ZÁKLADY PEDAGOGIKY

Pre štúdium pedagogiky, najnovších výsledkov vedeckého bádania a ďalších otázok dotýkajúcich sa rôznych oblastí edukačných vied nie sú najnevyhnutnejšie len publikácie v podobe vedeckých monografií (monotematické vedecké diela) alebo učebníc (publikácie primárne určené k študijným účelom), ale skutočne nové a aktuálne informácie sú obsiahnuté v periodikách, t.j. časopisy, opakovane vydávané bulletiny a spravodaje z pedagogických pracovísk a spoločností. Zdroje informácií sú v súčasnosti veľmi široké, neustále sa obohacujú a rozrastajú. Informačná základňa pedagogickej vedy a výskumu zahŕňa rozmanité publikačné zdroje v tlačenej i elektronickej podobe a prirodzene aj ich rozsah a úroveň spracovania býva rozdielna. Problematike výchovy a vzdelávania sa venujú aj rozmanité odborné časopisy, určené najmä pre praktikov v oblasti edukácie, ale aj domáce a zahraničné vedecké časopisy, ktoré prezentujú najaktuálnejšie poznatky týchto vied a ich úroveň a kvalita je častokrát odzrkadlená aj príslušnou váhou impakt faktoru a zaradenia v medzinárodne uznávaných citačných databázach. Napríklad Current Index to Journals in Education (CIJE) registruje viac ako 700 pedagogických časopisov a napríklad British Education Index zaznamenáva cez 300 základných pedagogických časopisov vydávaných v rôznych krajinách (podľa Průcha, 2009). Prístup k mnohým z pedagogických časopisov je v súčasnosti v elektronickej verzii na internete, z ktorých niektoré sú spoplatnené, ale dostupné sú aj početné bezplatné (open access) časopisy. Niektoré vedecké knižnice sprístupňujú zahraničné časopisy plnotextovo (prostredníctvom internetu), k nim patrí v SR napríklad aj vedecká knižnica Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI).

Vhodným zdrojom pedagogických poznatkov sú tiež konferenčné zborníky (súbor publikovaných príspevkov z príslušnej konferencie) a zborníky recenzovaných vedeckých prác (kolektívne publikácie, ktoré obsahujú viacero vedeckých štúdií rôznych autorov), prípadne encyklopédie[1], tezaury[2] a  pedagogické slovníky[3] (zhromaždenie a systemizácia informácií reflektujúcich celkové pedagogické poznanie).

Hodnotným zdrojom informácií sú výskumné štúdie (obyčajne je to časopisecký text, ktorý podrobne opisuje konkrétny výskum), prehľadové štúdie (obyčajne časopisecká alebo zborníková štúdia, ktorá podrobne opisuje, analyzuje a hodnotí stav poznania vo vymedzenej oblasti) a niekedy môžu poskytnúť zaujímavé poznatky aj rôzne typy kvalifikačných prác (najčastejšie práca študenta, ktorou ukončil príslušný stupeň vysokoškolského štúdia – bakalárska, diplomová, rigorózna, dizertačná práca alebo aj habilitačná práca, ale môže to byť aj záverečná práca doplňujúceho pedagogického štúdia, záverečná práca rozširujúceho štúdia apod.).

Zorientovať sa v mori informácií a dát je v súčasnosti veľmi náročné a mnohým to uberá čas i energiu. Najčastejšou pomocou pri publikačnom prieskume je využitie internetových prehliadačov, ale nápomocné môžu byť prehľady knižníc, ktoré ponúkajú odpovede na to, kde hľadať informácie a stavať svoju poznatkovú bázu použiteľnú pri koncipovaní a písaní seminárnych, záverečných prác, či štúdií tak, aby bol pri vyhľadávaní postup efektívnejší, aby sa autor dokázal poučiť i inšpirovať prácou iných odborníkov, „ne(u)topiť sa v informačnom oceáne“ (takýto prehľad je dostupný napr. na stránke Univerzity Komenského – Odporúčané publikačné zdroje z pedagogiky a andragogiky, dostupné na: https://fphil.uniba.sk/kpaonlinezdroje/).

Špeciálne postavenie v rámci ponuky publikačných zdrojov v SR má Slovenská pedagogická knižnica (SPK) so sídlom v Bratislave, ktorá je súčasťou Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. Oddelenie SPK je špeciálna knižnica so zameraním na oblasť výchovy, vzdelávania, školstva a príbuzných vedných odborov. Svojou činnosťou zabezpečuje slobodný prístup k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov, napomáha uspokojovanie kultúrnych, informačných, vedeckovýskumných a vzdelávacích potrieb, podporuje celoživotné vzdelávanie a duchovný rozvoj. Oddelenie SPK je zároveň metodickým centrom pre školské a akademické knižnice, ktorým poskytuje poradenstvo a vzdelávanie.

Elektronické informačné zdroje zahŕňajú nespočetné množstvo informácií (plné texty článkov, kníh, bibliografie a citácie). Ako uvádza Gavora (2010) širokou databázou je Web of Science (predtým Web of Knowledge). Umožňuje vyhľadávať informácie o jednotlivých vedeckých prácach, vrátane ohlasov, zo súčasnosti i v retrospektíve od roku 1985 približne z 8 500 najprestížnejších vedeckých časopisov sveta.  Ďalšou renomovanou databázou je Scopus. Je najväčšou databázou abstraktov a citácií vedeckej literatúry na svete. Pokrýva asi 16 000 časopisov. Databázou časopisov je Proquest Central, ktorá obsahuje 11 000 titulov časopisov, z ktorých je asi 8 000 plnotextových. Pre pedagógov je dôležité, že táto databáza obsahuje vyše 700 kľúčových pedagogických časopisov, väčšinou písaných po anglicky. K uvedeným databázam je možný prístup len cez proxy-server danej univerzity, predtým je potrebné si vyžiadať prístupové heslo. Inou dobrou databázou pre pedagógov je ERIC. Databázou plnotextových časopisov pre spoločenské vedy je aj JSTOR. Do databáz Web of Science, Scopus, Proquest Central a JSTOR majú voľný vstup učitelia a študenti slovenských univerzít, ktoré vytvorili konzorcium na zakúpenie licencie. Prístup je možný z počítačov v ich sieti. Typický prístup je v knižniciach, študovniach, na internátoch a v dosahu wifi.

Súčasným trendom v práci s publikačnými zdrojmi je, že prevláda citovanie zahraničných publikačných zdrojov publikovaných v anglickom jazyku (čo je aj pochopiteľné, keďže angličtina sa stala v posledných rokoch nevyhnutnosťou), iné jazyky sú zastúpené v omnoho menšej miere. Napríklad Průcha (2015) svojou citačnou analýzou českých časopisov prišiel k zaujímavému zisteniu, že pedagogika je veda, v ktorej sa informačné zdroje (demonštrované v citáciách) čerpajú hlavne z neperiodických zdrojov a v menšej miere z periodických zdrojov (časopisov), pričom v iných vedách je tomu naopak. Zrejme k obdobnému výsledku by sme sa dopracovali aj pri analýze slovenských časopisov, keďže s českým vývojom máme podobné historické tradície. Čo je však pre štúdium publikačných zdrojov významnejšie z hľadiska ich využitia je to, že ak sa aj neobjavia konkrétne ich citácie v texte, možno predpokladať, že pedagogickí odborníci sú nejako ovplyvňovaní tým, čo si prečítajú v publikovaných statiach ďalších kolegov. Či už ide o pozitívne či negatívne ovplyvňovanie, vždy sa jedná o určité zdieľanie informácií, teda o rozširovanie či rekonštruovanie individuálnej kognitívnej vybavenosti užívateľov informačných zdrojov (Průcha, 2015). Konkrétne si teda možno predstaviť, že keď pedagogickí výskumníci, študenti, vzdelávatelia učiteľov a iní čítajú nejakú stať v časopise, potom poznatky, ktoré z čítania získavajú, môžu pôsobiť na ich poznanie. Následne sa to môže, ale nemusí prejavovať tým, že keď sami niečo publikujú, využívajú k tomu získané poznatky a citujú ich zdroje.

[1] Encyklopédia pedagogiky = systematicky usporiadaný súbor informácií, ktorý popisuje a objasňuje celkový komplex poznania dosiahnutého v odbore. Tento súbor môže byť prezentovaný 1) buď ako zoznam abecedne radených hesiel, alebo 2) ako súbor statí pokrývajúcich relevantné témy odboru, označuje sa ako „encyklopédia“ (Encyclopedia; Enzyklopädie), ale aj „handbook“, „Handbuch“ (Průcha, 2009).

[2] Tezaurus = zoznam lexikálnych jednotiek (tzv. deskriptorov), ktoré reprezentujú určitú tematickú oblasť a slúžia predovšetkým k vyhľadávaniu a ukladaniu informácií v databázach príslušnej oblasti. Napr. Český pedagogický tezaurus, vydaný Ústavem pro informace ve vzdělávání, obsahuje 3072 deskriptorov a je prekladom European Education Thesaurus z r. 1991; TESE- Thesaurus for Education Systems in Europe (2006) vydala EURYDICE ako modernizovaný doplnok k predchádzajúcemu (Průcha, 2009).

[3] Pedagogické slovníky = odborné pedagogické slovníky sú dvoch druhov: 1) výkladové slovníky, zhromažďujú pojmy reprezentujúce odbor a podávajú objasnenie ich významov, 2) neprekladové slovníky, k pedagogickým termínom určitého jazyka priraďujú ekvivalentné termíny z iného jazyka alebo niekoľkých jazykov(Průcha, 2009).