LEXIKOLÓGIA SLOVENSKÉHO JAZYKA V UČITEĽSKEJ PRAXI

LEXIKOLÓGIA je náuka o slovnej (lexikálnej) zásobe . Je to jazykovedná disciplína, ktorá skúma lexiku jazyka:

• v súčasnom stave s jej lexikálnymi zmenami
  (synchrónna synchrónny (paralelný v čase, súčasný; ide o prístup ku skúmaniu javov z hľadiska ich súčasného stavu)
  lexikológia),
• v historickom vývine
  (diachrónna diachrónny (dynamický rozmer javu; prístup ku skúmaniu javov z hľadiska ich vývinu v čase)
  lexikológia, resp. historická lexikológia).

Predmetom lexikológie je výskum všetkých lexikálnych jednotiek (LJ) a ich vzájomných vzťahov v systéme slovnej zásoby aj pri použití v jazykovom prejave, ide o:

• neodvodené (značkové) slová,
• odvodené (opisné) slová – deriváty a kompozitá,
• viacslovné pomenovania – združené pomenovania/lexikalizované spojenia a frazeologické jednotky,
• pretvorené LJ – abreviatúry, univerbáty, multiverbáty.

Vzhľadom na otvorenosť, rozčlenenosť, funkčnosť a komunikačnú determinovanosť lexikálnej zásoby skúma lexikológia lexikálnu paradigmatiku (vzájomné  vzťahy  medzi  lexémami), lexikálnu pragmatiku (komunikačný a funkčný aspekt) a lexikálnu syntagmatiku (spájateľnosť lexikálnych jednotiek a ich spoločná realizácia v texte). Základné lexikálne pojmy v lexikológii sú: lexéma, slovo, pomenovanie a lexia.

LEXÉMA je základnou formálno-významovou jednotkou lexikológie, je to najmenšia samostatná jazyková (lexikálna) jednotka s ustáleným vecným (lexikálnym) významom a s ustálenou jazykovou formou. Značí súbor gramatických tvarov jednoslovných a viacslovných pomenovaní, napr. strom, podlý, jem, robiť z komára somára, diplomová práca, ADHD a pod. Je založená na princípe dialektickej jednoty obsahu a formy –  

SLOVO je základná univerzálna komplexná jednotka jazykového systému, ide o základnú formálnu a významovú jednotku jazyka, a preto sa uplatňuje na všetkých jazykových rovinách. Preto sa slovo vymedzuje z hľadiska:

• zvukovej roviny ako ucelený a vo vete premiestniteľný rad foném, zároveň slovo funguje ako pevná a záväzná kombinácia hlások s ustálenou zvukovou a grafickou formou;
• morfologickej roviny sa slovo môže chápať ako súbor tvarov, ktoré sa členia na morfémy a ktoré vyjadrujú gramatické významy;
• z hľadiska syntaktickej roviny sa slová vymedzujú funkčne vo vete – autosyntagmatické slovné druhy vstupujú do syntagmy v úlohe vetných členov.

Keďže lexémy môžu byť tvorené jedným slovom alebo viacerými slovami, preto M. Ološtiak (2017) vymedzuje tri typy vzťahov medzi lexémami a slovami: slová-lexémy (pero, robiť, rýchly), slová-sublexémy (diplomová práca, streliť capa), slová-morfémy, a to samostatné (pravda a lož,  plavba po Dunaji, báť sa) a nesamostatné (dostal som Fx,  urobil si to).

POMENOVANIE možno definovať ako synonymum k termínom lexéma a slovo, ale keďže má širší rozsah, treba rozlišovať jednoslovné jednotky a viacslovné jednotky.

LEXIA je základná (reálna) jednotka reči, je to spojenie jednej formy s jedným významom. Oproti lexéme sa líši tým, že lexéma predstavuje základnú jednotku abstraktného systému jazyka a je spojením jednej formy s jedným alebo viacerými významami. Lexia predstavuje konkrétnejšiu a elementárnejšiu jednotku ako lexéma (porov. Slančová, 1998).