LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

ABREVIÁCIA (SKRACOVANIE) je mechanická redukcia formy lexémy na minimum pri zachovaní pôvodného významu slova. Abreviácia je pretváranie jednoslovného alebo viacslovného lexikálneho výrazu na hlásky (písmená), skupinu hlások (písmen), slabiky alebo na kombinácie morfémy s inými segmentmi (Dolník, 2003, s. 164). Výsledkom skracovania sú skratky či abreviáty alebo aj abreviatúry ako ustálené (lexikalizované) lexikálne jednotky, ktoré označujú rovnaký objekt ako ich východisková lexéma. Cieľom procesu abreviácie je úspornosť, čiže ekonomizácia v jazyku.

Rozoznávame tieto typy skratiek (porov. Dolník, 2003, 164 – 165; Gavurová, 2013, s. 30 – 48):

• grafické skratky,
• graficko-zvukové (graficko-fónické) skratky,
• zvukové (fónické) skratky.

Grafické skratky sa využívajú v písomnom prejave a píšeme za nimi bodku (atď., a pod.), pričom sa vyslovujú ako pôvodné, neskrátené slovo.

Vytvárame ich pomocou postupu:

• pretvárania výberom počiatočných (iniciálových) písmen alebo skupín písmen na začiatku slova (to jest → j., docent → doc.)
• pretvárania kontrakciou (sťahovaním), pričom sa uplatňuje prvé a posledné písmeno slova (doktor →)
• pretvárania štylizáciou, výberom charakteristických spoluhlások v ich pôvodnom poradí (magister →, plukovník → plk.), pričom sú skratky tvorené predovšetkým prostredníctvom spoluhlások, ktoré sa pri abreviácii ponechávajú a stávajú sa nositeľom informácie (porov. Gavurová, 2013, s. 31). Patria sem aj značky merných jednotiek (kg, Pa) a matematické znaky, resp. symboly (-; +; x), za nimi nepíšeme bodku. Značky predstavujú osobitný typ skratiek a majú medzinárodný význam.

Graficko-zvukové (graficko-fónické) skratky vytvárame pomocou postupu pretvárania počiatočných (iniciálových) písmen alebo skupín písmen na začiatku slova a je možné ich zvukovo realizovať hláskovaním (SAD → [es-á-dé]) alebo zoslovnením (VEGA → [vega]). Vyskytujú sa v písomnom i hovorenom prejave, zároveň môže v skratke dôjsť k modifikácii výrazu pridaním derivačnej prípony: SBS-ka, VÚC-ka, USB-čko.

Rozlišujeme 2 typy graficko-zvukových skratiek:

• iniciálové skratky sa tvoria zo začiatočných písmen jednotlivých slov združeného pomenovania alebo vlastného mena (DVD, SR, OSN), v oficiálnych prejavoch neskloňujú, ale v neformálnych prejavoch sa môžu ohýbať prostredníctvom sekundárneho skloňovania (CD-čko, SMS-ka);
• iniciálové skratkové slová (akronymá) vznikajú zo začiatočných písmen viacslovného pomenovania (TANAP, NAPANT, IKEA, SMER, TESCO, UNESCO), píšu sa veľkými písmenami a vyslovujú sa ako neskratkové slová SĽUK [sľuk], niektoré sú nesklonné (v NASA), iné sa skloňujú (v Tanape/v TANAP-e).

Zvukové (fónické) skratky sa tvoria tak, že do skratky môžu vstúpiť okrem iniciálových aj ďalšie  hlásky (dovi, kilo, info, dopo).

Výslovnosť iniciálových skratiek závisí od typu skratky, pričom výslovnosť sa uvádza za skratkami vo výkladových slovníkoch hranatými zátvorkami. Vo výslovnosti skratiek sa  môže uplatňovať trojaké hláskovanie (porov. Píšová, 2008, s. 12): slovenské hláskovanie (PhD. [pé-há-dé]), cudzojazyčné hláskovanie (FBI [ef-bí-aj]) alebo kolísavé hláskovanie (OECD [ó-é-cé-dé], [ou-í-sí-dí]).