LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Lexikalizované spojenia (združené pomenovania) sú spojenia dvoch alebo aj viacerých slov, ktorými sa vyjadruje jeden intelektuálny význam. Užšie sa spresňujú ako pomenovania, v ktorých síce ide o nový obsah, ale nová forma sa nevyjadruje novými výrazmi, ale novým spojením už známych slov do nového celku. J. Dolník (2003, s. 153) vymedzuje združené pomenovania ako tie, ktoré „nemajú v pozadí voľné spojenia“. A. Jarošová (2000, s. 383) z dôvodu odlíšenia terminologických pomenovaní (združené pomenovania) od neterminologických viacslovných pomenovaní uvádza pojem lexikalizované spojenia. J. Pavlovič (2015) ich označuje pojmami  slovné spojenia, združené pomenovania alebo združeniny a definuje ich ako viazané slovné spojenia, ktoré sú ustálené a ktoré tvoria elementárnu lexikálnu jednotku, pre ktorú je charakteristická stálosť komponentov spojenia (ustálenosť formy) a celostnosť významu.

Často sa používajú v odbornom názvosloví, napr. mliečnik chvojkový, slez nebadaný, záružlie močiarne; je pre ne charakteristický obrátený slovosled.

Vo výkladovom slovníku sa lexikalizované spojenia ako dvoj- alebo viacslovný typ pomenovania (KSSJ, 2003, s. 32) označujú dvojako, a to podľa prítomnosti substantívneho alebo slovesného základu:

• lexikalizované spojenia so substantívnym základom sú neterminologické (zubná kefka, diplomová práca, cestovná kancelária, čitateľská verejnosť) a terminologické (kyselina sírová), tie sa uvádzajú aj pri podstatnom, aj pri prídavnom mene;
• lexikalizované spojenia so slovesným základom sú analytické pomenovania a rozšírené sú v bežnom aj odbornom vyjadrovaní, napr. robiť výskum, klásť dôraz, dať požehnanie, prísť na svet, dostať do pomykova, byť v úzkych. Uvádzajú sa aj v heslách pri slovesách, aj podstatných menách alebo príslovkách. Ak jestvuje jednoslovné synonymum, uvádza sa ako výklad. Umiestňujú sa za osobitným znakom □ na konci všetkých významov a pred frazeológiou.