LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI
Publicistické slová
Publicistické slová (publicizmy, žurnalizmy) sú frekventovane využívané v masových médiách, ide o slová zo spoločensko-politického života a vyznačujú sa intelektuálnym charakterom (porov. Vaňko, Kráľ, Kralčák, 2006). Mnohé publicizmy sú adaptované ako cudzie výrazy (samit, míting), odvodené slová (zvolebnievať sa), zložené slová (euroobčan), viacslovné pomenovania či už frazémy (uhorková sezóna), alebo združené pomenovania (biele zlato), expresívne pomenovania (banánová republika).
Publicizmy členíme podľa oblasti či sféry využívania na dve vrstvy (Orgoňová, Bohunická, 2011, s. 175):
- publicizmy vymedzené funkčnou oblasťou, teda publicistikou, ktoré označujú veci v publicistickej sfére (stĺpec, úvodník, fejtón, printové médium);
- publicizmy vymedzené denotačnou oblasťou, ktoré predstavujú entity zo spoločenského života mimo publicistickej sféry (z oblasti práva, ekonomiky, politiky), na ktoré publicistika reaguje (demonštrácia, egalita, brífing, mapovať (situáciu), kauza), teda sa čiastočne publicizmy prekrývajú s odbornými termínmi.
Základné vlastnosti publicizmov: verejnosť, písanosť, jednoduchá výstižnosť, aktuálnosť, optimálna (verejná) aproximovateľnosť (vhodné priblíženie sa adresátovi).
Štylistické využitie publicizmov: Publicizmy sa využívajú primárne v publicistickom štýle, tam pôsobia spolu s neutrálnymi lexémami bezpríznakovo. Ak sa publicistický text blíži k náučným útvarom, používajú sa v ňom slová typické pre náučný štýl, ak sa text blíži k beletristickým útvarom, výber slov je typický pre umelecký štýl.