LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Obohacovanie alebo rozširovanie slovnej zásoby prebieha aj prostredníctvom vnútrojazykového tvorenia nových lexikálnych jednotiek. Ide o vlastné vnútrojazykové tvorenie slov, keď sa prostredníctvom slovotvorných prostriedkov, spôsobov a postupov rozširuje počet lexém. Tvorenie nových lexikálnych jednotiek je jedným z najrozšírenejších spôsobov obohacovania slovnej zásoby, ktorým sa zaoberá slovotvorbaslovotvorba (derivatológia) ako náuka o tvorení slov zahŕňa okrem pravidiel a prostriedkov tvorby nových slov a slovotvorných spôsobov a postupov zároveň náuku o slovotvornej motivácii, čiže sledovanie vzťahov slovotvornej motivácie medzi východiskami tvorenia slov (nemotivovanými slovami) a výslednými utvorenými pomenovaniami (derivatológia).

Pri tvorení vznikajú:

• jednoslovné lexikálne jednotky, ktoré sa tvoria:
  • odvodzovaním (derivácia), pri ktorom vznikajú deriváty; zahŕňa tieto derivačné postupy: prefixácia, sufixácia, transflexia, reflexivizácia, konfixácia;
  • skladaním (kompozícia), pri ktorom vznikajú kompozitá; zahŕňa vlastnú a nevlastnú kompozíciu a kompozično-derivačné tvorenie slov;
• viacslovné lexikálne jednotky vznikajú spájaním jednoslovných lexikálnych jednotiek a ich následným ustálením. Rozoznávame tieto dva typy viacslovných jednotiek: lexikalizované spojenia ako ustálené priame pomenovania a frazeologické jednotky ako ustálené obrazné, metaforické pomenovania (bližšie v kapitole 8).