ZÁKLADY PEDAGOGIKY

1. Prípravná fáza výskumu

Nájdenie problému je vecou znalosti a tvorivosti. Téma výskumu nemá byť ani príliš široká, ani banálna. V literárnych zdrojoch je nutné naštudovať základné pojmy a súčasný stav riešenia problému. Vhodné sú odborné monografie, pedagogické slovníky, časopisy, zborníky, vhodné internetové stránky v slovenčine, ale aj v cudzom jazyku.

Pred realizáciou výskumu sa určí a formuluje cieľ výskumu. Hlavný cieľ môže byť rozčlenený do čiastkových cieľov. Cieľ musí byť stručný, výstižný, jednoznačný, konkrétny.

Potom je potrebné formulovať buď  výskumné otázky, prípadne hypotézy výskumu. Hypotéza je kladná oznamovacia jednoznačná veta, v ktorej výskumník predpokladá výsledok výskumu; zvyčajne vyjadruje vzťah medzi dvoma premennými a dá sa overiť.

Určí sa spôsob skúmania, plán priebehu výskumu. Pracovné hypotézy podmieňujú výber metód skúmania. Určí sa miesto výskumu, čas, organizácia a jeho financovanie.

Výber vzorky je podmienený cieľom výskumu a reálnymi možnosťami. Základný súbor je objekt skúmania napr. učitelia všetkých stredných odborných škôl na Slovensku, ale reálne je nutné urobiť výber vzorky výskumu  – najčastejšie náhodným výberom (napr. losovanie). Výberový súbor je zmenšený, ale hodnoverný.

Zvolia sa metódy skúmania t. j. postupnosti činnosti, procedúry, ktoré vedú k zisťovaniu skutočností, k odpovediam na výskumné otázky, k dosiahnutiu cieľa výskumu. Aby sa dosiahol objektívny výsledok skúmania, je vhodné využívať viacero výskumných metód v jednom výskume.

Vypracujú sa nástroje výskumu, napr. konkrétny dotazník, kostra riadeného rozhovoru, škály, didaktické testy a spôsob ich hodnotenia. Alebo sa využijú štandardizované dostupné nástroje ako sú napr. dotazníky (Naša trieda, Schéma analýzy vyučovacej hodiny, atmosféra triedy, Flandersova škála na určovanie direktivity/nedirektivity učiteľa…) a i.

Pilotáž je predvýskum na overenie organizácie a nástrojov výskumu. Vhodné je robiť ju na inej vzorke, ako bude prebiehať výskum.

2. Realizačná fáza výskumu

Jedná sa o zber informácií a dát pomocou nástrojov výskumu (konkretizovaných metód). Najčastejšie uplatňované metódy v pedagogickom výskume sú: pozorovanie, rozhovor (interview), dotazník, anketa, analýza žiackych produktov (výkresy, zadania, protokoly, výrobky…), asociácie – projektívne metódy,  sociometrické metódy, škálovanie, prípadová štúdia, experiment, anamnéza.

Niektoré metódy realizácie kvantitatívneho výskumu v pedagogike:

Pozorovanie je proces zámerného zmyslového vnímania. Vo vedeckom výskume je to zámerná plánovaná, systematická, cieľavedomá činnosť sledovania a zaznamenávania dejov, správania sa ľudí, prostredia. Pozorovanie má tieto zložky: cieľ pozorovania, predmet, časové rozloženie, spôsob pozorovania (Kratochvílová a kol., 2007).  Etapy pozorovania sú príprava, realizácia a analýza pozorovaných javov. Najprv je nutné vytvoriť plán pozorovania na základe prvotnej analýzy javu – prečo a čo konkrétne sa bude sledovať, aké pozorované kategórie a príprava napr. pozorovacieho hárku. Tu je možné škálovanie javu na stupnici jeho vlastností a napokon uskutočniť pozorovanie. Pri pozorovaní realita prechádza cez subjekt a preto je možné zobjektivizovať pozorovanie vytvorením záznamového hárku, štandardizáciou pozorovania, viacerí pozorovatelia, opakovaním pozorovania, kamerovým záznamom atď. Výsledky sa môžu zhrnúť do tabuliek, grafov s príslušnou analýzou.

Štruktúrované pozorovanie je založené na tom, že sa realita rozdelí (štruktúruje) na menšie javy, ktoré sa presne pozorujú, zaznamenávajú a vyhodnocujú.

Pri neštruktúrovanom pozorovaní pozorovateľ vstupuje do pozorovania bez vopred  pripraveného systému alebo schémy pozorovania, je otvorené, pružné a často umožňuje pristupovať k realite novým, netradičným spôsobom (Švec, 1998). Zvyčajne sa používa v situáciách, keď má pozorovateľ málo informácií o skúmanej skupine a ich správaní, keď sa daná problematika začína skúmať. Rozdiel medzi neštruktúrovaným a štruktúrovaným pozorovaním vidno na nasledujúcom príklade.

Príklad pozorovania:

Neštruktúrované pozorovanie. Výskumník pozoroval tri vyučovacie hodiny v jednej triede. Sústredil sa na nevhodné správanie žiakov. Počas pozorovania si písal drobné poznámky a na konci pozorovania ich zhrnul takto: „Žiaci v tejto triede sa správajú voči učiteľovi nevhodne, často porušujú školskú disciplínu.“

Štruktúrované pozorovanie. Pozorovateľ mal ten istý cieľ výskumu, len pozorovanie sa zacielilo na konkrétnejšie vymedzené javy a ich výskyt vyjadril kvantitatívne. Keď pozorovateľ uvidel daný jav, urobil si v záznamovom hárku pri jeho názve čiarku (Gavora, 2010).

Tabuľka 4 Ukážka pozorovacieho záznamu

Zdroj: Gavora, 2010

Rozhovor, riadený rozhovor alebo interview je metóda, kde sa dozvedáme o názoroch žiakov, pedagógov, rodičov prostredníctvom otázok a odpovedí ozrejmujúcich predmet výskumu. Je to veľmi prirodzená verbálna komunikácia, založená na osobnom kontakte zúčastnených. Vopred si treba naštudovať podklady k predmetu skúmania, určiť cieľ interview, pripraviť štruktúru, zvážiť okolnosti a prostredie. Dialóg má byť konkrétny, zrozumiteľný,  v primeranej atmosfére.

Výskumník vedie rozhovor a kladie otázky a respondent na ne odpovedá. Odpovede si výskumník zaznamenáva a neskôr ich vyhodnotí. Pre objektivizáciu je možné robiť video, zvukový alebo písomný záznam. Existuje viacero druhov interview, ktoré sa špecifikujú z rôznych hľadísk: priame/telefonické/online interview, individuálne/skupinové interview, štruktúrované/neštruktúrované/pološtruktúrované interview.

Anketa a dotazník sú zväčša písomné formy opytovania sa k určitej téme. Nie sú natoľko osobné ako rozhovor, ale majú skôr popisný charakter. Pri týchto metódach je možno získať odpovede od väčšieho počtu respondentov. Anketa je nástroj na získavanie údajov, ak nie je vopred urobený reprezentačný výber vzorky odpovedajúcich a je v nej uvedených len niekoľko položiek. Môže byť písomná aj ústna. Dotazník  patrí medzi často používané metódy pedagogického výskumu. Používa sa v spoločenských vedách ako nástroj na hromadné a rýchle zisťovanie faktov, názorov, postojov, preferencií, potrieb, záujmov a i. (Gavora, 2010).  Výhodami využitia dotazníka sú veľa respondentov a teda odpovedí za krátky čas, anonymita respondenta, výskumník nemusí byť pri vypĺňaní, respondent môže rozmýšľať nad otázkami a odpoveďami, kvantitatívne vyhodnotenie najmä uzatvorených položiek. Nevýhodou môže byť nižšia návratnosť, nemožnosť okamžitej spätnej informácie, obmedzené odpovede hlavne pri uzatvorených položkách, možnosť nepravdivých odpovedí. Dotazník má mať tieto časti: úvod, inštrukcie, samotné položky v logickej štruktúre, záver s poďakovaním a priestorom na komentár a poznámky respondenta k dotazníku.

Položky v dotazníku môžu byť uzatvorené a to dichotomické s dvomi možnosťami na výber, s viacerými možnosťami, s možnosťou viacnásobnej voľby, poradovej hierarchie, prípadne škálovania. Otvorené položky dávajú možnosť vyjadrenia názorov, návrhov respondenta. Polouzavreté sú kombináciou oboch uvedených, pričom za navrhovanými možnosťami odpovedí je priestor na voľnú odpoveď. Ciele dotazníka vychádzajú z cieľov a predpokladov výskumu. Okruhy dotazníka sú identifikačné položky, skupiny položiek k jednotlivým čiastkovým cieľom resp. predpokladom, návrhy, skúsenosti od respondentov. Je potrebné zvážiť dĺžku a grafickú stránku dotazníka. Položky musia byť jednoznačné, krátke a výstižné, gramaticky správne, nesmú byť sugestívne t.j. nesmú už v otázke ponúkať „správnu“ odpoveď (napr. Je zdravé jesť zeleninu ?). Na citlivé témy sa radšej pýtame nepriamo. Zostrojený dotazník je vhodné pilotne vyskúšať (pozri kap. 6.1 – pilotáž) na inej malej vzorke a korigovať ho, ak je potrebné. Administrácia dotazníka je rozdanie, rozposlanie dotazníkov vybranej vzorke respondentov. Následne sa dotazníky vyhodnocujú, spracúvajú sa odpovede číselne (resp. kvalitatívne) do tabuliek a grafov a výsledky sa opisujú, analyzujú, porovnávajú, interpretujú, vyvodzujú sa z nich dôsledky a návrhy.

Pri dotazníku môže výskumník využiť štandardizované dotazníky, ktoré sú už vytvorené inými výskumníkmi a majú overenú validitu a reliabilitu, existujú k nim aj manuály k postupu ich administrácie a vyhodnocovania. V prípade ak k nejakej oblasti skúmania neexistujú štandardizované dotazníky, výskumník je nútený vytvoriť dotazník vlastnej konštrukcie (neštandardizovaný).

Sociometrický dotazník  zisťuje vzťahy – voľby jednotlivých členov v malej skupine. Na základe položiek  (napr. s kým by si rád sedel v lavici, s kým by si chcel robiť projekt z biológie, s kým by si nerád…) sa zistia kladné, neutrálne a záporné voľby v skupine (školskej triede) a je možné určiť niektoré charakteristiky skupiny a postavenie jednotlivcov v nej napr. na základe sociogramu (grafické vyjadrenie zistených vzťahov v malej sociálnej skupine) alebo výpočtom sociometrických indexov ako sú napr. akceptácia osoby, súdržnosť alebo expanzia skupiny, odmietanie osoby.

Projektívne metódy  sú uplatňované  na základe vykonštruovaných situácií podaných vo forme obrázka, nedokončenej kresby, neúplnej vety, videa, zahranej scénky. Z reakcie respondenta sa dozvedáme, akoby sa jednotlivec správal v napr. konfliktnej situácii a môžeme usudzovať o jeho osobnostných vlastnostiach a charaktere. V takto podanej výskumnej technike sa odstraňujú viaceré nedostatky dotazníka resp. interview a to skreslenie odpovede v prospech respondenta, klamlivé odpovede (podľa Turek, 2004).

Experiment  býva nosnou metódou empirického výskumu. Skúmajú sa závisle premenné „y“ (dôsledok – napr. výkon žiakov) od nezávisle premennej „x“ (príčina –napr. prostriedky vyučovania: metóda, forma, pomôcka…). Platí, že jav je závislý od príčiny:  y = f(x) [f – funkcia]. Pri experimente sa manipuluje “x” aktívne premennou a sledujú sa výsledky “y”. Experiment môže byť laboratórny, keď sú podmienky prísne kontrolované a eliminujú sa rušivé vplyvy. Prirodzený experiment je rozšírenejší, častejší. Pre experiment je dôležité porovnať výsledky s výsledkami bez zmeny “x”, t. j. robí sa meranie okrem experimentálnej skupiny aj v kontrolnej skupine bez zmeny aktívne premennej (slepý pokus). Výsledky experimentu zo začiatku sa porovnávajú s výsledkami na konci experimentu a štatisticky spracúvajú a hodnotia (Gavora, 2001).

Príklad experimentu:

V experimente sa skúmala efektivita dvoch vyučovacích metód (nezávisle premenná). Závisle premennou boli vedomosti a zručnosti, ktoré sa naučili žiaci pod vplyvom vyučovacích metód. V experimentálnej skupine učiteľ použil novú vyučovaciu metódu a v kontrolnej skupine vyučoval tradičným spôsobom to isté učivo. Žiaci v oboch skupinách boli po prebratí príslušného učiva testovaní.  Množstvo a kvalita naučenia sa teda merala na konci experimentu a výskumník dospel k záveru, že v triede s použitím novej metódy mali žiaci výrazne lepšie výsledky v didaktickom teste v porovnaní s druhou (kontrolnou) skupinou žiakov.

Metódy výskumu môžeme rozčleniť aj podľa prevládajúcich myšlienkových operácií (teoretické metódy) nasledovne: deskripcia (opis), analýza (rozčlenenie a skúmanie), syntéza (spájanie do funkčného celku), komparácia (posudzovanie), indukcia (zovšeobecnenie), dedukcia (aplikovanie).

Metaanalýza (metavýskum)  je zhrnutie väčšieho množstva výsledkov výskumov v konkrétnej oblasti, ich spracovanie (aj štatistické) a vyhodnotenie. Cieľom je získať celistvý pohľad na skúmanú problematiku.

Niektoré kvalitatívne výskumné metódy v pedagogike:

Kvantitatívny a kvalitatívny výskum sa líšia charakterom javov, ktoré analyzujú. Zatiaľ čo kvantitatívny výskum sa pýta „koľko?“ , kvantitatívny skúma „prečo?“, „z akého dôvodu?“ Účelom kvalitatívneho výskumu je zistiť príčinu skúmaných javov, napríklad motívy, mienku a postoje vedúce k určitému správaniu. Využívajú sa k tomu individuálne hĺbkové alebo skupinové rozhovory a projektívne techniky. Pracuje sa zvyčajne s menšou vzorkou.

Anamnéza  je metódou, kde pomocou cielených otázok a skúmaním životopisu sa získavajú dôležité údaje o vývine jednotlivca (osobná anamnéza) a o jeho okolitom prostredí, najmä o rodine, v ktorej žije (rodinná anamnéza), o škole, prípadne kamarátoch, spolužiakoch (sociálna anamnéza).     

Diskusia focus groups  je výskumná kvalitatívna metóda, v ktorej účastníci skupinových rozhovorov ako žiaci, rodičia, učitelia diskutujú pod vedením školeného moderátora, ktorý má za cieľ preskúmať postoje, názory, verejnú mienku v súvislosti s obsahom výskumu napr. prieskumom učebných návykov, k určeniu účinnosti didaktického prostriedku, životného názoru pod. Výstupom nie sú číselné dáta, ale informácie. Je možné zistiť, ako žiaci rozmýšľajú o nejakom probléme, aké názory sa medzi ľuďmi objavujú, čo ovplyvňuje názor ľudí. Táto metóda umožňuje v relatívne krátkom čase získať hlbší pohľad na skúmanú problematiku cez zachytenie celej šírky názorov. Počet diskutujúcich býva okolo 6. Je vhodné v tej istej skupine uskutočniť diskusiu dvakrát. Analýza údajov získaných zo skupinových diskusií je podobná analýze iných dát kvalitatívneho charakteru. Dôležitý je detailný prepis nahrávok (zvukových, prípadne doplnený o prepis neverbálnych prejavov z videonahrávky).

Zainteresované (participačné) pozorovanie   je pozorovanie v rámci kvalitatívneho výskumu, kde pozorovateľ je v spolupráci s členmi skupiny, ktorých pozoruje, je zainteresovaný na práci skupiny. Jeho pohľad je teda menej objektívny, ale viac pozná danú problematiku.

Prípadová štúdia (kauzistika)  je riešenie jednotlivých prípadov podľa podrobných záznamov o nich. Existujú tri typy spracovania napr. kauzistiky žiaka a to opis histórie prípadu, štúdium a rozbor prípadu a komplexná kauzistika, ktorá zahŕňa predchádzajúce typy spolu. V tejto metóde sú zahrnuté vlastne aj iné metódy výskumu, napr. pozorovanie, rozbor dokumentácie, rozhovor, anamnéza atď.

Etnografický rozhovor (naratívne interview, spomienkové rozprávanie, analýza prirodzeného sveta a i.) je taký, v ktorom skúmateľ zisťuje, ako vnímajú respondenti svet okolo seba, aký význam pripisujú životným udalostiam. Je zvyčajne neštrukturovaný (Kratochvílová a kol., 2007).

3. Záverečná fáza výskumu

Nástrojmi výskumu sa získa veľké množstvo údajov, ktoré sa triedia a usporadúvajú podľa určitého kritéria do tabuliek, príp. grafov. Uvedú sa absolútne aj relatívne (%) frekvencie, priemery, smerodajné odchýlky. Pod tabuľkami a grafmi sa uvádza slovný komentár k najdôležitejším výsledkom. Ďalej sa štatisticky verifikujú hypotézy a to aj na základe výpočtu vhodných korelácií napr. t-test, chí-kvadrát atď.

Získané číselné a grafické údaje je nutné verbálne vyhodnotiť a vysvetliť, t. j. interpretovať. Zisťuje sa určitá tendencia, smerovanie výsledkov, porovnávajú sa s existujúcou teóriou o skúmanom jave, porovnávajú sa zhody s už realizovanými výskumami. Výsledky sa konfrontujú s hypotézami výskumu a komentujú sa, je potrebné vyjadriť, za akých okolností a na ako širokú populáciu sa vzťahuje platnosť hypotéz. 

Aplikačnou časťou sú odporučenia pre prax, kde sa vysvetlí ako a za akých okolností je možné zistenia výskumu uplatniť v edukácii, uvedú sa návrhy možných opatrení všeobecné a konkrétne, skúsenosti autorov pri realizácii, možné modifikácie, zdokonalenia a návrhy na ďalšie výskumy.

Tieto vyjadrenia sa vykonajú v písomnej správe z výskumu. Zvyčajne je to ucelený formulár, kde sa písomnou formou v predpísanej podobe referuje o celom priebehu a zabezpečení výskumu (príkladom správy z výskumu môže byť písomná podoba SOČ, bakalárska, diplomová práca, vedecká štúdia, …). Čiastkové výsledky sa už počas výskumu zvyknú zverejňovať, obyčajne v príspevkoch na konferenciách a v odborných časopisoch. Použité slovné vyjadrenia majú byť vecné, odborné, zrozumiteľné, jednoznačné. Všetky literárne zdroje musia byť uvedené, aby sa zabránilo plagiátorstvu a porušovaniu etických pravidiel písania vedeckých a odborných textov.