ZÁKLADY PEDAGOGIKY

V nadväznosti na kap. 2.2, kde bol zadefinovaný pojem edukačné prostredie, chceme zdôrazniť, že nielen fyzikálne ale aj psychosociálne prostredie (ako sa v danom prostredí účastníci cítia, čo prežívajú, aké majú vzťahy navzájom) má významný vplyv na priebeh a výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu. V tejto súvislosti práve so psychosociálnym prostredím veľmi úzko súvisí problematika klímy a atmosféry. To, akej kvality je v danej inštitúcii, či v konkrétnej výchovnej skupine aktuálna klíma, môže zásadne determinovať priebeh, ale aj výsledky edukačného procesu, ktorý v danom prostredí prebieha. Ak je klíma priaznivá, pozitívna, neohrozujúca, tvorivá a podnetná či už to v rodine, v škole alebo v iných výchovno-vzdelávacích zariadeniach, tak aj rozvoj osobnosti dieťaťa v týchto prostrediach bude priaznivý. Na druhej strane nevhodná klíma môže spôsobiť vznik sociálno-patologických vzťahov, môže demotivovať žiaka, zabraňovať dosahovaniu žiaducich edukačných výsledkov, môže spôsobovať úteky z domu, záškoláctvo a vyhýbanie sa povinnostiam.

„Klíma školy je sociálno-psychologická premenná, ktorá vyjadruje kvalitu interpersonálnych vzťahov a sociálnych procesov, ktoré fungujú v danej škole tak, ako ju vnímajú, prežívajú a hodnotia učitelia, žiaci, zamestnanci školy. Súčasťou klímy školy je napr. klíma učiteľského zboru, klíma školských tried, celkového prostredia školy atď.“ (Průcha, Walterová, Mareš 1998, s. 107).

Klíma triedy je „dlhodobejšie sociálno-emocionálne naladenie, zovšeobecnené postoje a vzťahy, emocionálne reakcie žiakov v danej triede na udalosti v triede vrátane pedagogického pôsobenia učiteľov. Rozlišuje sa klíma aktuálna a klíma preferovaná, ktorú si žiaci želajú. Klímu triedy je možné zisťovať pomocou špeciálnych metód“ (Průcha, Walterová, Mareš 1998, s. 98), najčastejšie sa používajú dotazníky.

Učebná atmosféra predstavuje krátkodobé vplyvy pôsobiace na obsah a charakter komunikácie medzi účastníkmi edukačných procesov (napr. momentálny zdravotný stav, počasie, rušivé vplyvy z prostredia – hluk, teplota, svetelnosť apod…..).

Charakteristiky pozitívnej klímy v škole sú napríklad nasledovné:

– trieda je príjemným miestom pre učiteľov i žiakov,

– existuje systém práce, poriadok a príjemná atmosféra,

– žiaci sa neobávajú požiadať učiteľa o pomoc a radu,

– žiaci pracujú tímovo i individuálne (podľa potreby),

– žiadny žiak nemá exkluzivitu, nie je vylúčený, či zvýhodňovaný, všetci majú rovnakú šancu dosiahnuť úspech.

V závere treba uviesť, že jedným z najdôležitejších ukazovateľov priaznivej klímy či už to v školských, mimoškolských zariadeniach alebo v rodine je túžba rozprávať sa, niečo robiť a navzájom sa povzbudzovať, podporovať, ako aj zlepšovať sebaúctu. Pozitívna klíma je charakteristická tým, že v kolektíve ľudí prevláda vzájomné porozumenie, rešpektovanie potrieb toho druhého, úplná dôvera. Nielen dospelí, ale aj deti v takejto atmosfére začínajú pociťovať svoju vlastnú dôležitosť, konflikty s vonkajším svetom strácajú svoj význam, každý sa snaží realizovať svoje nápady a plány. K podpore pozitívnej klímy môže prispieť významnou mierou každý z účastníkov edukačného procesu – rodič, dieťa, učiteľ.

Podporné prostriedky ako dosiahnuť priaznivú klímu môžu byť napr.: vzájomné debaty a diskusie, vtip a emocionalita vo vzájomnej komunikácii, zaraďovanie historiek do výučby, príkladov a ukážok dobrej praxe, využívať pozitívne zastávky apod. K upevneniu pozitívnej klímy môže viesť aj dodržiavanie nasledovných opatrení: stanovovať náročné, ale rozumné požiadavky na správanie žiakov, resp. detí; všetci vychovávatelia (rodičia, učitelia,..) pôsobiaci na žiaka majú pristupovať jednotne, s rovnakými požiadavkami; usilovať sa poznať osobnosť žiaka hneď od začiatku práce s ním; byť vzorom správania sa pre deti a žiakov a  mať také správanie, aké vychovávateľ očakáva od dieťaťa/žiaka.