LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI
STARÉ LEXÉMY
STARÉ LEXÉMY členíme podľa stupňa zastarania na:
- historizmy,
- archaizmy,
- zastarané a zastarávajúce slová.
Historizmy sú slová, ktoré kedysi pomenúvali reálie a javy, dnes patria do minulosti. Keďže sa tieto slová prestali používať a zanikli, tieto lexémy v súčasnom jazyku neexistujú. Historizmy nemajú v súčasnom spisovnom jazyku neutrálne synonymá. Vyskytujú sa v historických románoch, historických odborných a dejepisných textoch často ako termíny. Historizmy sú spracované v 7 zväzkoch slovníka s názvom Historický slovník slovenského jazyka (1991 – 2008) a zaznamenávajú slovnú zásobu z predspisovného obdobia od najstarších čias. V textoch sa musia vysvetľovať ako cudzie slová so zreteľom na ich sémantiku, ktorú mali kedysi a akú by mali dnes (Mistrík, 1989, s. 67). Napríklad: merica – obsahová miera na sypaniny s obsahom 30 – 60 litrov, felčiar – liečiteľ alebo mastičkár, kuruc – účastník stavovských povstaní v 17. a 18. stor. v Uhorsku, dereš – lavica slúžiaca na výkon trestu bitím, batalión – vojenský oddiel. Vo výkladových slovníkoch sa historizmy označujú skratkou hist.
Archaizmy sú slová, ktoré sa prestali aktívne používať preto, lebo sa na označenie tých istých reálií a javov začali namiesto nich používať iné slová s tými istými významami, ktoré ich vyjadrujú primeranejšie ako ustupujúce slová (Ondrus, Horecký, Furdík, 1980, s. 185). Archaizmy sa využívajú s istým štylistickým zámerom ako charakterizačný prostriedok doby v umeleckých textoch alebo na vyvolanie komiky či irónie, v esejistike a rétorike. Archaizmy majú v súčasnom jazyku neutrálne synonymá, napr. meruôsmy – 1848, čierťaž – hranica, dolieť – vládať. Vo výkladových slovníkoch sa archaické slová označujú skratkou arch.
Zastarané a zastarávajúce slová sú pomenovania, ktoré zo súčasného používania ustupujú, no vyskytujú sa ešte v slovníku staršej generácie. Tým, že sa v slovnom fonde mladšej generácie aktívne nevyskytujú, postupne sa zabúdajú, zanikajú až vypadnú z aktívneho fondu slovnej zásoby – prejdú do pasívnej slovnej zásoby. Vo výkladových slovníkoch sa časový príznak zastarávajúcich a zastaraných slov označuje skratkami: zastaráv. a zastar. Niekedy sa príznak zastarania vrství na štylistický príznak v určitej lexéme, napr. kniž. zastar. človectvo – ľudskosť, kniž. zastar. bratobijec – bratovrah, zastar. bás. cnota – cnosť, gram. zastar. časoslovo – sloveso.
Zastarané a zastarávajúce slová radíme podľa zastarania do:
I. stupňa (zastarávajúce slová), ktoré používateľom súčasného jazyka sú ešte známe, napr. mašírovať – pochodovať, belčov – drevená kolíska, magazín – sklad, špacírka – prechádzka, garsoniéra – garsónka, apo – otec;
II. stupňa (zastarané slová), ktorých význam zastaraných slov súčasní používatelia nepoznajú bez vysvetlenia. K zastaraným slovám patria napr. feruľa – palica, kasňa – skriňa, blanár – kožušník, cirkeľ – kružidlo.