Kompetencie sú teda zjednodušene predpoklady vykonávať nejakú činnosť, situáciu či profesiu, zatiaľ čo kompetentosti (prídavné meno) je schopnosť konkrétneho človeka, resp. pracovníka.
V pedagogickej literatúre rozlišujeme kľúčové kompetencie (tie ktoré sú nevyhnutné pre každého človeka a sú rozvíjané v procese celoživotného vzdelávania, napr.: spoločenské a občianske kompetencie, kompetencia v oblasti kultúrneho povedomia a prejavu, podnikateľská kompetencia, digitálna, matematická, viacjazyčná kompetencia, komunikačná kompetencia, osobná a sociálna kompetencia) a profesijné kompetencie, ktoré sa vymedzujú pre príslušné profesie.
Kým vo všeobecnosti je kompetencia delegovaná a vychádza zo zákona, kompetentnosť je kvalitatívna vlastnosť, ktorá je buď vrodená, alebo získaná učením a precvičovaním, teda kompetencia delegovaná na základe príslušného zákona sa nemusí vždy preukázať kompetentnosťami (Schmidt, Schmidt, 2021) konkrétneho človeka.
V závere možno konštatovať, že nie vždy je jednoduché jednoznačne definovať prebratú terminológiu do slovenského jazyka a pre laickú verejnosť môže byť nejasná a častokrát aj zmätočná, keďže jej tradícia u nás je relatívne krátka a niekedy nastávajú problémy s korektnými prekladmi do slovenčiny. Samozrejme, je však nevyhnutné v zmysle globalizácie a internacionalizácie vzdelávania a vedy určité pojmy z iných jazykov preberať, ak pre ne slovenský jazyk nemá príslušnú alternatívu. Proces obohacovania pedagogickej terminológie je prirodzený jav a uvedomujeme si, že vybrané pojmy obsiahnuté v tejto publikácii nie sú jediné, s ktorými sa pedagogická veda zaoberá a ich počet a definície podliehajú neustálemu vývoju v zmysle aktuálnych spoločenských požiadaviek a aktuálnych požiadaviek stavu rozvoja vied.