LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

Frazéma (frazeologická jednotka, frazeologizmus) je základná jednotka frazeologického systému jazyka, ide o špecifický typ ustáleného spojenia vyznačujúci sa hovorovosťou, obraznosťou a nerozložiteľnosťou významu (idiomatickosť). J. Mlacek (1977, s. 23 – 34) uvádza ďalšie viaceré vlastnosti či príznaky ako štruktúrne znaky frazeologickej jednotky: ekvivalentnosť so slovom, syntagmou či vetou, reprodukovanosť, resp. ustálenosť (hotovosť frazeologickej jednotky pred rečovým aktom práve pre sémantickú spätosť zložiek a pre celkovú ustálenosť spojenia zložiek frazeologickej jednotky), expresívnosť (ako druhotná vlastnosť popri iných znakoch frazeologickej jednotky).

Frazémy môžu v jazyku vznikať viacerými spôsobmi (Ripka, Imrichová, 2004, s. 96 – 97):

• významovým prehodnotením a ustálením voľného syntagmatického spojenia (klepnúť si po prstoch kladivom – klepnúť niekomu po prstoch a zabrániť vykonať nedovolený čin);
• prehodnotením ustáleného nefrazeologického výrazu (bod mrazu ako termín – bod mrazu ako frazéma);
• odvodením od existujúcich frazém (tichá voda brehy myje o činnosti a o človeku).

Pri frazeológii je ustaľovací proces spontánny a vzniká najmä v bežnom hovorenom jazyku. Vo výkladovom slovníku sa uvádzajú s výkladom na samom konci heslovej state (pred odvodenými slovami) za osobitným znakom ● (KSSJ, 2003, s. 33). Špecializovaný Malý frazeologický slovník (Smiešková, 1989) systematicky zachytáva vybraný súbor frazém slovenského jazyka.

Frazémy členiť podľa týchto kritérií: podľa obsahu, formy a pôvodu.

Podľa obsahu rozlišujeme:

• frazeologické zrasty,
• frazeologické celky,
• frazeologické spojenia,
• ustálené prirovnania,
• frazeologické výrazy,
• frazeologické združeniny.

Frazeologické zrasty sú typy frazém, pri ktorých celkový význam sa úplne odlišuje od významu jednotlivých slov. Ich celostný význam nie je naznačený vecnými významami a ich významové zložky často poznajú len historici (Pavlovič, 2015, s. 75). Znamená to, že význam zrastu nie je nijako naznačený významami jeho jednotlivých zložiek. Keďže sa takéto frazémy vyznačujú najväčšími sémantickými posunmi, bývajú často nepreložiteľné doslova, a preto sa niekedy označujú aj ako idiómy (Ripka, Imrichová, 2004, s. 98). Zrasty sa zároveň považujú za frazémy s najvyšším stupňom spätosti jednotlivých zložiek; jednotlivé slová si v nich nenechávajú nič z vlastného lexikálneho významu, preto sú celkom ustálené a nemožno ich takmer nikdy zamieňať ani synonymnými slovami (Mlacek, 1977, s. 54), napr. mucha mu sadla na nos (nahneval sa), streliť capa – urobiť alebo povedať hlúposť, vyjsť na psí tridsiatok (schudobnieť – výraz z oblasti stredovekého obchodníctva), maľovať čerta na stenu (privolávať nešťastie), hádzať hrach na stenu (robiť zbytočnú robotu), ďalšie zrasty sú: vyčistiť žalúdok, púšťať perie, spočítať zuby, zapísať si za uši a pod.

Frazeologické celky sú typy frazém s takým preneseným významom, ktorý do istej miery súvisí s významom niektorej zložky spojenia, čiže ich celostný význam súvisí len sprostredkovane s významami jednotlivých zložiek (Mlacek, 1977, s. 54). Význam frazeologického celku je pri celkovej obraznosti čiastočne motivovaný (porov. Ripka, Imrichová, 2004, s. 98), napr. držať jazyk za zubami (mlčať aj neprezradiť), brúsiť si zuby (mať na niečo chuť), karta sa obrátila (zmena niečoho), ťahať za jeden povraz (spolu), lepiť sa niekomu na päty (neustále niekoho sledovať), vodiť niekoho za nos (klamať). Pre túto voľnejšiu zviazanosť jednotlivých slov vo frazeologických celkoch, možno niektoré slová zamieňať inými, najmä synonymnými výrazmi (Mlacek, 1977, s. 54 – 55).

Frazeologické spojenia sú typy frazém, v ktorých si jedno slovo ponecháva pôvodný význam vo vlastnom lexikálnom význame a zvyšok frazémy má prenesený, metaforický (viazaný, resp. frazeologizovaný) význam (Mlacek, 1977, s. 55), napr. prepásť príležitosť (sloveso prepásť pomenúva situáciu metaforicky vo význame premeškať, slovo príležitosť pomenúva priamo), prvá lastovička (prvý prejav niečoho), dostať sa do slepej uličky (dostať sa do bezvýchodiskovej situácie), roniť slzy (plakať), biela káva (káva s mliekom), vyvaľovať oči (vypleštiť).

Ustálené prirovnania sa skladajú z troch plnovýznamových zložiek a jedného gramatického výrazu. Napríklad v prirovnaní biela ako ľalia je prvým prvkom comparandum = prirovnávané slovo biela, druhým prvkom je comparatum = prirovnávajúce – slovo ľalia  a tretím prvkom je  comparationis = spoločný prvok pre prirovnávané a prirovnávajúce – čistota. Tretí prvok možno pri mnohých prirovnaniach vynechať, napr. byť (sivý) ako holub, chlap (vysoký) ako hora. Jednotlivé prvky prirovnania sú spájané operátormi prirovnania, túto funkciu plnia spojky ako, sťa, než, ani (Pavlovič, 2015, s. 76 – 77).

Frazeologické výrazy sa skladajú z komponentov, z ktorých všetky zložky majú svoj základný vecný význam, ale spojenie ako celok je ustálené (Mlacek, 1977, s. 56). Zväčša ide o  viacslovné termíny, napr. sivá ekonomika, čierna skrinka. Oproti ostatným druhom frazeologických jednotiek majú príznaky voľných spojení, napr. dobrý sused lepší ako rodina, Nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Frazeologické združeniny sú jazykovým opisom nejakého gesta, napr. pokrčiť plecami, mávnuť nad niekým rukou.

Podľa formy/rozsahu a hranice frazeologickej jednotky rozlišujeme (Mlacek, 1977, s. 43 – 47; Píšová, 2008, s. 45):

• minimálne frazémy,
• frazémy so stavbou vetného skladu (syntagmy),
• subfrazémy,
• frazeologické konštrukcie,
• frazémy so stavbou vety a súvetia.

Minimálne frazémy obsahujú maximálne jedno plnovýznamové slovo, ostatné slová sú neplnovýznamové, napr. ani za svet, po uši, ako naschvál, do nohy, bez debaty, do sýtosti, ani mak, ani milimeter.

Frazémy so stavbou vetného skladu, resp. syntagmy:

• neslovesné/menné: elixír života, začarovaný kruh, žaba na prameni, Damoklov meč;
• slovesné: baliť kufre, stratiť hlavu, odísť s dlhým nosom, spustiť gajdy, mať horúcu hlavu, šiť horúcou ihlou, mať v hlave.

Subfrazémy obsahujú len neplnovýznamové slová a zároveň majú tieto spojenia výpovednú platnosť. J. Mlacek (2001, s. 63) vyčleňuje dva typy subfrazém:

• vo forme oznamovacích alebo zvolacích výpovedí, kde je prítomná aj ustálená modálna platnosť, napr. veď preto, no zbohom, len aby, ale-ale;
• spojenie sprevádzajúce a prípadne aj komentujúce nejakú aktuálnu výpoveď z kontextu, napr. len aby, no veď hej, že či, veď hej, ako áno, ako nie.

Frazeologické konštrukcie, ktorých konštrukcia alebo niektoré jej slová sú ustálené, ostatné slová sa môžu dopĺňať podľa okolností, napr. ako X, tak X – ako si ustelieš, tak budeš spať.

Frazémy so stavbou vety a súvetia označujeme ako parémie. Ide o špecifické typy frazeologických jednotiek, ktoré majú svoj pôvod v ľudovej reči, vo folklóre a ktoré majú osobitnú kultúrnu hodnotu. K tzv. paremiologickej frazeológii patrí príslovie, porekadlo či ďalšie útvary ako úslovie, pranostika, alebo aj povrávka a hádanka. Sú to malé folklórne útvary, ktoré z jazykového hľadiska patria do frazeológie, majú teda vlastnosti frazém (Ďurčo, 1995).

Parémie podľa funkcie rozdeľujeme na štyri skupiny:

• príslovie je výpoveď s poučným obsahom, resp. didaktickým zámerom, ktorej cieľom je priamo radiť, napr. V cudzom oku vidí smeť, ale vo vlastnom brvno nevidí., Kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne.;
• porekadlo je ustálené konštatovanie, v ktorom sa vtipne pomenúva nejaká skutočnosť alebo sa obrazne hodnotí konkrétna situácia, je to životná múdrosť, ktorej cieľom nie je priamo poučiť, ale zaujímavo a pútavo pomenovať istý fakt, napr. Dal si gól do vlastnej brány., Dobrá výhovorka stojí groš.;
• úslovie je útvar s pevne ustáleným rozsahom, je zložené z dvojčlenného spojenia slov, ktoré vzniká buď reduplikáciou (denno-denne,
  isto-iste), alebo spájaním synoným (skrz-naskrz, pečený-varený, sčista-jasna, silou-mocou, boj na život a na smrť) či antoným
  (hlava-nehlava, chtiac-nechtiac, voľky-nevoľky), úslovia sú zvyčajne:
  • menné výrazy (substantívne, adjektívne či zámenné), napr. koleso dejín, jablko sváru, modrý pondelok, na staré kolená, ten a ten, hento ono,
  • príslovkové výrazy, napr. vo dne v noci, z kroka na krok;
• pranostika je ustálený výrok, ktorý sa formuloval na základe dlhodobého pozorovania zákonitostí v prírode, ide o prognózy počasia a odporúčaní prác na poli, ktoré mali význam najmä v minulosti, napr. Na Marka, uhorky do jarka., Studený máj, v stodole raj.

Podľa pôvodu rozlišujeme (Mlacek, 1977, s. 64 – 67):

• frazeologizmy prevzaté z antiky, zo starovekých gréckych a rímskych dejín a z mytológie, napr. Damoklov meč (ustavične hroziace nebezpečenstvo), prekročiť Rubikon (urobiť vážne rozhodnutie), preťať (rozťať) gordický uzol (rázne vyriešiť ťažký problém), danajský dar (dar, ktorý môže priniesť obdarovanému nešťastie);
• frazeologizmy z Biblie a kresťanských prameňov, napr. Sodoma a Gomora (miesto neresti, hriechu), múdry ako Šalamún (veľmi múdry), byť v Adamovom rúchu (byť nahý), usnúť v Pánu (umrieť);
• frazeologizmy, ktoré súvisia s dejinami spoločnosti, napr. Potemkinove dediny (nejestvujúce veci vymyslené na zakrytie skutočnosti), objaviť Ameriku (predstaviť dávno známu vec ako novinku), Kolumb(us)ovo vajce (vtipné riešenie zdanlivo ťažkej úlohy);
• frazeologizmy, ktoré vznikli z názvov literárnych diel alebo z citátov historických a literárnych postáv, napr. kocky sú hodené (už je rozhodnuté – Cézarov výrok), statky-zmätky (chaos, neporiadok), rytier bez bázne a hany (dokonalý muž);
• frazeologizmy prevzaté z rozprávkového sveta a ľudovej slovesnosti, napr. trinásta komnata (niečo tajomné, nedostupné), držať niečo pod siedmimi zámkami (veľmi dôkladne skryť), silný ako Valibuk (veľmi silný), ani chýru (ani slychu) (p)o niekom, niečom (niet nijakých správ);
• frazeologizmy zo života a skúseností ľudu, napr. voziť drevo do hory (do lesa) (robiť zbytočnú robotu), ležať ako klát (nehybne), od svitu do mrku (stále), zodrať si nohy po členky, po kolená (veľa sa nachodiť za niečím);
• frazeologizmy, ktoré súvisia s rozličnými remeslami, výrobnou činnosťou a výrobnými odvetviami, napr. šiť horúcou ihlou (robiť naponáhlo), ísť na plný plyn (naplno), loviť v mútnej vode (v kalných vodách) (ťažiť z neprehľadnej situácie), prišiť niekomu niečo za golier (zvaliť vinu za niečo);
• frazeologizmy, ktoré vznikli zo slovných spojení vyskytujúcich sa pri rozličných záujmových činnostiach ľudí, napr. úder pod pás (zákerné konanie), položiť niekoho na lopatky (premôcť), hrať s otvorenými kartami/odkryť svoje karty (konať otvorene), držať niekoho v šachu (mať ho v moci).

Mnohé z nich sú tzv. okrídlené výrazy, ide o špecifický druh frazeologických jednotiek, ktorých zdrojom je literatúra a písomníctvo, pričom pôvod týchto výrazov treba hľadať v rozličných druhoch literárnych textov, a to z domácej, ako aj zahraničnej literatúry (Kačala, 2006, s. 28 – 29). Pôvodne mali platnosť citátu významnej historickej postavy (kocky sú hodené – Cézar), postavy z literárneho diela (byť či nebyť – Shakespeare, rytier smutnej postavy – Cervantes) alebo nejakej významnej osobnosti, prípadne názvu literárneho diela, preto majú zvyčajne konkrétneho pôvodcu. Najčastejším zdrojom sú diela a výroky z antiky (láska je slepá –  Platón) a z Biblie (slzavé údolie – Žalm 83, 7).

Štylistické využitie ustálených viacslovných pomenovaní: frazémy sú štylisticky príznakové, preto sú dôležitými prostriedkami jazykových prejavov publicistického, umeleckého a hovorového štýlu.      Frazeologické jednotky sa často využívajú vo viacerých komunikačných sférach „pre ich reprodukovanosť, pragmatický aspekt, alebo relevantný textotvorný potenciál“ (Baláková, 2004, s. 193). V umeleckej literatúre sa využívajú ako prostriedky štylizácie hovorovosti alebo ako prostriedky jazykovej charakteristiky ľudového typu. Vznikajú z pohnútky komunikantov vyjadriť sa nekonvenčne a aktualizovane (Findra, 2013, s. 62 – 63).

Zhrnutie kľúčových pojmov: