ÚVOD DO EDUKAČNÉHO MANAŽMENTU

Táto teória sa začala rozvíjať v dvadsiatych a tridsiatich rokoch 20. storočia pod vplyvom sociálnych a ekonomických zmien, ktoré z dôvodov rastu produktivity a hromadnej výroby menili správanie robotníkov. Výsledkom bola nespokojnosť a konflikty. Z tohto dôvodu sa pozornosť manažérov začala sústreďovať na ľudské zdroje, medziľudské vzťahy a správanie ľudí. Začal sa rozvíjať prístup medziľudských vzťahov (zdôrazňoval rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, rozvoj ľudského potenciálu a väzby na sociálne prostredie) ako aj behavioristický prístup (zdôrazňoval vedecký prístup k skúmaniu ľudského správania, význam psychológie a sociológie a dôležitosť výskumov na získanie poznatkov). Za hlavných predstaviteľov môžeme považovať M. P. Folletovú, Ch. Barnarda, E. Maya a ďalších. Kľúčovým prínosom behavioristickej školy bolo prehodnotenie prístupov vedeckého a administratívneho manažmentu, ktoré pokladali pracovníka za technický, resp. inžiniersky problém (MAJTÁN, 2016, 47-49).

Ako uvádza M. Pisoňová (2011, 10), uvedená teória má pre edukačný manažment v školách nasledovné významy:

• vedúci zamestnanec by mal školu chápať nielen ako ekonomický systém, ale najmä ako sociálny systém,
• vedúci zamestnanec by si mal uvedomiť, že jednotlivca stimulujú nielen ekonomické faktory, ale aj rôzne sociálne a psychologické stimuly,
• vedúci zamestnanec by mal vedieť, že produktivita práce zamestnancov školy súvisí s ich spokojnosťou, pričom platí, že ich zvýšené uspokojenie vedie k zvyšovaniu efektívnosti práce,
• vedúci zamestnanec musí brať do úvahy, že významnú úlohu v organizácii majú aj neformálne vzťahy, pretože majú dôležitú funkciu pri určovaní postojov a výkonov jednotlivcov,
• vo vedení ľudí je potrebné, aby sa uplatňoval skôr participatívny než autoritatívny štýl,
• riadenie vyžaduje, aby vedúci zamestnanec disponoval nielen odbornou spôsobilosťou, ale aj sociálnou schopnosťou.