ZÁKLADY PEDAGOGIKY

Žiak je osobitným druhom edukanta (žiak MŠ, ZŠ, SŠ, žiak autoškoly, študent VŠ, poslucháč, frekventant, účastník kurzu… bližšie pozri kap. 2.2 Moderné pojmy pedagogiky). Žiak je subjekt edukácie, ktorý je rovnako ako učiteľ základným činiteľom organizovaného výchovno-vzdelávacieho procesu realizovaného v školskom prostredí (Baláčková, Černáková, 2009). V súlade s aktuálne platným školským zákonom (Zákon č. 245/2008 Z. z.) ide o označenie typické pre dieťa, ktoré navštevuje základnú alebo strednú školu. Označenie študent je typické pre študujúcich na vysokých školách.

Rozvoj osobnosti žiaka, vychovávaného prebieha pod vplyvom mnohých činiteľov, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch skupín: 1. vnútorné (biologicko-psychologické) a 2. vonkajšie (sociálne). Treba však zdôrazniť ich vzájomnú podmienenosť, keďže sa podieľajú na komplexnom, globálnom procese, výsledkom ktorého je utváranie človeka ako indivídua.

Tabuľka 1 Činitele formovania osobnosti

Zdroj: vlastné spracovanie autorky

1. Medzi vnútorné činitele formovania osobnosti zaraďujeme:

Dedičnosť (človek prichádza na svet s určitými vrodenými dispozíciami zdedenými z rodičovského pokolenia), vrodenosť (širší význam ako dedičnosť, zahŕňa dispozície, ktoré sú jednak zdedené a tie, ktoré vznikli počas vnútromaternicového vývinu) a ďalšie biologické determinanty (činnosť a vlastnosti nervovej sústavy a zmyslových orgánov; činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním; rast organizmu; celkový a mentálny telesný rast; biologické potreby a pudy; niektoré defekty a choroby (Kominarec, 2005). K psychologickým činiteľom by sme mohli zaradiť aj:

• temperament, štruktúra a úroveň kognitívnych (poznávacích) vlastností, štruktúra a úroveň inteligencie, prevládajúci štýl učenia[1], kognitívny štýl (štýl učenia je individuálna charakteristika žiaka a sú napríklad žiaci, ktorí preferujú učenie naspamäť, alebo takí, ktorí sa snažia učivo radšej logicky pochopiť. Niektorí žiaci si učivo prepisujú, vytvárajú si vlastné schémy a vlastné pomôcky, iní sa snažia nájsť čo najviac zdrojov a z nich sa naučia hotové poznatky apod. Štýl učenia má aj svoju motivačnú zložku, pretože sa v ňom odzrkadľuje aj postoj žiaka k učeniu, štruktúra jeho motivácie a to, čo žiak považuje za prvoradé. Preto štýl učenia sa žiaka je veľmi významným faktorom ovplyvňujúcim priebeh výchovno-vzdelávacieho procesu), štruktúra a úroveň afektívnych vlastností (postoje, záujmy, potreby, motivácia, hodnoty) (Pokrivčáková, 2000).

2. Medzi vonkajšie činitele formovania osobnosti zaraďujeme predovšetkým vplyv prostredia a výchovy.

            Z hľadiska výchovného prostredia ovplyvňuje osobnosť rodina (z mnohých faktorov súvisiacich s rodinným prostredím majú najväčší vplyv: typológia rodiny, vek a vzdelanie rodičov, materiálne a kultúrne podmienky rodiny, názory rodičov na potrebu vzdelávania, vzťah rodičov ku škole, do ktorej dieťa chodí, štýl výchovy v rodine a denný režim dieťaťa a jeho trávenie voľného času), škola (prevládajúca klíma školy a klíma triedy, materiálna vybavenosť školy, vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi  a postavenie žiaka v triednom kolektíve, apod.), spoločenské organizácie, rôzne inštitúcie atď. (bližšie pozri kapitola 5).

Rasa, etnická príslušnosť a pohlavie žiaka a ich vplyv sú pre súčasnú pedagogiku nerozriešeným problémom. Rozhodne však tieto špecifiká ovplyvňujú osobnosť žiaka, vychovávaného a v konečnom dôsledku priebeh a výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu.

[1] Napriek tomu, že v súčasnosti existujú početné typológie a modely štýlov, nie je jednoduché uviesť ich vyčerpávajúci prehľad. V odbornej literatúre existujú rôzne kritériá a prístupy k vymedzovaniu učebných štýlov. Vybrané klasifikácie sú napr.: Podľa prístupu k učeniu: 1. „Povrchový prístup k učeniu (pamäťové typy), 2. Hĺbkový prístup k učeniu (myšlienkové typy); Podľa zmyslových preferencií: VARK (visual = vizuálny, zrakový typ – aural = auditívny, sluchový typ – read/write = verbálny, slovno/pojmový typ – kinesthetic = hmatový a pohybový typ); Podľa prevažujúcich typov inteligencie: lingvistická (jazyková), logicko-matematická, priestorová, telesno-kinestetická (pohybová), muzikálna, interpersonálna a intrapersonálna.