LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI
VIACSLOVNÉ POMENOVANIA: LEXIKALIZOVANÉ SPOJENIA A FRAZÉMY
Slovnú zásobu národného jazyka tvoria lexikálne jednotky rozličného typu. Rozlišujeme slová (jednoslovné jazykové znaky), viacslovné pomenovania (VP) – ustálené lexikalizované spojenia (LS)/združené pomenovania (ZP) jednoslovných jazykových znakov a voľné syntagmatické spojenia.
USTÁLENÉ SPOJENIE je pomenovacia lexikálna jednotka zložená z dvoch i viacerých slov, ktoré sú k sebe tak tesne viazané, že tvoria jediný obsah, významovú jednotku, napr. čierna káva, mať námietky, držať jazyk za zubami. Lexikalizované spojenia fungujú na lexikálnej rovine systému jazyka a voľné syntaktické spojenia fungujú na syntaktickej rovine systému jazyka (porov. Kačala, 1997, 2002). Ustálené spojenia sa odlišujú od voľných syntagmatických spojení týmito viacerými opozitnými vlastnosťami: ustálenosť ↔ neustálenosť (sivá eminencia ↔ sivý holub), reprodukovanosť (netvoria sa zakaždým znova, len sa reprodukujú pri rečovom akte) ↔ produkovanosť (tvoria sa spontánne v reči), silná zviazanosť s vecou, ktorú pomenúvajú (čierna káva) ↔ slabší vzťah s vecou, ktorú pomenúvajú (horúca káva). Viacslovné pomenovania umožňujú maximálnu mieru explicitnosti (Dolník, 2003, s. 161).
Rozoznávame tieto ustálené spojenia:
- lexikalizované spojenia (združené pomenovania/priame pomenovania);
- frazémy (nepriame, teda odvodené metaforické pomenovania).